Tento šialený vedec vytvára uši z jabĺk

Andrew Pelling je biohacker a jeho hardvérom je príroda. Jeho najobľúbenejšie materiály sú tie najjednoduchšie (a často ich nájde v odpadkoch). Využíva bunkové štruktúry, ktoré dodávajú jablkám ich tvar, a vytvára tým realistické ľudské uši, čím sa stáva priekopníkom procesu, ktorý by jedného dňa mohol byť využívaný na bezpečné a lacné upravovanie častí tiel. A má pre nás aj omnoho bláznivejšie nápady: „Som skutočne zvedavý, či jedného dňa bude možné opravovať, prerábať a zväčšovať naše vlastné telá pomocou vecí, ktoré máme v kuchyni,“ hovorí.

Musím sa vám priznať.

Rád sa ľuďom hrabem v odpadkoch.

Nie, nejde o nič divné.

Väčšinou len hľadám starú elektroniku,

veci, ktoré si môžem zobrať
do dielne a rozobrať.

Mám fetiš na CD-ROM mechaniky.

Každá má tri motory,

takže môžete postaviť niečo, čo sa hýbe.

Sú tam spínače,
takže to môžete zapínať a vypínať.

Dokonca tam je aj laser,

takže zo super robota
môžete vytvoriť brutálneho robota.

Z odpadkov som toho vyrobil už veľa
a niečo z toho bolo aj celkom užitočné.

Ide však o to,
že odpadky sú pre mňa len možnosť hrať sa,

byť kreatívny, vytvárať veci
a zabaviť sa tým.

Robím to rád
a tvorí to aj náplň mojej práce.

Vediem univerzitné biologické
výskumné laboratórium,

kde si zo všetkého najviac ceníme
zvedavosť a bádanie.

Nesústreďujeme sa
na žiadny konkrétny problém,

ani sa nezaoberáme
žiadnou konkrétnou chorobou.

Je to jednoducho miesto,
kam môžu ľudia prísť

a pýtať sa fascinujúce otázky
a hľadať odpovede.

Dávnejšie som si uvedomil,

že ak ľuďom poviem,
aby vytvorili vybavenie, ktoré potrebujú,

z odpadkov, ktoré nájdem,

je to skvelý spôsob,
ako podporovať kreativitu.

Stalo sa to,
že umelci a vedci z celého sveta

začali chodiť do môjho laboratória.

Nielen preto,
lebo si vážime nekonvenčné nápady,

ale aj preto, že ich testujeme a hodnotíme
s vedeckou prísnosťou.

Jedného dňa som niečo rozoberal
a zrazu mi niečo napadlo:

Môžem brať biológiu ako hardvér?

Môžem rozobrať biologický systém,
poprehadzovať súčiastky

a potom to novým kreatívnym spôsobom
dať znova dokopy?

Moje laboratórium na tom začalo pracovať

a chcel by som vám ukázať výsledok.

Mohol by mi niekto z vás povedať,
čo je to za ovocie?

Publikum: Jablko!

Presne tak, je to jablko.

Teraz chcem, aby ste si všimli,

že je omnoho červenšie, ako väčšina jabĺk.

To preto, lebo sme v ňom nechali vyrásť
ľudské bunky.

Vzali sme úplne nevinné červené jablko,

odstránili sme bunky a DNA jablka

a vložili sme tam ľudské bunky.

Keď sme odstránili bunky jablka,
ostala nám bunková štruktúra.

Toto dodáva rastlinám ich tvar a textúru.

Tie malé dierky, ktoré vidíte,
tam boli predtým bunky jablka.

Potom sme prišli my

a vložili tam bunky cicavcov,
tie modré.

Stalo sa to, že sa začali množiť
a zabrali celú štruktúru.

Hoci sa to zdá zvláštne,

podobá sa to na spôsob,
akým sú usporiadané naše vlastné tkanivá.

V predklinickej fáze práce sme zistili,

že tieto štruktúry
môžete implantovať do tela

a telo pošle bunky a dodá krv
a postará sa, aby ostali nažive.

Toto je bod, keď sa ma ľudia začnú pýtať:

„Andrew, dokážeš vytvoriť časti tiel
z jabĺk?“

A ja na to: „Ste na správnom mieste.“

(smiech)

Spomenul som to pred mojou manželkou.

Vyrába hudobné nástroje

a živí sa aj vyrezávaním z dreva.

Tak som sa jej spýtal:

„Mohla by si pre nás vyrezať
uši z jablka?“

A ona to urobila.

Vzal som jej uši do laboratória.

Potom sme ich začali preparovať.

Áno, ja viem.

(smiech)

Je to dobré laboratórium.

(smiech)

A potom sme na nich nechali vyrásť bunky.

A toto je výsledok.

Viete, moje laboratórium nepôsobí
v biznise výroby uší.

Ľudia na tom pracujú celé desaťročia.

Problém však je:

komerčne vyrábané štruktúry
sú drahé a problematické,

lebo ich zdrojom sú súkromné produkty,
zvieratá alebo mŕtvoly.

My sme použili jablko
a stálo to pár centov.

Úžasné na tom je,
že vyrobiť to nie je také ťažké.

Zariadenie, ktoré potrebujete,
viete vyrobiť z odpadkov

a na kľúčový krok v celom procese
potrebujete len mydlo a vodu.

Všetky pokyny sme dali na internet
prístupné verejnosti.

Potom sme založili spoločnosť

a vyvíjame súpravy,
aby to mohol robiť ktokoľvek,

kto má umývadlo a spájkovačku,
aby si také niečo mohol vytvoriť doma.

Som zvedavý, či jedného dňa

bude možné opraviť, prerobiť
a zväčšiť naše vlastné telá

pomocou vecí, ktoré máme v kuchyni.

Keď hovoríme o kuchyni,

tu je špargľa.

Je chutná
a váš moč po nej zvláštne zapácha.

(smiech)

Raz som bol v kuchyni
a všimol som si,

že keď sa pozriete
na stopku špargle zdola,

vidíte na nej malé žilky.

Pozreli sme sa na ne v laboratóriu.
Vidíte, ako bunky formujú tieto štruktúry.

Tento obrázok mi pripomína dve veci:

naše žily

a štruktúru a usporiadanie
našich nervov a miechy.

Otázka je:

Môžeme v týchto kanáloch
nechať narásť axóny a neuróny?

Lebo ak áno,

môžno môžeme použiť špargľu,
aby sme vytvorili nové spojenia

medzi koncami poškodených
a pretrhnutých nervov.

Alebo dokonca aj v mieche.

Nechápte ma zle, je to veľmi náročné
a bolo by to ťažké spraviť

a nie sme jediní, kto na tom pracuje.

Ale sme jediní, ktorí používajú špargľu.

(smiech)

Práve teraz máme veľmi sľubné
pilotné dáta.

A pracujeme s inžiniermi tkanív
a neurochirurgmi,

aby sme zistili, či to je vôbec možné.

Pozrite, všetko, čo som vám ukázal,

veci, čo som vyrobil
a ktoré sú okolo mňa na pódiu,

a iné projekty,
na ktorých laboratórium pracuje,

sú priamym výsledkom toho,
že sa hrám s vašimi odpadkami.

Hranie sa je dôležitou súčasťou
mojej vedeckej praxe.

Trénujem tak svoju myseľ,
aby bola nekonvenčná a kreatívna

a aby chcela vyrábať ľudské uši z jabĺk.

Keď sa najbližšie budete pozerať na starú,

pokazenú, nefungujúcu
technológiu a haraburdu,

chcem, aby ste si na mňa spomenuli.

Lebo ja ju chcem.

(smiech)

Myslím to vážne,
akokoľvek sa so mnou skontaktujte

a uvidíme, čo môžeme vyrobiť.

Ďakujem.

(potlesk)