Imam Faisal Abdul Rauf: Zanechajte svoje ego, objavte súcit.

Imam Faisal Abdul Rauf kombinuje učenia Koránu, príbehy Rumiho a príklady Mohameda a Ježiša, aby demonštroval, že jedinou prekážkou stojacou medzi nami a absolútnym súcitom -- sme my samotní.

Hovorím o súcite z Islamského uhla pohľadu

a možno sa o mojej viere neveľmi uvažuje

ako o jednej založenej na súcite.

Avšak pravda v tejto záležitosti je iná.

Naša svätá kniha, Korán, pozostáva zo 114 kapitol

a každá kapitola začína tým, čo my voláme Basmala,

preslov v mene Božom, nadovšetko súcitiacim, nadovšetko milosrdným,

alebo, tako ako Sir Richar Burton,

nie ten Richard Burton, čo mal za manželku Elizabeth Taylor,

ale ten Sir Richard Taylor, ktorý žil storočie predtým

a ktorý bol svetovým cestovateľom

a prekladateľom mnohých diel literatúry,

prekladá: "v mene Božom, súcitivým, súcitiacim."

A v prehovore z Koránu, ktorý je pre Moslimov Bohom hovoriacim k ľudstvu

Boh hovorí prorokovi Mohamedovi,

pri ktorom veríme, že je posledný zo série prorokov,

počnúc Adamom, vrátane Noema, vrátane Mojžiša, vrátane Abraháma,

vrátane Ježiša Krista a končiac Mohamedom

sa hovorí: "My sme ťa neposlali, ó Mohamed,

ako nič iné ako raham, nič iné ako zdroj súcitu pre ľudstvo."

A pre nás ako ľudské bytosti a istotne pre nás ako Moslimov,

ktorých poslaním a ktorých zmyslom v nasledovaní cesty proroka

je stať sa čo najviac takými ako prorok,

a prorok,v jednom zo svojich prehovorov, hlása:

"Ozdobte sa vlastnosťami Božími."

A keďže Boh samotný povedal, že jeho základnou vlastnosťou je súcit,

v skutočnosti Korán vraví, že: "Boh pre seba ustanovil súcit"

alebo: "nechal si súcitom vládnuť."

Preto, našim cieľom a našim poslaním musia byť zdroje súcitu,

aktivátory súcitu, aktérov súcitu

a hovorcov súcitu a konateľov súcitu.

To je všetko správne a dobré,

ale kde zlyhávame

a čo je zdrojom nedostatku súcitu vo svete?

Pre odpoveď na túto otázku sa músíme obrátiť na našu duchovnú cestu.

V každej náboženskej tradícii je niečo, co voláme vonkajšia a vnútorná cesta,

alebo exoterická cesta a ezoterická cesta.

Ezoterická cesta Islamu je známejšia ako Sufizmus, alebo tasawwuf po Arabsky.

A títo doktori alebo títo majstri,

títo duchovní majstri Sufiskej tradície

poukazujú na učenia a príklady nášho proroka,

ktoré nás učia, kde ležia zdroje našich problémov.

V jednej z bitiek, ktoré zvádzal, prorok

povedal svojim nasledovníkom: "Vraciame sa z menšej vojny

do vojny väčšej, do väčšieho boja."

A oni povedali: "Posol Boží, sme unavení z bitky.

Ako môžme ísť ešte do väčšieho boja?"

On povedal: Toto je boj so sebou samým, boj vášho ega."

Zdroje ľudských problémov majú do činenia z egoizmom, Sebou.

Slávny Sufský majster Rumi, ktorý je veľmi dobre známy väčšine z vás,

má príbeh, v ktorom hovorí o mužovi, ktorý ide do domu priateľa

a zaklope na dvere

a hlas odpovie: "Kto je tam?"

"Ja som", alebo gramaticky správnejšie, "To som ja"

ako by sme povedali v Angličtine.

A hlas hovorí: "Choď preč."

Po mnohých rokoch tréningu, učenia, hľadania a zápasu,

sa vracia naspät

a s oveľa väčšou pokorou opäť klope na dvere.

Hlas sa pýta: "Kto je tam?"

On povie: "Ty si to, ó lámač sŕdc."

Dvere sa otvoria a hlas hovorí:

"Poď dnu, pretože niet miesta v tomto dome pred dve Ja,

dve Ja s veľkým 'J',(nie tieto oči,) pre dve egá.

A Rumiho príbehy sú metaforami pre duchovnú cestu.

V prítomnosti Boha nie je miesto v miestnosti pre viac ako jedno 'Ja'

a to je 'Ja' božskosti.

V učení, nazývanom v našej tradícii hadith qudsi,

Boh vraví, že "Môj služobník" alebo "môj tvor, ľudský tvor,

sa ku mne nepribližuje ničím, čo by mi bolo drahšie

ako to, čo som ho požiadal robiť."

A tí z vás, čo sú zamestnávateľmi presne vedia o čom hovorím.

Chcete aby vaši zamestnanci robili to o čo ich žiadate

a keď to spravia, potom možu spraviť niečo navyše,

ale nemožno ignorovať to o čo ste ich požiadali.

A Boh hovorí: "Môj služobník sa mi neustále stáva bližším

tým, že robí viac toho, o čo som ho požiadal."

Extra zásluhy, mohli by sme to nazvať,

"až pokiaľ jeho alebo ju nemilujem.

A keď milujem svojho služobníka," Boh vraví,

Stávam sa očami, ktorými on alebo ona vidí,

ušami, ktorými on alebo ona počuje,

rukou, ktorou on alebo ona zoviera,

a chodidlami, po ktorých on alebo ona kráča,

a srdcom, ktorým on alebo ona rozumie."

Je to zlúčenie nášho ja a božskosti,

ktoré je lekciou a zmyslom našej duchovnej cesty a všetkých tradícií našej viery.

Moslimovia považujú Ježiša za majstra Sufizmu,

najväčšieho proroka a posla, ktorý prišiel zdôrazniť duchovnú cestu.

Keď hovorí: "Ja som duch a ja som cesta"

keď prorok Mohamed hovorí: "Ktokoľvek mňa videl, videl Boha"

je to preto, lebo sa stali do takej miery nástrojom Boha,

že sa stali súčasťou Božieho oparu,

tak, že Boh sa prejavuje skrze nich

a nekonajú sami od seba a z vlastného ega.

Súcit na zemi je daný, je v nás.

Všetko, čo musíme spraviť je dostať naše egá z cesty,

dostať z cesty náš egoizmus.

Som si istý, že pravdepodobne každý z vás tu, alebo istotne veľká väčšina z vás

zažila to, čo možno nazvať duchovným zážitkom,

moment vo vašom živote, keď na pár sekúnd, možno minútu,

sa rozplynú hranice vášho ega.

A v tú minútu sa cítite byť zajedno s vesmírom,

zajedno s tamtou čašou vody, zajedno s každou ľudskou bytosťou,

zajedno so stvoriteľom

a cítite sa v prítomnosti moci, v úžase

najhlbšej láske, najhlbšom pocite súcitu a milosrdenstva

akú ste kedy vo svojom živote zažili.

To je moment, ktorý je Božím darom pre nás,

dar, keď na moment, dvíha tú hranicu,

ktorá nás núti trvať na ja, ja, ja, mne, mne, mne

a namiesto toho, tak ako osoba v Rumiho príbehu,

hovoríme: "Ah, to všetko si ty."

Toto všetko si ty. A toto všetko sme my.

A my, a ja, a my sme všetci tvojou súčasťou.

Vše stvoriteľ, vše cieľ, zdroj nášho bytia

a koniec nášho putovania.

Ty si tiež lámačom našich sŕdc.

Ty si ten, ku ktorému by sme mali vždy smerovať, pre koho zmysel žijeme

a pre koho zmysel máme zomrieť

a pre koho zmysel máme byť znovu vzkriesení,

aby sme sa zodpovedali Bohu, do akej miery sme boli súcitnými bytosťami.

Naše posolstvo dnes a náš dnešný zmysel

tých z vás, čo sú tu dnes

a účel tejto Charty súcitu, je pripomínať.

Pretože Korán nás vždy povzbudzuje si pamätať, pripomínať jeden druhému,

pretože poznanie pravdy je v každej ľudskej bytosti.

My to všetko poznáme.

Máme ku všetkému prístup.

Jung by to nazval podvedomím.

Cez naše podvedomie, v našich snoch,

ktoré Korán nazýva naším stavom spánku, nižšia smrť -

dočasná smrť.

V stave spánku máme sny, máme vízie,

cestujeme dokonca mimo našich tiel, pre mnohých z nás,

a vidíme úžasné veci.

Cestujeme mimo hranice priestoru ako ho poznáme

a mimo hranice času ako o poznáme.

Ale toto všetko je pre nás na oslavu stvoriteľovho mena,

ktorého základné meno je súcitivý a súcitiaci.

Boh, Bokh, akýmkoľvek menom ho chcete nazývať, Allah, Ram, Om,

akýmkoľvek menom pomenujete

alebo dosiahnete prítomnosť božskosti,

je centrom samotného bytia,

absolútnej lásky a milosrdenstva a súcitu

a absolútne poznanie a múdrosť,

to čo Hinduisti nazývajú satchidananda.

Jazyk sa líši,

ale cieľ je ten istý.

Rumi ma ďaľší príbeh

o troch, Turkovi, Arabovi

a zabudol som kto bola tretia osoba, ale čo ja viem, pokojne to môže byť aj Malajec.

Jeden si pýta angour, povedzme, že jeden je Angličan,

ďalší si pýta eneb a ďalší hrozno.

A strašne sa pohádajú, pretože

Ja chcem hrozno, Ja chcem eneb, Ja chcem angour,

bez toho aby vedeli, že slovo, ktoré používajú

označuje tú istú skutočnosť v iných jazykoch.

Existuje iba jedna absolútna skutočnosť podľa definície,

jedna absolútna???podľa definície,

pretože absolútny je, podľa definície, jeden

a absolútny a jednotlivý.

Je tu absolútna koncentrácia bytia,

absolútna koncentrácia vedomia,

pozornosti, absolútny stred súcitu a lásky,

ktorý definuje základné vlastnosti božskosti.

A to by taktiež mali byť

základné vlastnosti toho, čo znamená byť človekom.

Pretože to, čo definuje ľudstvo, snáď biologicky,

je naša fyziológia,

ale Boh definuje ľudstvo skrze naše duchovno, cez našu prirodzenosť.

A Korán hlása, On sa rozpráva s anjelmi a vraví:

"Keď skončím s tvarovaním Adama z hliny

a vdýchnem doňho môjho ducha,

padnite pred ním v pokore."

a anjeli sa pokoria, nie pred ľudským telom,

ale pred ľudskou dušou.

Prečo? Pretože duša, ľudská duša,

stelesňuje kus božského dychu,

kus božskej duše.

Toto je tiež vyjadrene v biblickom slovníku,

kde nás učia, že sme boli stvorení na boží obraz.

Čo je zobrazením Boha?

Zobrazením Boha je absolútne bytie,

absolútne vedomie a poznanie a múdrosť

a absolútny súcit a láska.

A preto, pre nás, bytie človekom

v najväčšom zmysle toho, čo to znamená byť človekom,

v najradostnejšom zmysle toho, čo znamená byť človekom,

znamená, že my tiež máme byť správnymi služobníkmi

dychu božskosti v nás

a snažiť sa zdokonalovať v nás vlastnosti bytia,

bytia nažive, bytostnosti,

vlastnosti múdrosti, vedomia a pozornosti

a vlastnosti bytia súcitivými a milujúcimi bytosťami.

To je čo rozumiem pod tradíciami mojej viery

a to je,čomu som porozumel z mojich štúdií tradícií iných náboženstiev

a toto je spoločná platforma, na ktorej musíme všetci stáť

a keď budeme stáť na tej platforme ako takej

som presvedčený, že môžeme vytvoriť úžasný svet.

A verím, osobne, že sme na pokraji

a že cez prítomnosť a pomoc ľudí ako vy, čo ste tu,

môžeme spoločne privodiť proroctvo Izáka.

Pretože on predpovedal dobu,

keď ľudia premenia svoje meče v pluhy

a nebudú sa učiť vojne ani už viac bojovať.

dospeli sme do fázy v ľudskej histórii, keď nemáme na výber.

Musíme, musíme znížiť naše egá,

kontrolovať naše egá, či je to naše individuálne ego, alebo osobné ego,

rodinné ego, národné ego

a nechať všetko tak na oslavu toho jediného.

Vďaka a Boh vám žehnaj.

(Aplauz)