-
Drahá Mama.
-
Snažím sa si na teba spomenúť.
-
Zobrazuješ sa mi po častiach.
-
Nikdy nie celá naraz. Len časti.
-
Ako tvoje oči.
-
Pamätám si tvoje oči.
-
Tie neuveriteľne veľké, guľaté, smutné oči.
-
Prvá vec, ktorú som kedy uvidel, boli tie oči.
-
Prvý krát som otvoril svoje a stretol tvoje.
-
Videl som sám seba, ako sa s tých očiach odrážam.
-
Videl som svoje vlastné oči, a svoju tvár, celkom novú a tak malú.
-
A videl som ich.
-
Videl som ich prichádzať.
-
Prišli a vzali ma preč.
-
A vtedy som na teba začal zabúdať.
-
Mama, pamätám si tvoj jazyk.
-
Veľký ako moja hlava, ten jazyk.
-
Tak drsný, ale tak nežný.
-
Narodil som sa mastný a mokrý a ty si ma tým jazykom vyčistila.
-
Alebo si aspoň začala.
-
Ten jazyk bol prvá vec, ktorú som cítil. A bol cítiť po láske.
-
A potom som pocítil ich.
-
Cítil som ich ruky, ako ma schmatli. Drsne, ale nie nežne.
-
Žiadna láska v tých rukách.
-
Pamätám si tvoju vôňu, Mama. Teplú a zemitú.
-
Prvý krát som sa nadýchol teba.
-
Ale boli tam iné pachy.
-
Špina a strach. A oni.
-
Cítil som ich.
-
Ich pach pretlačil tvoj. Vzali ma od teba viac než len jedným spôsobom.
-
Ten zvuk, Mama.
-
Pamätám si zvuk tvojho dýchania.
-
Bola to pová vec, ktorú som počul, to dýchanie.
-
Hlboké a plynulé.
-
Pravidelné, ale ťažké.
-
Vyzeralo to tak namáhavo, dýchanie.
-
Pomalé, vŕzgavé šumenie, dovnútra a von. Celé tvoje ja rozpínajúce sa a opäť zmenšujúce.
-
Mohol by som ťa počúvať naveky.
-
Ale potom tam bolo kričanie.
-
Také hlasné, to kričanie. Bolelo počúvať ho, Mama.
-
A potom tam boli.
-
Tí, ktorí ma vzali preč.
-
Prišli ku mne so svojim hlasným krikom a silnými pachmi a svojimi drsnými ale nie nežnými rukami.
-
Prišli a vzali ma preč, Mama, a začal som ťa strácať.
-
A teraz neviem, kde som.
-
Je to tu malé a tmavé a nemôžem sa hýbať.
-
Niečo je okolo môjho krku a bolí to.
-
Počujem okolo seba ostatných.
-
Aj oni sú v bolestiach. Všetci sme v bolestiach.
-
Tí, ktorí ma vzali občas prídu so svojimi drsnými nie nežnými rukami a svojim krikom tak hlasným, že ho bolí počúvať.
-
A vezmú zase.
-
Vezmú preč niektorých z nás.
-
A neviem, kam idú.
-
Veľmi sa snažím na teba nezabudnúť, Mama. Prosím, vedz, že sa snažím.
-
Moje drahé dieťa. Stratila som ťa. Prišli a vzali si ťa. Zase sa to stalo a nemohla som tomu zabrániť.
-
Nosila som ťa vnútri seba, tak ako tvojich bratov a sestry pred tebou.
-
Vtedy som ťa mohla chrániť.
-
Chcela som ťa tam udržať navždy.
-
Ale potom si prišiel.
-
Prišiel si a bol si nádherný a bol si môj.
-
Taký malý a úplne nový. Taký krehký.
-
Vyčistila som ťa pre tvoj nový svet. Snažila som sa ťa udržať blízko a ticho. Ale oni vedeli, že prídeš.
-
Vždy to vedia.
-
Chcela som ťa skryť späť dovnútra seba a udržať ťa vždy v bezpeční, ale prišli, moje dieťa,
-
prišli si po teba.
-
Vždy prídu.
-
Moje telo je také unavené, moje dieťa. Nedokázala som ich odbyť preč.
-
Skúsila som to prvý krát. A ďalší. A ďalší. A ďalší. A ďalší. A tak ďalej a ďalej a ďalej.
-
A teraz, moje dieťa, mi už nezostalo nič.
-
Znovu som prázdna.
-
A stratila som ťa.
-
Znovu.
-
A čoskoro sa ma pokúsia znovu naplniť.
-
Ale som tak veľmi unavená.
-
Plakala som pre teba, moje dieťa. Kričala som tvoje meno dni. Počul si ma?
-
Chcela som, aby si vedel, že tu som.
-
Chcela som, aby si ma našiel. Ale teraz už mi nezostal žiadny hlas.
-
A nie si tu.
-
Musíš byť hladné, moje dieťa. Mám pre teba mlieko, ale berú mi ho.
-
Každý deň ho berú.
-
Tak hrozne to bolí. To chladné, tvrdé odsávanie.
-
Som opuchnutá a boľavá. A som prázdna.
-
Čím ťa budem kŕmiť, keď sa vrátiš?
-
Už mi nezostalo nič, čo by som mohla dať, moje dieťa. Je mi to tak ľúto.
-
Vzali všetko. Moje dieťa, moje mlieko, môj boj, môj život.
-
Temnota prichádza, moje dieťa.
-
Je mi to tak ľúto. Je mi to tak ľúto.
-
Prosím, vedz, že som sa snažila.
-
Mama, som unavený.
-
Zase prichádzajú.
-
Prichádzajú a tentoraz po mňa.
-
Vidím ich, mama, so svojimi malými chladnými očami.
-
Prichádzajú.
-
Znovu ma vezmú svojimi drsnými nie nežnými rukami. A pomyslím na tvoj teplý jazyk.
-
Som dole hlavou, Mama. Všetci sme.
-
Cítim krv a strach.
-
Niečo je zle.
-
Hýbem sa, Mama. Všade okolo nás sú tí, ktorí nás berú. A ten hluk. Je tak hlasný.
-
Ani nepočujem svoj vlastný krik.
-
Počuješ ma ty?
-
Prichádzajú po mňa, Mama.
-
Jeden z tých, ktorí nás berú má niečo lesklé. A je tu krv. Tak veľa krvi.
-
Približujem sa. A vidím sa, Mama, v tom lesku.
-
Moja vlastná tvár, stále tak malá a celkom nová.
-
A pomyslím na tvoje neuveriteľne veľké, smutné oči, prvú vec, ktorú som kedy videl.
-
A potom, Mama, potom...
-
Tma.
-
Toto je príbeh mliečnej kravy a jej bábätka odoslaného do teľacieho priemyslu.
-
Z tadeto pochádza vaše mlieko.
-
Toto nie je ojedinelý prípad.
-
Pre viac informácií sa prosím pozrite na videá zobrazené tu, ako aj v popise videa dole.
-
Všetky zdroje nájdete v blogovom príspevku pre toto video, ktorý je rovnako v popise videa.
-
Prosím like-ujte a zdieľajte toto video, aby ste pomohli dať hlas matkám a deťom mliečneho priemyslu
-
a odoberajte pre viac vegánskeho obsahu každý pondelok, stredu a niektoré piatky.
-
Ak chcete podporiť podobné správy, prosím pozrite sa na linky v popise videa dole, alebo kliknite
-
na text tu či link v bočnej lište.
-
Teraz choďte žiť vegánsky, zahoďte mlieko, a vidíme sa čoskoro.
