Čo sa stane s našimi telami po smrti? – Farnaz Khatibi Jafari

Celá lekcia: http://ed.ted.com/lessons/what-happens-to-our-bodies-after-we-die-farnaz-khatibi-jafari

Odhaduje sa, že od počiatku ľudstva žilo a umrelo 100,8 miliardy ľudí a toto číslo sa zväčšuje o približne 0,8 % svetovej populácie ročne. Čo sa stane s telami všetkých tých ľudí po smrti a minie sa nakoniec všetko miesto na pochovávanie na zemi? Farnaz Khatibi Jafari sleduje vývoj postoja ľudstva k telám a pohrebom.

Lekcia: Farnaz Khatibi Jafari, animácia: Ivana Bošnjak a Thomas Johnson.

Odhaduje sa, že od počiatku

ľudstva žilo a umrelo 100,8 miliárd ľudí

a toto číslo sa zväčšuje o približne
0,8 % svetovej populácie ročne.

Čo sa stane s telami všetkých tých ľudí,
po tom, čo umrú

a minie sa nakoniec všetko miesto
na pochovávanie na Zemi?

Keď srdce človeka prestane biť,

jeho telo prejde niekoľkými fázami
pred tým, ako sa začne rozkladať.

V priebehu pár minút po smrti,

sa krv začína usadzovať
v spodných častiach tela.

Zvyčajne po 8 až 12 hodinách

je koža v týchto miestach podfarbená
posmrtnými škvrnami.

Hoci v momente smrti sú svaly
v tele úplne uvoľnené,

v stave, ktorý sa nazýva
prvotné ochabnutie,

približne po 6 hodinách stuhnú,
čo nazývame posmrtné stuhnutie.

Toto tuhnutie sa postupne šíri svalstvom

a jeho rýchlosť môže byť ovplyvnená vekom,
pohlavím a okolitým prostredím.

Teplota tela sa tiež mení,

zvyčajne chladne na teplotu okolia.

Potom nastáva rozklad,

proces, pri ktorom baktérie
a hmyz rozoberajú telo.

Rýchlosť rozkladu záleží
na rôznych faktoroch.

Avšak existuje základný sprievodca
vplyvu životného prostredia na rozklad,

ktorý sa nazýva Casperovo pravidlo.

Hovorí, že ak sú všetky
ostatné činitele rovnaké,

tak sa telo na vzduchu rozkladá dvakrát
rychlejšie, ako telo ponorené vo vode

a osemkrát rýchlejšie,
ako telo zakopané v zemi.

Kyslosť pôdy tiež výrazne
ovplyňuje zachovanie kostí.

Veľmi kyslé pôdy, s pH nižším ako 5,3

rozložia kosti rýchlo,

zatiaľ čo v neutrálnej alebo
zásaditej pôde s pH 7 a viac,

vydrží kostra v pomerne dobrom
stave niekoľko storočí.

Rôzne kultúry počas dejín vyvinuli
jedinečné spôsoby pochovávania.

Už počas prvých neandertálskych pohrebov

bola smrť sprevádzaná
rituálmi, ako napríklad

umiestnením, farbením alebo zdobením tiel.

Na tradičných kresťanských
pohreboch je telo pekne oblečené,

zatiaľ čo v tradičnom islame

je telo zabalené v rituálnej látke

a tvár je obrátená k Mekke.

Počas tradičných hinduistických
ceremoniálov je telo spálené

a Zoroastriáni, nasledovníci jedného

z najstarších
monoteistických náboženstiev,

tradične ukladali telá na vrch veže,
aby boli vystavené slnku

a vtákom živiacim sa zdochlinami.

Pred priemyselnou revolúciou boli
pohreby jednoduché a dostupné.

Dnes, keď sa vo veľmi zaľudnených
oblastiach míňa miesto na pochovávanie,

vychádza kúpa súkromných hrobov draho

a veľa ľudí si nemôže dovoliť
jednoduchý pohreb.

Dokonca i kremácia, druhý najrozšírenejší
spôsob pochovánia na svete,

znamená vysoké náklady.

Čo sa týka otázky o nedostatku miesta,

tento problém nie je tak veľmi
o celkovej ploche na zemi,

ako o veľkých skupinách ľudí,
ktorí sa zhromažďujú v mestách.

Väčšine veľkých miest na svete

sa môžu do 100 rokov vyčerpať
vhodné miesta na pochovávanie.

V Londýne ešte skôr.

Možno sa to stane do roku 2035.

Existujú teda nejaké alternatívy
tradičných pohrebov,

ktoré pomôžu s problémom s miestom?

V niektorých krajinách už existujú
poschodové cintoríny na hroby.

Niektoré možnosti sa sústreďujú
na vzťah tela s prírodou.

Promesia napríklad vysuší telo mrazom,
čím sa vytvorí prach,

z ktorého môže vzniknúť kompost,

ak sa zmieša s kyslíkom a vodou.

Existujú tiež zelené pohreby,
ktoré využívajú špeciálne materiály,

ako napríklad
biologicky rozložiteľné truhly,

urny, z ktorých vyrastú stromy

a pohrebné obleky, na ktorých rastú huby.

Eternal Reefs (spoločnosť ) berie tento
koncept do hlbín oceánu,

kde pomocou zmesi popola a cementu
vytvára biotopy pre morský život.

Smrť je neodvratnou súčasťou života,

ale to, ako zaobchádzame s telami
a pohrebmi, sa stále vyvíja.

Môžeme mať každý iný duchovný,

náboženský,

alebo praktický prístup k umieraniu,

ale stále rastúci dopyt
po pohrebnom mieste

nás môže prinútiť, aby sme boli kreatívni

v tom, kam naše telá pôjdu
po záverečnej fáze nášho života.