Voda je život | Michal KRAVČÍK | TEDxBratislava

Toto vystúpenie bolo súčasťou miestneho podujatia TEDx organizovaného nezávisle od konferencií TED.

M. Kravčík vyzýva na ochranu vody. Hovorí o zadržiavaní vody ako o spôsobe predchádzania prírodným katastrofám.

Príjemné predpoludnie.

Ja mám trochu trému, lebo ja som
takzvaný reinkarnovaný technokrat

a mám trochu viacej rozprávať
o vode a o živote.

A vyštudoval som vlastne priehrady,
a tak sa nejak život so mnou pohral,

keďže som chcel študovať umenie
výtvarné a potom architektúru,

ale nejak som sa dostal na priehrady,

tak vlastne po skončení školy
som začal trochu rozmýšľať,

že čo budem ja robiť,

tak som sa dostal na Akadémiu vied,
Ústav hydrológie,

kde som začal trochu inak vnímať
vodu, ako sa bežne začalo,

to boli osemdesiate roky.

A život sa tak pohral,

že nakoniec som skončil ako
nezamestnaný za socíku,

takže vlastne po socíku som
začal riešiť niektoré tie súvislosti,

ktoré by som rád vám prezentoval.

Tak celá táto story sa začala
v oblasti Tichého potoka,

to je malá dedinka, kde žije asi 400 ľudí,

teraz už menej.

Vtedy tá dedinka bola traumatizovaná
výstavbou priehrady

a keďže som vyštudoval priehrady,

tak vlastne mal by som to
nejak posúvať ďalej.

Ale my sme vlastne s kolegami
navrhli alternatívu,

volalo sa to Modrá alternatíva

a tu je zopár záberov,
že čo sme robili v podstate,

jeden taký typický príklad,

s dobrovoľníkmi sme
robili také smiešne veci,

ktoré sa dosť zosmiešňovali v tom čase,

vlastne a výsledok je toto tuna,
teda obnovené krajina,

to čo vlastne, keď vnímame minulý rok
a vlastne posledné roky,

že ako sa to deje,
tak vlastne nie je to jednoduché.

Celá tá agenda sa potom
preniesla do Tatier,

tam sme mobilizovali,

mali sme množstvo mladých ľudí,
dobrovoľníkov,

brigádnikov z 26 krajín sveta,
pri obnove tatranskej prírody

a my sme namiesto sadenia stromčekov

robili v zásade takéto veci,

nechať vodu v krajine,

pretože vlastne tam,
kde je voda, tam je život,

tam rastie nový život

a prináša dobré podmienky
pre nás všetkých.

No a keďže my vlastne

ako my vodohospodári a technokrati

sme vymysleli takéto systémy,

vidíte, toto je zapečatený zemský povrch,

taká je filozofia naša, takéto rigolíky,

celá filozofia kanalizovania,

posielania vody preč vyústila do,

istým spôsobom,
aj do traumatických povodní,

ktoré boli minulý rok.

Toto zrejme poznáte
a vlastne celý ten systém,

v ktorom sme akosi zabudli na tú vodu,

orientuje sa na takzvanú
zmenu toku látok a energie

v prírodných ekosystémoch,

to znamená, že z tohto zabetónovaného,

zapečateného zemského povrchu
sa voda nevyparuje,

ktorá by ochladzovala prostredie,

ale mení sa to na takzvané citeľné teplo.

A tu je vlastne taká pravda,
že cesty Karpát,

to znamená keď zoberieme
celý karpatský oblúk,

po tých cestách stekajú všetky
tieto vody, dažďové kvapky,

ktoré odtekajú preč a vytvárajú
katastrofálne povodne tam,

kde my žijeme.

Výsledok je veľmi, veľmi nepriaznivý,

to je istým spôsobom zlá správa,

pretože všetky tieto štruktúry
v krajinách naďalej existujú,

ale napríklad v lesoch

je zhruba 200 až 300 tisíc
kilometrov lesných ciest,

ktoré privážajú vodu na naše hlavy.

Ďalšie. A vlastne o tomto
ja by som ja nerád mlčal.

Toto je jeden obrázok,

v podstate tento zajačik
so zatvorenou pusou,

takže vlastne preto som rád,

že mám možnosť pred vami vystúpiť

a vlastne ponúknuť vám
niektoré veci nielen o zlej správe,

ale ako to aj môže byť.

Toto je Slovensko v 21. storočí

a vlastne celé tieto extrémne
prívalové dažde

sa sústreďujú do horských oblastí

a na potvoru v nížinách zase
menej prší a ukazuje sa,

že to je vlastne ako výsledok zmeny
energetických tokov v atmosfére,

spôsobené práve paradoxne
vďaka vysušovaniu.

Pretože energia,
boli sme v prezentácii aj v kozme,

boli sme vlastne aj v počiatkoch života,

dnes, v predchádzajúcich
prednáškach,

to znamená, že ten princíp, ktorý tu je,

slnko tečie do krajiny,

ak máme vlastne vodu,
dostatok vody v krajine,

potom dominantná časť
tejto energie sa transformuje

na takzvané latentné teplo výparu,

alebo sa kumuluje vo vyparenej
vode do atmosféry,

ak vysušíme krajinu,

to znamená dominantná časť tohto tepla

sa transformuje na citeľné teplo,
čo znamená,

že to vznikajú z toho tzv. horúce ostrovy

ako Bratislava, Košice, Viedeň,
Budapešť, Londýn, San Francisco

a možno aj moje rodisko,

to znamená, že celý ten
princíp spočíva v tom,

že vznikajú horúce ostrovy,

ktoré potom vytláčajú mraky do kopcov

a tie sa vlastne potom v oveľa
extrémnejších prípadoch

vylejú a spôsobia katastrofu.

To znamená, tá nová podstata
tohto poznania je,

že voda čo tečie zhora nadol do nížin,
nás zaplavuje,

ale zároveň vlastne aj voda
tečie zdola nahor,

pretože my vytláčame mraky do kopcov.

A preto v nížinách menej prší

a v horách viacej prší,

tak ako vlastne je to
poznanie v rámci Slovenska.

No a prečo to tak je,

lebo máme prevrátené
hodnoty v ochrane vody.

A vlastne naďalej sa učíme
aj na našich školách,

na univerzitách všetky tieto princípy,

to znamená ideme zhora nadol

a vlastne kľúčová je kvapka vody

a keďže vlastne sme zabudli na to,
že potrebujeme,

aby čo najviac dažďovej vody
vsiaklo do pôdy

a viacej sa vyparilo,
tým pádom to už nefunguje,

to znamená menej vody vsakuje do krajiny,

menej sa vyparuje,

tým pádom sa vlastne menej vody recykluje

v malých vodných cykloch a výsledkom je,

otvárajú sa nožnice pre extrémy počasia.

Extrémy, ktoré spôsobujú
katastrofy, tornáda,

živelné pohromy, náhle zmeny teplôt,

náhle zmeny počasia,

povedzme z 30 stupňov na 5 stupňov,

z 5 stupňov na 30 a spústu iných vecí,

chaotické turbulencie v atmosfére,

ktoré sú spôsobované práve nedostatkom

vyparenej vody v atmosfére.

No a to bola zlá správa.

Dobrá správa je, že to je
jednoduché, riešiteľné,

pretože z viacej vody saturovanej
a infiltrovanej do krajiny

sa viacej vody vyparí

a tým sa recykluje v systéme
viacej vody a výsledkom je,

že tie nožnice extrémov sa zatvárajú

a potom vlastne prší oveľa viac,

ale takzvaných mäkkých zrážok,

pretože doobeda sa nám voda vyparí

a poobede vlastne môže spŕchnuť
a celkom prijateľne

a nie takto ako my sme zažili
povedzme minulý rok

a posledných minimálne 20 rokov zažívame.

No a to znamená, že celé
to postavme na nohy.

Slovensko je typické tým,

že máme dve prevrátené pyramídy,

jedna je Slovenský rozhlas,

druhá je Mestský úrad
v Košiciach na terase,

maličká, tiež prevrátená pyramída,

takže mali by sme začať od kvapky
a keď vyriešime kvapky,

aby saturovali, vsiakli do pôdy,

potom máme vyriešené ekosystémy,
máme potoky,

stabilné máme rieky, ktoré nás neohrozujú.

A potom je nám vlastne oveľa ľahšie žiť

a nemať problémy.

My sme to nazvali ako "New Water Deal",

trochu sme to odkukali od
amerického prezidenta Roosevelta,

ktorý počas hospodárskej krízy
v tridsiatych rokoch

mal "New Deal" a jedna vetva
išla na revitalizáciu krajiny.

Takže princíp je veľmi jednoduchý,

viac vody v krajine,
viacej saturovanej do pôdy,

viac vyparenej vody,
viacej mäkkých obláčikov

a viacej dažďa v systéme

a stabilných, ľahkých,
nie takých dramatických, aké poznáme.

A toto je vlastne zopár takých inšpirácií,

ktoré by vás mohli inšpirovať.

Dažďové vody môžeme nechávať
v takzvaných dažďových záhradách,

systém je veľmi jednoduchý.

Od strechy až po vlastne zelených plôch,

namiesto tých vybetónovaných,

alebo z vybetónovaných
zaasfaltovaných plôch,

by sme mali nechať vodu v krajine

a na zelených plochách,
aby sa tá voda vyparovala

a ochladzovala nám prostredie.

Alebo takéto systémy,
aby ste mali lepšiu orientáciu,

to je proste viac inšpirácie okolo...

Tieto veci najnovšie naši priatelia z Berlína
z Technickej univerzity

už riešia dokonca Alexanderplatz
a iné lokality.

Toto je všetko, aby ste vedeli,
dažďová voda.

To znamená, že tá voda,
ktorá k nám z nebíčka prichádza,

ostáva v krajine a spríjemňuje
nám prostredie, ochladzuje

a nemáme takéto extrémy.

Dá sa to množstvo technických
technologických vecí riešiť,

napríklad ako budovať cesty,

ako vlastne dávať priestor
vsakovaniu dažďovej vody tam,

kde rastú stromčeky.

My to všetko posielame do kanála,

napríklad z Bratislavy sa ročne
odkanalizuje,

aby ste vedeli, 20 miliónov kubíkov vody,

to znamená, keď to zoberieme,

prepočítame na energetické
toky do atmosféry,

tak Bratislava produkuje

zhruba 14 tisíc gigawatt hodín
tepla do atmosféry,

čo je zhruba päťmesačná produkcia

všetkých elektrární na Slovensku,
za takéto obdobie.

Slovensko odkanalizovaním
a posielaním vody preč,

produkuje ročne 175 tisíc gigawatt hodín,

čo je päťročná produkcia všetkej
elektrickej energie,

ktorú naše elektrárne vyrábajú,

takže údajne,
že vraj je energetická kríza.

No a toto je ďalšia inšpirácia,

že ako sa to dá v urbanizme riešiť,
v architektúre,

takzvaná vodná architektúra
by mohla byť veľmi zaujímavá,

ako to riešiť konkrétne, to znamená,

že napríklad takýto stav
a tu je miesto pre dažďovú vodu,

veľmi jednoduché,

takže môže to byť pri rodinnom dome...

No a toto je už vlastne záver,

mám ešte nejakých 1:17, takže vlastne,

ak máme srdce, ak máte srdce priatelia,

tak vlastne vás poprosím
zadržujme dažďovú vodu v krajine,

pretože všetky vody, ktoré máme tuná,

pochádzajú z dažďa
a z vody rastie nový život.

To znamená, tak ako plodová voda,

tak aj vlastne všetka voda,
na ktorej my sme závislí,

to je jediná vec na svete,

na ktorej my sme závislí,

na to aby sme mali stabilné počasie,
stabilné ekosystémy,

lebo vodu, kto likviduje, likviduje život

a pokiaľ viem, existuje zákon o treste.

To znamená,
že keď niekto zlikviduje život,

tak je trestaný
a ide od väzenia, priatelia,

ja sa teda pýtam,

že vlastne my, čo likvidujeme vodu,

prečo nie sme trestaní za to,
že likvidujeme život.

Tak vám veľmi pekne ďakujem,

veľmi vás pekne prosím,

ak môžete vo svojich rôznych
riešeniach vlastne využiť,

či vo vlastnom dome,

či vo vlastnej firme,

riešiť zadržiavanie dažďovej
vody tam, kde padá.

To je naša perspektíva
a to základné posolstvo.

Ďakujem pekne.