Why I Quit YouTube

Ahoj internet.

Aha kto si spomenul na svoje heslo.

Tak, mám za sebou kus bieleho papiera,

nepohodlnú červenú stoličku

a niečo na srdci.

Poďme na to.

Byť youtuberom, sen 21. storočia.

Bohatý, úspešný,

armáda oddaných followerov, ktorí ti hovoria, že si perfektný.

Robiť si čo chceš, kedy chceš,

so všetkým tým digitálnym dopamínom, čo si len môžeš priať.

Zabudni na to byť doktorom, zachraňovať životy-

alebo učiteľom, formovať ich-

alebo aj herec,

alebo model,

to je zastaralé.

Mami, chcem byť influencer.

S akým obsahom?

Koho to zaujíma?

A tento chalan žil ten sen.

Chceš objatie?

Áno!

Mám tu nejaké lesby- o okej!

Mal toto všetko, až kým sa jedného dňa proste vyparil.

Otázkou, ktorá spôsobila znepokojenie,

asi aj trochu radosti

a tonu konšpiračných videí

je prečo Dan Howell skončil s Youtubom?

Prečo Dan skončil s Youtubom?

Oh, čerstvá správa!

Najtajomnejší debil celého internetu to spravil znova.

Kto strávi rok robením coming out videa,

získa 10 miliónov zhliadnutí a potom zmizne?

Čo je to za magora.

Áno, som magor.

Mál som vážne problémy s psychickým zdravím.

No teraz som späť,

takže sa pripútajte.

Toto je varovný príbeh o sláve, sledujúcich, komunite,

kultúre, strete medzi vytváraním obsahu a užívaním si ho,

a dávaním si pozor, čo si želáte, lebo jedného dňa

budete mať úplne kompletné nervové zhrútenie.

Ale najskôr si musíme uvedomiť, ako sme sa sem vôbec dostali.

Na začiatku.

1. Vysielajte sa

Youtube, vysielajte sa.

Motto a hlavná myšlienka

toho, že svetové médiá už nie sú pod ochranou.

Chvíľa, keď internet spravil média sociálnymi,

všetko sa navždy zmenilo.

Vďaka celosvetovému internetu môže hocikto, hocikde,

s internetovým pripojením dostatočne stabilným na nahrávanie

zdieľať svoj príbeh, či už je to deň v zoo,

pokémoni, alebo evolúcia tanca.

Zdieľaj to so svetom, zlato.

A potom som tu bol ja v 2005,

decko mrhajúce celým svojim životom pozeraním Youtubu.

Dobré časy.

Teda ani nie,

boli hrozné, ale prokrastinovanie je zábava.

Jebať na telku a všetky tieto vykopávky.

Na tejto stránke

sú cool, mladí, zábavní ľudia, čo robia blbosti.

Na to sa chcem pozerať.

Ryan Higa, Smosh, HotForWords, Fred, charlieissocoollike,

Community Channel, Mixed Bag, dobré časy.

Youtube nebol veľká vec ani na internete.

Bol zapadnutý.

Pre väčšinu ľudí na svete to bola v tej dobe

tá stránka, kde sa pozeráš na videá s mačkami,

alebo staré dámy padajúce zo schodov.

Myšlienka, že sa ľudia snažili

vytvárať tam obsah znie celkom chabo.

Bolo to spoločenstvo geekov, samozvaných komikov,

filmárov a video blogerov,

ktorí si mohli dovoliť webkameru a širokopásové pripojenie

a chceli si nájsť kamarátov.

A ja som vždy fantazíroval "Čo keby som to urobil ja,

malé vtipné video s nejakými zvukovými efektami,

so šialenými strihmi za každým druhým slovom

z nejakého skurveného dôvodu?"

Bola by to proste sranda.

Sranda, že môžem vyjadriť samého seba,

zdieľať to s kamarátmi zo školy.

Žiaden zmysel, žiaden cieľ, iba radikálna potreba tvoriť.

A potom jedného dňa, úžasný chalan menom Phil povedal,

"Tak choď do toho, sprav to."

Počkať, ja môžem byť Youtuber?

Doslova každý môže byť Youtuberom.

A tým pádom, máme to najhoršie video na platforme.

Čau.

Takže moje meno je... Dan.

Veď viete, sieň slávy, vrchol trápnosti.

Do toho, smejte sa mi.

Už je mi to jedno.

Dobitý na smrť.

Vo vnútri som úplne mŕtvy.

Bola to jazda, okej.

Volá sa to rast.

Nebola to moja budúcnosť, bolo to moje hobby.

Rozhodol som sa, že moja budúcnosť bude študovať právo,

lebo v Youtube sa predtým neukrývali žiadne peniaze.

Takže som potreboval "skutočnú prácu".

Takže, byť právnikom nebolo mojim snom.

Mojim snom celé detstvo bolo byť hercom,

ale viete, sny sa naozaj neplnia

a ja som nezaujímavý obyčajný človek.

takže načo sa vôbec snažiť žiť autenticky, no nie?

Nie, radšej to vzdám predtým než vôbec začnem

a budem sa sústrediť na kariéru, ktorú pre mňa chcel dedo.

Oh, jak nevinné bolo toto hobby,

len písanie a natáčanie malých videí

o prokrastinovaní, alebo púšťaní vecí.

Neboli žiadne reklamy, sponzori, žiadna dráma,

iba úplne bezvýznamná kreativita a komunita.

Čistá, úprimná, poväčšine otrasne umelecká,

niekto by povedal, že toto bola zlatá éra Youtubu,

a ja som to miloval.

Oh, jak len sa veci zmenili.

2. Verejné vlastníctvo

Ako všetko na zemi,

Youtube bol kúpený obrovskou korporáciou.

Bol to Google.

A do 10 rokov nebudú žiadne národy ani viery.

Budeme rozdelení medzi 5 veľkých firiem

Google, Apple, Disney, Amazon a pravdepodobne Roblox.

Ja si stavím na Roblox

ako na Apexovú dystopickú tech spoločnosť,

ktorá vyhrá 4. svetovú vojnu

so svojou armádou hyper inteligentných detí.

Prvý partnerský program tu bol už predtým.

A teenager Dan žiarlivo sledoval ľudí,

ako sa zabávajú

a zarábajú viac, než ja v ASDA (supermarket)

Ale teraz to bolo plné Google Adsense.

To bolo naozaj.

Tako, "Oh, Youtube sa zmenil, keď sa všetko začalo točiť okolo peňazí."

Akože, hej.

Ale zároveň, ľudia potrebujú niečo jesť, okej.

Bolo to dosť cool, že každý mohol robiť niečo,

čo milovali ako prácu.

Ale ako, je to niečo iné,

lebo zrazu ľudia, ktorí to nerobia pre komunitu

to robia pre peniaze

a ľudia, ktorí tam kvôli tomuto boli mali zákernú skorumpovanú vidinu

novej zlatej mrkvy, za ktorou sa budú naháňať.

V našej súčasnej influencerskej dimenzii temnoty

je relatívne prístupné pre kohokoľvek

zarábať si peniaze pomocou ich talentu online.

Je tu ten nátlak využiť príležitosť

a speňažiť vaše záľuby.

Mať vyvážený život s prácou a veci, čo sa toho týkajú.

Už nie v našej nespravodlivej stresujúcej spoločnosti.

Keď vidíš schodík k ďalšej úrovni,

plávaj smerom k nemu.

Rozprúďte tú kultúru.

"Rád hrám hry, takže by som asi mal byť streamer

a hrať iba pre potešenie iných ľudí."

"Rád kreslím, takže by som si mal založiť patreon

a kresliť oplzlé, legálne sporné furry hentai."

"Rád vyrábam z korálkov.

Teraz mám spoločnosť v hodnote 12 miliárd dolárov.

A zakaždým, keď zavriem oči, vidím korálky.

Korálky! Korálky!

Bývali mojim šťastím, mojim útekom.

Teraz kontrolujú môj život.

Osloboďte ma od korálkov!"

Ah sakra, prijali ma do partnerského programu Youtube.

Čas sa na toto pozrieť inak,

pretože teraz to je o peniazoch.

Nikdy som nemieril príliš vysoko,

pretože sa ukázalo, že keď to chcem zabíjať s reklamami,

musím aj nahrávať videá.

Huh.

A to že som bol doslova najhorší Youtuber na svete,

s mojím vrcholom na 5-minútovom videu raz za dva týždne

sa nevyrovná hráčovi nahrávajúcemu

tri 40-minútové videá denne.

Takže som vlastne ako hudobník dávajúci svoj obsah

zadarmo na streamovacie platformy,

zúfalo dúfajúc, že to nejakého človeka zaujíme natoľko,

že ma príde pozrieť na turné alebo si kúpi merch.

Ale fakt, ďakujem tým, čo to spravili.

Úprimne som nebol nikdy úplne motivovaný peniazmi.

Dobre, iba trochu.

Rád premýšľam o úspechu ako o troch rozdielnych motiváciach.

Je ich pravdepodobne viac a niekto múdry to už spravil.

Ale ja som jednoduchý debil, okej?

Takto premýšľam ja.

Peniaze, pozornosť a rešpekt.

Koľko peňazí chceš zarábať?

Chceš byť bohatý bez ohľadu na morálne následky,

alebo byť len šťastný a robiť si svoje?

Ako moc známy chceš byť?

Chceš byť proste slávny?

Je jedno, že nemáš kamaráov,

finančnú stabilitu a budúcnosť,

len mi dajte sledujúcich, teraz.

Alebo je to to, o čo ti vôbec nejde.

Vážiš si rešpektu?

Čokoľvek robíš, chceš to robiť bezúhonne,

takže si tvoje kamaráti, rodina, rovesníci myslia, že si dobrý človek,

čo sa snaží najviac, ako vie, predávajúc niečo svetu.

Úprimne, som niekde v strede.

Mám rád pozornosť, okej, ale len tú dobrú.

"Môžu ma len všetci mať radi

a nebyť zlí, prosím?"

Neznášam kapitalizmus ale chcem mať vlastné peniaze.

Moja rodina nemá peniaze,

takže nemám nič, o čo sa oprieť.

A moja Batman origin story,

šialené, traumatizujúce, queer detstvo,

potrebujem finančnú nezávislosť,

aby som sa už nikdy nemusel vrátiť k životu v strachu,

že nemôžem byť sám sebou.

To je celá moja predstava pomsty.

Ale moja najväčšia chyba je, že mi záleží na tom, čo si myslia ostatní

a mám svedomie.

Život by bol oveľa lepší, keby som bol totálny sociopat.

Ale nie, ja som v noci hore

a rozmýšľam, či som sa niekedy dopustil clickbaitu

s náhľadovkou spred 11 rokov.

Môžete spraviť toto malé cvičenie na posúdrnie svojich motivácií,

alebo na to, čo vám môže dať vaša práca.

Ale Youtube, to je slobodná platforma.

Môžeš robiť čo sa ti zachce

s takou integritou, po ktorej tak túžiš.

Ale keď sú na stole peniaze a sláva,

ako dlho vydržíš byť sám sebou?

Veľa šťastia.

Už som si pre dnešok vyčerpal diabolský smiech.

Dialo sa to.

Robil som videá o otravných dementoch v kine,

o otravných dementoch v meste.

Ľuďia milovali nasierať sa a ja som zarábal peniaze,

akože, desiatky libier týždenne.

A keď ste študent, je to fakt kurva niečo, okej.

A mne sa nepáčilo byť študentom.

Načo robiť kurzy o zmluvách,

keď môžeš urobiť video,

ako lovíš ľudí na Grindri prestrojený za morča.

Bola to sranda, zábavné, katarzné

a len hobby, však?

Ale potom som si musel vybrať.

Budem bojovať proti svojmu pochybovačnému inštinktu

a opovážim sa snívať?

Mohol by som to zobrať na ďalší level a celé to risknúť?

Kurva hej, škola je nudná.

Takže som spravil rozhodnutie, ktorému musí každý aspirujúci internetový kariérista,

Youtuber, Streamer, Esports pro jedného dňa čeliť.

Vzal som si študentskú pôžičku,

ktorá ma už stihla zadlžiť,

a sekol som so školou.

Potom som spravil video o tom, ako som sekol so školou.

A nikto z vás si nemyslel, že to bol dobrý nápad.

Ale fakt, myslel som si, že moji vlastní odoberatelia

a ostatní tvorcovia ma viac podporia,

ale oni boli takí že, "Yo, nie že by si nebol dobrý,

ale akože, je to definitívne rozhodnutie,

a možno nie moc múdre, ale gl..."

Presťahoval som sa do Londýna, strašný nápad.

Nájom bol zdierajúci a morálne odsúdeniahodný.

#ZabiťVštkýchPrenajímateľov.

S Youtubom, show na BBC Radio 1, rôznymi vystúpeniami,

web sériou a reklamou na cereálie,

v tom čase som bol že, "Lol, dobre."

Ale v retrospektíve by som asi nepropagoval cereálie.

#VeľaCukru.

Stále som si nemohol dovoliť zaplatiť poondený nájom.

Čo do piče?

Žil som v chronickom strese.

Nemohol som spať, nejedol som, čo sa mi nepodobá.

Strávil som každú prebdenú hodinu pracovaním v terore.

Nemal som žiaden život,

ale toto bol život, ktorý som si vybral.

Ľudia hovorili, že som nerobil dosť obsahu,

porovnávali ma s ľuďmi,

ktorí natáčajú challenge videá bez strihov.

Ja tu nikoho nespovedám, dobre,

ale snažiť sa napísať niečo dobré,

natočiť scénky, pokúšať sa o efekty a.

Nemôžete síliť kreativitu.

Ako dlho potrvá napísať vtipné 5-minútové video?

Asi tak nekonečne veľa času.

Snažil som sa o týždenný harmonogram

a proste som nedokázal prichádzať s nápadmi

a uskutočňovať ich tak rýchlo.

Topil som sa.

Komentujúci a môj dedo mali pravdu,

toto bol hrozný nápad.

Táto Youtube vec dlho nevydrží.

Je to len trend.

Každú chvíľu to vybuchne

a môj pokus byť úspešné trdlo bude o ničom.

Ale potom to prišlo,

veľký boom britských vlogerov v 2013.

Pozrite sa na to.

V podstate prišli sociálne siete.

Facebook, Twitter, Insta, Tumblr.

Noví užívatelia hľadajúci obsah

a ja som tam čírou náhodou už bol.

Bam, 1 milión odoberateľov.

No, jednou z obľúbených aktivít ľudskej rasy

je hrať klasickú hru "zaslúžia si to?"

Zaslúžia si to, alebo nie?

A mali by sme ich zničiť.

Môžem poprosiť ešte jeden trojuholník? Okej.

Ako sa tam dostali?

Bol to talent, tvrdá práca, alebo šťastie?

Použite tento trojuholník na to roztrhať

každého jedného hlupáka na piedestáli.

Hádajte sa medzi sebou.

Dan Howell, je talentovaný?

Dal do toho všetko, alebo mal proste šťastie,

ten blbý kučeravý buze-

Pravdou je, že na to uspieť ako Youtuber,

alebo v hocijakej inej premotivovanej kariére ako šport,

herectvo, modeling a rôzne iné veci,

ktoré nebudú potrebné po nevyhnuteľnom kolapse spoločnosti,

potrebujete všetky tri.

Myslím, že depresívnou pravdou je,

že nezáleží na tom, ako moc talentovaný si,

keď sa tomu neoddáš.

Alebo, ako moc oddaný si, keď nemáš žiadny talent.

Alebo, keď nebudeš mať jedného dňa proste šťastie.

Sprav to virálne video, nech ťa raidne ten veľký streamer,

nech ťa spoznávajú na uliciach New Yorku,

spakuj sa do Hollywoodu, alebo, veď vieš, vytváranie sietí a nepotizmus.

Skúsil si mať bohatých rodičov s dobrými kontaktmi?

Ohodnoťte ma ako chcete, myslím si, že som mal šťastie.

Ale v prípade, že to niekto cíti inak,

zložte vidle, dobre.

Nebojte, som skutočne mizerný idiot,

neodmysliteľne Eeyore,

spracúvajúci traumu tak hlbokú,

že zomriem skôr, ako sa naučím proste sa kurva upokojiť.

Takže to robím pre vás.

Takže si to dokázal.

Platíš šeky.

Si veľký Youtuber.

Teraz je všetko super, však?

Tak mi povedz, Watson,

prečo kurva toľko Youtuberov plače na hlavnom kanáli?

Nie ani na vedľajšom, na hlavnom.

Príprava veľkého kalichu obsahu

ho možno otrávila?

Práve som sa zasmial na slove rim (anglická slovná hračka...)

Čau, hej, som 30-ročný so štruktúrou tváre

a zmyslom pre humor 13-ročného.

Tu ťa máme, tvorca, ktorý vytvára to, čo chce.

Je to to, čo chceš, však?

Alebo robíš teraz to, čo si myslíš, že chcú tvoji diváci?

Nezáleží na tom, koľko si budeš hovoriť,

toto je to, čo robíš, a prečo,

a držíš sa toho,

nemôžeš si pomôcť tomu všímať si, čo rezonuje s ľuďmi.

Či sa hovorenie o tvojej vášni pre inžinierstvo uchytí,

alebo jedného dňa nechtiac ukážeš svoj zadok v zrkadle

a dostaneš dvakrát toľko zhliadnutí.

Založíš si OnlyFans, neklam mi!

Problém je, že keď sa na to zameráš

a začneš vytvárať len to, čo myslíš, že chcú diváci,

myslíš si, že nikto nechce skutočného teba.

A keď ich prestaneš baviť,

prídu si pre teba s vidlami.

A pre mňa bolo výmoľom na ceste

"Som Dan, malý edgy britský chlapec, snažiaci sa robiť komédiu,

alebo som Dan z "Dan a Phil",

stále veľmi sarkastický, ale šťastne vyzerajúci chalan,

ktorý robí relatívne zábavné videá so svojim kamarátom?"

Vec sa má tak, že som bol oboje.

Nie je to tak, že by bol jeden dobrý a druhý zlý,

keďže obaja mali plusy a mínusy.

Jasné, keď niečo píšem, niekedy sa s tým stotožníte, alebo je to vtipné.

A keď som do toho zapálený, môže to byť dokonca užitočné,

alebo dôležité, čo je fajn.

Ale určite som občas zvykol nahodiť nepeknú fasádu

cynickej agresie. Čo som bol ja,

v podstate snažiaci sa zapadnúť medzi tých nahnevaných,

ktorých som sa vždy bál.

A ovplyvnený štýlom všetkých tých 2000´s britských komikov, ktorí boli kurva hnusní.

A to bola kultúra, v ktorej som vyrastal.

Je to zároveň kto som,

a kto som sa bál, že musím byť.

Keď sme robili blbosti s Philom,

niekedy to vyzeralo prázdno a zbytočne,

ako, že sme to úmyselne predstierali pre divákov.

Ale fakt, my sme takí proste boli.

Zabávali sme sa, bolo nám jedno, kto sa pozerá.

Proste sme skutočne zabávali samých seba.

A aj keď to nebola moja vášeň, bola to sranda.

A vec sa má tak, že "Dan a Phil" bolo dobré.

Chápem, ak ste niekto, kto nikdy nevidel tie videá,

možno ste o tom iba počuli a mysleli si, že je to otravné,

ale tí skutoční, oni vedia.

Ak ste boli pri tom a pozerali,

spravili sme niečo fakt dobré, vtipné a originálne,

ukazujúc odlišnú stránku mužnosti

a ľuďom to zlepšilo deň.

A z nejakého uhla pohľadu to bolo viac zadosťučiňujúce, než to, čo robím sám,

pretože to bolo väčšie ako ja.

Ale vyzeralo to,

akoby som bol dvaja rôzni Youtuberi na jednom kanáli,

a bol som neustále rozpoltený

medzi nadšenými fanúšikmi "Dana a Phila",

ktorí chceli iba to, a odoberateľmi Dana,

ktorí chceli komédiu, nie túto priteplenú hovadinu.

A niekedy to vyzeralo, že ma nenávidia obe strany,

pretože som nerobil to, čo chceli.

Ďalšia stresujúca vec.

A potom tu bola väčšina kľudných, fajn ľudí,

ktorí si pravdepodobne užívali to

"Oh, je to Youtube, nejde o veľa, čau"

Každý s nejakým publikom bude mať tento vnútorný boj,

kedy sa snažíš zostať sám sebou,

tešiť ľudí, ktorí ti dali všetko

a držať hlavu nad vodou.

A moje základy postupne mizli,

keď som sa začal topiť v mori.

Teraz vám môžem zaručene povedať,

že každý jeden Youtuber je traumatizovaný trollmi.

Každý jeden z nich, aj keď sú to starí Youtuberi,

rešpektovaní, edgy jak hovado, alebo skurvená anime postava,

videl som ich piť v rohu nejakej akcie

s vydeseným výrazom na tvári a spýtal by som sa,

"Hej, čo je?

Prečo vyzeráš ako ja?

Nikto by nemal vyzerať ako ja."

Navždy smutný.

A oni plakali, "Jeden z mojich komentárov na Instagrame povedal,

"viac sa mi páčil tvoj posledný účes."

Toto platí pre každého tvorcu, celebritu,

alebo človeka, ktorý mal virálny príspevok

a zrazu dostáva veľa pozornosti.

Negativita je vyhľadávaná, to zlé vždy vystúpi z davu.

Predpokladáme, že ľudia sa budú správať srdečne,

ako normálna spoločnosť v teórii.

Ale samozrejme, na internete

sú ľudia neskutočne toxickí, pretože sa všetci cítime na hovno

a zhadzujeme ostatných dole do bažiny,

aby sme všetci trpeli spolu.

Ale vážne, môžeš si prečítať 1 000 komentárov,

kde ľudia hovoria, "Si nádherný.

Si perfektný.

Vyzeráš ako starý smutný Wilbur Soot.

Si model."

Ale po všetkej námahe, ktorú si vkladal do videa celé dni.

A 10 sekúnd po tom, čo ho vydáš, jeden človek napíše,

"Viac sa mi páčilo tvoje posledné video."

Devastácia, týždne smútku.

A je len prirodzené

vybrať si ten jeden komentár z tisíc

a vyglosovať to na všetci ma nenávidia.

Vždy som hovoril ostatným, že je to ako ľadovec.

Sústredíš sa na zamrznutý vršok,

pritom valná väčšina tvojich divákov,

hocijakej komunity,

snáď, ľudstva celkovo, otáznik?

Nie sú tí, ktorých vidíš predvádzať sa.

Tí sa len potichu nechajú unášať prúdom.

Tu je prípitok pre tých tichých, čo si to tu len obzerajú,

tých, čo pozerajú, ale nekomuntujú,

vďaka vám sa svet stále točí

a vy sa očistíte od všetkej tejto skurvenej drámy.

Ozaj, vy ste jediní víťazi tejto skazenej hry.

Hej takže, "Dan a Phil"

Fanúšikovia "Dana a Phila" boli reálna vec.

Úprimne pokladám phandom na mount Rushmore

desivo mocných internetových fandomov spolu s Twilight,

BTS, anime, Rick a Morty,

vedľajším výsledkom toho, že sa starali sami o seba,

nechtiac terorizovali celý zvyšok internetu.

Neexistovala komunita, útulný kútik,

alebo trendujúci obsah, ktorý by bol uchránený

monolitických strojov zaplavujúcich komentáre,

sťahujúc čokoľvek nevinné na samé dno.

Cítil som sa ako internetová Godzilla.

Všade, kam som sa pohol

som ničil veci, čo sa mi dostali pod nohy.

Nemohol som sa ísť pozrieť na niečo, čo mám rád,

bez toho, aby som to podpálil alebo zrazil chvostom.

Chápem, je trošku otravné

snažiť sa len používať internet,

alebo ísť do mekáča, keď nie si súčasťou

takýchto skupín, ale je to fakt také zlé?

Veď ľudia sa len zabávajú.

Môj názor.

Nechajte ľudí zabávať sa.

Je to v pohode, teraz sme už všetci starí.

Je mi jedno, či máš 10.

Toto je z emocionálneho hľadiska.

Teraz si starý, prežili sme. Poväčšine.

Vy ste si pozreli moje prednastavené reklamy, ja som tie peniaze použil na terapiu.

Nejakým činom to vyšlo.

S Philom sme strávili roky vytváraním vecí spolu,

veci výhradne pre oslávenie nášho publika.

Robili sme skoro všetko, čo nás mohlo napadnúť ako duo.

Teraz máme každý svoje vlastné ambície

a toto je, kde sa to stáva trochu divným,

lebo sme stále skutoční ľudia

aj bez vytvárania obsahu.

Ale žiadny strach, vždy sa spolu objavíme vtedy,

keď to budete najmenej čakať alebo chcieť.

Bolo to invazívne, ale intenzívne.

A všetku tú podporu a nadšenie som si vždy vážil,

ako už vieme z Danny´s Bizarre Gay Adventure.

Ľudia, ktorí sa snažia špekulovať

a odhaliť tvoju sexualitu zo srandy,

keď si uzavretý, vzdorujúci smrti, nie je úplne super.

Neužil som si takmer nič z toho,

keď som žil v neustálom strachu toho, že ma niekto vyoutuje.

Táto veľká lož bola stena,

ktorá mi bránila formovať akékoľvek skutočné vzťahy.

Ale je to v pohode, nejako sa to vydarilo.

Každý jeden človek na svete má parasociálne vzťahy

s ľuďmi, ktorých v reálnom živote nepozná,

ale vidí ich na svojej obrazovke.

Naši obľúbení moderátori, DJi, TikTokeri, čo strihajú psov.

Pripadajú nám blízki a to je normálne.

Nie je to nutne strašné.

Deje sa to.

Zložité to je, keď si na druhom konci.

Ako moc sa otvoríš?

Si tu len robiť si svoju prácu a dávať ľuďom obsah,

alebo píšeš na Twitter na čo práve myslíš,

zdieľaš na Instagrame kde si a čo máš v pláne?

Je vlog kreatívny video blog, kde rozprávaš na nejakú tému,

alebo video tvojho bežného dňa

a ty si hlavná postava tvojej vlastnej digitálnej reality show?

Kde je hranica medzi zdieľaním vtipných príbehov

a zdieľaním skutočných vzťahov,

kde sú ľudia zainvestovaní do tvojho života ako do telenovely.

Takže, keď sa niečo v tvojom živote zmení, ľudia prichádzajú a odchádzajú

a divákom sa nepáči,

že si pokazil ich obľúbenú TV show.

Niekedy to vyzerá, že sa len hráš na Sims rodinku.

Rozvíjanie tvojho kanála nie je o tom

rozvíjať tvoju kreativitu,

je to hranie hry na život na verejnosti.

Chceš nejaký hit obsah, ožeň sa, maj deti,

maj psa, rob život, rob to všetko.

Urob to hneď teraz tak rýchlo a efektívne, ako len dokážeš,

dokým sám nevzbĺkneš

a my sa ti vysmejeme, keď veľkolepo zhoríš do tla.

Fajn, trochu kurva dramatické.

Môžeš zdieľať čo len chceš, nastaviť si hranice.

Ale zas a znova, rôzni diváci chcú rôzne veci

a ty sa nemôžeš zavďačiť všetkým.

Takže rob len to, čo chceš ty

a akceptuj, že nemôžeš všetkým robiť vkuse radosť.

Čo som ja nezvládol a dosť mi to vadilo.

Ale stále som si užíval peniaze a pozornosť,

oh a, rešpekt, niekedy,

keď sa mi občas podarilo urobiť niečo dobré.

Ale úspech na Youtube nie je len o tom,

že robíte dobrý obsah a úspech k vám príde,

pretože život nie je fér

a šťastie nemusí byť v tvoj prospech.

Pre všetky výhody tohto Youtube divokého západu,

je tu niečo vyššie.

Nepoznaná nekontrolovateľná sila,

ktorá má moc vytvárať a ničiť kráľov,

dávať, aj brať,

demonetizovať tvoje video, keď povieš niečo teplé.

Algoritmus.

3. Algoritmus

Poď sem, poď bližšie.

Nie tak blízko.

Chceš vedieť tajomstvo? Life-hack?

Ako byť budúci Mr. Beast?

Je čas zahrať si hru.

Už od dôb "Charlie Bit My Finger",

čo bolo neskôr predané ako NFT a následne zmazané,

vítam apokalypsu,

úspech na Youtube bol hranie hry.

Spočiatku, kľúč k tomu dostať sa na hlavnú stránku

boli odmeny, za to, že ste mali najviac zhliadnutí,

najviac komentárov, najviac likov v ten deň,

teda, udri to tlačítko like

a dostaň ma na domovskú stránku.

Pros, požičaj si, kradni, spikni sa, rob všetko, čo je v tvojich silách,

zmobilizuj svojich odoberateľov a dostaň sa do tej škatulky,

aby si mohol konečne preraziť.

Ale hlavná cena bola dostať sa do povedomia.

Teraz už si vo veľkej škatuli, kámo.

Odrazu milióny skurvených podivínov,

úprimne, diváci Youtubu boli v tej dobe

takmer 50-roční zadýchaní bradáči,

čo písali tie najdivnejšie komentáre,

ale tie zhliadnutia mohli zmeniť tvoj život.

Ako si sa sem dostal?

No, zamestnanec Youtubu sa tak proste rozhodol.

Hej, proste človek, čo sa jedného dňa prihlásil,

"Tamten", a mal tú moc

kompletne ti zmeniť život.

Správy sa šírili

a ty potrebuješ nájsť tohto človeka,

ukloniť sa, získať si ich,

skamarátiť sa a dostať sa do tej škatule.

Viem o tom, pretože to robila polovica mojich kolegov,

poznám človeka, ktorý to robil, potom to trendovalo,

hromada zhliadnutí, záujem, sila, rozmach.

Ale o domovskú stránku už toľko nešlo,

pretože hneď ako začal pôsobiť veľký kontroverzný obrat

od toho, čo odoberáš po to,

čo sa ti doporučuje,

otázkou sa stalo, kto to odporúča?

Alebo by som mal povedať "čo".

Vec s algoritmom sa má tak,

že doslova nikto nechápe, ako funguje.

Snažila som sa pochopiť to, ale-

Je to program, ktorý sa učí,

čo ťa drží na tejto platforme,

chytený v nekonečnom skrolovaní.

Na rozdiel... od všetkých ostatných nekonečných skrolovaní.

Len tu, sadni, zostaň.

Časť z toho je jasná.

Oh, toto video má veľa zhliadnutí, veľa likov,

veľa komentárov, veľa zdieľaní,

ľudia, ktorí si ho pozreli si pozrú ďalšie,

toto video bola tá alfa a omega, čo sotilo ľudí

do tejto točiacej sa čiernej diery zábavy.

A bez toho, že by sme poznali ten tajný recept,

najlepšia rada je proste

zdokonaliť úplne všetko tak, ako sa len dá,

pretože, ak o teba nie je záujem ako o beluhu

pokrytú lubrikantom, čo má na sebe wave runners,

podkopávaš samého seba.

Takže sa poďme zdokonaliť.

Tagy, daj tam každý tag, nemusí to súvisieť.

Tvoj recept na cupcaky, prsia, láska, peniaze, cash, krypto,

Hillary Clinton, Johnny Depp, dráma, klebety,

anglický čaj, tretia svetová,

dinosaurus, čo hovorí "yee".

Doba pozerania videí, dlhšie videá

znamená udržanie ľudí na Youtube.

Premeň ten rýchly 5-minútový sketch

na sebazhovievavý celovečerák.

Proste sa uisti, že to má cez 8 minút,

aby si mohol dať tú druhú reklamu na koniec.

Čo?

Tvoj obsah potrebuje čas a robíš ho len raz do mesiaca?

V tom prípade áno, vždy budeš priorizovaný

menej, než hráči Minecraftu.

Máš s tým problém?

Choď niekam inam.

Oh počkať, žiadne inde nie je.

Clickbait, 90% úspechu na Youtube

bolo vždy iba o názve a náhľadovke.

Taká je pravda.

Nezáleží na tom, aký obsah robíš,

ak si nejako zaujímavý natoľko,

že na teba ľudia pozerajú, kým sa to nezačne rátať ako zhliadnutia,

urob pre to čokoľvek.

Ja viem, že ja som mal videá,

ktoré mohli mať o milióny zhliadnutí viac,

keby som im nedal tupé tematické názvy,

lebo som sa snažil nebyť otravný.

Potom tu je táto sračka.

Na začiatku, každý Youtuber na domovskej stránke

doslova použil cenzurovanú fotku porna v náľade

a dal im názov "Blonde Babe Action".

Hlavná myšlienka bola doslova priťahovať starých zmätených mužov

je dôležitejšie, než vytvárať dobrý obsah.

Zakladateľ Youtube, áno, chalan zo zoo

povedal, že pôvodnou inšpiráciou stránky

bolo mať miesto, kde je jednoduchšie nájsť a nahrávať videá,

ako Janet Jackson vykukol cecok.

To je ten veľký tresk, ako pôvodne vznikla táto webstránka.

Vždy bol.

Možno si myslíte, "Oh, ja nebudem robiť tieto typické

trápne videá, jak končím s Youtubom."

Ale ak ti štatistiky povedia, že to nikto nerobí, dokým ty nepoprosíš

a toto je jediná šanca v tvojom živote, odolal by si?

Reklamy. Máš tú, čo sa prehrá na začiatku, tú, čo sa prehrá na konci,

tie ktoré sa náhodne prehrajú v strede, za sebou, dotazník.

A všetkými obľúbená konšpiračná otázka,

"Páčia sa algoritmu viac videá, ktoré sú speňažené?"

Pretože môžeš byť ten najviac socialistický,

ľudom financovaný tvorca dneška, ale čo ak je to pravda

a algoritmus vyžaduje tie doláre?

Tak, užite si reklamu.

Pardón, predpokladám, že sa tam prehrala reklama,

pokiaľ toto nie je demonetizované, čo myslím, že bude.

Ale je to pravda, alebo má speňažený obsah

len proste väčšiu šancu na to uspieť

a vy ste mi nedali moje dva centy len tak?

Akcia, korelácia, konšpirácia, comme in, omme ca.

A ako už všetci vieme s tým 3-sekundovým klipom

psa, čo robí niečo divné v strede noci,

nahraným pred 12 rokmi,

ktorý sa zrazu každému na svete

začne doporučovať v ten istý čas,

algoritmus na vás začne hádzať tie najviac random sračky.

Sú nejakí Youtuberi, ktorí nie sú nijak extra špeciálni

a algoritmus ich vyšvihne do nebies,

desiatky tisíc pozretí a niektorí OG Youtuberi,

ktorí do toho vkladajú veľa práce a talentu

celé roky sa zrazu prebudia

a boli rozseknutí napoly.

Chápete, zrazu, zo dňa na deň, bezdôvodne,

algoritmus sa rozhodol vziať si trochu mäska.

A ja takto nemôžem žiť, okej.

Myslím si, že som mal šťastie,

vzhľadom na to, jak skurvene hubatý som vždy bol.

Ale, ako sa môžete začať zaujímať o túto platformu,

keď viete, že ste vydaní napospas tomuto algoritmu?

No spolu s týmto, ehm, veľa ľudí vkladá námahu

do zdokonaľovania a ich obsah je proste zlý.

Majú všetko vybavenie,

esteticky to vyzerá úhľadne a pekne,

ale nestarajú sa o to, čo vlastne vyprodukujú

a prečo by si to ľudia vôbec pozreli.

Môžeš predokonaliť vodu ako len chceš,

ale ak sa k nej kôň nakloní a bude smrdieť,

voda nebude konzumovaná

a pravdepodobne, kôň zomrie na dehydratáciu.

Toto je celkom smutné.

Proste sa snažte čo najviac robiť niečo dobré

a modlite sa, že vás má robot rád.

Ale skutočný teror nie je algoritmus odporúčajúci videá,

ale temný program bez tváre,

ktorý dokáže jedným riadkom kódu

nechať celý tvoj život zmiznúť.

Content ID môže nechtiac zaostriť na niekoho život,

v dôsledku čoho musíš bojovať,

keďže niekto môže zarábať na tvojom obsahu,

dokým ho nevyhráš späť.

Môžeš reagovať v súlade s pravidlami

a zrazu, bam, obchod sa zatvára.

Ja používam klipy v tomto, v súlade s pravidlami,

ale viem, že hocijaký management systém vlastníctva obsahu

toto môže každou minútou zablokovať. A toto je pre mňa dôležité.

Je to desivé.

Potom tu máme demonetizáciu.

Nebyť speňažený je pre malého tvorcu,

ktorý vložil svoj život do tejto platformy

je skutočná nočná mora.

A ako už vieme, kvôli rôznym adpokalypsám,

record label protestom a škandálom,

Youtube zostane, pravdepodobne pochopiteľne,

na strane hrania bezpečnej hry.

Pretože toto celé by mohlo ísť ku dnu,

čo nechceme.

Preto je tu veľa dôvodov,

prečo môže ísť tvoj honorár pá-pá.

Ak hovoríš o niečom kontroverznom,

ak príliš nadávaš,

hlavne v prvých 10 alebo 30 sekúnd.

Ako keby som povedal, "Ahoj, jebať internet."

Ak si moc odhalený, alebo máš béžové oblečenie.

Prepáč, systém si myslí, že tvoja ruka je zadok, boop.

Alebo evidentne aj spomenutie slova gay, pretože nejakú dobu bolo povedanie

"Šťastná lesbická rodina" brané ako,

"Ah áno, lesby.

To je porno pre heterákov."

Moje video o tom, že som gay bolo demonetizované.

Akože, ja som ho ani nechcel speňažovať,

ale nedali mi na výber.

A kto vie, bolo to preto,

lebo som hovoril o gay traume a o smrti

a nikto s hlavou na mieste by tam nechcel mať reklamy,

alebo možno preto, lebo som povedal "jebať" viac, než 30krát.

A to už bolo zredukované.

Prvý krát, keď som čítal scenár, bolo tam 67krát slovo jebať,

čo je takmer 1.5 jebania za minútu.

Asi by som mal kurva trošku ubrať.

Stephen Fry raz povedal, "Bolo by nemožné

predstaviť si život bez nadávania,

a bez užívania si nadávať.

Ten typ kuriózneho človeka, čo si myslí, že nadávanie

je známka nedostatku edukácie,

alebo obsiahlosti slovníka je skurvený lunatik."

Súhlasím s tebou, ty krásny bastard,

ale pochopiteľné, ak to ide proti značke.

A pozrite, viem, že je sranda byť nasratý,

ale Youtube nie je homofóbny, dobre.

Google (ne)nenávidí gayov.

V podstate, každý, kto pracuje pre Google je gay.

Hovoria si Gaydlers.,

čo je podľa mňa ďaleko horšie, než byť homofóbny.

A z pohľadu korporácie, pozrite,

dokým zostanú queer ľudia na správnej strane kapitalizmu,

je nám dovolené žiť, okej.

Tak v dnešnej dobe funguje pride.

Youtube povedal, že oni nespravili zoznam

demonetizovateľných fráz.

Program sa proste len učí, čo je vhodné

a dúfajme, že sa časom stane menej nechtiac zlý.

Ale akože, kedy ste videli, že sa AI

stane časom milšie? H?

Určite áno.

Neexistuje alternatíva.

Je tu až moc videí, až moc priestupkov,

ide tu o veľa.

Už mali ľudí, čo to manuálne pozerali

a ja ani neviem vstrebať, ako je to možné.

Pre manuálneho prehliadača tohto videa, čau,

dúfam, že máš pekný deň

a ospravedlňujem sa za všetko.

Takže úprimne, skladajúc vidly,

ľuďom v Youtube záleží na tvorcoch a komunite

a snažia sa, ako najlepšie vedia.

Ale žiť pod drobnohľadom všemocného programu,

ktorý ti môže kedykoľvek zlomiť väz je desivé.

Je to nepríjemné, desí ma to,

chce sa mi skočiť cez palubu.

Takže, ak sa ti podarí dosť sa do vnútra Youtubu,

mať naozajstné spojenie s človekom v tejto digitálnej pevnosti,

doj to vemeno, až kým ťa mommy Youtube nebude milovať,

pretože v tomto desivom sandboxe,

potrebuješ všetku špeciálnu starostlivosť, ktorú môžeš zohnať.

Úplne najlepšia vec na Youtube pre mňa

je partnerský tím.

Verte mi, keď poviem,

zástupcovia komunity, partner manažéri

sú ľudia, ktorí úprimne milujú Youtube a Youtuberov.

Neprešli by z Google doodle tímu,

keby to tak nebolo.

Viem, že je populárne si myslieť, jak je Youtube mimo dosah,

kvôli ich veľkej zlovestnej schéme, ale nie.

Väčšina z nich chce byť

dobrá zábavná webstránka pre sledujúcich

a aby boli tvorcovia spokojní.

Jasné, je to biznis.

Takže hádajte čo, firma sa bude uberať

tým smerom, ktorý sa najviac páči

akcionárom abecedy, duh.

Nemaj nerád hráča, dostaň preč gilotínu.

Je to určite stresujúce,

keď strana robiť biznis naráža do strany byť kamaráti

a obe zadupe legálna strana.

Ale to, ako funguje Youtube je to, ako funguje spoločnosť.

A my naozaj v jedenej žijeme.

A ja hádam, že som vďačný, že Youtube je dosť veľkorysý na to

zdieľať 55% zárobkov s tvorcami

a nie, že im len dajú 10 000-inu z

£3.50 ako niektoré iné appky.

Takže ma pleskni po saláme a hovor mi simp,

nikdy to nie je tak jednoduché, ako si niektorí myslia.

Viete, čo sa hovorí.

Je to o tom, koho poznáš, nie, čo vytváraš.

Takže zakaždým, keď sa Youtube obrátil na mňa,

aby som sa zapojil v niečom pre nich,

nabehol som s vrtiacim chvosíkom ako poslušný chlapec.

Viedol som interview s budúcim kráľom v Youtube Space,

interview so Susan.

Ukáž všetkým značkám, aké cool je promovať z teba.

#Brandcast.

Zdieľaj svoju otrasnú cestu depresiou

publiku znudených politikov v #youtubeonstage

na to predviesť tú vznešenú časť komunity.

Urob Youtube Rewind, aj keď vieš, že je to cringe.

Všetok ten tanec, žiadne vtipy, žiadna irónia,

iba čisý, drahý, medzinárodný cringe.

Fortnite

Ale urobil som to,

lebo som poslušný chlapec, ktorý vie, ako sa prevaliť.

Čo ti toto dá, fakt, hmatateľne?

Zachráni ťa to, že si vo vnútri

pred tajomným kódovacím vládcom?

Kto vie.

Ale to, že ma niekto podrží

v tomto battle royal simulátore na preživších,

čo predstiera, že je zábavná platforma

je príliš dôležité na to to riskovať bez nich.

Takže sa postav záujmu a puď pripravený slúžiť.

Som vďačný.

A potom sú tu grafy.

Záhubou umenia sú grafy, okej.

Čo keby som vám povedal, že jedným ľahkým kliknutím

môžete vidieť pravdu, čísla, všetky štatistiky,

ktoré sú stavebnými jednotkami tohto sveta, ktorý voláme Youtube?

Ak si vezmeš modrú pilulku,

môžeš naďalej žiť v ignorancii,

vytvárať a zdieľať obsah podľa svojich pravidiel

a požehnane si neuvedomovať prečo.

Ale ak si vezmeš červenú pilulku,

môžeš vidieť kam hlboko až analýzy vedú,

nepredstaviteľná sila a kontrola, ale trúfneš si?

Unesieš pravdu?

Vitaj v Youtube creator štúdiu.

Je to geniálne a desivé,

ako veľa informácií ti Youtube dáva

o tvojom obsahu a tvojich divákoch,

kto sú, kde sú, koľko majú rokov,

ako dlho pozerali, čo sa im páči,

čo sa im nepáči, ako voňajú.

Už sa bojíte?

Mali by ste. A presne preto je toto video

sponzorované NordVPN.

Robím si srandu.

Kto by kurva tú sračku sponzoroval?

Tento týždeň si dostal o 20% viac pozretí, 10% menej odberov,

3.2% vyšší watch time a super chat, pekne.

Ľudia z telky by doslova zabíjali pre tieto informácie,

aby mohli postaviť perfektný obsah v labáku

a držať ťa chyteného pozerať na krabicu na veky vekov.

Ale toto môže byť celom preťažujúce.

Hádam, že v tomto sa líši človek od človeka.

Veľa tech Youtuberov, ktorých poznám sú posadnutí grafmi,

sledujú živé štatistiky, vymieňajú náhľadovky,

A/B testing a vždy idú po tej dokonalosti.

Ale ak robíš video od srdca,

keď ozaj vyjadruješ samého seba

a vkladáš do toho všetko a páči sa ti to,

lebo je to dobré a ty si sa snažil

a potom ťa privíta kopa červených čiar

hovoriacich wha-wha

"Prepáč, zlatko, toto sa nikomu nepáči,

skús to nabudúce."

Rozdrví ťa to.

Keď nahráš video so svojim najlepším výkonom z 10,

dostaneš konfety na oslavu.

Oh môj bože, ten skurvený dopamín, všetko je super.

Ale, ak spravíš doslova hocičo menej,

než zakaždým nový najlepší rekord,

prepáč, dnes máš zlý graf.

Odhlás sa, lúzer.

Znova prepáčte, celkom dramatické.

Ale bože, toto je hrozné pre vaše psychické zdravie.

Nestrkajte nám to do tváre, keď chceme iba

opraviť preklep v odkaze na náš insta profil.

Neexistujú analýzy na to,

ako moc sa ľudia pri tvojom videu smiali,

ako informačné je, koľko názorov si zmenil,

alebo zachránil životov, alebo koľko ľudí si inšpiroval,

motivoval, alebo iba zlepšil ich deň.

Keď jediným meradlom úspechu sú výnosy a peniaze,

zrazu ide o hru s emóciami, nech sa deje čokoľvek.

Dráma, strach, chamtivosť, tie základné ľudské inštinkty.

Keď sa pozriete na detskú televíziu financovanú z verejných zdrojov,

jej úlohou je vytvárať najlepší, najkrajší obsah

na formovanie detskej mysle.

Preto máme Arthura a psa Duggeeho.

Je to popiči.

Keď sa pozriete na to, ako vyzerá obsah mierený na deti,

ktorý vytvára Youtube komunita,

je to zlé malé vajíčko, prekvapenie, hračky, Spiderman,

ockove peniaze, jedlo, brat, lol, sliz, gliter, vajce, škola,

prekvapenie mami, bojové hračky, trblietajúce sa nové vajíčko,

otváranie prekvapenia pre bábo, gliter, vajce, prekvapenie, dieťa, ocko,

Spiderman, prekvapenie, bábo, vajce, hračka, prekvapenie, vajíčko.

Je toto základná pravda?

Toto je to, čo sme, toto chce ľudský mozog vidieť?

Čo sme?

Sme monštrá.

Už nikdy nevymažem z mysle, čo mi algoritmus ukázal.

Nechcem byť na rovnakej platforme, ako zlé malé vajíčko.

Chcem byť s Arthurom.

Ale toto je taktiež o emocionálnej odolnosti.

V nejakom bode musíme proste akceptovať, ako sa veci majú

a spraviť najviac, čo vieme.

Nemusíš hrať tú hru,

nemusíš sa pozerať na štatistiky,

nemusíš používať reklamy.

Môžeš nasledovať svoje srdce, vytvárať, čo ty chceš.

A ak je tvoj obsah úžasný,

toto je len platforma na to,

aby si ukázal svoj talent a kreativitu.

A dostaneš ten rešpekt, čo si zaslúžiš.

Alebo si iba Youtuber?

4. Byť "Youtuberom"

Výraz "Youtuber" je nadávka.

Nezáleží na tom, či si Zefrank, Hank Green,

Contrapoints, Lily Singh, Tom Scott,

Scott the Woz, KSI, the Try Guys,

sme vždy iba Logan Paul

natáčajúci prechádzku v lese.

Tak to je, reputácia tejto webstránky

a tvorcov na nej je príšerná a nie je to fér,

pretože všetky tie boomer noviny

nechcú písať o budúcej generácií médií,

oh, ktorá nás robí zastaralými a je všetko, čo my nie sme.

Nie, ale stav svoju riť,

že v moment, čo urobí jeden tvorca niečo mierne kontroverzné,

bude to medzinárodný titulok.

Starí sa boja mladých, vieme, že to tak je.

Nechcú priznať porážku,

rovnako ako unavený mileniál,

alebo doomer x´er, ktorý čaká na smrť ich všetkých,

aby prestali chodiť voliť a my sme mohli konečne

opraviť niečo zo sveta, ktorý je v sračkách.

Ospravedlňujem sa, ak si náhodou starší divák, ktorý nie je diabolský.

Ďakujem, že plníš svoju časť.

A toto nie je iba externá záležitosť,

je tu skutočný, zvláštny psychologický problém

sebanenávisti tu na tejto stránke.

Keď je to nejaká nepríjemná A-list celebrita,

všetko na nej môže byť hrozné,

ale je tak odtrhnutá od reality,

že takmer nie je skutočná

a má pokoj od nášho cynizmu a zášti.

My len predpokladáme, "Oh, narodil sa bohatý.

Jeho rodičia sú hollywoodski agenti.

Bol porodený priamo na červený koberec

a nikdy sa nemusel dotknúť

tej istej špiny ako my.

Tak čo už."

Zatiaľ čo Youtuberi, no, Youtuberi sú všetci,

presne ako ty a ja.

Sú to normálni ľudia z celého sveta,

so všetkou možnou minulosťou,

ktorým sa vďaka vlastnej iniciatíve

podarilo sa niekam dostať.

Ako len kurva mohli, tí hnusní idioti?

Zanechám nenávistný komentár.

Poznám to, lebo som to tak cítil tiež,

ako teenager, pozeral som sa hore celú svoju kariéru,

cítil som zatrpknutosť a žiarlivosť bublať hlboko v sebe

a prečo?

Lebo sa k tomu viem pripodobniť.

Je to rovnaký dôvod, pre ktorý milujem Youtube a Youtuberov.

Ale len slovo Youtuber je skoro synonymom pre amatér,

ponižujúci, nie skutočná práca, nie skutočný talent.

Youtuberi sú takí že,"Hh, odber, prosím,

cecok clickbait dráma plačem."

Bože, Youtuberi sú tak otravní s tou ich sebapropagáciou,

"Oh, pozri si nové video."

Drž piču.

Pozrite na toho idiota, čo je na seba hrdý.

Skontroloval si, na ktorej appke si?

Si iba Youtuber.

Pop hviezda s nahrávacou spoločnosťou

má za sebou obrovskú mašinériu,

ktorá robí všetky tie otravné blbosti.

Majú marketingové oddelenie

na propagáciu ich materiálu, reklamy.

Vieme sa k nim pripodobniť vo vtipných rozhovoroch.

A väčšinou, ak majú

textárov a producentov,

držia sa toho, v čom sú dobrí,

len sedia v pozadí, vyzerajú cool a sú perfektne upravení.

Youtuber môže byť spevák/textár,

ale musí napísať tú hudbu, pripraviť kamery,

svetlá, audio, nahrávanie, spraviť vystúpenie,

zostrihať to, nadizajnovať to, dať to von a spropagovať to.

Potom sú otravní, keď propagujú vlastnú hudbu.

Ja si myslím, že to je otravné

a pripadám si skurvene otravný celý svoj život,

ale to musíš.

A zakaždým, čo som nechtiac nazrel do

vôd mainstreamu,

nezáleží na tom, kto som a čo robím.

Nie je to o mne.

Je to o platforme

a pýtajú sa len na peniaze

a škandály a drámu.

Už od počiatku ľudia zanechávali komentáre typu,

"Zožeň si skutočnú prácu."

Ale, keď sa naučíš byť Youtuberom,

čo môže byť, ako sme si ukázali, pre niektorých dlhá zložitá cesta,

máš 12 rôznych prác.

Si kameraman, osvetlovač, zvukár,

editor, grafik, scenárista, kontent manažér,

marketingový agent, kopírka sociálnych sietí, ambasádor značky,

PR a zástupca spoločnosti.

Ah hej, a čokoľvek, o čom tvoríš obsah,

gymnasta, záhradník, unavený gay.

Youtube je platforma,

byť Youtuberom ukazuje, ako robíš svoju prácu,

nie, čo skutočne robíš, alebo kým si.

Ja, ja som smutný tupý klaun, to je to, čo som.

To som povedal úplne a pateticky jasne

a môžem to urobiť na akomkoľvek javisku, obrazovke,

alebo pieskovej dune, kde ma chcete nechať

bezvýznamne predvádzať sa.

A pozrite, ja nechcem rešpekt, lebo sa skutočne nenávidím

a necítim sa, že by som si ho zaslúžil, čo je môj problém.

Ale prial by som si, aby komunita a aj tvorcovia

mali nejaký rešpekt sami voči sebe.

Bolí ma vidieť mainstream médiá

používať Youtuberov pre ich zisky na propagáciu.

A odrazu majú Youtuberi a diváci tú česť

mať skutočného zlatého ligotavého človeka v ich prítomnosti.

Moja, ak ty si tá, čo má 10 miliónov sledujúcich,

si rovnako dôležitá ako oni.

A hádaj čo, ak máš 10 sledujúcich a pozeráš,

si tiež rovnako dôležitý.

Môžeme mať nejakú tú skurvenú sebalásku na tomto blbom mieste?

Sme buď všetci rovnako špeciálni,

alebo všetci bezvýznamní, tagni sa.

Ale to nezastaví ľudí, aby videli Youtube,

ako verejné karaoke sveta.

V momente, keď Youtuber urobí niečo dobré, všetci hovoria,

"Wow, tento tu by mal byť na Netflixe."

Čo to znamená?

Mali by mať väčší rozpočet?

Tím talentovaných spolupracovníkov na zdvihnutie ich vízie?

Garantované publikum, čo to ocení?

Alebo ísť proste z tej trápnej appky na tú, čo je cool?

Myslím, že sa všetci zhodneme na tom, že na streamovacích

platformách, ktoré si platíš je pár riadnych hovien.

A nejaké neskutočné kúsky, ktoré vám zmenia život

zadarmo na Youtube,

potom aj riadne hovná na Youtube.

Ale momentálny štetec,

ktorým sa špinia tvorcovia všetkých tvarov, veľkosí a streamov

je to, že hocijaký profesionál na internete

je iba influencer.

Niekto by sa mohol hádať, že na rozdiel od Youtubera,

ktorý príšerne vysvetľuje, čo vlastne robí,

influencer sa vie dostať k myšlienke.

Ak dizajnuješ primárne kontent na predanie

životného štýlu na to, aby si zaujal značky a propagoval produkty,

nie si tam preto, aby si vyjadril samého seba,

si tam, aby si ovplyvňoval mysle.

Ak byť Youtuberom je cringe,

byť influencerom je, vlastne, akosi menej cringe,

ale viac inherentne diabolské, ja neviem.

Ale ako sme už spomínali,

niekedy sa zločin toho byť tvorcom nevypláca.

A my si nevytlačíme len tak peniaze,

ako by sme boli v boxerskom ringu.

On už je mŕtvy.

Ja tu nie som influencer, ja som tvorca,

ktorý si, no viete, nemôže pomôcť ovplyvňovať,

ale v minulosti musel

profesionálne ovplyvňovať, aby poplatil účty.

Nebol som vychovaný na to byť úplne osvieteným.

Takže prvýkrát, keď som robil reklamu za £200 , povedal som,

"Tomu ver, vieš koľko milkshakov

si za to môžem kúpiť?"

Takže som chodil po meste s hercom oblečneým v gimp kostýme,

aby som spropagoval mobilného operátora.

Bola to sranda, asi.

Neviem, ako to s tým súviselo

a skončilo to 5-sekundovou kartou.

V tej dobe tam bol taký edgy, hetero Youtube chalan,

ku ktorému som vzhliadal a dosť som s ním chcel niečo mať.

A pamätám si, že mi nechal na videu komentár, "Zapredanec."

Nechápal som vtedy ani koncept toho sa zapredať, okej,

ale toto mi otriaslo svetom,

"Preboha, urobil som niečo zlé?"

Počas celej svojej kariéry som pravdepodobne spravil

menej než 10 sponzorovaných príspevkov na mojom vlastnom účte.

Phil to miloval.

On má v piči, srandujem.

Neznášal som to.

Ale rovnako ako v tej veci s dinosaurom a cereáliami, musel som,

inak by som už bol na ceste vlakom,

smerom juhozápad do Winnersh Triangle.

A to bolo doslova na život a na smrť.

Teraz mám tú výhodu, že sa nemusím zapredávať,

ale je to ďalší dôvod, prečo môže byť ťažké

zmieriť sa s životným štýlom tvorcu.

A na rozdiel od tej herečky v reklame pre Chanel,

ktorá je ikonická a legendárna a prekrásna,

ty hovoríš ľuďom o Raid: Shadow Legends

na tvojom kanáli, ty hlúpy Youtuber.

Preto som mal vždy túto vnútornú hru na pretláčanie.

Milujem Youtube, webstránku, ktorá zachránila moje teenagerské roky,

dala mi život, ktorý stále trávim

minimálne dve hodiny denne pozeraním v 2022,

alebo sa hanbím a som rozhorčený?

Nemusel by som sa brodiť žiadnou z týchto sračiek,

keby si vyberiem iné povolanie.

No dokázal by som sa s tým vyrovnať?

Áno.

Ale bola to proste ďalšia jedna vec,

kvôli ktorej toto vyzeralo ako nepriateľské prostredie.

A keď je tvoja kreativita plná nahnevaných sršňov,

zatiaľ čo sa na teba pozerá bábika zo Squid Game

a je neustále bombardovaná paradajkami

a pod kobercom to divne smrdí.

Prepáč, že to musíš kresliť, Hector.

Postupne vyhoríš.

5. Vyhorenie

Tretieho marca 2018 som nahral svoje posledné video,

ako veľmi neaktívny Youtuber, nazvané,

"Snažím sa Žiť Svoju Pravdu",

v ktorom som povedal,

že proste už nedokážem písať, vymýšľať vtipy,

zdieľať príbehy zo života, dokým som sa s niečím nepopasoval.

Lebo som si uvedomil,

že dokým sa vystavujem tu na internete,

pred ľudí, ktorí ma komentujú,

nemohol som sa meniť, alebo rozvíjať, a tak som musel ísť.

A nebolo to iba o autenticite a mojej sexualite,

vyhorel som z toho byť Youtuber.

Dan v každom slovazmysle nehorel.

A vyzerá to tak, že toto je nevyhnuteľný osud každého Youtubera.

Hej, takže som vyhorel tiež práve, keď to trendovalo.

Len som sa nevrátil o 2 týždne naspäť.

Išiel som plne do piče na dva roky.

Čím to teda je, že táto práca

dáva všetkým nervové zrútenia?

No je to len tým, že žiadna prestávka neexistuje,

žiadny čas na oddych.

Bežiaci pás obsahu je nekonečný,

neurčitý, neodbytný, ne...

No tak, dajte mi niečo... nevädza.

Nie je fialový, ja neviem.

Keď niekto robí seriál, má série.

Rozhodneš sa, koľko urobíš, potom prestaneš.

Nastavíš očakávania, naplánuješ to,

vieš, koľko energie do toho vložíš až do konca.

Potom, pred ďalšou, máš čas si zopakovať,

zlepšiť sa a možno si aj oddýchnuť.

Youtube nepozná oddych.

Od tvorcov sa jednoducho očakáva, že budú tvoriť,

zdieľať svoj život, vypúšťať obsah.

Ani dovolenka neznamená voľno.

Podľa príručky pre tvorcov sú to vlajkové momenty, keď máš vytvárať ešte viac.

Ako to, že si užívaš Vianoce?

Postav sa z riti a urob video o Vianociach.

Čo nevieš, že to teraz letí?

Nevieš, aké vysoké je CPM v decembri?

Nie je čas na oddych.

Halloween ,Veľká Noc, Silvester, narodeniny, výročia,

pohreby, soboty,

každý čas je skvelý čas na to robiť obsah.

Nie je normálne robiť niečo roky vkuse,

bez prestávky na to zamyslieť sa, rozmýšľať,

len na to chytiť dych.

A po celú dobu je tu, poväčšine pozitívny, nátlak

od divákov, aby si pokračoval.

Pocit viny, keď nestihneš nahrať video v daný deň,

alebo to trvá moc dlho, ty bezvýznamný omyl.

Strach, že ak náhodou zastaneš, algoritmus to uvidí,

diváci zmiznú,

všetko sa to rozpadne a tebe nezostane nič.

Mal som pocit, že som v tomto rozbehnutom vlaku,

ktorý vládol nad mojim životom roky.

A zrazu som proste zatiahol za záchrannú brzdu.

"Musím zastaviť, musím zataviť" dychčal nešťastne.

Cyklus obsahu by mohlo byť ľahšie prežiť,

kebyže je aj životný štýl zdravší,

ale väčšina tvorcov je tak bez rovnováhy,

že majú hlavu vo vlastnej riti, kvôli všetkej tej pozornosti

a prevŕta sa im znova vlastným hrdlom.

Akože, všetci sme teraz ochutnali, aké to je,

keď sme pracovali z domova.

Áno, to boli jednoznačne nejaké časy.

Boli to časy.

Ako každý na planéte už teraz chápe,

keď nemáš kancel, do ktorého sa vraciaš, nemá to štruktúru.

Prečo robiť 9-17, keď môžeš robiť od 1 AM do 9 AM,

pretože si preprokrastinoval ten termín.

Čo takto 24?

Nie je tu nikto, kto by ti povedal, aby si išiel domov, ber na seba vinu.

Načo sa obliekať.

Osloboď sa od utláčania džínsovinou,

nos pyžamo, celý deň, každý deň.

Nemáš koho ohromiť.

Nechaj sa pohltiť apatiou,

kým sa ponáraš do sedačky, ty smutný zemiak.

Nedá sa to oddeliť.

Tvoj domov už nie je to bezpečné miesto, kde sa môžeš odpojiť.

Tvoja práca ťa sleduje všade.

Je na tvojom nočnom stolíku, keď sa zobudíš.

Na tvojom stole, hneď ako vojdeš do miestnosti.

Alebo, ak ste boli ako ja,

kamery permanentne postavené v spálni,

kvôli čomu si tvoji susedia mysleli, že hráš v porne.

To by si si prial.

Nie, ty k sebe len púšťaš zvláštne komentáre

a žiješ bez zábran.

Nie sú žiadni kolegovia, žiadni kamaráti, žiadna dráma v kancli,

dokonca ani nikto, koho môžeš neznášať.

Len ty, vo vnútri, pozerajúci do čiernej obrazovky

iba so svojimi myšlienkami.

Bol som vážne osamelý.

A nie, Phil sa neráta.

Sme si tak známi, že by pokojne mohol byť kus nábytku.

Potreboval som spoločnosť, priateľstvo.

Plakal som pri pomyslení na ľudí, ktorí boli v tímoch

kamarátov okolo seba každý deň.

Aké to je?

Chýbalo mi byť v škole.

A akože, to je zvrátené.

Ale byť svojim vlastným šéfom, to má svoje výhody.

Nikto ti nehovorí, čo máš robiť.

Ale má to aj nevýhody.

Nikto ti nehovorí, čo máš robiť.

Je na tebe vytvoriť tomu nejaký zmysel, čo znie zábavne,

dokým nemáš skurvenú existenčnú krízu.

Kľudne iba rozdeľovanie si úloh, motivovanie sa,

dostať potľapkanie po chrbte a toto všetko,

životný štýl, nekonečný grind mindset,

pomaly ti to vyhrýza dieru do mentálneho zdravia.

A to bez ohľadu na

emocionálnu stránku, hojné výlevy lásky,

hnev, fanúšikov, trollov, povinnosti, nátlak.

Keby som o tom mal napísať knihu,

povedal by som, že je to preto, lebo naše jednoduché staroveké

opičie mozočky sú vyvinuté len na lovenie huňatých mamutov

a skryť sa pred bleskami.

Nemusíme sa zaoberať Twitterom.

Kompletne ti to preťaží mozog.

No, niektorí ľudia sú odolnejší.

Nemá to na nich vplyv.

Ale ja som kompletne rozhádzaný neurotik, dobre.

Ako by vám povedal môj psychiater,

kvôli môjmu zábavnému detstvu, keď ma 13 rokov vkuse šikanovali,

proste očakávam v každom to najhoršie.

Mám automaticky nastavený neskutočne negatívny pohľad na život.

Predpokladám, že nikto nemá rád mňa, nikto nemá rád, čo robím,

že všetci budú vždy konať v zlej viere

a to je to, čo by som mal očakávať.

Úprimne, je to celkom taká moja super schopnosť.

Tým, že som neskutočne odolný a všetko, čo robím

musí byť prefiltrované cez všetky moje pochybnosti a sebakritiku.

Takže, ak sa fakt kurva rozhodnem spraviť nejaký obsah,

je pravdepodobne dobrý.

Ale kiežby som mohol trochu povoliť, bože.

Viete, komu to dávam za vinu?

Charlieissocoollike, George Carlin, môjmu otcovi.

Keby títo týpci, ku ktorým som vzhliadal neboli vo všetkom

tak cynickí a puntičkárski,

s integritou a zmyslom a vytváraním hraníc,

pravdepodobne by som si len užíval.

Alebo by som priveľa zdieľal svoj osobný život

a vybuchol v nejakom verejnom drama fiasku.

To sa nikdy nedozvieme.

Ale ja som bol preč, škrupina,

desaturovaný Dan ležiaci tvárou dole na zemi.

A ja viem, že toto sú problémy prvého sveta,

ale títo Youtuberi proste len vysvetľujú,

čo sa s nimi deje.

Neprosia o sympatiu, snáď.

Nezasponzorovali by ste prosím chudobného,

nie tak chudobného Youtubera dnes za 1.99 mesačne?

Vaša donácia zafinancuje jedného človeka,

aby bol doňho namlátený rozum

a dostal nejakú perspektívu.

Ľudia majú problémy.

Ale taktiež som cítil, že som dostal na plošinu.

To posledné video, bolo to v pohode,

malo to úprimný sentiment.

Ale pamätám si, keď som to pozeral znova taký že, "Toto je sračka."

Pozerám seriály na Netflixe,

pozerám seriály zo západu

a po 10 rokoch stále robím toto?

Uvedomil som si, že môj potenciál na to byť spisovateľ

alebo performer bol držaný späť

mojou absolútnou neschopnosťou ako filmár.

Ja nemám rád, neznášam, nenávidím pripravovať vybavenie,

ťahať svetlá cez celý apartmán, ničiť farbu na stenách,

ryť do podlahy, rozbíjať poháre,

pekne sa upraviť na video a potom sa topiť v pote,

keď sa zúfalo snažím natiahnuť nohy stojana,

biť sa s isosom a clonami a objektívmi,

kvôli ktorým moja tvár vyzerá ako plážová lopta.

Nie som kameraman, neviem nič o svetlách,

vydával som videá, ktoré vyzerali takto.

Ahoj internet.

Takže, ako sa máme?

Čo to kurva je?

Keď sa snažíš robiť so svetlami a dopadne to takto,

vzdaj to, vyhrň rolety.

Moje videá zneli, akoby som pustil

mikrofón do záchoda v katedrále,

zatiaľ čo vlak tým záchodom prechádzal.

A videl som ostatných tvorcov, ktorí mali kamarátov,

s ktorými pracovali,

skúsených ľudí, s ktorými kolaborovali

a keď spojili sily, vytvorili niečo lepšie.

Pripomenulo mi to, ako som miloval robiť v rádiu

s naším malým tímom a producentami.

Miloval som robiť dokument so zapáleným režisérom.

Miloval som chodiť na turné a pracovať so scénografmi,

ktorí zobrali oničom náčrty a vytvorili z toho niečo neskutočné,

ale ja, sám vo svojom byte, robím toto.

Ale nemohol som si zohnať pomoc,

pretože v komunite bol vždy tento sentiment toho,

že keď Youtuberom niekto pomáha,

zrazu to nie je autentické.

Záleží na tom, aký druh tvorcu si.

A keďže moje videá boli také osobné,

keby to nie som iba ja, bolo by to ako,

"Hhh, zmenil sa.

Očividne je to preňho už len práca, nie je to ako predtým."

Je to v pohode pre niektorých iných ľudí, ale mne

to pripadalo ako nevyhnuteľný rozsudok smrti.

Ako keby som bol nejaká tragická Disney princezná,

ktorá je zakliata mať naveky škaredé nasvietenie.

A už som to proste nezvládal.

Nechcel som vyzerať takto.

Ale vedel som, že je tu ešte jedna vec,

jedna posledná vec, ktorú stále musím urobiť.

Bolo to o rok a pol neskôr,

čo som sa konečne vrátil s "V Podstate, Som Gay."

Video, kvôli ktorého písaniu som bol nútený

konfrontovať sa s poslednými 28 rokmi môjho života.

Povedať to rodine

a byť sám k sebe prvýkrát v živote skutočne úprimný.

Nebol to iba kontent,

menilo to celý môj život.

Písanie toho videa zabralo mesiace.

Strávil som doslova týždne hrania sa s kamerou,

svetlami, pozadím, aby som sa uistil, že to nie je škaredé.

To video je úplný limit toho, čo viem spraviť sám.

A v momente, čo som ho vydal,

ako Youtuber, vedel som, že mi už nič nezostáva.

Nemám žiadny príbeh, ktorý by toto prekonal.

Žiadnu tému, ktorá by bola viac dôležitá a cnostná,

žiadne vtipy založené na niečom tak prirodzenom,

ktoré by mali rovnakú silu.

Nevedel som si predstaviť,

že ešte niečo niekedy spravím na Youtube.

Vy by ste si to vedeli predstaviť, čo by mohlo nasledovať,

"Oh, Dan urobí video o aktuálnom dianí v politike,

presvedčí ľudí, aby išli voliť.

Dan povie vtipný trápny príbeh

o nejakom chlapcovi, s ktorým niečo mal na univerzite

s morálnym poučením na konci.

Ah, Internetová podporná skupina 11,

aha, píše sa to samo."

Nepotreboval som to robiť.

A všetky dôvody, pre ktoré som vyhorel tam stále boli.

Chcel som sa zmeniť, niečo nové,

niečo iné, niečo inšpiratívne,

niečo, čo nie som iba ja sám rozprávajúci o sebe.

Noví ľudia, nové výzvy, nové skúsenosti.

A teraz, keď som konečne vyoutovaný,

môžem byť reálny a skutočne si užívať tento šialený život,

pretože som slobodný byť proste sám sebou.

Dan bol v metapodovi už pridlho.

Nastal čas rozprestrieť krídla a byť butterfree.

Pokazil som to s referenciou na Pokémonov, však?

Bolo to totálne nepotrebné.

Som degeš.

6. Danove nesplnené sny

Prišiel čas spýtať sa samého seba prvýkrát,

odkedy som nahral to prvé video 10 rokov dozadu,

čo vlastne chcem?

Čo ma spraví šťastným?

Robil som tak veľa a tak dlho, aby som sa dostal na toto miesto,

kde som sa konečne cítil, že som si zaslúžil privilégiá, čas,

priestor, finančné zabezpečenie,

právo sa nachvíľu zastaviť a zamyslieť sa nad svojim životom.

A jednu vec som vedel.

Nemohol som sa k veciam vrátiť po starom, nie.

Ak sa nemôžem vrátiť bez toho, aby som zmenil veci,

ktoré zapríčinili moje vyhorenie,

tak sa nevrátim.

Premýšľal som nad mojim snom,

možno by som tomu herectvu mohol dať šancu

Sny.

Veci, ktoré ma predtým bavili.

A na stole bolo veľa ponúk,

ľudia sa pretekali o moju pozornosť,

chceli, aby som robil knihy a podcasty a pravdepodobne porno,

ale vtedy som stretol Youtube Originals.

Pamätáte si Youtube Red?

Áno, presne tak, ako Shorty a Reels idú po Tiktoku,

ktorý išiel po Vine a príbehy na Instagrame po Snapchate

a Google+ si prišiel po Facebook,

Youtube išiel po Netflixe.

Za priemerný mesačný plat

nielen, že dostaneš Youtube bez otravných reklám,

chcel som to urobiť zo srandy znova,

ale je to vôbec vtip, alebo len chamtivosť?

Ale s Youtube Red dostaneš originálne,

vysoko rozpočtové, veľké seriály.

Mali sme "Cobra Kai", "Weird City" Jordana Peela,

"Step Up: High Water",

ale tak isto obsah na vyššej úrovni vašich obľúbených tvorcov.

Pôvodná filozofia Youtubu

konečne vyvrcholila.

Ak si tvorca, ktorý dokázal, že má publikum,

možno nejaký talent, ale hlavne publikum,

a aspoň nejakú úroveň profesionálnej spoľahlivosti,

Youtube, tá platforma, ktorá ti dala

moc vysielať samého seba

môže teraz naplniť tvoje najväčšie ambície.

Vzali neskúsené hviezdy zajtrajška

z ich skromných začiatkov ako amatérskych autorov

s veľkým rozpočtom, profesionálnou produkciou

a čistou korporátnou silou,

katapultovali ich až hore do stratosféry.

Youtube už viac nebol odrazovým mostíkom v niekoho kariére,

mohol sa stať tvojim domovom, navždy.

Tak, ja som mal zvláštnu skúsenosť s Youtube Red.

Boli poverení prvým oficiálnym filmom

pre turné, ktoré sme robili s Philom v 2016

a bolo to super.

Boli sme na príšerne obrovskom výstrednom billboarde

na Sunset Boulevard celý mesiac,

za čo by som sa rád formálne ospravedlnil

rezidenciám západného Hollywoodu.

Ale, aj keď som si stále myslel,

"Poďme spraviť nejaké veľké "Dan a Phil" veci,

na ktoré môžeme byť hrdí predtým, než zostarneme."

Pozisťovali sme si veci, našli sme produkčné spoločnosti

a prišli sme s veľa nápadmi.

"Dan a Phil: Cestopisná Show", kde sa správame ako klauni

a učíme sa o rôznych online kultúrach vo svete.

"Truth Bombs", hra, v ktorej sa Youtuberi

brutálne roastujú v úžasne vyzerajúcom štúdiu.

Interaktívne dobrodružstvo za použitia anotácií,

predtým, než Netflix spravil Bandersnatch".

Ale nám vždy povedali,

"Prepáčte, teraz sa sústredíme viac na naskriptované veci

typu komédia a dráma."

A akože, nesústredili, takže sme sa cítili parádne odmietnutí.

A prečo?

Dokážete si predstaviť tú moc,

ten vplyv "Dan a Phil: Cestopisná Show" v 2016?

Ale no čo už, red flag.

Postupne Youtube Red prestal existovať.

Môžete si zaplatiť Prémium s nejakými výhodami,

čo teda ja robím, môžete pozerať

všetky nové Youtube Originals showky zadarmo.

Youtuberi zo seba dávajú to najlepšie,

ty to môžeš sledovať bez nechceného chytenia vírusu.

V čom je háčik?

Nie fakt, v čom je háčik?

Lebo akože, je to moc dobré na to byť pravda.

Pretočíme do 2019 a po tom svojom gay videu

som bol zlaté dieťa Youtubu.

Akože, latka je celom nízko.

Youtube je väčšinou v správach len

pre páchanie medzinárodných vojnových zločinov, takže.

"Hej, tento chalan má dosah, nie je úplný odpad

a teraz nie je aspoň hetero biely muž.

Pome, pome, pome!"

Každý, s kým som v Youtube hovoril

o tom, čo budem robiť ďalej,

partnerský tím, analitici, inžinieri, správy,

sociálne akcie, korporácie boli takí že,

"Áno, áno, chápeme ako sa cítiš ohľadom Youtubu,

chceš sa rozvíjať a robiť nové veci."

Ale Originals potom povedali, "Neopúšťaj nás, zostaň,

lebo tu sa dá robiť všetko, priamo na Youtube."

Povedali mi úžasné veci, napríklad

"Niektorí ľudia majú 5 TV programov,

my môžeme robiť, čo len budeš chcieť s Youtube Originals,

pardón, YTO, dokumenty, cestopisné programy, komédie,

to všetko na tvojom kanáli.

Celý svet to môže zadarmo pozerať.

Pamätáš, žiaden háčik."

A ja som im veril,

pretože aj cez všetky problémy, čo som s Youtubom mal,

je to môj domov, je to môj príbeh.

A keď môžem urobiť pár vecí,

ktoré som vždy chcel na svojej platforme,

to je poslanie do piče všetkým, ktorí pochybovali

o nezávislých tvorcoch,

internetovej generácií, moci sociálnych sietí.

Dlžím si to.

Bolo to riskantné, lebo som mal pár odoberateľov,

ktorí boli ako, "Hej Dan, to teplé video sa mi páčilo.

Kedy vydáš niečo ďalšie?"

A ja som si myslel,

"Oh, ďalšie videá budú super, teším sa."

Ale nemal som dovolené o tom hovoriť.

Takže som musel povedať, že na niečom pracujem

a dúfať, že si po mňa v noci neprídete.

Yotube ma poprosil, aby som v ich mene hovoril s UN

ako súčasť #CreatorsForChange,

na čo som sa cítil značne nevhodne,

ale vyzeralo to ako ďalšia pečať schválenia.

Takže každý projekt, ktorý som chcel spraviť som odovzdal Youtubu.

Novú sólo stand-up show celosvetové turné,

natočenú ako špeciál, nie žiadnym novinám, Youtubu.

panelová show pre hostí o politike,

dokument o pohľade na vlastné telo a mentálnom zdraví,

potom ja, čo som sa snažil bežať Londýnsky maratón,

nie pre BBC, Youtube.

A moja najväčšia ambícia zo všetkých,

skutočná skriptovaná komediálna mini séria.

Išiel som do takého pisárskeho tábora

zriadeného Talentworks a BBC Writer´s Room,

čo je úžasná verejná služba

dostávajúca ľudí k scenáristke

a bol to pravdepodobne najinšpiratívnejší týždeň môjho života.

A potom som našiel nejakých ľudí, ktorí so mnou chceli

z nejakého dôvodu spraviť skutočnú comedy show.

Môžem písať, hrať, produkovať, spolupracovať s ľuďmi.

Bol to doslova môj sen.

Stalo sa to.

Bol to ten zlatý lúč svetla spoza oblakov,

ktorý som si nikdy nemyslel, že uvidím.

A tak som strávil celé leto pracovaním na tom.

Chcete to počuť, však?

Dobre, skrátená verzia.

Show sa volá "Dan nie je okej", kde hrám samého seba

vo svete, kde som vyštudoval právo

a nikdy sa nestal Youtuberom.

A ukázalo sa, že aj keby

sa môj život uberal iným smerom,

stále by som mal rovnaké problémy.

Lebo tento Dan neznáša svoju prácu, nemá kamarátov,

má vážne zhoršujúce sa psychické problémy

a serióznu dlhodobú partnerku,

pretože, keby som nemal všetky tie pozitívne skúsenosti

so sociálnymi sieťami a mojimi divákmi,

stále by som bol Daniel v sebazapretí.

A keď v noc jeho 30. narodenín

Danov život nenávratne, ponižujúco, tragicky

a komicky vybuchne, je nútený do terapie

s celosvetovo najviac strohým a protivným terapeutom,

ktorý ho zvozí pod čiernu zem,

ale povie to, ako to je.

A Dan začne svoju pomalú a bolestivú cestu za šťastím.

Neskutočne čierny humor, cringe scény

trápnosti v spoločnosti, smiech, slzy,

hovorenie o nejakých fakt priamych veciach

s očividným meta prepojením s mojim skutočným životom,

dosť na to, aby ste sa cítili nepríjemne, alebo perverzne zvedavo

a gay sex.

Toto bolo mojim srdcom a dušou.

Bol som v tom ponorený s neskutočne zapáleným, talentovaným,

BAFTA vyhrajúcim tímom, ktorý veril v túto show.

Zvažovali sme neuveriteľné obsadenie.

Mierili sme ku hviezdam.

Táto jedna vec by mi umožnila vyskúšať všetko, čo som chcel

a vyzvala ma roztiahnuť krídla.

Oni robia veci do telky.

Predávajú Netflixu, Hulu, HBO

a mal som pár úžasných stretnutí s týmito ľuďmi.

Prečo som potom navrhoval túto stránku

s plačúcimi ľuďmi, konšpiráciami a videami mačiek?

Hej, fakt som sám seba usmerňoval,

že sa musím vrátiť naspäť na Youtube.

Vysvetľoval som, že by bol pre toto perfektným domovom.

Môžete robiť čokoľvek iné kamkoľvek inam,

ale show o mne a mojom živote,

ktorá je komentovaním sociálnych sietí a zmyslu

na rovnakom blbom kanáli ako "Ahoj Internet".

To je neskutočne uzavretý kruh.

Celá cesta môjho života na jednom mieste,

doslova od toho, že každý sa môže vysielať na Youtube

do plnenia svojich snov s Originals.

Je to väčšie ako show, je to príbeh.

Je to skurvene krásny príbeh pre všetkých zapojených,

chcel som osláviť svoju minulosť, svojich divákov,

túto bohapustú webstránku.

Chcel som preklenúť priepasť,

spojiť mainstream a Youtube úspešne dohromady,

aby ľudia hovorili,

"Táto dobrá vec je od Youtubera, je na Youtube."

Pretože je to tento druh mytológie,

čo dáva veciam význam.

Pre Youtube je to výhra za výhrou.

Toto by mohol byť ich reprezentatívny príklad obsahu,

niečo dobré s dobrou myšlienkou,

z čoho môže každá časť Youtubu, partnerský tím,

správy, sociálne akcie, môžu sa z toho kŕmiť roky.

Akoby som bol telo obrovskej nafúknutej veľryby

potápajúcej sa do hlbokej priekopy,

pripravené byť roztrhané na kusy.

Sem s tým.

Bol som do toho neskutočne zapálený.

A keď som toto všetko povedal Youtubu, boli tak isto.

Takže som začal pracovať.

Písal som show, hľadal štáb

a bookoval miesta pre toto nové turné.

Začal som cvičiť, aby som mohol spraviť

ten dokument o maratóne.

Čítali môj poznámkový pilotný scenár, povedali, že sa im páči,

"Choď spraviť nový."

A všetci sa tak tešili.

Cítil som sa šťastne.

2020 naozaj vyzeral, že bude najlepším rokom môjho...

2020, hej, super rok.

Všetci sme toho spravili tak veľa od 2020, však?

Pozrite, nejdem sa sťažovať na pandémiu,

pretože ľudia zomreli, okej.

Ja nie.

Poznám ľudí, ktorí zomreli.

Je to skurvene smutné a napiču a celý svet bol v sračkách.

Ale úprimne, kovid ma totálne vyjebal.

Turné? Nie.

Maratóny? Nie.

Veci s viac než jedným človekom? Nie.

Rok, kedy boli všetci zavretí doma

a všetok kontent na sociálnych sieťach vybuchol popularitou,

urobil som geniálne výkonné rozhodnutie,

že trochu ustúpim a budem pracovať na dlhodobých projektoch,

ktorých polovica skončila v plameňoch.

Bolo to dosť skľučujúce,

ale chápete, bolo to zlé pre všetkých.

Rozhodol som sa zostať pri tom, čo robím.

Lebo veď, celá tá vec s kovidom určite každú chvíľu skončí.

Takže sme sa prispôsobili.

Stále som písal show,

naplánovali sme livestream a cezpoľný maratón.

Mohli by sme spraviť turné špeciál v štúdiu,

až na to, že YTO sa zrazu začalo správať čudne.

V deň, čo som dokončil oficiálny scenár

a prehľad série pre show,

bolo mi zle od žalúdku a neskutočne som sa tešil.

Ak toto dostane zelenú, stane sa to skutočnosťou

a ja budem mať naozaj niečo, pre čo žiť.

Bol som pripravený na týždne dohadovania sa ohľadom cenzúry,

malé zmeny, rozmazávanie zadkov, zhody k nezhodám.

Ale čo som dostal, boli 4 týždne úplného ticha.

Žiadna odpoveď, vysvetlenie,

alebo automatický brb pandémia email.

Red flag.

A ja som bol taký že, "Ehh, myslel som, že do toho ideme,

takže sa môžem vrátiť na Youtube s bombou, haló?"

Ale keď sa konečne ozvali,

dostal som jednu A4 stranu s osnovou o siedmich bodoch.

"Oh, zmeň prácu tejto postavy,

sprav to traumatizujúce trochu vtipnejšie.

Zvelič tú poslednú scénu.

Toto je YTO, spravme to epické, okej."

To je všetko?

Ľudia boli úprimne celkom v šoku.

Evidentne to nie je normálne a vyzerá to trochu zvláštne.

Ale hej, spravil som pár zmien na tej strane,

spolu s nejakými pochybnými návrhmi,

ako mať random cameá Youtuberov vyskakujúcich v show,

ale prehltol som to,

pretože prehĺtanie je gesto rešpektu,

ktoré by sa malo vážiť.

Poslal som to naspäť a spýtal sa, čo ďalej,

či chcú o tom spraviť Zoom, alebo nejaké...

pardón, Google Meet, poslať mi spätnú väzbu.

Nie, dobre.

Tak, budem na vás čakať.

Nechcem nikoho alarmovať, ale toto pre mňa znamená celkom veľa.

Strávil som na tom veľa času

a dal do toho veľa nádeje pre môj život a kariéru.

Asi sú zaneprázdnení, ale hej, to je v pohode.

Pracujeme na všetkých tých ostatných veciach, že?

Po 16 týždňoch behania, ja, behanie,

spotený, horiaci, čo som neznášal mimochodom.

Spoiler v prípade, že toto niekedy spravím.

Ale to celé, "Oh, jedného dňa to klikne

a cvičenie sa ti zapáči."

Myslím, že asi kurva nie, ďakujem.

Odbehol som celý dodrbaný polovičný maratón,

počas búrky,

strávil som mesiace pracovania s vášnivými režisérmi.

YTO konečne zdvihli hlavu.

Natočíme teda tú vec s maratónom?

"Ah, nie.

Vieš, Originals už natáčajú celý seriál

o bežaní maratónu s Behzingom,

trochu sme to zabudli povedať, práve sme si to uvedomili,

takže nemôžeme spraviť to tvoje."

Čo do piče?

Zabudli, že požiadali dvoch Youtuberov,

aby spravili rovnakú skurvenú vec?

A ja som cvičil 16 týždňov pre nič za nič?

Nehovorte mi, že to bolo pre moje fyzické a psychické zdravie, dobre?

Bolo to pre kontent.

Akože, tá Behzingova show sa mi dosť páčila,

ale toto bolo kurva niečo,

nie len plytvanie mojou neskutočne limitovanou mužnosťou,

ale čas tímu, s ktorým som na tomto pracoval.

Akože, dobre.

Ale to je v pohode.

Máme tie ostatné veci, že?

Red flag.

Plynuli týždne, svet stále končil,

zatiaľ čo som masíroval svoje potraviny dezinfekciou na ruky,

jedol koblihy zo stresu, dokým som úplne nezvrátil všetko behanie.

Moji kolegovia sa pýtali,

"Čo je s tými ľuďmi z Youtubu, Dan?

Myslel som, že si povedal, že to bolo seriózne."

A raz za čas len poslali

zašifrovaný dymový signál, ako

"Oh, len si plánujeme rozpočet.

Máme dôležitú poradu.

Oh, veci sú šialené, keď pracuješ z domu," fér,

"Prepáč, je to hektické."

Mali čas vyprodukovať veľmi chytľavé

a ľudsky znejúce #StreamWithMe,

charitatívnu zbierku pre NHS.

Pre ktoré som samozrejme všetko pustil,

aby som sa mohol zapojiť, pretože som normálny,

ale potom som už o nich nepočul.

Neodpovedali mi 7 mesiacov, 7 mesiacov.

Celé leto 2020,

kedy som mal pôvodne v pláne mať svoje hot boy homosexuálne leto

a vynahrádzať si stratený čas, nič.

Moje plány boli v troskách.

Diváci, rodina, priatelia,

náhodní ľudia na ulici sa ma s rešpektom,

pochopiteľne pýtali,

"Čo sa kurva deje, Kyle?

Rob už kurva niečo."

A ja som bol ponížený, vystresovaný,

ale musel som sa len proste usmievať

a povedať, že niečo vzrušujúce sa blíži,

lebo som si bol istý, že mi odpovedia každú chvíľu.

Rušil som plány 9 mesiacov v predstihu,

keby sa vtedy mala natáčať show.

Dokonca som posunul vydanie svojej knihy

o pol roka, lebo som priorizoval toto.

Zrušil som celé hypotetické 2021 turné.

Nechal som nejaké veľké príležitosti pozastavené alebo na videnom,

pretože som sa rozhodol,

že toto bolo moje najdôležitejšie číslo jedna.

Zvyšok mohol prísť potom.

A to najhoršie bolo to, že to bol týždeň za týždňom.

Mal som očakávania vysoko, pýtal som sa na updaty,

tu a tam som niečo malé poslal.

A každý uplynulý týždeň som sa cítil,

že moja pohnútka, môj život sa odo mňa vzďaľuje.

Stále som pracoval na tých ostatných veciach,

ale kedy bude niekto z vás schopný to vidieť?

Celý plán bol vydať prvú epizódu

o postave Dana a jeho narodeninovom zrútení

na moje 30. narodeniny.

To bola tá chvíľa,

ale začali sme to celkom nestíhať.

Doslova som dostal žalúdočný vred zo stresu

a skutočnú insomniu z úzkosti,

vďaka tomuto výbornému kokteilu

z apokalyptickej pandémie a korporátneho zadržiavania informácií.

Predtým som bol veľa vecí, v depresii, prespal som celý deň,

ale nikdy som nebol skutočne chronicky

neschopný spať z úzkosti.

Akože, to je nová sranda.

Doslova som sa našupu budil v terore každú noc,

nie zákerná úzkosť v pozadí,

náhle naliehavé pocity hlbokého alarmujúceho teroru,

že tento život, pre ktorý som robil toto všetko

posledných 10 rokov sa rozpadal,

a ja som bol neschopný s tým čokoľvek spraviť.

Bolo to nahovno.

A vtedy prišiel Youtube PR tím,

ktorý stále leštil môj piedestál

(ne)katastrofického tvorcu, na ktorom som stál

a spýtali sa ma, či sa chcem zapojiť do mediálnej kampane #RiseUp,

kde bola prezentovaná hrdá rozmanitosť Youtubu

a ako majú tvorcovia túto platformu

na použitie svojho hlasu a zmenenie sveta.

Asi by som do toho mal ísť, však?

Akože, ak ma doslova dávajú na veľký plagát

a chcú aby som robil rozhovory o tom, že Youtube je budúcnosť

a ja im budem naďalej ukazovať, že som dobrý, verný chlapec,

čoskoro mi odpovedia, áno?

Áno, odpovedali.

Pripravili si detailnú spätnú väzbu ohľadom mojej show,

predtým, než začali naberať ľudí?

Nie.

V telefonáte, ktorého som si nepýtal byť súčasťou,

jednoducho vysvetlili, že YTO stratégia

sa posunula z naskriptovaných sérií

na prevažne nenaskriptované reality shows,

takže moja show je dole zo stola.

Nedostal som ani email, správu,

žiadne vysvetlenie, rozvinutie.

Totálne ma to zložilo.

Rok rozprávania o všetkých tých úžasných veciach,

čo by sme mohli spraviť,

venoval som tomu svoj život,

nepočul som nič, okrem hyperbolického nehanebného

výskania o tomto projekte,

7 mesiacov ticha, úzkosti a zmätenia

a potom počujem od niekoho iného,

že ich stratégia sa zmenila?

Akože, je to tým, že rozpočet je privysoký,

je obsah príliš kontroverzný,

myslíte si proste, že to je sračka, ale báli ste sa mi to povedať?

A vtedy som začal vyzerať trochu pateticky,

keďže boli všetci ostatní v tíme, "Čo do piče,

toto vyzerá neprofesionálne."

Mali sme ponuky od nejakých alternatív,

ale ja som ich odmietol, lebo som stále chcel ten príbeh.

Chcel som legendu.

Chcel som to na svojom kanáli.

Stále som to chcel z nejakého dôvodu pod značkou Youtubu.

Takže navzdory radám,

rozhodol som sa plaziť sa po kolenách, prosiť

a spáliť každý most na to, dostať, keď už nie vysvetlenie,

aspoň nejaké uzavretie.

Skúšal som všetko, bolo to ponižujúce a dostalo sa mi iba,

"Oh, to he čudné,

myslel som, že sa všetci tešili."

Tím sociálnych akcií sa mi znova ozval

s Dan Bat Signálom, pýtajúc sa ma, či by som zas a znova

bol hrdým ambasádorom Youtubu.

Jasné, som 100% strašne šťastný

a zaviazaný Youtubu.

Chceli, aby som moderoval deň

Svetového Ekonomického Fóra, ako v Davose,

ako v doslovnom VidCone

pre korporácie a miliardárov, ktorí kontrolujú svet.

Tá organizácia, o ktorej si ľudia na spodku

každej komentárovej sekcie myslia, že to je

"Nový Svetový Poriadok" plánujúci "veľký reset".

A ja som musel natočiť šťastné malé video,

kde rozprávam o tom, aké vzrušujúce sú všetky tieto sedenia

a lietal som medzi Ursulou von Der Leyen a Netanyahom.

Nechcel som to robiť.

Decká, doslova som sa zapredal illuminátom,

pretože som chcel, aby so mnou kurva niekto hovoril.

A konečne, po týždňoch potupovania sa,

súhlasili mať so mnou meeting, aby ma vypočuli.

Toto bol ultimátny Zoom osudu.

Pardón, Google Meet.

Mali ste niekedy ten jeden meeting, interview,

pokus v súťaži a vedeli ste, že všetky vaše

životné aspirácie závisia od najbližších 20 minút?

Hej, ak som nevedel spať predtým,

tak teraz už vôbec.

Napísal som si monológ, kde predostieram dôvody,

prečo musíme na Youtube spraviť túto show,

ako keby som bol právnik reprezentujúci

celú planétu Zem vs. gigantický mimozemský laser,

ktorý nás chce zničiť.

Čo teda, keby sa stalo, možno by to bolo úprimne dobre.

Prenajal som si hotelovú izbu s dobrým internetom,

sadol som si na zem oproti oknu vo svojej vyžehlenej košeli

a podal som výkon svojho života.

Tento meeting bol pravdepodobne jedna z najlepších vecí,

aké som kedy urobil a bolo to na video hovore s 5 ľuďmi.

Napísal som si 4 000 slov naplánovaných odpovedí

na akúkoľvek pripomienku, čo by mohli mať.

Prešiel som cez každý jeden konflikt, stratégiu,

biznis plán, pre, proti, protislužbu

a emocionálnu prosbu na molekulárnom leveli.

Hovoril som o svojej nádeji, prečo sme všetci tu.

A viete čo, ono to kurva fungovalo.

Vyšlo to.

Presvedčil som ich, že to má zmysel.

A povedali, že tomu dajú ďalšiu šancu

pod tromi podmienkami.

Prvá, že nájdeme extra dotáciu na pomoc rozpočtu.

Druhá, že budem súhlasiť so všetkými

marketingovými ťahmi, o ktoré ma požiadajú.

A tretia, že sa vrátim na Youtube

s nejakým druhom obsahu toto leto.

Môj Youtube kanál je pre mňa esenciálny,

a to, čo sa tu deje a kedy a prečo, na tom záleží.

A ja som mal plán tejto show a všetkých ostatných vecí

a nádhernú spršku obsahu, na ktorú môžem byť hrdý,

ale musel som kývnuť na hocičo, čo mi povedia

a to bolo podstatnejšie.

Ľudia si mysleli, že som sa zbláznil, keď som

súhlasil s tým druhým bodom,

keďže bohvie, čo sa za tým môže skrývať.

A čo sa týka prvého, navrhol som, že zaplatím tretinu

celej tejto show z vlastného vrecka.

Čo bol takmer všetok cash, čo som za celý život zarobil.

Phil sa ma snažil presvedčiť, aby som kúpil nehnuteľnosti v Londýne,

ale ja som povedal, "Budeme pravdepodobne musieť počkať,

dokým mi nezaplatia po dokončení show, ak bude dobrá."

Až tak dôležité to pre mňa bolo

a tak moc som v to veril.

Takže som súhlasil, spravím pre to čokoľvek.

"Je to v pohode," hovorili.

Stále sa im veľmi páčil ten nápad

tej show na javisku, to turné.

A o tom sme mohli hovoriť po mojich letných povinnostiach.

Takže, možno sa to naozaj začalo uberať správnym smerom.

A tak som bol predstavený pre Youtube Pride.

Ty si všetko.

A táto pride párty je pre teba.

Youtube Pride 2021.

Bol som vytiahnutý zas a znova, tentokrát

ukázať jak divoký a nádherný,

queer a hrdý Youtube je. #reklama.

Toto bola skutočne yassifikácia obsahu.

Moja tvár bola všade.

Bol som na domovskej stránke Youtubu,

navrchu Apple Appstoru na týždeň,

doslova na gigantickom billboarde na Times Square.

Hádam, že cool.

Akože, hanbím sa,

ale ako už vieme, som vygumovaný

mať permanentný zradcovský syndróm.

Úprimne, páčilo sa mi,

že Youtubue bude mať digitálny pride-fest,

keďže sme boli všetci chytení doma.

Nemuseli to robiť, ale urobili to.

A bol som poctený, že ma vybrali pre rovnakú vec,

ako Demi Lovato, Eltona Johna, Trixie a hlavne Bimini.

Skúsenosť nebola perfektná.

Show musela obsahovať rozhovory s celebritami,

hudobné vystúpenie, bavenie sa s divákmi,

to, že máte podporiť charitu

a čo sa mňa týka, zmiešať dokopy hodinu neskutočne osobného,

seriózneho, ale aj nejak vtipného obsahu

na tému, ktorú v sebe ešte nemám úplne doriešenú

a mal som iba týždeň na to to napísať.

Ale jasné, fungovalo to.

Myslím si, že každý, kto na tom pracoval podal super výkon

a som hrdý na "Gay a Nie Hrdý".

Ale počas editovania, niekto na druhej strane

poprehadzoval poradie v show bez toho, aby mi to povedal.

A keď som slušne navrhol, aby to nechali tak, ako to bolo,

keďže ten príbeh bol pre mňa tak osobný,

veľmi sa nahnevali a boli trochu dramatickí

a označili ma za nespolupracujúceho.

Takto, môžete ma nazvať neoriginálnym, otravným,

dysfunkčným, iritovateľným, chronicky nadržaným,

ale po všetkom, čo som pre Youtube spravil

za posledných 10 rokov, mínus ďalších 10 mesiacov,

ja nie som nespolupracujúci.

Toto ževraj nebolo prvýkrát,

čo s nimi mali ľudia podobné skúsenosti,

mňa už vyjebala pandémia,

ale kľudne tam strčte ešte jeden pekný veľký červený tiež,

lebo evidentne, toto je submisívne leto 2021.

No ale, čo s tým špeciálnym turné, čo som chcel spraviť?

Tentokrát odpovedali okamžite a povedali,

"Vyzerá to tak, že YTO už vyminuli všetok rozpočet pre tento rok,

takže už nezostalo viac miesta, mrzí nás to."

Cool, takže.

Toto sa stalo od kedy som súhlasil s Pridom

a rovnako, ako s maratónom ste mi to zabudli povedať?

Ďalší projekt, ktorého som sa držal, odkladal pre Youtube,

odmietal kvôli tomu iné veci

a on proste nie je rozpočet?

Ale hej, dostali ste ma na ten billboard, no nie?

Yaaas.

Nikdy nepripisujte zlomyselnosti to,

čo je primerane vysvetlené hlúposťou.

Myslím si, že mi Youtube cynicky mával kúskom nádeje

nad mojou zúfalou hlavou,

len aby ma donútili pridať sa do ich Pride série,

ako neľútostný akt korporátneho tokenizmu?

Nie.

Ale bol som úžasný malý skurvený token

po celý čas, však?

Mával som značkám,

poetizoval som svoje problémy s psychickým zdravím,

postavil som sa proti online zneužívaniu,

stvrdzoval som svoju lásku pre platformu,

ktorá mi dala všetko,

otvoril som sa o hlbokej hanbe, ktorú stále cítim

z internalizovanej homofóbie,

doslova som sa zapredal illuminátom.

A načo?

Akože, oni hovorili, že mi dajú zviditeľnenie.

Mal by som byť vďačný, že som bol vybraný pre tieto príležitosti,

ale ja som o ne neprosil.

Bolo mi povedané, nech preukážem svoje odhodlanie

a presne to som spravil.

A všetko, čo z toho mám je táto mizerná nová úzkostná porucha.

Vyskočila ďalšia ponuka,

"Hej Dan, vráťte sa s "Danom a Philom" v 2021

a dajte nám krátku prehliadku vašich skutočných

domovov z detstva v YTO originálnej sérii "Hometown Showdown".

Ako vidím, na niečo rozpočet mali.

Dobre, jasné.

Bol to throwback, bola to sranda,

čo len chcete.

A teraz sme tu, skoro o 2 roky neskôr.

Dva roky dávania do toho všetko, čo som mal.

Bol som v tom po uši.

Náklady boli utopené, nebolo cesty späť

a ja som bol obklopený príležitosťami,

ktoré som odsunul na stranu,

ale hej, zvládol som to.

Dodržal som svoju časť dohody.

Zohnal som rozpočet, vydal som obsah,

súhlasil som z ich podmienkami.

Ticho.

Nevedel som, čo robiť,

vedel som len, že viac už to nezvládnem.

Byť dobrý nefungovalo.

Tvárou v tvár všetkým tým nejasnostiam, pohyblivým bránkam,

rôznym udalostiam, držal som to na profesionálnej úrovni.

Nepovedal som, že bolo niečo zle svetu,

dokonca ani zvyšku Youtubu,

pretože vydržať to sa vždy vyplatí, no nie?

Rozhodli sme sa poslať časovú os všetkého, čo som urobil,

a kedy, a prečo, a čo za to ponúkli, a čo som predviedol

a podarilo sa nám získať odpoveď.

"Ospravedlňujeme sa za oneskorenie.

Mali sme veľa práce so stratégiou pre 2022

a veci sa s najväčšou pravdepodobnosťou niekam zatúlali."

"Čo sa stalo Danovi?

Na čom pracuje?

Čo urobí ako ďalšie?"

"Oh, hej, niekam sa zatúlal."

Povedali sme, ak je tu možnosť niečo spraviť

na obnovenie ich nadšenia,

ďalší epický video hovor meeting,

ďalší billboard, ďalšie vyjebanie.

"Nie je to o obnovení nášho nadšenia,

je to o korporátnych cieľoch

a projekt, ktorý proste nepasuje do novej stratégie."

Wow, to je všetko.

Nič z toho, čo som spravil, nič s prácou, žiadna veľká konšpirácia,

len byrokracia a nedostatok rešpektu.

Možno keby som bol viac dramatický, alebo asertívny,

tak by to dopadlo inak.

Ako by ste reagovali vy na také vykoľajenie, zničenie snov?

"Rozumiem, ako sa tieto veci majú

a celú náturu YTO

a to, že kompetencia sa môže zmeniť.

Dúfal som v to, že proces mohol byť lepším,

s úprimnejšou konverzáciou

a bez niektorých nepríjemných udalostí,

ale najmä čas, ktorý sa mi už nevráti.

Možno bol projekt vždy príliš

ambiciózny pre túto platformu,

a ja som bol naivný, keď som toho robil tak veľa,

osobne, aj profesionálne,

ale c´est la vie, vďaka. Dan."

Bože, rád píšem melodramatické emaily, však?

Ježiš.

Jediný spôsob, akým som sa dokázal upokojiť,

bolo predstaviť si, že vrú.

Nemohol som sa hnevať

a dať im niečo, kvôli čomu by mali pocit, že sa zachovali správne.

Dúfal som len v to, že im bola aspoň

nejaká časť z toho úprimne ľúto.

Možno, keby sa jednu noc tak dobre nevyspali,

empatizovali by s mojimi poslednými dvoma rokmi.

To sa nikdy nedozviem.

Upadol som do vážnej depresie.

Skutočnej S-tier, D-tier, nefalšovanej depresie.

A to som doslova napísal knihu o tom,

ako sa postaviť späť na nohy.

Nevidel som dôvod na to vstávať,

snažiť sa premýšľať o živote, robiť niečo, alebo tvoriť niečo.

Na tento projekt som stavil svoju reputáciu

a len som sa ponížil.

Všetky veci, ktoré som odmietol, ktoré som zrušil,

čas, ktorý som premrhal len tým, že som čakal až mi odpíšu.

Takto, ja viem, že som privilegovaný kokot, dobre

a uspel som ako veľký Youtuber.

Takže znova, nehľadám sympatiu.

Nemyslím si, že potrebujem kúsok sympatie

v porovnaní s problémami iných ľudí,

ale toto je to, čo sa mi stalo.

A hádam, že otázkou je,

ak by ste si doslova mysleli, že sa vám splní sen,

a potom by sa od vás začal pomaly vzďaľovať, predtým,

než sa pred vami rozpadne na kúsky,

ako by vám bolo?

Bolo to zlé.

Toto bolo naozaj, skutočne traumatizujúce.

Úprimne mi zabralo týždne len sa dať naspäť dokopy,

nechať to trochu usadiť a možno sa aj rozhliadnuť okolo seba,

ktoré kúsky sa dajú zachrániť.

Rozmýšľal som, či urobiť video len o pomste,

povedať, jak to bolo, ukázať to svetu,

začať drámu, všetko.

Alebo by som sa k tomu už nikdy nemal vracať.

Zostať kompletne profesionálny, predstierať, že mi je dobre

a čokoľvek sa stane ďalej sa proste stane.

Mal som zmiešané pocity,

lebo som mal stále celkom rád ľudí tam.

Videl som, ako sú do toho zapálení a vymysleli nejaké super veci,

ťažko pracovali, najlepšie, ako vedeli

s meniacimi sa podmienkami.

Je to len so mnou, s týmto, vypálilo to neskutočne zle.

18. januára 2022 bolo oznámené,

že Youtube Originals oficiálne nadobro končí.

"Naše investície môžu mať väčší vplyv

na ešte viac tvorcov, keď budú použité na iné iniciatívy,

ako náš Creator Shorts Fund, Black Voices Fund,

programovanie Live Shopping a veľa ďalších."

A tuto s týmto, akákoľvek moja predstava o pomste,

pri ktorej som kypel, alebo aj nie, sa hneď vyparila.

Už tu nebol nikto zlý.

Všetci sú preč.

Toto video by v Youtube nič nezmenilo, je neskoro,

Teraz už nie je čo meniť.

Je to dobre pre mňa?

Je zdravšie, že to bolo prevzaté z mojich rúk,

alebo som zanechaný so všetkými tými

nedoriešenými pocitmi a žiadnym uzavretím?

Nemyslím si, že niečo z toho bolo naschvál, ale stalo sa to.

Sračky sa dejú.

Cítil som sa zradený, skutočne zradený,

akoby celý môj život na Youtube skončil v troskách.

Mal by som proste s Youtubom nadobro skončiť,

opustiť akékoľvek plány, čo som kedy mal na návrat?

No očividne sa tak kurva nestalo, lebo tu sedím,

takže to vypichuje otázku...

7. Prečo som tu?

Vyšlo najavo, že aj po tom všetkom si neviem pomôcť.

Milujem túto zatratenú dieru.

Je to stále, silno diskutabilne, najlepšia platforma

na internete, vo svete

na dovolenie každému, kdekoľvek robiť, čo len chcú,

ako len chcú, kedy len chcú,

žiadni komisári kontrolujúci tvoj osud,

žiadni editori prekrúcajúci tvoje slová,

len pravidlá, ktoré sa snažíš neporušovať.

Môžeš si z toho reálne vybudovať kreatívnu kariéru,

ktorá, na rozdiel od iných platforiem, ozaj platí

a snáď s ňou môžeš byť spokojný.

Je to jediné miesto, kde môžeš zasiahnuť

takmer každého na svete, kde sa komunity môžu spojiť,

vytvárať vlastnú kultúru a písať sračky do komentárov.

A tento chaos je nádherný.

Stále to milujem.

Áno, má to svoje muchy, ale dôverujem komunite,

že nakopne smršť, hocikedy sa hocičo stane.

Takže neprestávajte, nasratí komentátori

a neváhajte ani sekundu, jak moc zapálení by ste mali byť

na opravovanie webstránky s videami mačičiek.

Rovnako dôverujem ľuďom v Youtube, že robia najviac,

ako vedia v podmienkach a v spoločnosti.

Buďme k sebe úprimní, nikdy nebudem dobrý Youtuber.

Deň, keď začnem denne vydávať

je deň, kedy musíte zvolať konšpiračných tvorcov

na analýzu, ako som bol nahradený deep fakom.

Ale bol by som hlupák, keby nepoužívam túto platformu,

na ktorej bola postavená moja história,

sedím tu so všetkými mojimi odoberateľmi tam niekde,

ktorí videli toto upozornenie na video vyskočiť im na mobile

ako duch z minulosti, ktorý ich chce strašiť.

Boo.

Takže to urobím.

Vytvorím nejaký skurvený obsah

a budem to robiť, ako ja chcem.

Nájdem krásnych, talentovaných ľudí,

ktorí mi pomôžu natočiť to lepšie, zostrihať to lepšie,

rozhodnú ako veľa toho natočiť a kedy si dať pauzu.

Budem rozprávať o čom chcem,

či už sa budem hnevať na svet,

dávať von priveľa súkromných informácií,

alebo pretláčať gay názory.

Nebojím sa toho, že ma demonetizujú,

alebo vám hovoriť len to, čo si myslím, že chcete počuť.

Si očarujúci, si múdry, máš skvelý vkus.

Ak toto pozeráš, si cool.

Ty to vieš, ja to viem, a preto si úžasný.

Pozrime sa na teba, ty to zvládaš.

Veľmi dúfam, že sa máš dobre.

A dokým ma algoritmus nezloží,

nedostanem strike navyše,

a my všetci nebudeme ešte viac starí a unavení,

budem proste nahrávať, lebo ma to baví.

A všetko to ostatné, budem pokračovať.

Spravím show s niekým iným,

budem terorizovať starcov na ich platformách.

A hádajte, čo som už tri roky chcel tak strašne urobiť,

vyjdem so skurveného domu.

Chcete ma vidieť naživo?

Tak hádajte čo, v 2022 k vám idem.

Budem v tvojom meste

a kurva si to užijeme. To je vyhrážka.

Každý, kto ma na turné videl predtým vie,

že idete do úplnej extra extravaganzy.

Takže, ak chcete vidieť nejaké stand-up sebaponižovanie,

cítiť sa ako súčasť niečoho, možno mať malú krízu

a smiať sa, akoby svet končil,

pretože povedzme si úprimne, asi to tak je,

Vidíme sa.

Takže som späť.

Nesľubujem nič iné, než, že sa snažím

potešiť samého seba, robiť na čom záleží.

A ak to prinesie vám nejaké šťastie,

možno sa celá táto blbá vec oplatila.

Takže tak, to je prečo končím s Youtubom.

Daj odber.

Preklad: Kaatri :)