-
Táto kresba je moja prvá introspekcia
týkajúca sa miesta premietania.
-
Ide o sochu,
-
ktorá stojí na piedestáli.
-
Pre mňa to malo veľký význam
-
predstaviť si, ako sa dá socha
oživiť premietaním na ňu.
-
Krzysztof Wodiczko: Pamätník pre žijúcich
-
Ľudia sa vždy zvyknú zhromažďovať pred pamätníkmi.
-
Môže ísť o udalosti, protesty.
-
NIekedy sedíme na ich pleciach, mávame
zástavami.
-
Pomaľovávame ich novými naratívmi.
-
Tieto pamätníky sú dokonca svedkami udalostí pred nimi,
-
niektoré z nich sú významné.
-
Chceme od nich, aby pozorovali,
zaznamenávali a
-
monitorovali dnes opäť to,
čím sa zaoberáme.
-
Už niekoľko rokov sa snažím
dať hlas ľuďom
-
alebo zosilniť ho, ak nie je nepočuť
-
alebo utíchol.
-
Videla som mnoho mŕtvych alebo
-
umierajúcich detí, strašné.
-
Skočili dnu, nevediac, že je to otrávené,
-
netušiac, že je to ožiarené radiáciou.
-
Na svete je vyše 70 miliónov utečencov,
-
ľudí donútených opustiť svoje domovy,
-
lebo ich krajiny sú vo vojnách,
-
väčšinou občianskych.
-
Madison Square Park má 4 ďalšie pamätníky.
-
Najznámejší je tento.
-
A tento určite súvisí s občianskou vojnou.
-
Pamätníky utečencov neexistujú.
-
HLAS Z PREMIETANIA:
Opustil som rodičov.
-
Opustil som svoju mamu
-
a svojich súrodencov,
-
ani som sa s nimi nerozlúčil.
-
Odišiel som tak, ako ma vidíte.
-
INÝ HLAS:
Trvalo to desať rokov, čo sme
-
spávali v stane,
-
zobúdzali sa,
-
pociťovali obavu celý deň
-
a neboli schopní so svojím životom
niečo urobiť.
-
INÝ HLAS:
Mučili nás.
-
Stratili sme nádej na lepší život.
-
Stratil som 19 rokov svojej mladosti,
prišiel som o svoj život.
-
Vidieť v realite hovoriť utečenca
-
je vo verejnom priestore veľmi zriedkavé.
-
INÝ HLAS:
Bolo pre mňa kruté opustiť dieťa.
-
Viete si niekto predstaviť opustiť dieťa?
-
Neverím, že si niekto vie predstaviť,
-
opustiť svoje dieťa hoci iba na 1 - 2 dni.
-
Musela som od svojho dieťaťa odísť
na desať rokov!
-
Desať rokov!
-
WODICZKO: Aby človek dokázal žiť
-
s takýmito traumatickými spomienkami,
-
je rozprávanie o nich s inými
-
veľmi dôležité.
-
Tí, ktorí pracujú s traumou, vedia,
-
že nič na svete nie
je viac bolestivé,
-
než ohromujúci zážitok z nemožnosti
-
zážitok odkomunikovať a zdieľať.
-
Akonáhle sa človek môže zdielať,
-
otvára sa cesta k zdravšiemu životu
-
s traumatickými spomienkami.
-
Takže toto je vo všeobecnosti
-
môj prístup k pamiatkam.
-
Musíme im pomôcť, aby sa stali
-
užitočnými pre žijúcich,
-
aby mali pre nás význam,
-
Tak budeme môcť vytvoriť budúcnosť,
-
ktorá bude lepšia, možno taká,
-
v ktorej niektoré z týchto pamätníkov,
-
ako sú vojnové pamätníky,
-
nebude treba nikdy postaviť,
-
pretože už nebudú nijaké vojny
-
a žiadni utečenci.
Art21