Vilayanur Ramachandran o vašej mysli

Vilayanur Ramachandran nám hovorí, čo môže poškodenie mozgu odhaliť o spojitosti medzi mozgovým tkanivom a mysľou, využívajúc ako príklady tri prekvapujúce sebaklamy.

Nuž, ako Chris zdôraznil, študujem ľudský mozog -

funkcie a štruktúru ľudského mozgu.

Pouvažujte na chvíľu o tom, čo to zahŕňa.

Tu je táto huspeninová hmota - 1,4 kg huspeniny,

ktorá sa vám vmestí do dlane,

a dokáže rozjímať nad nekonečnosťou medzihviezdenho priestoru.

Dokáže rozjímať nad zmyslom nekonečna

a dokáže rozjímať nad tým, že rozjíma o zmysle nekonečna.

A túto svojráznu rekurzívnu vlastnosť, ktorú nazývame sebauvedomenie si,

ktorá je podľa mňa Svätým Grálom neurovied, neurológie

snáď, jedného dňa pochopíme.

Dobre, takže ako študujete tento záhadný orgán?

Chcem tým povedať, že máte 100 miliárd nervových buniek,

malých zdrapov protoplazmy, ktoré spolu interagujú

a z tejto aktivity sa vynára celé spektrum schopností,

ktoré nazývame ľudskou povahou a ľudským vedomím.

Ako sa to deje?

Nuž, je mnoho spôsobov ako pristupovať k funkciám ľudského mozgu.

Jeden spôsob, ten, ktorý prevažne používame my,

je skúmať pacientov s trvalým poškodeným malej oblasti mozgu,

kde sa udiala genetická zmena v malej oblasti mozgu.

Čo sa vtedy udeje, nie je celoplošné zníženie

celej vašej mentálnej kapacity,

niečo na spôsob otupenia vašej schopnosti myslieť.

K čomu dôjde, je veľmi selektívna strata jednej funkcie,

zatiaľ čo ostatné funkcie zostávajú neporušené

a toto vám dáva nejakú istotu v tvrdení,

že táto časť mozgu je nejako zahrnutá v sprostredkovaní danej funkcie.

Takže môžete prepojiť funkciu so štruktúrou

a následne zistiť, čo tieto obvody robia,

aby vytvorili túto konkrétnu funkciu.

Takže o toto sa pokúšame.

Dovoľte mi ukázať vám niekoľko prekvapivých príkladov.

V podstate vám počas tejto prednášky ukážem tri príklady, každý po šesť minút.

Prvý príklad je neobyčajný syndróm nazývaný Capgrasov syndróm.

Ak sa pozriete na prvý obrázok,

toto sú spánkové laloky, čelové laloky, temenné laloky -

laloky, ktoré vytvárajú mozog.

A ak sa pozriete, ukrytá vo vnútornom povrchu spánkových lalokov -

tu ju neuvidíte -

je malá štruktúra nazývaná fuziformný závit.

A ten nazývame tvárovou oblasťou mozgu

pretože keď sa poškodí, nedokážete rozoznať ľudské tváre.

Stále dokážete ľudí rozoznať po hlase

a povedať, no jasné, to je Joe,

no nedokážete sa pozrieť na ich tvár a povedať kto to je.

Dokonca neviete rozoznať seba samého v zrkadle.

Myslím tým, že viete, že ste to vy, pretože keď žmurknete, žmurkne aj on

a viete, že je to zrkadlo,

no v skutočnosti nespoznávate seba ako seba.

Fajn. Tento syndróm je dobre známym následkom poškodenia fusiformného závitu.

No existuje ďalší vzácny syndróm, vskutku tak vzácny,

že o ňom počulo len veľmi málo lekárov, dokonca aj medzi neurológmi.

Tento sa nazýva Capgrasov blud,

a jedná sa o pacienta, ktorý je inak úplne normálny

a ktorý utrpel poranenie hlavy, preberie sa z kómy,

inak je úplne v poriadku, pozrie sa na svoju mamu

a povie, "Táto žena, vyzerá úplne ako moja matka,

no je to podvodníčka -

je to nejaká iná žena, ktorá predstiera, že je mojou matkou."

A teraz, prečo sa to deje?

Prečo by niekto - a tento človek je úplne príčetný a rozumný

vo všetkých ostatných smeroch, no vidiac svoju matku

jeho blud prepukne a nahovára mu, že to nie je matka.

Najčastejšia interpretácia tohto,

ktorú by ste našli vo všetkých psychiatrických učebniciach

je Freudovský pohľad, a to, že tento chlapík -

mimochodom, rovnaké argumenty platia aj pre ženy,

no budem hovoriť len o mužoch -

keď ste ešte dieťaťom, bábätkom,

cítite silnú sexuálnu príťažlivosť k vašej matke.

Toto je takzvaný Freudov Oidipovský komplex.

Nevravím, že tomu verím,

no je to štandardný Freudovský pohľad.

A potom, ako rastiete, mozgová kôra sa vyvíja,

a potláča tieto skryté sexuálne túžby voči vašej matke.

Vďaka Bohu, lebo inak by ste boli všetci sexuálne vzrušení pri pohľade na vašu matku.

A potom sa udeje nasledovné,

udriete sa do hlavy, čím si poškodíte kôru,

a umožníte týmto skrytým sexuálnym túžbam vynoriť sa,

vystúpať na povrch a naraz, nevysvetliteľne

zistíte, že vás vzrušuje vlastná matka.

A poviete si, "Môj Bože, ak je toto moja mama,

ako je možné, že som sexuálne vzrušený?

Je to nejaká iná žena. Je to podvodníčka."

To je jediné vysvetlenie, ktoré dáva vašemu poškodenému mozgu zmysel.

Mne tento argument nikdy moc zmysel nedával.

Je veľmi dômyselný, ako ostatne všetky Freudovské argumenty-

(Smiech)

- no nedával mi veľký zmysel, lebo som videl rovnaký blud,

u pacienta s rovnakým sebaklamom o jeho pudlovi.

(Smiech)

Povie, "Doktor, toto nie je Fifi, vyzerá úplne ako Fifi,

no je to nejaký iný pes." Hej?

Takže, skúste tu použiť Freudovské vysvetlenie.

(Smiech)

Začnete hovoriť o skrytej beštialite vnútri všetkých ľudí,

alebo niečom podobnom, čo je samozrejme úplne nezmyselné.

Takže, o čo naozaj ide?

Nuž na vysvetlenie tejto zaujímavej poruchy,

sa pozrieme na štruktúru a funkcie normálnych zrakových dráh v mozgu.

Normálne zrakové signály vstupujú dnu do našich očí,

a cestujú do zrakových oblastí mozgu.

V zadnej časti mozgu je v skutočnosti okolo 30 oblastí zaoberajúcich sa len zrakom,

a po spracovaní toho všetkého, smeruje správa do malej štruktúry

nazývanej fusiformný závit, kde vnímate tváre.

Nachádzajú sa tam neuróny citlivé na tváre.

Môžete to nazývať tvárovou oblasťou mozgu.

Hovoril som o tom predtým.

Keď je táto oblasť poškodená, stratíte schopnosť vidieť tváre, že?

Ale z tejto oblasti sa správa postupne vedie

do štruktúry nazývanej amygdala v limbickom systéme,

emočného jadra mozgu,

a táto štruktúra, nazývaná amygdala,

meria emocionálnu dôležitosť toho, na čo sa dívate.

Je to korisť? Je to predátor? Je to partner?

Alebo to je niečo úplne triviálne, ako kúsoky žmolkov,

alebo kúsok kriedy alebo - nechcem na to ukazovať ale -

alebo topánka alebo niečo podobného? Jasné?

Niečo, čo môžete úplne ignorovať.

Takže, ak je amygdala aktivovaná, a toto je dôležité,

správa sa kaskádou prevedie do autonómneho nervového systému.

Vaše srdce začne biť rýchlejšie,

začnete sa potiť, aby ste sa zbavili tepla, ktoré budete vytvárať

pri svalovej námahe.

A to je výhodné, pretože na vašu dlaň môžeme priložiť dve elektródy

a merať zmenu kožného odporu vyvolanú potením.

Takže keď sa na niečo pozeráte, dokážem stanoviť,

či ste rozrušený alebo či ste vybudený alebo nie, hej?

A k tomu sa dostanem o chvíľku.

Takže mojou myšlienkou bolo, že keď sa tento chlapík pozrie na objekt --

alebo na hocičo, ide to do zrakových oblastí a -

a každopádne, je to spracované vo fusiformnom závite,

a vy to rozoznáte ako hrach alebo stôl

alebo, povedzme, vašu matku, hej?

A následne správa postupne putuje do amygdaly

a potom dole autonómnym nervovým systémom.

No možno u tohto chlapíka, sa to spojenie medzi amygdalou a limbickým systémom -

emočným jadrom mozgu - pri nehode prerušilo.

Takže pretože fusiformný závit je neporušený,

chlapík vie stále rozpoznať svoju matku,

a povedať, "Jasné, vyzerá ako moja matka."

No pretože je spojenie do emočných centier prerušené,

hovorí, "Ako je možné, ak je to moja matka, že nepociťujem žiadnu vrúcnosť?"

Alebo hrôzu, čo sa môže tiež stať? Že?

(Smiech)

A preto povie, "Ako vysvetlím túto nevysvetliteľnú neprítomnosť emócií?

Toto nemôže byť moja matka.

Je to nejaká cudzia žena, ktorá sa vydáva za moju matku."

Ako to otestujete?

Nuž, ak vezmeme kohokoľvek z vás sem a postavíte sa pred plátno

a budeme merať galvanickú odpoveď vašej kože

a premietať obrázky na plátno,

viem odmerať, ako sa potíte, keď vidíte objekt,

napr. stôl alebo dáždnik - samozrejme sa nepotíte.

Ak vám ukážem obrázok leva alebo tigra alebo nahú dievčinu, začnete sa potiť, nie?

A, verte tomu alebo nie, ak vám ukážem obrázok vašej matky -

a hovorím tu o normálnych ľudoch- začnete sa potiť.

Dokonca nemusíte byť ani Židom.

(Smiech)

Takže, čo sa stane, ak to ukážete tomuto pacientovi?

Vezmete pacienta a premietnete mu obrázky na plátno

a zmeriate jeho kožnú galvanickú reakciu.

Stoly a stoličky a žmolky, nič sa nedeje, ako u normálnych ľudí,

no keď mu ukážete obrázok jeho mamy,

galvanická kožná odpoveď je plochá.

Chýba tu emocionálna reakcia na jeho matku

pretože to spojenie vedúce zo zrakových oblastí do emočných centier je prerušené.

Takže jeho zrak je normálny, lebo zrakové oblasti sú normálne,

jeho emócie sú normálne - bude sa smiať, bude plakať, a tak ďalej -

ale spojenie od zraku k emóciám je prerušené

a preto trpí bludom, že jeho matka je podvodníčka.

Je to pôvabný príklad druhu vecí, ktoré robíme,

vezmite bizardný, zdanlivo nepochopiteľný, neuro-psychiatrický syndróm

a prehláste, že klasický Freudovský pohľad je nesprávny,

že v skutočnosti ho viete precízne vysvetliť

v termínoch známej neuroanatómie mozgu.

Mimochodom, ak tomuto pacientovi,

jeho matka zo susednej izby zavolá - telefónom -

a on zdvihne slúchadlo a povie, "Wow, mami, ako sa máš? Kde si?"

Po telefóne žiaden blud neexistuje.

Potom k nemu po hodinke pristúpi, a on povie, "Kto ste?

Vyzeráte úplne ako moja mama." Hej?

Dôvodom je, že existuje oddelená dráha

vedúca zo sluchových centier v mozgu do centier emočných,

a tá pri nehode nebola prerušená.

Takže toto vysvetľuje, prečo svoju matku po telefóne bez problémov rozpoznáva.

Keď ju však vidí osobne, tvrdí, že je podvodníčka.

Teda, ako je tento zložitý systém okruhov v mozgu zostavený?

Je to príroda, gény alebo to je výchova?

K tomuto problému pristúpime tak,

že posúdime ďalší zaujímavý syndróm nazývaný fantómová končatina.

A vy všetci viete, čo je fantómová končatina.

Keď amputujeme ruku alebo nohu, kvôli gangréne

alebo ich stratíte vo vojne, napríklad vo vojne v Iraku-

teraz je to vážny problém -

naďalej veľmi živo pociťujete prítomnosť chýbajúcej ruky

a toto nazývame fantómová ruka alebo noha.

Vlastne, môžete pociťovať takéhoto fantóma skoro pri každej časti tela.

Verte tomu alebo nie, dokonca aj pri vnútornostiach.

Mal som pacientky s odstránenou maternicou - po hysterektómii -

ktoré mali fantómovú maternicu, vrátane fantómových menšturačných bolestí

v správnej dobe mesiaca.

Raz sa ma jeden študent opýtal,

či dostanú aj fantómový predmenšturačný syndróm?

(Smiech)

Subjekt hodný vedeckého bádania, no my sme po ňom nešli.

Takže ďalšou otázkou je,

čo sa o fantómových končatinách môžete dozvedieť z pokusov.

Jednou z vecí, ktoré sme objavili, bolo,

že asi polovica pacientov s fantómovými končatinami

tvrdí, že môžu so svojím fantómom hýbať.

Poklepe brata na rameno,

zdvihne telefón, keď zazvoní, zakýva pri rozlúčke.

Sú to veľmi pôsobivé, živé pocity.

Pacient netrpí bludom.

Vie, že ruka tam nie je

no aj napriek tomu je to pre pacienta pôsobivý zmyslový zážitok.

Avšak, u asi polovice pacientov k tomu nedochádza.

Fantómová končatina - povedia, "Ale pán doktor, tá fantómová končatina je ochrnutá.

Je ako vo zveráku, zovrená v kŕči a neznesiteľne bolí.

Keby som s ňou len mohol pohúť, možno by sa mi uľavilo od bolesti.

Prečo by však mala byť fantómová končatina ochrnutá?

Znie to ako protirečenie.

Ale keď sme sa pozerali do chorobopisov, našli sme,

že u týchto ľudí s ochrnutými fantómovými končatinami,

bola pôvodná ruka paralyzovaná z dôvodu pôskodenia periférneho nervu,

skutočný nerv zásobujúci ruku, bol prerušený,

bol odrezaný, povedzme, pri motocyklovej nehode.

Takže pacient mal skutočnú ruku, ktorá bolela,

niekoľko mesiacov alebo rok znehybnenú v popruhu a potom

pri mylnom pokuse sa tejto bolesti v ruke zbaviť

mu chirurg ruku amputuje

a naraz má fantómovú ruku s rovnakými bolesťami.

A toto je vážny klinický problém.

Pacienti podliehajú depresii.

Niektorých z nich to doženie k samovražde.

Takže ako liečiť tento syndróm?

Prečo vznikne ochrnutá fantómová končatina?

Keď som sa pozrel do chorobopisov, zistil som, že pacienti mali skutočnú ruku

a nervy, ktoré ju zásobovali, boli prerezané

a skutočná ruka ochrnula

a ležala zavesená na popruhu niekoľko mesiacov pred amputáciou

a táto bolesť sa následne preniesla aj do samotného fantóma.

Prečo k tomu dochádza?

Keď bola ruka neporušená, ale ochrnutá

predný mozog do ruky posielal príkazy, hovoriac "Pohni sa,"

no dostával zrakovú spätnú väzbu "Nie."

Pohni sa. Nie. Pohni sa. Nie. Pohni sa. Nie.

A toto sa vpečatí do obvodov v mozgu

a nazývame to naučené ochrnutie, dobre?

Mozog sa učí, následkom tohto Hebbovho asociatívneho spojenia,

že prostý príkaz na pohnutie rukou

vytvára pocit ochrnutej ruky

a následne, keď ruku amputujeme,

toto naučené ochrnutie sa prenesie do vašej predstave o tele

a do vášho fantóma.

Ako však takýmto pacientom pomôcť?

Ako ho odnaučíte naučenenému ochrnutiu

tak, aby ste mu uľavili od trýznivého, zvierajúceho kŕča

fantómovej ruky?

Nuž, povedzme, čo keby ste poslali fantómovi príkaz

no dali mu zrakovú spätnú väzbu, že svoj príkaz poslúcha?

Možno by ste dokázali uľaviť od fantómovej bolesti, fantómových kŕčov.

Ako to urobíte? Nuž, virtuálnou realitou.

Ale to stojí milióny dolárov.

Takže som narazil na spôsob ako to urobiť za tri doláre,

ale neprezraďte to mojím sponzorom.

(Smiech)

Fajn? Čo urobíte je, že vytvoríte to, čo nazývam zrkadlovou krabicou.

Máte kartónovú krabicu so zrkadlom v strede

a potom vložíte fantóma - takže, môj prvý pacient, Derek, vstúpil.

Ruku mu amputovali pred 10timi rokmi.

Mal odtrhnuté rameno, takže nervy boli pretrhnuté

a ruka ochrnutá, rok ležala zavesená na popruhu a potom bola amputovaná.

Mal fantómovú ruku, neznesiteľne bolestivú a nemohol s ňou pohnúť.

Bola to ochrnutá fantómová ruka.

Takže tam prišiel a ja som mu dal takéto zrkadlo, v krabici

ktorú nazývam zrkadlovou krabicou.

Pacient vloží svoju ľavú fantómovú ruku

ktorá je zovretá v kŕči na ľavú stranu zrkadla,

zdravú ruku na pravú stranu zrkadla

a dá ju do tej istej polohy, zovretého postoja

pozrie sa do zrkadla a čo zažije?

Pozerá sa na to, ako je jeho fantóm oživovaný

pretože sa pozerá na odraz jeho zdravej ruky v zrkadle,

a to vyzerá, ako by bol tento fantóm oživený.

"Teraz," vravím "teraz sa pozri, pokrúť svojím fantómom -

tvojími skutočnými prstami alebo pohni skutočnými prstami, kým sa budeš pozerať do zrkadla."

Bude mať zrakový dojem, že fantóm sa hýbe.

To je očividné, ale prekvapujúcou vecou je,

že pacient na to povie, "Ó môj Bože, môj fantóm sa znova hýbe

a bolesť, zvierajúci kŕč povolil."

A spomínate si, môj prvý pacient ktorý vošiel -

(Potlesk)

- ďakujem vám. (Potlesk)

Môj prvý pacient vošiel, pozrel sa do zrkadla,

a povedal som mu, "Pozri sa na odraz svojho fantóma."

A on sa začal chichotať a hovorí, "Vidím svojho fantóma."

No nie je hlúpy. Vie, že to nie je reálne.

Vie, že je to zrkadlový odraz,

no je to živý zmyslový zážitok.

A teraz, povedal som, "Pohni svojou zdravou rukou a fantómom."

On hovorí, "Oh, nemôžem hýbať mojím fantómom. Vieš to predsa. Je to bolestivé."

Ja na to, "Pohni svojou zdravou rukou."

A on vraví, "Ó môj Bože, môj fantóm sa opäť hýbe, nemôžem tomu uveriť!

A moja bolesť je preč."

Potom som povedal, "Zavri oči."

Zavrel svoje oči.

"A pohni tvojou zdravou rukou."

"Oh, nič sa nedeje- opäť je v zovretí."

"V poriadku, otvor oči."

"Ó môj Bože, ó môj Bože, znova sa hýbe!"

No a vyzeral ako dieťa v cukrárni.

Tak som si povedal, fajn, toto dokazuje moju teóriu o naučenom ochrnutí

a rozhodujúcej úlohe zrakového vstupu,

no nedostanem Nobelovu cenu

za to, že niekomu pomôžem pohnúť jeho fantómovou končatinou.

(Smiech)

(Potlesk)

Keď sa nad tým zamyslíte, je to úplne zbytočná schopnosť.

(Smiech)

No potom som si začal uvedomovať, že možno u iných druhov ochrnutia

s ktorými sa môžete v neurológii stretnúť, ako mŕtvica, ohnisková dystónia -

môže existovať určitá naučená zložka,

ktorú môžete prekonať jednoduchým vynálezom za použitia zrkadla.

Tak som povedal, "Pozri, Derek"-

nuž, predovšetkým, ten chlapík so sebou nemôže všade nosiť zrkadlo na zmiernenie svojej bolesti -

Povedal som, "Pozri Derek, zober si ho domov a trénuj s ním týždeň či dva.

Možno sa po nejakej dobe cviku

obídeš aj bez zrkadla, odnaučíš sa ochrnutie,

začneš hýbať svojou ochrnutou rukou

a potom si uľavíš od bolesti."

Tak povedal fajn a zobral si ho domov.

Povedal som, "Pozri, napokon sú to dva doláre. Zober si ho domov."

Tak si ho vzal domov a po dvoch týždnoch mi zavolal

a povedal, "Doktor, tomuto nebudete veriť."

Povedal som, "Čomu?"

A on, "Je to preč."

Tak sa pýtam, "Čo je preč?"

Myslel som, že možno zmizla zrkadlová krabica.

(Smiech)

Povedal, "Nie, nie, nie, viete ten fantóm, čo som mal ostatných 10 rokov?

Zmizol."

A povedal som - začal som sa znepokojovať, vravím si, môj Bože,

chcem tým povedať, zmenil som jeho obraz o tele,

kde ostala ľudská stránka, etika, a všetko toto?

A povedal som, "Derek, znepokojuje ťa to?"

A on, "Nie, ostatné tri dni som nemal fantómovú ruku

a teda žiadne fantómové bolesti lakťa, žiadne zvieranie,

žiadnu fantómovú bolesť predlaktia, všetky tie bolesti sú preč.

No problém je, že mám stále fantómové prsty visiace z môjho ramena

a vaša krabica tam nedosiahne."

(Smiech)

"Takže, mohli by ste zmeniť dizajn a dať mi ju na čelo,

tak aby som, viete, dočiahol a mohol odstrániť svoje fantómové prsty?"

Myslel si, že som nejaký kúzelník.

Takže, prečo sa to deje?

Je tomu tak, pretože mozog je konfrontovaný s obrovským zmyslovým rozporom.

Od zraku dostáva správy, že fantóm je späť.

Na druhú stranu, neexistuje príslušné vnímanie,

svalové signály hovoriace, že ruka tu nie je, jasné?

A vaše pohybové príkazy hovoria, že ruka tu je

a kvôli tomuto konfliktu si mozog povie, do čerta s tým,

nie je tu žiadny fantóm, nie je žiadna ruka.

Dostane sa do istej formy odmietania - popiera signály.

A keď zmizne ruka, bonusom je, že zmizne aj bolesť,

pretože nemôžete mať odhmotnenú bolesť vznášajúcu sa v priestore.

Takže to je bonusom.

No a táto technika bola odskúšaná na tuctoch pacientov

inými skupinami v Helsinkách

takže sa môže ukázať ako cenná liečba fantómovej bolesti

a vskutku, ľudia ju vyskúšali pri rehabilitácii mŕtvice.

O mŕtvici normálne rozmýšľate ako o poškodení vlákien,

nič s čím by sa dalo niečo urobiť.

No ukázalo sa, že určitá zložka ochrnutia z mŕtvice je tiež naučené ochrnutie,

a možno by sa táto zložka dala prekonať použitím zrkadiel.

Toto taktiež prešlo klinickými skúškami

a pomohlo mnohým a mnohým pacientom.

Fajn, dovoľte mi teraz prejsť na tretiu časť môjho príspevku,

ktorá je o ďalšom zaujímavom fenoméne nazývanom synestézia.

Bola objavená Francisom Galtonom v 19. storočí.

Bol bratrancom Charlesa Darwina.

Poukázal na to, že niektorí ľudia v populácii,

ktorí sú v ostatných smeroch úplne normálni, mali nasledovnú zvlášnosť -

vždy keď uvideli číslo, bolo farebné.

Päťka je modrá, sedmička žltá, osmička zelenožltá,

deviatka indigo.

Majte na pamäti, že títo ľudia sú vo všetkých ostatných ohľadoch normálni.

Alebo vysoké C. Niekedy tón vyvolá dojem farby.

vysoké C je modré, vysoké F zelené,

iný tón môže byť žltý, hej?

Prečo sa to deje?

Nazýva sa to synestézia - Galton to nazval synestéziou,

premiešanie zmyslov.

U nás sú všetky zmysly odlíšené.

Títo ľudia svoje zmysly zamotajú.

A prečo sa to deje?

Jeden z dvoch aspektov tohoto problému je veľmi zvláštny.

Synestézia sa vyskytuje v rodinách,

takže Galton usúdil, že má dedičný základ, genetický základ.

A po druhé, synestézia je asi - a tu sa dostávam k môjmu bodu

o hlavnej téme tejto prednášky, ktorou je kreativita -

synestézia je osemkrát častejšia medzi umelcami, básnikmi, spisovateľmi

a inými kreatívnimi ľudmi ako v obyčajnej populácii.

Prečo je tomu tak?

Zodpoviem túto otázku.

Nikto ju ešte nezodpovedal.

Fajn, čo je teda synestézia? Čo ju spôsobuje?

Nuž, je mnoho teórií.

Jedna hovorí, že sú proste blázniví.

No, to nie je veľmi vedecká teória, takže na ňu môžeme zabudnúť.

Ďaľšia tvrdí, že sú to feťáci a húliči.

Nuž, to môže byť čiastočne pravda,

pretože je to viac rožšírené tu, v Bay Area ako v San Diegu.

(Smiech)

Fajn. Tak, podľa tretej teórie -

nuž, poďme sa opýtať, o čo skutočne pri synestézii ide? Dobre?

Takže zistili sme, že oblasť farieb a oblasť čísel

sú v mozgu, vo fusiformnom závite, hneď vedľa seba.

Tak sme si povedali, že v mozgu existuje náhodné skríženie

medzi farbou a číslami.

A tak vždy, keď vidíte číslo, vidíte zodpovedajúcu farbu

a preto trpíte synestéziou.

Spomeňte si - prečo sa to deje?

Prečo by u niektorých ľudí mali byť okruhy prekrížené?

Spomínate si, ako som hovoril, že sa to vyskytuje v rodinách?

To vás privádza na stopu.

A tá je, že tam je abnormálny gén,

mutácia v géne, ktorá spôsobuje toto kríženie okruhov.

Ako sa ukázalo, každý z nás,

má pri narodení prepojené všetko so všetkým.

Takže každá časť mozgu je zapojená s každou inou oblasťou

a tieto spojenia sú odstraňované, aby vytvorili

charakteristickú modulárnu architektúru dospelého mozgu.

Takže, ak existuje gén vyvolávajúci toto prerieďovanie

a ak dôjde k jeho mutácii

dôjde k nedostatočnému oddeleniu susedných oblastí mozgu

a ak to bude prípad čísiel a farieb, dostanete číselno-farbovú synestéziu.

Ak to bude mezi tónami a farbami, dostanete zvukovo-farbovú synestéziou.

Zatiaľ je to pochopiteľné.

A teraz, čo ak je tento gén exprimovaný všade v mozgu,

takže všetko je prepojené?

Nuž, pomyslite čo majú umelci, spisovatelia a básnici spoločné,

je to schopnosť zapojiť metaforické myslenie

spájajúc zdanlivo nesúviciace myšlienky,

ako napríklad, "to východ je a Júlia je Slnko."

Nuž, normálne nepoviete Júlia je slnko-

znamená to, že je žeravá guľa z ohňa?

Chcem povedať, schizofrenici to robia, no to je už iný príbeh.

Normálne ľudia vravia je vrúcna ako slnko,

žiari ako slnko, dáva život ako slnko.

Okamžite ste našli tieto spojenia.

Ak budete predpokladať, že toto rozsiahlejšie prepojenie

a pojmy existujú tiež v iných častiach mozgu,

potom to vedie k väčším sklonom

k metaforickému mysleniu a kreativite

u ľudí so synestéziou.

A z tohto dôvodu je osemkrát vyšší výskyt synestézie

medzi básnikmi, umelcami a spisovateľmi.

Fajn - ide o veľmi frenologický pohľad na synestéziu.

Posledná ukážka - už len minútku...

(Potlesk)

Dobre. Ukážem vám, že vy všetci ste synestéti, no popierate to.

Tu mám niečo, čo nazývam Marťanskou abecedou, tak ako vaša abeceda,

A je A, B je B, C je C,

rôzne tvary pre rôzne fonémy, hej?

Tu máte Marťanskú abecedu.

Jeden z nich je Kiki, druhý je Buba.

Ktorý je Kiki a ktorý Buba?

Koľko z vás si myslí, že to je Kiki a to Buba? Zdvihnite ruky.

Nuž, to máme jedného či dvoch mutantov.

(Smiech)

Koľko z vás si myslí, že to je Buba, to Kiki? Zdvihnite ruky,

99 percent z vás.

A teraz, nikto z vás nie je Marťan, ako ste to urobli?

Je to preto, že všetci vytvárate skrížený model - synestetickú abstrakciu -

čo znamená, že vravíte, že to ostré zakrivenie, Kiki,

vo vašej sluchovej kôre, podráždením vláskových buniek, Kiki,

napodobňuje zrakové zakrivenie - náhlu krivosť- toho zubatého tvaru.

Toto je veľmi dôležité, pretože vám to hovorí, že

váš mozog sa zaoberá niečím,

čo vyzerá ako hlúpy klam,

no fotóny vo vašom oku vytvárajú tento tvar

a vláskaté bunky vo vašom uchu vybudzujú zvukový vzor,

no mozog je schopný vybrať ich spoločný menovateľ.

Je to primitívna forma abstrakcie

a teraz vieme, že k tomu dochádza vo fusiformnom závite mozgu,

pretože keď je poškodený,

títo ľudia stratia schopnosť vytvárať Buba Kiki,

no tiež stratia schopnosť myslieť v metaforách.

Ak sa tohto chlapíka opýtate: "Nie je všetko zlato, čo sa blyští",

čo to znamená?"

Pacient odpovie, "No, to, že je to kovové a lesklé neznamená, že je to zlato.

Musíte zmerať mernú hustotu, nie?

Takže im úplne ujde metaforický význam.

Takže táto oblasť je asi 8x väčšia u vyšších primátov -

najmä u ľudí, ako u nižších primátov.

V tomto rožnom závite dochádza k niečomu veľmi zaujímavému,

pretože je to križovatka medzi sluchom, zrakom a hmatom

a u ľudí je obrovský - a dochádza tu k niečomu veľmi zaujímavému.

A myslím, že je základom pre veľa výhradne ľudských schopností

ako abstrakcia, metafory a tvorivosť.

Všetky tieto otázky, ktoré filozofovia študovali po tisícročia

môžeme my vedci začať objavovať zobrazovaním mozgu,

skúmaním pacientov a pýtaním sa tých správnych otázok.

Ďakujem vám.

(Potlesk)

Mrzí ma to.

(Smiech)