Budúcnosť psychoterapie pomocou psychedelík

Mohli by nám psychedeliká pomôcť vyliečiť sa z traumy a duševných chorôb? Vedec Rick Doblin strávil posledné tri desaťročia skúmaním tejto otázky a výsledky sú sľubné. V tomto fascinujúcom ponorení sa do vedy psychedelík vysvetľuje, ako lieky ako LSD, psilocybín a MDMA ovplyvňujú náš mozog – a ukazuje, ako môžu v kombinácii s psychoterapiou zmeniť spôsob liečby PTSP, depresie, zneužívania návykových látok atď.

Príprava na túto prednášku
mi nahnala viac strachu,

než príprava na LSD terapiu.

(smiech)

„Psychedeliká sú pre štúdium mysle tým,

čím je mikroskop pre biológiu

a ďalekohľad pre astronómiu.“

Toto sú slová doktora Stanislava Grofa,

jedného z popredných výskumníkov
psychedelík na svete,

ktorý je tiež mojím mentorom.

Dnes by som sa chcel s vami podeliť o to,

aký majú psychedeliká
pri rozumnom používaní

potenciál pomôcť nás uzdraviť,

inšpirovať,

či možno dokonca aj zachrániť.

V päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch

prekvital po celom svete
výskum psychedelík

a vyzeral veľmi nádejne
v oblastiach psychiatrie,

psychológie a psychoterapie,

neurovedy a štúdia mystických zážitkov.

Psychedeliká však unikli
z výskumného prostredia

a začali ich používať
priaznivci kontrakultúry

a hnutia proti vojne s Vietnamom.

A dochádzalo aj k neuváženému používaniu.

A to vyvolalo následky.

V roku 1970 kriminalizovala americká vláda
akékoľvek použitie psychedelík

a začala postupne úplne zastavovať
všetok psychedelický výskum.

Tento zákaz sa rozšíril do celého sveta
a trval desaťročia.

Bolo to tragické,

lebo psychedeliká
sú vlastne iba nástrojom,

a to, či sú výsledky prospešné,
alebo škodlivé,

závisí od spôsobu ich použitia.

„Psychedelický“ znamená
„prejavujúci sa mysľou“

a týka sa látok,
ako sú LSD, psilocybín, meskalín,

iboga a ďalšie.

Keď som mal 18 rokov,

bol som prvákom na vysokej škole

a experimentoval som s LSD a meskalínom.

Tieto skúsenosti ma priviedli
do kontaktu s mojimi emóciami.

Pomohli mi dosiahnuť duchovné spojenie,

ktoré som, bohužiaľ,
v obrade bar micva nenašiel.

(smiech)

Keď som si chcel mojich rodičov doberať,

povedal som im,
že to oni ma dohnali k psychedelikám,

lebo bar micva zo mňa chlapa neurobil.

(smiech)

Ale najdôležitejšie je,

že psychedeliká mi dali pocit
takého zdieľaného človečenstva,

našej jednoty so všetkým životom.

A ostatní ľudia tiež
referovali rovnaké pocity.

A cítil som, že tieto skúsenosti
majú potenciál

byť protilátkou

na kmeňovitosť, fundamentalizmus,
genocídu a ničenie životného prostredia.

A tak som sa rozhodol zamerať svoj život

na zmenu zákonov

a stal sa legálnym
psychedelickým psychoterapeutom.

(potlesk)

Teraz, pol storočia po tom zákaze,

sme uprostred globálnej renesancie
psychedelického výskumu.

Psychoterapia pomocou psychedelík
sa ukazuje byť veľmi sľubnou

pri liečení posttraumatickej
stresovej poruchy (alebo PTSP),

depresie, sociálnej úzkosti,
zneužívania návykových látok, alkoholizmu

a samovraždy.

Psychedelická psychoterapia sa snaží
osloviť základné príčiny problémov

relatívne malým počtom dávok,

na rozdiel od väčšiny dnes používaných
psychiatrických liekov,

ktoré väčšinou len zmierňujú príznaky

a majú sa užívať každý deň.

Psychedeliká sa v súčasnosti používajú
aj v neurovede,

ako nástroj na štúdium funkcie mozgu

a štúdium pretrvávajúcej
záhady ľudského vedomia.

Psychedeliká a mystické zážitky,
ktoré vyvolávajú,

sa skúmajú z hľadiska ich prepojenia
s meditáciou a všímavosťou

vrátane nedávno uverejnenej
práce o ľuďoch,

ktorí celý život praktikujú
zen meditáciu a užívajú psilocybín

uprostred meditačného pobytu

a vykazujú dlhodobé, pozitívne účinky
a zmeny mozgu.

Ako tieto látky fungujú?

Moderný výskum
v oblasti neurovedy preukázal,

že psychedeliká znižujú aktivitu

v tzv. sieti predvoleného režimu mozgu.

Tam vytvárame zmysel samého seba.

Je to náš ekvivalent ega

a filtruje všetky vstupné informácie

podľa našich osobných potrieb a priorít.

Keď sa aktivita
v predvolenom režime zníži,

naše ego sa presunie z popredia do úzadia

a vidíme, že je iba súčasťou
širšieho polia vedomia.

Je to podobné posunu,

ktorý vytvorili Kopernik a Galileo tým,
že ľudstvu pomocou ďalekohľadu ukázali,

že Zem už nie je stredobodom vesmíru,

ale vlastne niečím,
čo sa točí okolo Slnka,

ktoré je väčšie než samotná Zem.

Pre niektorých ľudí
je tento posun vo vedomí

najdôležitejším,

jedným z najdôležitejších
zážitkov v živote.

Cítia silnejšie prepojenie so svetom,
ktorý je väčší, než oni sami.

Cítia sa dobročinnejšími

a sčasti strácajú strach zo smrti.

Nie všetky látky fungujú týmto spôsobom.

MDMA, známe tiež ako extáza alebo Molly,

funguje zásadne inak.

Podelím sa s vami o príbeh Marcely,

ktorá trpela posttraumatickou
stresovou poruchou (PTSP)

kvôli násilnému sexuálnemu útoku.

Marcelu som spoznal v roku 1984,

keď MDMA bolo ešte legálne,

ale začínalo tiež unikať
z terapeutického prostredia.

Marcela rekreačne vyskúšala MDMA

a počas tejto skúsenosti jej tá trauma
z minulosti zaplavila vedomie

a zosilnila samovražedné pocity.

Počas našej prvej konverzácie

som jej povedal,
že keď sa MDMA užije terapeuticky,

môže znížiť strach z nepríjemných emócií

a že by sa mohla posunúť dopredu
a dostať sa z traumy.

Požiadal som ju, aby mi sľúbila,
že nespácha samovraždu,

ak máme spolupracovať.

Súhlasila a prisľúbila mi to.

Počas terapeutických sedení

dokázala Marcela spracovať traumu
plynulejšie a ľahšie.

A tiež si uvedomila,

že násilník jej povedal,
že ak sa s tým niekomu zverí,

tak ju zabije.

A uvedomila si,
že toto ju uväznilo v jej vlastnej mysli.

Takže schopnosť podeliť sa o svoj príbeh

a precítiť svoje pocity a myšlienky

ju oslobodila

a umožnila dospieť k rozhodnutiu,

že sa chce v živote posunúť vpred.

A v tom okamihu

som si uvedomil, že MDMA môže byť
veľmi účinné pri liečbe PTSP.

Teraz, 35 rokov po liečbe,

sa Marcela dokonca stala terapeutkou

a školí ďalších terapeutov v pomáhaní
ľuďom prekonať PTSP pomocou MDMA.

Ako MDMA funguje?

Ako MDMA pomohlo Marcele?

Ľudia trpiaci na PTSP majú mozgy
odlišné od tých,

ktorí PTSP nemajú.

Majú hyperaktívnu amygdalu,
kde sa spracováva strach.

Majú zníženú aktivitu
v prefrontálnom kortexe,

kde myslíme logicky.

A majú zníženú aktivitu v hipokampe,

kde ukladáme dlhodobé spomienky.

MDMA mení mozog naopak.

MDMA znižuje aktivitu v amygdale,

zvyšuje aktivitu v prefrontálnom kortexe,

zvyšuje prepojenosť
medzi amygdalou a hipokampom,

čo posiela traumatické spomienky
do centra dlhodobých spomienok.

Vedci z Univerzity Johna Hopkinsa nedávno
uverejnili prácu v časopise Nature,

v ktorej dokázali,
že MDMA uvoľňuje oxytocín,

hormón lásky a starostlivosti.

Tí istí vedci tiež urobili štúdie
na chobotniciach,

ktoré sú zvyčajne, okrem obdobia párenia,
asociálne.

Ale odrazu, keď im dáte MDMA,

stávajú sa družnými.

(smiech)

Niekoľko mesiacov
po mojej spolupráci s Marcelou,

Správa pre kontrolu drog (DEA)
kriminalizovala extázu,

nevediac nič o jej terapeutickom využití.

Tak som išiel do Washingtonu,

do centrály Správy pre kontrolu drog

a podal som súdny návrh na vypočutie,

na ktorom by psychiatri a psychoterapeuti

mohli prezentovať informácie
o terapeutickom využití MDMA,

aby sa mohla zachovať jeho legalita.

A uprostred vypočúvania DEA spanikárila,

vyhlásila núdzový stav

a kriminalizovala všetky spôsoby
použitia MDMA.

Zostala už len jediná cesta,
ktorou by sa dala táto látka

priviesť nazad: veda, medicína
a proces vývoja liečiv

agentúry FDA (Správa potravín a liečiv).

V roku 1986 som preto založil MAPS,

ako neziskovú, psychedelickú,
farmaceutickú spoločnosť.

Trvalo nám 30 rokov, do roku 2016,

kým sme vypracovali dáta
potrebné na predloženie agentúre FDA

k žiadosti o povolenie zahájiť
rozsiahle, trojfázové štúdie,

ktoré sú potrebné
na preukázanie bezpečnosti a účinnosti,

aby ste mohli dostať súhlas
k použitiu na lekársky predpis.

Tony, účastník jednej z pilotných štúdií,
je bývalý vojak.

Podľa Asociácie vojakov vo výslužbe v USA

má teraz viac ako milión
bývalých vojakov PTSP.

A najmenej 20 vojakov vo výslužbe
denne spácha samovraždu,

mnohí z nich kvôli PTSP.

Liečba, ktorú mal Tony absolvovať,
trvala tri a pol mesiaca.

Počas tohto časového obdobia

by však dostal MDMA iba trikrát,

s dvanástimi, 90-minútovými sedeniami so
psychoterapeutom, bez požitia látky.

Tri pred prvou MDMA terapiou ako prípravu

a tri po každej MDMA terapii
na integráciu.

Tento náš liečebný prístup nazývame
„zvnútra smerovaná terapia“,

pretože podporujeme pacientov v tom,
aby precítili čokoľvek, čo sa objaví

v ich mysli alebo tele.

Dokonca aj s MDMA je to tvrdá práca.

A veľa účastníkov našich štúdií povedalo:

„Neviem, prečo to nazývajú extáza.“

(smiech)

Počas prvej MDMA terapie

ležal na gauči, s maskou na očiach,

počúval hudbu

a rozprával sa s tímom terapeutov

tvoreným mužom a ženou,

vždy, keď mal pocit, že to potrebuje.

Po niekoľkých hodinách

v pokojnej a jasnej chvíľke

Tony povedal, že si uvedomil,

že jeho PTSP je cestou,
ako sa spojiť s kamarátmi.

Bol to spôsob uctenia si pamiatky tých,
ktorí zomreli.

Bol však schopný pozrieť sa na seba
očami svojich mŕtvych kamarátov.

A uvedomil si, že by nechceli, aby trpel,

aby premárnil svoj život.

Chceli by, aby žil naplno,

čo oni už nemohli.

A tak pochopil, že existuje nový spôsob,
akým si uctiť ich pamiatku:

a to žiť tak naplno, ako sa len dá.

Uvedomil si tiež, že si nahovára,

že opiáty berie kvôli bolesti.

Ale pochopil, že ich vlastne berie
ako formu úniku.

Tak sa rozhodol,
že už viac nepotrebuje opiáty,

už nepotrebuje ani MDMA

a končí aj s našou štúdiou.

To bolo pred siedmimi rokmi.

Tony je odvtedy bez PTSP,

nikdy sa nevrátil k opiátom

a pomáha v Kambodži ľuďom,
ktorí mali v živote menej šťastia než on.

(potlesk)

Dáta 107 účastníkov našich
pilotných štúdií,

vrátane Tonyho,
ktoré sme prezentovali FDA,

ukázali, že 23 percent ľudí,
ktorí dostali terapiu bez aktívneho MDMA,

nemalo na konci liečby PTSP.

To je ozaj celkom dobré
pre túto skupinu pacientov.

Ale pri terapii s MDMA

sú výsledky viac ako dvojnásobné
a PTSP sa zbavilo 56 percent z nich.

(potlesk)

Ale čo je najdôležitejšie,

len čo si ľudia uvedomia,
že nemusia potlačovať svoje traumy,

ale že ich môžu spracovať,

ich stav sa sám o sebe neustále zlepšuje.

Takže pri kontrole o 12 mesiacov neskôr,
rok po poslednom terapeutickom sedení,

dve tretiny už nemajú PTSP.

Tá ďalšia tretina, ktorá ho stále má,

má klinicky značné zníženie príznakov.

(potlesk)

Na základe týchto údajov

FDA vyhlásila liečbu PTSP pomocou
psychoterapie s pridaním MDMA

za prelomovú terapiu.

FDA tiež vyhlásila psilocybín
za prelomové liečivo

rezistentnej depresie

a len nedávno schválila
esketamín na liečbu depresie.

Som hrdý na to,
že sme zahájili 3. fázu štúdií.

A ak budú výsledky také, ako dúfame,

a ak budú podobné štúdiám druhej fázy,

FDA schváli psychoterapiu s použitím
MDMA pre PTSP pred koncom roku 2021.

Ak bude MDMA schválené,

jediní terapeuti schopní
podávať ho priamo pacientom

budú absolventi našich školení

a budú môcť podávať MDMA

iba pod priamym dohľadom
v klinickom prostredí.

Očakávame, že v najbližších desaťročiach

budú zriadené tisíce
psychedelických kliník,

na ktorých budú terapeuti
môcť podávať MDMA,

psilocybín, ketamín a ďalšie psychedeliká

potenciálne miliónom pacientov.

Tieto kliniky môžu tiež vyrásť do centier,
do ktorých budú ľudia chodiť

na psychedelickú psychoterapiu
kvôli osobnému rastu,

na párovú terapiu

alebo kvôli duchovným, mystickým zážitkom.

Ľudstvo sa teraz nachádza uprostred
zápasu medzi katastrofou a vedomím.

Psychedelická renesancia je tu na to,
aby pomohla zvíťaziť vedomiu.

A teraz, ak sa všetci pozriete
pod svoje sedadlá...

Len žartujem!

(smiech)

Ďakujem.

(potlesk)

(smiech)

(potlesk)

Ďakujem.

(potlesk)

Corey Hajim: Musíš tu ešte chvíľku zostať.

Ďakujem ti veľmi pekne, Rick.

Myslím, že toto je vďačné publikum.

Rick Doblin: Áno, veľmi.

Mnohí tiež boli na festivale Burning Man.

(smiech)

CH: Cítiť synergiu.

RD: (smiech)

CH: Vo svojej prednáške si hovoril
o využití týchto látok

na riešenie dosť vážnej traumy.

Čo teda s bežnejšími duševnými chorobami,

ako je úzkosť a depresia?

Prichádzajú v týchto prípadoch
na rad mikrodávky?

RD: Nuž, mikrodávky môžu byť
užitočné proti depresii.

Poznám človeka, ktorý to tak užíva.

Ale na terapeutické účely

vo všeobecnosti dávame prednosť
makrodávkam pred mikrodávkami,

s pomocou ktorých sa ľudia dostanú
k jadru problému.

Mikrodávky sú skôr na tvorivosť,

umeleckú inšpiráciu,

sústredenie sa…

A tiež na zlepšenie nálady.

No pri vážnej chorobe nechceme,

aby si ľudia mysleli,
že musia niečo užívať každý deň,

ale že na sebe zapracujú
hlboko a intenzívne.

CH: Robí sa takýto výskum mimo územia

USA a Severnej Ameriky?

RD: Áno, my globalizujeme.

Tretia fáza našich štúdií

sa robí v Izraeli, Kanade
a Spojených štátoch.

A keď dostaneme schválenie od FDA,

bude to tiež povolené v Izraeli a Kanade.

Práve začíname výskum v Európe.

Rovnako ideme školiť
niekoľko terapeutov z Číny.

CH: To je skvelé.

Chceli sme urobiť hlasovanie,

či publikum považuje posun
v tomto výskume

za dobrý nápad.

Mám však pocit, že odpoveď
je jasná, takže...

Ďakujem pekne, Rick.

RD: Ďakujem. Ďakujem vám.

(potlesk)