Rachel Botsman: V prospech kolaboratívnej spotreby

Na TEDxSydney hovorí Rachel Botsman, že sme prepletení, aby sme zdieľali -- a ukazuje, ako webstránky ako Zipcar a Swaptree menia pravidlá ľudského správania.

Takže dnes vám budem hovoriť

o nástupe kolaboratívnej spotreby.

Vysvetlím vám, čo to je,

a pokúsim sa a presvedčím vás -- počas 15 minút --

že toto nie je chabý nápad,

či krátkodobý trend,

ale mocná kultúrna a ekonomická sila,

ktorá mení nielen čo konzumujeme,

ale i ako konzumujeme.

Teraz začnem so zdanlivo jednoduchým príkladom.

Ruky hore -- koľkí z vás

máte knihy, CD, DVD či videá

ležiace po dome,

ktoré už pravdepodobne viac nepoužijete,

ale neviete sa celkom odhodlať ich vyhodiť?

Nevidím všetky ruky,

ale vyzerá to, že všetci z vás.

Na našej poličke doma

máme DVD set seriálu "24" --

sériu 6, aby som bola presná.

Myslím, že nám to niekto kúpil 3 roky dozadu ako Vianočný darček.

Môj manžel Chris a ja

milujeme tento seriál.

Ale buďme úprimní, keď ste to videli raz -- možno dvakrát --

už to nechcete vidieť znovu,

lebo už viete, ako Jack Bauer porazí teroristov.

Takže tam leží na našej poličke,

pre nás už neužitočné,

ale s okamžitou skrytou hodnotou pre niekoho iného.

Predtým než pôjdem ďalej, musím sa s niečim priznať.

Žila som v New Yorku 10 rokov

a som veľký fanúšik "Sex v meste".

A rada by som zhliadla ten prvý film znovu,

aby som sa pripravila na pokračovanie, ktoré príde do kín budúci týždeň

Takže ako jednoducho by som vymenila

našu nechcenú kópiu "24"

za chcenú kópiu "Sex v meste"?

Už ste si možno všimli,

že je tu nový rozmáhajúci sa sektor zvaný swapové obchodovanie (výmena).

Výmenné obchodovania môžme jednoducho prirovnať

k online zoznamke

pre všetky vaše nechcené médiá.

Prostredníctvom internetu

tak vzniká nekonečný trh, ktorý umožňuje

zladiť to, čo osoba A má,

s tým, čo osoba C chce,

nech to je čokoľvek.

Nedávno som navštívila jednu z týchto stránok

vhodne nazvanú Swaptree (v súčasnoti len Swap - pozn. prekl.).

Bolo na nej cez 59 300 vecí,

ktoré by som mohla okamžite vymeniť

za moju kópiu "24".

A hľa,

v Resede, Kalifornia, bol nejaký rondoron

ktorý chcel zameniť jeho alebo jej

skoro novú kópiu "Sex v meste"

za moju kópiu "24".

Takže inými slovami,

Swaptree

uspokojí moju rýchlu potrebu pre danú vec,

a rieši problém, ktorý ekonómovia volajú "zhoda potrieb",

za približne 60 sekúnd.

Čo je ešte úžasnejšie je, že to okamžite vytlačí doklad o nákupe,

pretože to pozná i váhu danej veci.

Za stránkami ako je Swaptree

je veľa technických zázrakov,

ale to nie je predmetom môjho záujmu,

ako ani swapové obchodovanie ako také.

Mojou vášňou, to čomu som zasvätila svoj výskum

posledných niekoľko rokov,

je kolaboratívne správanie a mechanizmy dôvery

obsiahnuté v týchto systémoch.

Keď nad tým uvažujete,

ešte pár rokov dozadu by to pripadalo ako bláznivá myšlienka,

že by som si mala vymeniť nejakú vec s úplným cudzincom,

ktorého skutočné meno vôbec nepoznám,

a bez akejkoľvek výmeny peňazí.

A predsa sa 99 percent obchodov na Swaptree

udeje úspešne.

A to jedno percento, čo dostane negatívny rating,

je pre relatívne podradné dôvody,

ako je meškanie veci.

Takže čo sa tu deje?

Extrémne mocné hnutie,

ktoré má obrovské obchodné a kultúrne dôsledky,

je v hre.

Menovite, táto technológia

umožňuje

dôverovať cudzincom.

Momentálne žijeme v globálnej dedine,

kde môžme napodobňovať väzby,

ktoré sa diali tvárou v tvár,

ale v rozsahu a spôsobmi,

ktoré predtým neboli možné.

Takže čo sa vlastne deje,

je, že sociálne siete a technológie

nás berú späť.

Robíme výmenný obchod, obchodujeme,

swapujeme (meníme), zdieľame,

ale tieto spôsoby sú znovu objavované

v dynamických a príťažlivých formách.

Čo sa mi zdá fascinujúce,

je, že sme vlastne napojili náš svet na zdieľanie,

či už je to naše susedstvo, naša škola,

naša kancelária, alebo naša Facebook sieť.

A to je tvorenie ekonomiky

toho, čo je moje, je tvoje.

Od mocného eBay,

starého otca výmenných trhov,

ku spoločnostiam ponúkajúcim zdieľanie auta ako GoGet,

kde platíte mesačný poplatok za prenajímanie áut podľa hodiny,

k sociálnym výpožičným platformám ako je Zopa,

ktorá vezme hocikoho registrovaného

so 100 dolármi na požičanie

a spojí ho s vypožičiavateľom kdekoľvek na svete,

zdieľame a opäť spolupracujeme

spôsobmi, ktoré, verím,

sú viac hip než hippies.

Volám tento trend kolaboratívnou spotrebou.

Predtým ako sa ponoríme do jednotlivých systémov

kolaboratívnej spotreby,

by som sa rada pokúsila a zodpovedala na otázku,

ktorú sa právom pýtajú každého autora,

odkiaľ sa táto idea vzala.

Rada by som povedala, že som sa jedno ráno zobudila

a povedala si: "Idem napísať o kolaboratívnej spotrebe.".

Ale bola to vlastne komplikovaná sieť

zdanlivo nesúvisiacich ideí.

Počas ďalšej minúty

uvidíte čosi ako obraz konceptuálneho ohňostroja

všetkých bodov, čo mi behali hlavou.

Najprv som si začala všímať:

koľko veľkých konceptov sa zlučuje -

od múdrosti davov k Smart Mobs (webstránka - chytré davy - pozn. prekl.) -

a aké smiešne ľahké je

sformovať skupiny za istým účelom.

Príklady spojené s touto davovou mániou

sa nájdu na celom svete --

od voľby prezidenta,

k neslávnej Wikipedii, a všetko, čo je medzi --

všetko, čo dokáže sila mnohých dosiahnuť.

Poznáte to, keď sa naučíte nové slovo,

tak začnete to slovo vidieť všade?

To sa mi stalo,

keď som si začala všímať, že sa hýbeme

od pasívnych spotrebiteľov

k tvorcom,

k vysoko schopným spolupracovníkom.

Čo sa deje,

je, že internet odstránil prostredníka,

takže ktokoľvek od dizajnéra tričiek

až po tkáča,

sa môže živiť predajom peer-to-peer (rovný s rovným).

A všadeprítomná sila

tejto peer-to-peer revolúcie

znamená, že zdieľanie sa deje fenomenálnou rýchlosťou.

Mám na mysli, že je úžasné,

že počas každej minúte tejto prednášky

je na Youtube

nahraných 25 hodín nového videa.

Fascinujúce na týchto príkladoch,

je, ako to všetko aktivuje

naše zvieracie inštinkty.

Myslím tým, sme opice,

zrodené a vedené k tomu, aby sme zdieľali a spolupracovali.

A robili sme to už po tisícky rokov,

či už keď sme lovili v tlupách

alebo farmárčili v družstvách,

predtým než tento veľký systém nazvaný hyper-konzumácia prišiel

a my sme postavili tieto ploty

a vytvorili naše malé panstvá.

Ale veci sa menia,

a jeden z dôvodov

sú digitálne deti, generácia Y.

Vyrastajú zdieľajúc --

súbory, video hry, poznanie;

považujú to za prirodzenosť.

Takže my milénioví - to som i ja -

sme ako pešiaci,

prenesení z kultúry MŇA do kultúry NÁS.

Deje sa to tak rýchlo,

vďaka mobilnej spolupráci.

Žijeme v prepojenej dobe,

kde vieme hocikoho lokalizovať, kedykoľvek, v reálnom čase,

pomocou malého pristroja v našich rukách.

Toto všetko mi behalo hlavou

ku koncu roku 2008,

keď samozrejme prišiel veľký finančný kolaps.

Thomas Friedman je jeden z mojich obľúbených prispievateľov do New York Times

a bolestne poznamenal,

že rok 2008 je rok, keď sme narazili do steny,

keď matka príroda a trh

svorne povedali "Nie viac".

My racionálne vieme,

že ekonomiky postavené na hyper-konzumácii

sú pyramídovou hrou, je to domček z kariet.

Lenže ako jedinci nevieme, čo robiť.

Je to spleť rôznych útržkov, že?

Všetko toto sa mi honilo hlavou,

kým som si vlastne uvedomila, že za tým všetkým sú

štyri kľúčové sily.

Prvá, obnovená viera v dôležitosť komunity a

predefinovaní významu slov priateľ a sused.

Záplava socialných sieti postavených na peer-to-peer vzťahoch

a technológie operujúce v reálnom čase

zásadne mení spôsoby nášho správania.

Za tretie, tlak na nevyriešené environmentálne problémy.

A za štvrté, globálna recesia,

ktorá od základu otriasla

správaním spotrebiteľa.

Tieto štyri sily

sa spolu spájajú

a vytvárajú veľký posun --

od 20. storočia

definovaného hyper-konzumáciou

smerom k 21. storočiu

definovanému kolaboratívnou spotrebou.

Vo všeobecnosti verím, že sme na bode obratu,

kde sa zdieľanie --

cez také stránky ako Flickr a Twitter,

ktoré je dnes samozrejmosťou v online prostredí --

prenáša do offline častí našich každodenných životov.

Od ranného dochádzania do práce, po spôsob, akým sa navrhuje móda,

až po spôsob ako pestujeme jedlo,

konzumujeme a kolaborujeme.

Môj spoluautor, Roo Rogers, a ja

sme zozbierali tisícky príkladov

kolaboratívnej spotreby z celého sveta.

A hoci sa výrazne líšia

v miere vývoja a vo svojom účeli,

keď sme sa do nich ponorili,

uvedomili sme si, že ich vlastne možno rozdeliť do troch jasných systémov.

Prvý systém tvoria prerozdeľovacie trhy.

-- také ako Swaptree --

kde vezmete použité alebo vlastnené veci

a posuniete ich z miesta, kde nie sú potrebné,

na miesta, či osobám, kde sú potrebné.

Stále častejšie sa o nich zmýšľa ako o piatich "R" --

redukuj, znovu používaj (reuse), recykluj, opravuj (repair)

a prerozdeľuj --

pretože predlžujú životný cyklus produktov

a tak znižujú i odpad.

Druhý systém je kolaboratívny životný štýl.

Tu spadá zdieľanie zdrojov,

vecí ako peniaze, zručnosti a čas.

Stavím sa, že za pár rokov

budú frázy ako spolupracovať

a couch surfing a časové banky

súčasťou každodenného slovníku.

Jeden z mojich obľúbených príkladov kolaboratívneho životného štýlu

sa volá Landshare.

Je to britský projekt,

ktorý umožní spojiť pána Jonesa,

ktorý ma nevyužité miesto na svojej záhrade,

s pani Smithovou, ktorá by rada pestovala.

Spolu si tak pestujú vlastné jedlo.

Je to jeden z tých nápadov, ktoré sú také jednoduché avšak brilantné,

že žasnete, prečo to tu už predtým nebolo.

Tretí systém

sú systémy užívania veci.

To je, keď platíte, aby ste mohli využiť daný produkt --

na to čo potrebujete --

bez toho, aby ste danú vec vlastnili.

Táto myšlienka je veľmi účinná

u vecí, ktoré sú využívané

len na krátku dobu.

A môže to byť čokoľvek od detského oblečenia

po módu --

Koľkí z vás majú vŕtačku?

Vlastnia vŕtačku? Dobre.

Takáto vŕtačka sa použije okolo 12-13 minút

počas svojej životnosti.

(smiech)

Je to dosť smiešne, že?

Vy predsa potrebujete tu dieru, nie vŕtačku.

(smiech)

(potlesk)

Takže prečo si nepožičiate vŕtačku,

alebo ešte lepšie nepožičiate vašu vŕtačku ostatným ľuďom

a nezarobíte z toho nejaké peniaze?

Spolu tieto systémy

umožňujú ľuďom zdieľať zdroje

bez toho aby zľavili zo svojho životného štýlu,

alebo svojej osobnej slobody.

Nežiadam ľudí,

aby pekne zdieľali na svojom pieskovisku.

Chcem vám len dať príklad,

ako mocná môže byť kolaboratívna spotreba

na zmenu správania.

Jazdiť priemerným autom

stojí tak 8.000 dolárov ročne.

A predsa to auto stojí nečinné

23 hodín denne.

Takže ak zvážite tieto dva fakty,

už nie je tak jasné,

prečo by sme mali vlastniť auto.

Tu do hry vstupujú spoločnosti

ako Zipcar a GoGet.

V roku 2009

Zipcar vzal 250 účastníkov

spomedzi 13 miest --

a všetci sa označili za závislých na autách

tak za nováčikov v zdieľaní áut --

a donútili ich vzdať sa svojich kľúčikov na mesiac.

Namiesto toho títo ľudia museli chodiť,

bicyklovať, cestovať vlakom,

či použivať verejnú dopravu.

Ich členstvo v Zipcar mohli použiť

iba v absolútne nevyhnutných prípadoch.

Výsledky tohto mesačného pokusu

boli ohromujúce.

Je úžasné, že títo ľudia spolu schudli 185 kg

vďaka pohybu naviac.

Ale moja obľúbená štatistika

je, že 100

z týchto 250 účastníkov

nechcelo späť svoje kľúče.

Inými slovami títo ľudia závislí na autách

stratili svoju potrebu ich vlastniť.

Systémy užívania veci nie sú žiadnou novinkou.

Zoberte si knižnice a čistiarne.

Ale myslím si, že vstupujú do novej fázy,

pretože technológia robí zdieľanie

jednoduchšie a zábavné.

V New York Times bol napísaný tento skvelý citát:

"Zdieľanie sa ma k vlastníctvu,

ako iPod k audiokazetám,

či solárna energia k uhoľnej bani."

Tiež verím, že naša generácia,

náš vzťah k uspokojovaniu toho, čo chceme,

je omnoho menej hmotný

než v prípade minulých generácií.

Nechcem DVD, chcem film, ktorý je na ňom.

Nechcem čudný odkazovač,

chcem správu, ktorú ukladá.

Nechcem CD, chcem hudbu, ktorú prehráva.

Inými slovami nechcem veci,

chcem potreby a zážitky, ktoré tie veci uspokojujú a prinášajú.

Dochádza tak k obrovskému posunu,

kedy užívanie prekonáva vlastníctvo --

alebo ako povedal Kevin Kelly, editor časopisu Wired,

"Prístup je lepší než vlastníctvo."

Ako sa naše vlastníctva (držby)

dematerializujú,

objavuje sa neostrá čiara

medzi tým, čo je moje, čo tvoje

a čo naše.

Chcem vám dať jeden príklad,

ktorý ilustruje, ako rýchlo sa deje táto revolúcia.

Toto reprezentuje 8 ročný interval.

Prešli sme od tradičného vlastnenia auta

k spoločnostiam na zdieľanie áut - ako sú Zipcar a GoGet -

k platformám, ktoré dávajú dokopy spolujazdcov

až k najnovšej fáze, čo je peer-to-peer prenájom auta,

kde môžte zarobiť peniaze

prenajímaním auta, ktoré inak nečinne stojí 23 hodín denne,

vášmu susedovi.

Všetky tieto systémy

vyžadujú istý stupeň dôvery

a základom, aby to fungovalo,

je reputácia.

V starom spotrebiteľskom systéme

naša reputácia neznamenala veľa,

pretože naša história splácania úverov bola omnoho dôležitejšia,

ako nejaké peet-to-peer hodnotenie.

Ale teraz s internetom nechávame stopu.

S každým spammerom, čo označíme,

s každou myšlienkou, čo zverejníme, komentárom, čo zdieľame,

vlastne signalizujeme, ako dobre spolupracujeme,

a či nám možno alebo nemožno veriť.

Poďme späť k môjmu prvému príkladu,

Swaptree (swap.com).

Vidím, že užívateľ rondoron

uskutočnil 553 obchodov

so 100 percentnou mierou úspešnosti.

Inými slovami, môžem mu alebo jej veriť.

Teraz si poznačte moje slová,

pretože je to len otázka času,

kým budeme schopní uskutočniť googlu podobné vyhľadávanie

a vidieť tak celistvý obrázok

našej reputácie.

A tento kapitál reputácie

bude určovať náš prístup ku kolaboratívnej spotrebe.

Je to nová spoločenská mena, takpovediac,

ktorá by sa mohla stať tak mocná ako rating našich úverov.

Na záver by som chcela povedať,

že verím, že sa nachádzame v období,

kedy sa zobúdzame

z tejto ohromnej opice

prázdnoty a plytvania

a odrážame sa,

aby sme vytvorili udržateľnejší systém,

postavený tak, aby slúžil našim vrodeným potrebám

pre komunitu a individuálnu identitu.

Verím, že sa o tom bude hovoriť

ako o revolúcii, takpovediac --

keď spoločnosť tvarou v tvár veľkým výzvam

uskutočnila obrovský obrat

od individuálnych braní a míňaní

k znovuobjaveniu kolektívneho dobra.

Mojím cieľom je spraviť zdieľanie moderné.

Mojím cieľom je spraviť zdieľanie módne.

Pretože naozaj verím,

že to môže narušiť zastaralé modely podnikania,

a pomôcť nám preskočiť

cez haldy hyper-konzumácie

a naučiť nás tak, kedy dosť skutočne znamená dosť.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)