-
Táto kresba je mojou prvou introspekciou
týkajúcou sa premietania.
-
Ide o sochu,
-
stojacu na piedestále.
-
Pre mňa malo veľký význam
-
predstaviť si, ako sa dá socha
oživiť premietaním.
-
Krzysztof Wodiczko: Pamätník pre žijúcich
-
Ľudia sa vždy zvyknú zhromažďovať pred pamätníkmi.
-
Môže ísť o udalosti, protesty.
-
NIekedy sedíme na ich pleciach, mávame
zástavami.
-
Pomaľovávame ich novými naratívmi.
-
Tieto pamätníky sú dokonca svedkami udalostí
-
z ktorých sú mnohé významné.
-
Chceme od nich, aby pozorovali a
zaznamenávali,
-
monitorovali aj dnes to, čím sa zaoberáme.
-
Už niekoľko rokov sa snažím
dať hlas ľuďom
-
alebo ho zosilniť ,
-
ak ho nie je počuť alebo utíchol.
-
Videla som mnoho mŕtvych alebo
umierajúcich detí, strašné.
-
Utekali k miestu, nevediac, že je otrávené,
netušiac, že bolo ožiarené radiáciou.
-
Na svete je viac než 70 miliónov utečencov,
-
ľudí donútených opustiť svoje domovy,
-
lebo ich krajiny sú vo vojnách,
-
väčšinou občianskych.
-
Madison Square Park má 4 ďalšie pamätníky.
-
Najznámejší je tento.
-
A tento určite súvisí s Občianskou vojnou.
-
Pamätníky na utečencov neexistujú.
-
(HLAS Z PREMIETANIA)
Opustil som rodičov.
-
Opustil som svoju mamu,
-
a svojich súrodencov,
-
ani som sa s nimi nerozlúčil.
-
Odišiel som tak, ako ma vidíte.
-
(INÝ HLAS Z PREMIETANIA)
Trvalo to desať rokov, čo sme
-
spali v stane,
-
zabúdzali sa,
-
pociťovali obavu celý deň,
-
a neboli schopní so svojím životom
niečo urobiť.
-
(INÝ HLAS Y PREMIETANIA)
Mučili nás.
-
Stratili sme nádej na lepší život.
-
Stratila som 19 rokov svojej mladosti,
prišla som o svoj život.
-
(WODICZKO)
Vidieť v realite hovoriť utečenca,
-
je vo verejnom priestore veľmi zriedkavé.
-
(HLAS Z PREMIETANIA)
Bolo pre mňa kruté odísť a dieťa nechať doma.
-
Viete si niekto predstaviť opustiť dieťa...
-
Neverím, že si niekto vie predstaviť,že by
svoje dieťa opustil hoci iba na deň či dva.
-
Musela som od svojho dieťaťa odísť
na desať rokov.
-
Desať rokov!
-
(Wodiczko) Aby človek dokázal žiť
s takýmito traumatickými spomienkami,
-
je rozprávanie o nich s inými
-
veľmi dôležité.
-
Pre tých, ktorí pracujú s traumou
-
je dobre známe, že nič na svete nie
je viac bolestivé,
-
než ohromujúci zážitok, ktorý
človek nemôže odkomunikovať a zdieľať.
-
Akonáhle sa zdiela,
-
otvára sa cesta k zdravšiemu životu
s traumatickými spomienkami.
-
Takže toto je vo všeobecnosti môj prístup
k pamiatkam.
-
Musíme im pomôcť, aby sa stali užitočnými
pre život,
-
aby mali pre nás význam
-
takže budeme môcť vytvoriť budúcnosť,
-
ktorá bude lepšia,
-
možno budúcnosť, v ktorej niektoré z
týchto pamätníkov,
-
ako sú vojnové pamätníky,
-
nebude treba nikdy postaviť,
-
pretože už nebudú vojny
-
a žiadni utečenci.
Art21