Chapter 01 - The Metamorphosis by Franz Kafka

Chapter 1. Classic Literature VideoBook with synchronized text, interactive transcript, and closed captions in multiple languages. Audio courtesy of Librivox. Read by David Barnes.

Playlist for The Metamorphosis by Franz Kafka: http://www.youtube.com/playlist?list=PL7A6D6EEC645742AC

The Metamorphosis free audiobook at Librivox: http://librivox.org/the-metamorphosis-by-franz-kafka/

The Metamorphosis free eBook at Project Gutenberg: http://www.gutenberg.org/ebooks/5200

The Metamorphosis at Wikipedia: http://en.wikipedia.org/wiki/The_Metamorphosis

View a list of all our videobooks: http://www.ccprose.com/booklist

Kapitola I.

Jedného rána, ako Gregor Samsa sa prebúdza z úzkosti snov, zistil, že vo

Nocleh bol zmenený na monštruózne hnusný bug.

Ležal na svojom brnení, ťažko sa a videl, ako on zdvihol hlavu trochu, jeho hnedé,

vyklenuté brucho rozdelené do tuhého luk-ako sekcie.

Z tejto výšky deku, len asi pripravený vypadne úplne, len ťažko

zostať na svojom mieste.

Jeho početné nohy, žalostne tenké v porovnaní so zvyškom jeho

obvodu, bezmocne mihali pred očami.

"Čo sa stalo mne," pomyslel si.

Nebol to sen. Jeho izba, priestor k ľudskej bytosti,

len trochu príliš malý, ležal pokojne medzi štyrmi stenami známe.

Nad stolom, na ktorom sa rozšíril zbierku rozbalené tovar vzorke tkaniny

OUT - Samsa bol obchodný cestujúci - visel obraz, ktorý on mal vystrihnúť z

ilustrovaný časopis pred malou chvíľou, a zasadený do veľmi pozlátený rám.

To bol obraz ženy s kožušinovou čiapkou a kožušiny boa.

Sedela vzpriamene tam dvíhať smerom k divákovi pevnej kože rukávnik

, Do ktorej celý svoj predlaktia zmizol.

Gregor pohľad, potom sa otočil k oknu.

Bezútešný počasie - dážď kvapky padali počuteľne dole na kov okna

lišta - ho úplne melanchólia.

"Prečo stále spí na chvíľku zabudnúť na všetko, a to

hlúposť, "pomyslel si.

Ale to bolo úplne nepraktické, pretože bol zvyknutý spať na pravom boku, a

v jeho súčasnom stave sa nemohol sám dostať do tejto pozície.

Bez ohľadu na to, ako veľmi sa vrhol na jeho pravej strane, on vždy vrátiť znovu na

chrbtom.

Musel to skúšal stokrát, zavrel oči, aby nemusel

vidieť krútiť nohy, a nechal len vtedy, keď sa začal cítiť ľahké, tupá bolesť v

jeho strana, ktorá nikdy nepoznala.

"Bože," pomyslel si: "To je náročná práca, ktorú som si zvolil!

Deň za dňom, na ceste.

Stres z predaja sú oveľa väčšie, než k práci prebiehajúcej v ústredí, a

Okrem toho, že som sa vyrovnať s problémami, cestovanie, starosti

o vlakové spoje, nepravidelné zlý

potravín, dočasných zamestnancov a stále sa meniace vzťahy medzi ľuďmi, ktoré nikdy pred

srdce. Do čerta s tým všetkým! "

Cítil, ako ľahké svrbenie v hornej časti brucha.

Pomaly sa zdvihol na chrbte, bližšie k posteli, namiesto toho, aby sa mohol zdvihnúť

hlava ľahšie našiel svrbiace časť, ktorá bola úplne pokryté drobnými bielymi

miest - nevedel, čo si o nich a chcel cítiť miesto s nohou.

Ale on to okamžite odvolal, pre kontakt sa cítil ako studená sprcha v celej

ho.

Ten skĺzol späť do svojej predchádzajúcej polohy.

"To ranné vstávanie," pomyslel si, "je človek dosť hlúpe.

Človek musí mať spánku.

Ostatné obchodný cestujúci žiť ako hárem žien.

Napríklad, keď som sa vrátil do krčmy v priebehu dopoludnia písať

v nevyhnutnom objednávky, títo páni sú len sedieť na raňajky.

Ak by som mal skúsiť, že so svojím nadriadeným, bol by som hodil na mieste.

Ale kto vie, či to nemusí byť naozaj dobré pre mňa?

Keby som nemal držať späť kvôli mojich rodičov, tak by som prestal už dávno.

Ja by som šiel za šéfom a povedala mu, čo si myslím, z hĺbky

srdce.

On by som začal hned stola! Ako je to divné sedieť pri stole a to

Diskusia so zamestnancami z cesty tam.

Šéf má problémy počuť, tak zamestnanec má posilniť celkom blízko k nemu.

Mimochodom, som úplne nevzdali nádeje, že ešte.

Raz som sa dali dokopy peniaze na splatenie dlhu mojich rodičov k nemu - to by mali brať

ďalších päť alebo šesť rokov - budem si to pre istotu.

Potom budem robiť veľký zlom.

V každom prípade, teraz som sa vstať. Môj vlak odchádza o piatej. "

Pozrel sa na budík tikali v bielizníku.

"Dobrý Bože!" Pomyslel si.

To bolo 06:30, a ruky šli pokojne ďalej.

To bolo za pol hodiny už skoro trištvrte na.

Mohol by alarm nepodarilo prsteň?

Jeden z postele videla, že to bolo správne nastavené pre štyri hodiny.

Určite to malo priečke. Áno, ale to bolo možné spať

že hluk, ktorý sa nábytku chvenie?

Teraz je to pravda, že by som nespal pokojne, ale zrejme spal všetky hlbšie.

Napriek tomu by to, čo robiť? Ďalšie vlak odišiel v sedem hodín.

Chytiť, že jeden by musel ísť v šialenom zhone.

Odberné nebol zatiaľ zbalil, a to naozaj nijak zvlášť

svieži a aktívny.

A aj keď chytil vlak, nebolo vyhnúť nafukovacie so šéfom,

preto, že firmy poslíček by to čakal päť hodín vlakom a

hlásené správy o jeho neprítomnosti dávno.

Bol šéfa Minion, bez chrbtice a inteligencie.

Nuž, čo keď hlásil, že je chorá?

Ale to by bolo veľmi trápne a podozrivé, pretože počas jeho päť

služby rokov Gregor nebol chorý ani raz.

Šéf by určite prišiel s lekárom od zdravotnej poisťovne

a vytknúť by sa jeho rodičia pre svoje lenivé syna a zarazil všetky námietky

Poistenie lekára komentáre, pre neho

každý bol úplne zdravý, ale naozaj leniví pracovať.

A okrem toho, že lekári v tomto prípade úplne zle?

Okrem naozaj nadmernú ospalosť po dlhom spánku, Gregor v skutočnosti cítil

celkom dobre a dokonca mal naozaj silnú chuť k jedlu.

Ako si myslel to všetko cez v najväčšom zhone, bez toho, aby bol schopný robiť

rozhodnutia vstať z postele - budík sa ukazuje práve trištvrte na

Seven - bol opatrný klopanie na dvere v hlavách postele.

"Gregor," ozval hlas - to bola jeho matka - "je to 06:45.

Tie nechceš byť na ceste? "

Mäkký hlas! Gregor bol prekvapený, keď počul jeho hlas

odpovede.

To bolo jasne a zreteľne svoje predchádzajúce hlas, ale to bolo zmiešané, ako by

zdola, nezadržateľne bolestivé škrípanie, ktorý opustil slová pozitívne

zreteľný iba v prvej chvíli a

skreslenie je v dozvuku, takže človek nevedel, ak počul

správne.

Gregor chcel odpovedať v detaile a všetko vysvetliť, ale v týchto

okolností sa obmedzil seba k tvrdeniu: "Áno, áno, ďakujem vám matka.

Začínam sa hneď. "

Pretože drevených dverí zmenu v hlase Gregor je v skutočnosti nebolo zjavné

mimo, a tak jeho matka upokojila s týmto vysvetlením a miešal off.

Avšak, v dôsledku krátkeho rozhovoru, ostatných členov rodiny

si uvedomil, že sa Gregor nečakane ešte doma, a už jeho otec

klope na dvere, na jednej strane, ale slabo päsťou.

"Gregor, Gregor," zavolal, "čo sa deje?"

A po krátkej dobe, hoci ho nútil, opäť v hlbšom hlasom: "Gregor!"

Gregor! "Na druhej strane dverí, však, jeho sestra

zaklopal na ľahkú váhu.

"Gregor? Si v poriadku?

Potrebujete niečo? "Gregor nariadil odpovede v oboch smeroch,

"Budem pripravený ihneď."

On robil úsilie s obozretnejšie artikuláciu a vložením dlhými prestávkami

medzi jednotlivými slovami odstrániť všetko, čo pozoruhodného z jeho hlasu.

Jeho otec sa obrátil späť k svojej raňajky.

Avšak, sestra zašepkala: "Gregor, otvorte dvere - Prosím ťa."

Gregor nemal v úmysle otvoriť dvere, ale gratuloval sám na svoje

opatrenia, získané z ciest, zamykanie všetkých dverí v noci, a to aj na

domov.

Najprv chcel postaviť pokojne a nerušene, obleč sa, predovšetkým sa

Raňajky, a až potom zváži ďalšie opatrenia, pre - všimol si to jasne - podľa

premýšľať, čo sa v posteli, že by dosiahnuť primerané záveru.

Spomenul si, že už často cítil ľahkú bolesť alebo iné v posteli, možno

výsledok trápne ľahu, ktorá sa neskôr ukázala ako čisto

imaginárny, keď vstal, a on bol

dočkať, až uvidíte, ako jeho súčasné predstavy by sa postupne rozptýlia.

To, že zmeny v jeho hlase nebolo nič iné ako počiatok skutočného chlad,

choroby z povolania, obchodných cestujúcich, z toho, že nemá

najmenších pochýb.

Bolo to veľmi jednoduché hodiť stranou deku.

Potreboval len tlačiť seba hore trochu, a bolo samo o sebe.

Ale aj naďalej je ťažké, najmä preto, že bol tak neobyčajne široká.

On potreboval paže a ruky, aby sa zasadila sa vo vzpriamenej polohe.

Namiesto nich však mal len veľa malých končatín, ktoré sa neustále pohybujú

s rôznymi pohybmi a ktorý navyše nebol schopný kontrolovať.

Ak by chcel ohnúť jeden z nich, potom to bolo prvé rozšírenie seba, a keď

Nakoniec sa podarilo to, čo chcel týmto končatín, do tej doby všetky ostatné,

ako by odišiel zadarmo, sa pohyboval v príliš bolestivé vzrušenie.

"Ale nesmiem zostať v posteli zbytočne," povedal Gregor sám k sebe.

Najprv sa chcel dostať z postele sa spodná časť tela, ale nižšiu

časť - ktoré, mimochodom, on sa ešte pozrel, a ktoré tiež nemôže

Obrázok jasne - ukázala ako príliš ťažké sa pohybovať.

Pokus išiel tak pomaly.

Keď potom, čo sa takmer šialený, nakoniec sa vrhol vpred so všetkými jeho

sily a bez premýšľania, on si vybral jeho vedením zle, a on sa udrel do dolnej

stĺpika ťažké.

Násilné bolesť, ktorú cítil, ukázal mu, že spodnú časť jeho tela bola na

moment pravdepodobne najcitlivejšie.

A tak sa snažil dostať jeho hornú časť tela z postele prvej a otočil hlavu starostlivo

smerom k okraju postele.

Podarilo sa mu to ľahko, a to aj napriek svojej šírke a váhe svojho tela hmotu

Posledná pomaly nasledoval otáčanie hlavou.

Ale keď konečne zdvihol hlavu mimo posteľ pod šírym nebom, sa stal úzkosti

o dopredu ďalší týmto spôsobom, pretože keby sa nechal

nakoniec k pádu do tohto procesu

by sa zázrak, aby sa zabránilo jeho hlavu od zranenia.

A za každú cenu, že sa nesmie stratiť vedomie práve teraz.

Radšej zostať v posteli.

Avšak, po podobnom úsilí, zatiaľ čo on ležal opäť s povzdychom ako predtým, a

ešte raz videl svoju malú končatiny bojovať medzi sebou, ak sa niečo horšie ako predtým,

a nevidel žiadnu šancu uloženie pokoj

a poriadku na ľubovoľný pohyb, opakoval si znova, že nemôže

možno zostať v posteli a že to môže byť najrozumnejšie vec obetovať

Ak všetko, čo tam bol sebemenší

nádej na získanie sám z postele v procese.

V rovnakej dobe, však, on nezabudol pripomenúť si čas od času

k tomu, že pokoj - naozaj najpokojnejšie - úvahy by mohli byť lepšie, než väčšina

zmätený rozhodnutia.

V takých okamihoch, režíroval jeho pohľad tak presne, ako mohol k oknu,

ale bohužiaľ tam bolo málo istý fandiť, aby sa mal z pohľadu na

ranná hmla, ktorá zakrývala aj na druhej strane úzke ulice.

"Je to už sedem hodín," povedal si najneskôr sťahovanie zabezpečovacieho

hodín, "už sedem hodín, a napriek tomu ako hmla."

A za chvíľu už ležal ticho so slabým dýchaním, ako by snáď

čaká na normálne a prirodzené podmienky k re-objaviť z celého pokoja.

Ale potom si povedal: "Pred tým, než udrie 7:15, bez ohľadu na

stane, musí byť úplne z postele.

Okrem toho potom niekto z úradu príde so žiadosťou o mňa, pretože

Úrad bude otvorený pred siedmou hodinou. "

A potom sa snažili hrať rock celej jeho dĺžke tela z postele

rovnomernom pohybe.

Keby sa nechal pád z postele tak, hlavu, ktorá v priebehu roka

Na jeseň mal v úmysle zdvihnúť prudko, pravdepodobne zostane nezranený.

Chrbtom sa zdalo byť tvrdý, nič by sa naozaj stať, že v dôsledku

jeseň.

Jeho najväčšou rezervácia bola starosť o hluk, ktorý na jeseň musí vytvoriť

a ktoré pravdepodobne by vzbudil, ak nie strach, tak aspoň záujem na druhej strane

strane všetky dvere.

Avšak, to malo byť skúšaný.

Ako Gregor bol v procese zdvíhanie sa polovica z postele - nová metóda

viac hra ako snaha, ktorú potreboval len rock s konštantnou rytmus - to

Napadlo ho, aké jednoduché to všetko by bolo, keby niekto mal prísť k jeho pomoci.

Dva silné ľudí - si spomenul na svojho otca a slúžka - by bolo dosť

dostačujúce.

Mali by stačilo posunúť svoje ruky pod jeho klenutý chrbát dostať ho von

posteľou, ohýbať dole s nákladom, a potom sa len trpezlivosť a starostlivosť, ktoré

dokončil flip na podlahu, kde

jeho maličký nohy potom, dúfal, získať účel.

A teraz, bez ohľadu na skutočnosť, že dvere boli zamknuté, by sa skutočne volať

o pomoc?

Cez všetky svoje úzkosti, nemohol potlačiť úsmev na tejto myšlienke.

On už dostal do bodu, kedy tým, hojdacie silnejšie, trval na svojej

rovnováhe s problémami, a čoskoro sa bude musieť nakoniec rozhodnúť, v

päť minút, že by bolo 07:15.

Potom tam bol prsteň pri dverách bytu.

"To je niekto z úradu," povedal si a skoro stuhol, zatiaľ čo jeho

malé končatiny len tancovali okolo všetko rýchlejšie.

Na chvíľu všetko, čo zostalo aj naďalej.

"Nejedná sa o otvorení," povedal Gregor sám k sebe, zmieta v nejakej absurdnej nádeje.

Ale samozrejme potom, ako obvykle, slúžka s ňou pevne dezénu šiel k dverám

a otvoril ju.

Gregor potrebuje počuť len prvé slovo návštevníka pozdrav rozpoznať

hneď, kto to bol, manažér sám.

Prečo bol Gregor jediný odsúdený k práci v podniku, kde pri najmenšom

zanikne, niekto okamžite priťahuje najväčšiu podozrenie?

Boli všetci pracovníci potom spoločne všetci do jedného, darebákov?

Medzi nimi bol, že potom už naozaj oddaný človek, ktorý, ak sa mu nepodarilo využiť len

pár hodín dopoludnia pre kancelársku prácu, by sa stala abnormálne od bolestí

svedomia a naozaj sa v žiadnom štáte, aby sa z postele?

Bolo to naozaj nie je toľko, aby učeň vznášať otázky, ak

výsluchu bol dokonca nutná?

Konateľ sám prísť, a v tomto procese musí byť preukázané,

Celá nevinnú rodinu, že vyšetrovanie tohto podozrivého

okolností by mohla byť zverená iba na inteligenciu manažéra?

A skôr ako dôsledok excitovaného stavu, v ktorom tento nápad dal Gregor, ako je

V dôsledku vlastného rozhodnutia, obrátil sa so všetkou silou z postele.

Ozvalo sa hlasné buchnutie, ale nie skutočnú haváriu.

Pokles bol zaujatý trochu koberec, a navyše jeho chrbtom viac

elastické, než si mysleli Gregor.

Z tohto dôvodu nudné hluk nebol tak nápadný.

Ale on nemal držal hlavu s dostatočnou starostlivosťou a že trafil.

Otočil hlavu, podráždenie a bolesti, a utrel ju na koberec.

"Niečo tam padol," povedal manažér v ďalšej miestnosti vľavo.

Gregor sa snažil predstaviť sám seba, či niečo podobné, čo sa deje

ho dnes mohol tiež náhodou v určitom okamihu na manažéra.

Aspoň jeden musel pripustiť možnosť takú vec.

Avšak, ako by dať hrubý odpoveď na túto otázku, manažér teraz, s

Squeak jeho vyleštené topánky, urobil pár krokov stanovené v ďalšej miestnosti.

Zo susednej miestnosti vpravo sestra šepká informovať Gregor:

"Gregor, manažér je tu." "Ja viem," povedal Gregor sám k sebe.

Ale on sa neodvážil, aby jeho hlas dosť nahlas, aby jeho sestra mohla počuť.

"Gregor", jeho otec dnes povedal, zo susednej miestnosti vľavo, "povedal pán Riaditeľ

prišiel a pýta, prečo ste odišiel na začiatku vlaku.

Nevieme, čo by sme mali povedať.

Okrem toho, že chce s vami hovoriť osobne.

Takže prosím, otvorte dvere. Bude stačiť, aby odpustil ten bordel

vo svojej izbe. "

V strede toho všetkého, manažér zavolal v priateľskej atmosfére, "Good

ráno, pán Samsa. "

"Nie je dobre," povedala jeho matka na manažéra, zatiaľ čo jeho otec bol ešte hovorí

pri dverách, "nie je dobre, verte mi, že pán riaditeľ.

Ako by inak Gregor slečna vo vlaku?

Mladý muž nemá nič v hlave, okrem podnikania.

Je mi skoro naštvaný, že nikdy nevyjde v noci.

Práve teraz sa to už v meste osem dní, ale on bol doma každý večer.

Sedí tu s nami pri stole a číta noviny ticho alebo štúdie jeho cestovné

plány.

Je to docela kurzu pre neho práce sa s vyrezávaná ozdoba.

Napríklad, keď vystrihnuté malom rámčeku v priebehu dvoch alebo troch večerov.

To by ste sa čudovať, ako pekne to je.

Je to visí priamo v miestnosti. Uvidíte, že hneď, akonáhle

Gregor otvorí dvere. Každopádne som rád, že ste tu, pane

Manager.

Sami by sme sa nikdy Gregor otvoriť dvere.

On je tak tvrdohlavý, a určite to nie je dobre, hoci on popieral, že táto

ráno. "

"Idem hneď," povedal Gregor pomaly a rozvážne a nehýbal sa, aby nebola

stratiť jedno slovo z rozhovoru.

"Má drahá pani, môžem to vysvetliť na seba iným spôsobom," povedal manažér;

"Dúfam, že to nie je nič vážne.

Na druhú stranu musím tiež povedať, že podnikatelia, našťastie, alebo nanešťastie,

Avšak sa pozrieme na to, veľmi často jednoducho prekonať mierne indispozícii pre

z obchodných dôvodov. "

"Tak si pán riaditeľ prísť za tebou teraz?" Spýtal svojho otca a netrpezlivo

zaklopal opäť na dvere. "Nie," povedal Gregor.

V susednej miestnosti vľavo bolestné ticho zostúpil.

V susednej miestnosti vpravo sestra začala vzlykať.

Ako to, že jeho sestra idú s ostatnými?

Zrejme práve vstal z postele, a dokonca ani začal sa obliekať

doteraz. Tak prečo sa plače?

Vzhľadom k tomu, že nedostal a bol nenechať manažéra v, pretože bol v roku

nebezpečenstvo, že stratí svoje postavenie, a pretože potom jeho šéf by jazveca jeho rodičia kedysi

opäť sa starými požiadavky?

To boli asi zbytočné starosti práve teraz.

Gregor bol ešte tu a nemyslel vôbec na svoju rodinu opustil.

V tejto chvíli ležal tu na koberci a nikto, kto by vedel o jeho

stavu by to vážne požadoval, aby nechal manažér dovnútra

Ale Gregor nebude náhodne prepustený správnou cestou, pretože táto malá

nezdvorilosť, za ktorú by sa nájsť jednoduché a vhodné ospravedlniť neskôr.

Zdalo sa, že Gregor by to mohlo byť oveľa rozumnejšie nechať ho v pokoji

v okamihu, namiesto toho, rušivé ho plač a rozhovor.

Ale to bolo veľmi neistotu, ktorá vydesila ostatní a ospravedlňoval ich

správanie. "Pán Samsa, "manažér je teraz kričí,

jeho zvýšeným hlasom, "čo sa deje?

Nachádzate sa blokovania sa vo svojej izbe, odpovedať len áno a nie, robia

vážne a zbytočné problémy za svojich rodičov, a zanedbávať (Zmieňujem sa o tom

iba okrajovo) svoje obchodné povinnosti skutočne neslýchané spôsobom.

Hovorím tu v mene svojich rodičov a svojho zamestnávateľa, a ja som

žiada si so všetkou vážnosťou o okamžité a jasné vysvetlenie.

Som ohromený.

Som ohromený. Myslela som, že si v pokoji, primerané

osoby, a teraz sa objaví náhle, že chce začať pochodovať okolo podivné nálady.

Šéf mi naznačil skôr, dodnes možné vysvetlenie pre svoje

zanedbávanie - sa týka zhromažďovania peňažných prostriedkov zverených vám pred chvíľou -

ale v skutočnosti som skoro dal mu svoje slovo

česť, že toto vysvetlenie nebolo správne.

Avšak, teraz vidím tu svoje nepredstaviteľné prasacej hlavy, a ja som totálne straty

túžbu hovoriť za vás v najmenšom.

A vaša pozícia nie je vôbec najbezpečnejšie.

Pôvodne som chcel spomenúť, to všetko na vás v súkromí, ale pretože ste sa nechal

mi strácať čas tu zbytočne, neviem, prečo vec by nemala prísť do

pozornosť svojich rodičov.

Vaša produktivita bola tiež veľmi nevyhovujúce nedávno.

Samozrejme, nie je to na ročnom období na vykonanie mimoriadnej činnosti, sme si vedomí

, Ale ročné obdobie na vykonávanie žiadny obchod, nie je tam žiadna taká vec vôbec,

Pán Samsa, a niečo také sa nesmie nikdy byť. "

"Ale pán riaditeľ," volal Gregor, vedľa seba a vo svojom rozrušenie, zabúdania

všetko ostatné, "Ja som otvoril dvere, okamžite túto chvíľu.

Ľahké nevoľnosti, závraty kúzlo, zabránil mi vstať.

Stále som ležala v posteli práve teraz. Ale som si celkom svieži znovu.

Ja som v stredu dostať z postele.

Len mať trpezlivosť na chvíľu! Veci nie sú tak dobre, ako som si myslel.

Ale veci sú v poriadku. Ako náhle To môže prekonať niekto!

Až včera večer bolo všetko v poriadku.

Moji rodičia určite viete, že. Vlastne až včera večer som mal

malé tušenie.

Ľudia musia vidieť, že vo mne. Prečo som sa hlásil, že do kancelárie?

Ale ľudia stále myslia, že dostane po chorobe, bez toho aby museli zostať na

domov.

Pán riaditeľ! Ber to s pokojom na mojej rodičia!

Je naozaj žiadny dôvod na kritiku, ktoré ste teraz robiť proti mne, a

naozaj nikto nepovedal mi o tom.

Možno ste nečítal posledný zákazky, ktoré som dodáva.

Okrem toho, teraz som sa stanoví na svojej ceste na osem hodín vlakom, na niekoľko hodín "

Zvyšok si ma silnejšie.

Pán riaditeľ, nezostávajú. Ja sa v kancelárii osobne práva

preč. Majte prosím dobrotu povedať, že aj na

sprostredkovať mojej ohľadoch šéf. "

Kým Gregor rýchlo vyhŕkol to všetko von, sotva vedomý toho, čo hovoril, že

sa pohyboval v blízkosti bielizník bez námahy, pravdepodobne v dôsledku

praxe on už mal v posteli, a teraz

sa snažil zdvihnúť sa na to. Vlastne, chcel otvoriť dvere.

Naozaj chcel nechať sa vidieť a hovoriť s manažérom.

On bol horlivý svedkom toho, čo teraz žiada ostatní o ňom hovoria, že keď videli

ho. Ak by bol prekvapený, potom Gregor nemal

väčšiu zodpovednosť a mohol byť pokoj.

Ale ak oni prijali pokojne všetko, potom by nemala žiadny dôvod sa vzrušovať

a ak sa dostal ďalej, môže byť skutočne na stanici asi osem hodín.

Spočiatku sa zviezol párkrát na hladké bielizníku.

Ale nakoniec si dal sám seba ako posledný swing a vystrel sa.

Bol už vôbec vedomý bolesti v jeho spodnej časti tela, bez ohľadu na to, ako by mohli

Stále Sting.

Teraz sa nechal pád na zadnej stoličke, na ktorého okraji sa

oprel sa jeho tenké údy.

Tým získal kontrolu nad seba a mlčal, pretože by sa

počuť riaditeľ.

"Vy ste rozumel jediné slovo?" Manažér opýtal rodičov: "Je to hrá

blázon s nami? "

"Preboha," zvolala matka už v slzách, "možno, že je veľmi chorý a my sme

pechovanie ho. Grete!

Grete! "Kričala na tom mieste.

"Matka?" Volala sestra z druhej strany.

Oni robili dorozumieť sa cez miestnosť Gregora.

"Musíte ísť k lekárovi hneď.

Gregor je chorý. Poponáhľajte si k lekárovi.

Už ste počuli Gregor hovoriť ešte? "

"To bol zvierací hlas," povedal manažér, pozoruhodne ticho v porovnaní

na matky plače. "Anna!

Anna! "Kričal otec cez chodbu do kuchyne, tlieska rukami,

"Prines zámočník hneď!"

Obe mladé ženy už beží cez sála s svištící sukňa - ako

mala jeho sestra obliekla tak rýchlo? - a prudko otvoril dvere

bytu.

Jeden nemohol počuť Zatváranie vôbec. Pravdepodobne je nechal otvorené, ako je

obvyklé v byte, kde obrovské nešťastie došlo.

Avšak, Gregor sa stal oveľa pokojnejší.

No dobre, ľudia nerozumeli jeho slovám nič viac, aj keď sa zdalo jasné,

stačí mu, jasnejšie než predtým, snáď preto, že jeho uši zvyknutí

ne.

Ale aspoň sa ľudia domnievali, že to nebolo v poriadku s ním a boli

pripravený mu pomôcť.

Dôveru a istotu, s ktorou mal prvé opatrenie bolo vykonané

z neho dobrý pocit.

Cítil, že súčasťou opäť v kruhu ľudstva a očakával od

i lekára a zámočník, bez toho, aby medzi nimi rozlišovať so skutočnými

presnosť, skvelý a prekvapujúce výsledky.

S cieľom získať čo najjasnejšie hlas ako možné kritické rozhovore

, Ktorá bola hroziace, on sa rozkašľal málo, a určite sa problémy, ako to dosiahnuť

v naozaj tlmené tak, pretože to bolo

možné, že aj tento zvuk znie ako niečo, čo sa líši od človeka kašľa.

On už veriť sám rozhodnúť, nič viac.

Medzitým vo vedľajšej miestnosti sa stalo naozaj pokojné.

Možno jeho rodičia sedeli s manažérom na stôl šepkajú, možno

Všetci boli opretý o dvere počúvania.

Gregor zdvihol pomaly k dverám, s pomocou kresle, nech

ísť tam, vrhol sa na dvere, držal vo vzpriamenej polohe proti -

guľa z jeho malej končatiny mal trochu lepkavé

veci na nich - a oprel sa na chvíľu z jeho námahe.

Potom urobil úsilie otočiť kľúčom v zámku s jeho ústami.

Bohužiaľ sa zdalo, že on mal žiadny skutočný zuby.

Ako teda bol uchopiť kľúč?

Ale dohnať, že jeho čeľuste bol prirodzene veľmi silná, s ktorých pomocou sa

sa podarilo získať kľúč naozaj dojemné.

On si nevšimol, že bol zrejme spôsobili nejaké škody na sebe, na

hnedé tekutiny, vyšlo z jeho úst, tiekla cez kľúč a kvapkala na podlahu.

"Len si vypočujte na chvíľu," povedal manažér vo vedľajšej izbe, "Je to otáčaním

kľúč. "Pre Gregor, ktorý bol veľkým povzbudením.

Ale všetci by si zavolal na neho, vrátane jeho otca a matku, "Poď,

Gregor, "mali by ste kričali," ďalej, pokračujte v práci na zámok. "

Predstava, že všetky jeho snahy boli následne s napätím, keď sa trochu

zbesilo na kľúč so všetkou silou on mohol zhromaždiť.

Ako kľúčové ukázalo viac, tancoval okolo zámku.

Teraz sa držal vo vzpriamenej polohe sa iba ústami, a on sa musel držať,

tlačidla alebo stlačte ju znova celou váhou svojho tela, podľa potreby.

Pomerne zreteľné cvaknutie zámku, ako to nakoniec prasklo naozaj prebudil sa Gregor.

Ťažko dýchal si povedal: "Tak som nepotreboval zámočníka," a nastavte jeho

hlavou za kľučku a otvorte dvere úplne.

Vzhľadom k tomu, že musel otvoriť dvere tak, že bol už otvorený veľmi široký, bez

mu ale, že naozaj vidieť.

Najprv sa musel obrátiť sa pomaly okolo okraja dverí, veľmi starostlivo, na

Samozrejme, že ak nechce padať nemotorne na chrbát hneď pri vchode do

izba.

On bol ešte zamestnaný tejto ťažké pohybom a nemal čas sa venovať

pozornosť na niečo iné, keď počul manažér zvolať hlasné "Ó!" - to

Znelo to ako vietor píska - a teraz

ho videl, najbližšie ku dverám, pritisol ruku na ústa otvoriť a pohybuje sa

pomaly, ako by neviditeľná konštantnou silou tlačil ho preč.

Jeho matka - napriek prítomnosti vedúceho stála tu s jej vlasmi

drží až na konci, stále neporiadok v noci - sa díval na svojho otca s ňou

ruky zopäté.

Ona potom šla dva kroky smerom k Gregor a zrútil sa uprostred jej

sukne, ktoré sa rozprestierala všade okolo seba, tvár jej klesol na prsiach,

úplne skryté.

Jeho otec zaťal päsť s nepriateľským výrazom, ako by si prial, aby sa zasadila Gregor

späť do jeho izby, potom sa pozrel neisto po obývačke, na ktoré sa vzťahuje oči

rukami a plakala tak, že jeho mocné prsia otriasla.

V tomto bode Gregor nebol jeden krok do miestnosti, ale jeho telo sa naklonil z

vnútri proti pevne priskrutkované krídlo dverí tak, aby len polovica jeho telo bolo

vidieť, rovnako ako jeho hlavu, naklonil

strany, s ktorou nahliadol cez na ostatné.

Zatiaľ to oveľa jasnejšie.

Stály jasne z druhej strany ulice bola súčasťou nekonečné šedo-

Čierny dom nachádza naproti - to bolo v nemocnici - s ťažkým pravidelné Windows

rozbíjanie fasády.

Dážď stále klesajú, ale iba vo veľkých jednotlivých kvapiek viditeľne a pevne

zbúraný jeden po druhom na zem.

Riad od raňajok stálo hromadu asi na stole, pretože pre jeho otca

Raňajky sú najdôležitejším jedlom času v deň, ktorý sa predlžuje o dobu od

čítanie rôznych novín.

Priamo naproti na protiľahlej stene visela fotografie Gregor z doby jeho

vojenskej služby, bol to obraz ho v hodnosti poručíka, ako on s úsmevom a starosti

zdarma, s rukou na mečmi, žiadal rešpektovanie svojho ložísk a uniformu.

Dvere do sály boli pootvorené, a od dverí do bytu bol tiež otvorený,

bolo vidieť von na pristávaciu bytu a na začiatku schodisko

ísť dole.

"Teraz," povedal Gregor, dobre vedomý, že on bol jediný, kto mal jeho pokoj.

"Ja si obliecť hneď, zbaľte odberu vzoriek, a vyrazili.

Budete mi dovoľte, aby som vyrazil na ceste, že?

Viete, pán vedúci, ja nie som tvrdohlavý, a som rád do práce.

Cestovanie je vyčerpávajúci, ale nemohol som bez nej žiť.

Kam idete, pán vedúci? Do kancelárie?

Naozaj?

Budete hlásiť všetko pravdivo?

Človek môže byť v pracovnej neschopnosti chvíli, ale to je práve ten najlepší

čas spomenúť si na predchádzajúce úspechy a domnievať sa, že neskôr, po

prekážky boli strčil stranou,

osoba bude pracovať o to viac nadšene a intenzívne.

Som naozaj tak zaviazaný pánovi Chief - viete, že dobre.

Na druhú stranu, ja som obavy o rodičov a sestru.

Ja som v loji, ale budem pracovať sám sa z toho znova.

Nerobia veci zložitejšie, než pre mňa, že už sú.

Hovor na mňa v kancelárii! Ľudia nemajú radi obchodných cestujúcich.

Viem, že.

Ľudia si myslia, že zarábať veľa peňazí, a tak vedú pekné.

Ľudia nemajú ani žiadne zvláštne dôvod sa domnievať, prostredníctvom tohto rozsudku viac

jasne.

Ale vy, pán vedúci, budete mať lepší pohľad na to, čo je zapojené, ako ostatní

ľudia, dokonca som ti celkom sebavedomie, lepšiu perspektívu ako pán

Predseda sám, kto vo svojej funkcii

Zamestnávateľ môže nechať urobiť svoj úsudok bežné chyby na úkor

zamestnancov.

Tiež viete dobre, že cestujúci, ktorý je mimo

Kancelária takmer celý rok, takže sa môže stať ľahko obeťou náhod drby,,

a neopodstatnené sťažnosti, proti ktorým

to je pre neho nemožné sa brániť, pretože z veľkej časti nepočul

o nich vôbec a až potom, keď on vyčerpaný po ukončení cesty a na

Domáce dostane cítiť vo svojom tele škaredé

následkov, ktoré nemôžu byť starostlivo preskúmané späť ku svojim koreňom.

Pán riaditeľ, nenechávajte bez rozprávanie slovo mi povedať, že budete aspoň

Pripúšťam, že som trochu v práve! "

Ale v prvé slová Gregor je manažér už odvrátil, a teraz sa obzrel

na Gregor cez jeho šklbanie ramien s zovreté pery.

Počas reči Gregor on nebol v pokoji, ale pokračoval ďalej smerom ku

dverí, bez toho, aby odtrhol oči od Gregor, ale naozaj postupne, ako by tam bol

tajné zákaz odchode z miestnosti.

Bol už v hale, a vzhľadom k náhlej hnutia, s ktorým nakoniec

vytiahol nohu z obývacej izby, by sa dalo veriť, že práve spálil

jedinou jeho nohu.

V hale, však, on natiahol pravú ruku od tela smerom

schodisko, ako by niektoré naozaj nadprirodzené pomôcť už na neho čakal

tam.

Gregor si uvedomil, že nesmie byť za žiadnych okolností dovoliť manager ísť preč

V tomto rozpoložení, zvlášť keď jeho pozícia vo firme nemal byť umiestnený

V najväčšom nebezpečenstve.

Jeho rodičia nechápali to všetko veľmi dobre.

Za tie dlhé roky, oni vyvinuli k presvedčeniu, že Gregor bol zriadený na celý život

v jeho firme, a navyše majú ešte veľa čo robiť v dnešnej dobe sa ich súčasnej

problémy, že všetky prognózy je im cudzie.

Ale Gregor mal túto predvídavosť. Manažér sa musí konať späť, upokojila,

presvedčený o tom, a nakoniec získal.

Budúcnosť Gregor a jeho rodina skutočne závisí na tom!

Keby len sestra tam bol! Bola múdra.

Ona už plakala, kým Gregor ešte ležal pokojne na chrbte.

A manažér, tento priateľ dám, určite sa nechal riadiť

ju.

Bola by zavrel dvere do bytu a rozprávali si ho z jeho strachu

v hale. Ale sestra nebol ani tam.

Gregor, musí sa s tým vysporiadať sám.

Bez toho, aby si myslel, že ešte nevedel nič o svojej súčasnej schopnosti pohybovať sa

a možno, že jeho reč - dokonca snáď - sa opäť nebola

pochopil, opustil krídlo dverí,

zdvihol otvorom, a chcel prejsť na manažéra, ktorý bol

už drží pevne na zábradlie oboma rukami na pristátie v

smiešne spôsobom.

Ale keď sa díval na niečo držať, s malým výkrikom Gregor

okamžite padol na jeho početné malé nohy.

Sotva sa to stalo, keď ucítil prvýkrát to ráno všeobecný

fyzickú pohodu.

Malé končatiny mal pevné dno pod nimi, počúvali skvele, keď si všimol jeho

radosť a snažil, aby ho dopredu v smere chcel.

Hneď on veril, že konečné zlepšenie všetkých jeho utrpenie

ihneď po ruke.

Ale vo chvíli, keď ležal na zemi v hojdacej obmedzený tak celkom

V blízkosti a priamo naproti jeho matka, ktorá zrejme úplne zapustený do

sama, zrazu sa objavili až s

náručí rozšírila ďaleko od seba a prstami rozšírená a zvolal: "Pomoc, pre Božie

záujmu, pomoc! "

Držala hlavu sklonil, ako by chcela zobrazenie Gregor lepší, ale bežal

Späť nezmyselne, odporovať, že gesto, zabúdajú, že za ňou stojí

tabuľka so všetkými pokrmy na to.

Keď došla k stolu, sadla si do značnej miery na to, ako by sa roztržito a

nepreukázalo, že by si vôbec, že vedľa nej kávy prúdila von na

Koberec v plnom prúde z veľkých prevrátil kontajner.

"Matka, matka," povedal Gregor ticho a pozrel sa smerom k nej.

Manažér okamih zmizla úplne z hlavy.

Pri pohľade na tečúcej kávy Gregor nemohol prestať lámať si jeho čeľuste

vzduchu niekoľkokrát.

V tej jeho matka vykríkla znova, ponáhľal od stola, a zrútila sa do

rúk svojho otca, ktorý sa rúti smerom k nej.

Ale Gregor nemal čas teraz pre rodičov - manažér už na

schodisko. Bradu úrovni zábradlia sa

Manažér sa obzrel za poslednú dobu.

Gregor sa prvý pohyb, aby sa do neho, ak je to možné.

Ale manažér musí mať niečo tušil, lebo on urobil skok dole cez

pár schodov a zmizol, stále kričal: "Aha!"

Zvuk sa odrážal v celom schodisku.

Teraz, bohužiaľ tento let Manager tiež zdalo, že ohromiť svojho otca

úplne.

Predtým bol pomerne pokojný, na miesto toho, aby potom, čo riaditeľ

sám, alebo aspoň nebrániť Gregor z jeho prenasledovania, jeho pravej ruky

schmatol manažéra trstiny, ktorá

musel zostať s jeho klobúk a kabát na stoličku.

Ľavou rukou, jeho otec vzal veľké noviny na stôl a

podupával nohami na zem, vyrazil ísť Gregor späť do miestnosti

máva trstiny a noviny.

Žiadna žiadosť Gregor bol k ničomu, žiadna požiadavka by bol dokonca chápaný.

Nezáleží na tom, že bol ochotný otočiť hlavu úctivo, jeho otec práve dupla

ešte viac sa mu nohy.

Na druhej strane miestnosti od neho jeho matka otvorila okno, a to aj napriek chladnej

počasie, a opierať sa s rukami na lícach, strkala tvár ďaleko za hranicami

okna.

Medzi uličky a schodiská silný návrh prišiel, závesy na

okná letel okolo, noviny na stole švihol, a jednotlivé listy

triasla sa po podlahe.

Otec neúnavne tlačili dopredu, tlačí sa sibilants, ako divoch.

Teraz Gregor nemal vôbec v praxi ísť späť - bolo to naozaj veľmi pomaly ísť.

Ak je Gregor len bolo dovolené otočiť sa okolo neho, bol by vo svojom

izba hneď, ale bál, aby jeho otec trpezlivosť v čase, keď náročné

Proces sa otáča, a každý okamih

čelil hrozbe smrtiace ranu na chrbte a hlavu z trstiny v jeho

otca za ruku.

Nakoniec Gregor nemal inú možnosť, pretože si všimol, s hrôzou, že nemal

pochopili, ako sa zachovať jeho smerom ísť späť.

A tak začal uprostred stále nervózna pohľady stranou v otcovej smer,

obrátiť sa asi tak rýchlo, ako je to možné, aj keď v skutočnosti to bolo len

vykonáva veľmi pomaly.

Možno, že jeho otec si všimol jeho dobré úmysly, pretože nemal narušiť Gregor

V tomto pohybe, ale špičkou palice z diaľky dokonca režíroval

Gregor sa otáčavý pohyb sem a tam.

Keby len jeho otec nemal zasyčala tak neznesiteľne!

Z tohto dôvodu Gregor úplne stratil hlavu.

Bol už skoro úplne otočil, keď sa vždy s týmto syčal v

ucho, proste urobil chybu a otočil sa späť málo.

Ale keď sa nakoniec podarilo získať jeho hlavu pred dverami

otvorení bolo jasné, že jeho telo bolo príliš široká prejsť ďalej.

Samozrejme jeho otca, v jeho súčasnej duševný stav, netušil, otvorenie ďalších

krídlo dverí trochu vytvoriť vhodné pre priechod Gregor prejsť.

Jeho jediný pevný myšlienka bola, že Gregor musí dostať do svojej izby tak rýchlo, ako

je to možné.

Nikdy by si dovolil komplikované prípravy, ktoré Gregor musí orientovať

sám, a tak možno že sa do dverí.

Naopak, ako by tam neboli žiadne prekážky a zvláštne hluk, keď sa

Gregor išiel dopredu.

Za Gregor zvuku v tomto bode sa už ako hlas iba jeden

otec.

Teraz to bolo naozaj už vtip, a Gregor prinútil, čo by mohlo prísť,

do dverí. Jedna strana tela sa zdvihla.

Ležal na uhle otvorenia dverí.

Jeho jeden bok bolelo u škrabanie. Na biele dvere zostali škaredé škvrny.

Čoskoro sa topila rýchlo a by nebol schopný sa pohybovať o nič viac na vlastnú päsť.

Malé nohy na jednej strane zavesené šklbanie vo vzduchu nad, a tie na druhej strane

strane sa tlačil bolestne do podlahy.

Potom sa jeho otec mu dal naozaj silné oslobodzujúce tlak zozadu a on

ponáhľali, krvácanie hrozne ďaleko do vnútra svojej izby.

Dvere sa zabuchli sa palicu, a konečne bol pokoj.