Bill Gates o energii: Inovácia na nulu!

Na konferenci TED2010 Bill Gates odhaľuje svoju víziu budúcnosti svetovej energetiky. Popisuje potrebu „zázrakov", aby sme predišli planetárnej katastrofe a vysvetľuje svoju podporu dramaticky odlišného typu nukleárneho reaktoru. A čo je cieľom? Nulové emisie oxidu uhličitého v roku 2050.

Dnes budem hovoriť o energii a klíme.

A možno to znie trochu prekvapujúco, pretože

môj plný úväzok v nadácii je prevažne o vakcínach a semenách,

o veciach, ktoré musíme vymyslieť a vyrobiť,

aby sme pomohli tým najchudobnejším dvom miliardám ľudí žiť lepšie.

Ale energia a klíma sú pre týchto ľudí nesmierne dôležité,

vlastne dôležitejšie ako pre nás ostatných na tejto planéte.

Klimatické podmienky sa zhoršujú, čo znamená, že o pár rokov už plodiny nebudú rásť.

Buď bude príliš veľa dažďa, alebo naopak, príliš málo.

Veci sa zmenia spôsobmi,

ktoré ich krehký ekosystém nebude schopný prijať.

A to bude viesť k hladovaniu, k neistote a nepokojom.

Takže zmeny klimatických podmienok budú pre nich desivé.

Taktiež sú pre nich dôležité aj ceny energie.

Keby ste mali vybrat jedinú vec a znížiť jej cenu

na zredukovanie chudoby, na prvom mieste by bola jednoznačne energia.

Postupom času cena energie klesla.

Pokročilá civilizácia je založená na pokroku v získavaní energie.

Uhoľná revolúcia spustila industriálnu revolúciu,

dokonca aj v 19.storočí sme zažili rýchly pokles cien elektriny,

a to je dôvod, prečo máme chladničky, klimatizáciu,

vieme vyrobit súčasné materiály a robiť množstvo ďalších vecí.

Sme v úžasnej situácii s elektrinou v bohatom svete.

Ale tým, že znižujeme jej cenu – znížme ju ešte o polovicu -

potrebujeme zaviesť nové obmedzenia,

a tieto obmedzenia sa týkajú CO2.

CO2 ohrieva planétu

a rovnica na výpočet CO2 je priamočiara.

ak sčítame vypúšťané množstvo CO2,

to vedie k nárastu teploty,

a tento nárast teploty vedie k ďalším, veľmi negatívnym efektom.

napríklad k zmenám počasia, alebo ešte horšie, k nepriamym dôsledkom,

kedy sa prírodné ekosystémy nedokážu prispôsobiť týmto rýchlym zmenám

a tak sa ekosystém rúca.

Dnes máme celkom presný spôsob na vypočítanie

výslednej teploty z určitého nárastu CO2

a na určenie následnej pozitívnej spätnej väzby,

je tam trochu neistoty, no nie je jej veľa.

Neistota tiež panuje okolo závažnosti týchto efektov,

vieme len, že budú extrémne zlé.

Nasledujúcu otázku som kládol najlepším vedcom už niekoľkokrát,

„naozaj musíme znížiť až takmer na nulu?“

nestačí iba na polovicu alebo na štvrtinu?

a odpoveď bola, že kým sa nedostaneme takmer na nulu,

teplota zemského povrchu bude naďalej stúpať.

A to je veľká výzva.

Je to úplne iné, ako skúsiť podíst 6-metrovým kamiónom 5-metrový most,

kde sa možete pokúsiť nejako sa tam vtesnať.

Toto je niečo, kde sa musíte dostať na nulu.

Každý rok vypúšťame veľké množstvo CO2,

celkovo viac ako 26 biliónov ton.

Na každého Američana pripadá zhruba 20 ton.

Na obyvateľov chudobných krajín je to menej než 1 tona.

V priemere je to 5 ton na každého obyvateľa našej planéty.

A my musíme urobiť určité zmeny,

aby sme sa dostali na nulu.

Neustále to však stúpa.

A len niektorým ekonomickým zmenám sa podarilo tento rast spomaliť,

takže z tohoto rapídneho nárastu sa musíme dostať

postupným klesaním až na nulu.

Táto rovnica má štyri faktory.

Je to lineárna rovnica.

Na ľavej strane je CO2, ktoré sa snažíte znížiť na nulu,

a to je ovplyvňované počtom ľudí na tejto planéte,

ďalej službami, ktoré títo ľudia používajú,

potom priemerným množstvom energie potrebnej na tieto služby,

a nakoniec CO2 vypúšťaným pri získavaní tejto energie.

Poďme sa na jednotlivé časti pozrieť

a zamyslieť sa na tým, ako sa dostať na nulu.

Vo výsledku, pravdepodobne, bude musieť byť jeden člen takmer nulový.

Ttýmto sme naspäť v algebre strednej školy,

ale pozrime sa na to.

Najprv tu máme populáciu.

Dnes je na svete 6.8 miliárd ľudí.

Čo stúpne približne na 9 miliárd.

Ak sa nám podarí vyvinúť nové vakcíny,

zlepšiť lekársku starostlivosť a reprodukčné zdravotné služby,

možno by sme mohli to číslo znížiť tak o 10 až 15 percent,

ale aj tak je to 1,3-násobný nárast.

Druhým faktorom sú služby, ktoré používame.

To zahŕňa všetko:

jedlo, ktoré jeme, oblečenie, TV, kúrenie.

Sú to veľmi dobré veci,

a boj proti chudobe znamená, že všetky tieto služby poskytneme

takmer každému na tejto planéte.

A ak toto číslo narastie, bude to úžasné.

V bohatých krajinách to zahŕňa asi miliardu ľudí,

pravdepodobne by sme sa mohli uskromniť a užívať menej,

ale každým rokom toto číslo v priemere narastie tak,

že celkové množstvo služieb

pripadajúceho na jednotlivca sa viac než zdvojnásobí.

Máme tu príklad najzákladnejšej služby.

Vy máte doma svetlo na to, aby ste si mohli čítať domácu úlohu,

ale tieto deti ho nemajú, preto si úlohy chodia

čítať vonku pod pouličnú lampu.

Teraz k efektivite E, teda energii pripadajúcej na každú službu,

konečne máme nejaké dobré správy.

Konečne máme niečo, čo nestúpa.

Vďaka novým vynálezom, novým spôsobom výroby svetla,

novým druhom automobilov, moderným metódam stavby domov,

je veľa služieb, u ktorých je možné výrazne znížiť

potrebnú energiu,

u niektorých služieb dokonca až o 90 percent.

Sú tu ďalšie služby, ako napríklad výroba hnojív,

letecká doprava,

kde je na optimalizáciu oveľa menej možností.

takže, ak budeme optimistickí,

môžeme dosiahnuť redukciu faktorov z trojnásobku na šesťnásobok.

Ale teraz nám prvé tri faktory rovnice,

dajú namiesto 26 miliárd ton nanajvýš 13 miliárd ton,

to ešte stále nie je nula.

Pozrime sa teda na štvrtý faktor –

– ktorý je kľúčovým faktorom –

ktorým je množstvo vypúšťaného CO2 na jednotku energie.

Takže otázkou je, či ho môžeme znížiť na nulu?

Ak spaľujete uhlie,odpoveď je nie.

Ak spaľujete zemný plyn, tak tiež nie.

Takmer každý súčasný spôsob výroby elektriny,

okrem rozširujúcich sa obnoviteľných a jadrových zdrojov, produkuje CO2.

Takže v globálnom merítku budeme musieť vytvoriť

úplne nový systém.

A preto potrebujeme energetické zázraky.

Keď poviem zázrak, nemyslím tým však nič nemožné.

Mikroprocesor je zázrak. Osobný počítač je tiež zázrak.

Internet a jeho služby sú zázrakom.

Takže ľudia sa podieľali na výrobe zázrakov.

Zvyčajne nemáme žiadny konečný termín,

dokedy potrebujeme zázrak vyrobiť.

Obvykle sa niektoré stanú, a iné nie.

Ale toto je prípad, kedy naozaj musíme zabrať naplno

a vo veľmi krátkom čase získať zázrak.

Zamýšľal som sa nad tým, ako by som to zachytil?

Existuje nejaký druh prirodzenej ilustrácie,

nejakej demonštrácie, ktorá by zaujala predstavivosť tu prítomného publika?

Spomenul som si, ako som pred rokom priniesol komáre

a ľuďom sa to akosi páčilo.

(smiech)

Naozaj ich zaujala predstava,

že sú ľudia, ktorí s komármi žijú.

Takže, čo sa týka energie, všetko, na čo som sa zmohol, je toto.

Rozhodol som sa, že mojím príspevkom k životnému prostrediu tento rok

bude vypustenie svätojánskych mušiek.

A tak tu máme ozajstné svätojánske mušky.

Bolo mi povedané, že nehryzú a je dosť možné, že ani vyletia.

(Smiech)

Ako vidíte, je tu veľa nápaditých riešení ako je toto,

ale v skutočnosti veľa nepomôžu.

Potrebujeme riešenia,buď jedno alebo viac riešení,

obrovských rozmerov,

s neuveriteľnou spoľahlivosťou,

a napriek smerom, na ktoré sa momentálne ľudstvo sústredí,

v skutočnosti vidím iba päť, ktoré môžu priniesť veľké zmeny.

Vynechal som prílivové, geotermálne a fúzne zdroje a biopalivá.

Tieto môžu prispieť,

a pokiaľ podajú lepšie výsledky ako očakávam, omnoho lepšie,

ale mojím kľúčovým bodom tu je,

že budeme musieť pracovať na každom z týchto piatich riešení

a nemôžeme to s nimi vzdať len preto, že nevyzerajú sľubne,

alebo preto, že sú spojené s veľkými prekážkami.

Pozrime sa najprv na spaľovanie fosílnych palív,

či už uhlia alebo zemného plynu.

To, čo tu musíme urobiť vyzerá byť jednoduché, ale nie je.

Musíme zobrať všetok CO2, ktorý vzniká spaľovaním uhlia alebo zemného plynu,

stlačiť ho, skvapalniť, niekde ho uskladniť,

a dúfať, že tam aj zostane.

V súčasnosti máme zopár pilotných projektov, ktoré dosahujú 60 až 80-percentnú úspešnosť,

ale dosiahnutie 100-percentnej účinnosti bude veľmi zložité,

ako aj zhodnúť sa na tom, kde by sa malo to veľké množstvo CO2 uložiť.

No najväčším problémom je otázka dlhodobosti.

Kto sa zaručí za bezpečnosť?

Kto zaručí niečo, čo je doslovne miliardu alebo aj viackrát väčšie

ako akýkoľvek iný druh odpadu, či už nukleárneho alebo iného charakteru?

Ide o obrovské množstvo.

A práve preto je to také zložité.

Ďalším zdrojom je jadro.

Tiež je sprevádzané tromi veľkými problémami.

Náklady, najmä vo vysoko regulovaných krajinách, sú vysoké.

Problém bezpečnosti a istoty, že nedôjde k žiadnej chybe,

aj napriek tomu, že ich obsluhuje človek,

alebo že palivo nebude použité na výrobu zbraní.

Ale čo urobíme s odpadom?

Aj keď nejde o veľké množstvo, spôsobuje to obavy.

Ľudia sa musia cítiť bezpečne.

Takže toto sú tri veľké problémy, ktoré sú riešiteľné,

a preto by sa malo v ich riešení pokračovať.

Posledné tri zdroje som spojil do jedného.

Častokrát ich ľudia označujú pojmom obnoviteľné zdroje.

A aj napriek tomu, že nepotrebujú palivo,

majú niekoľko nevýhod.

Jednou z nich je to, že hustota energie získaná týmito technológiami

je podstatne menšia ako u elektrární.

Takže musíme budovať elektrické farmy, čo znamená obrovské plochy,

tisíckrát väčšie ako u normálnych elektrární.

Taktiež sú to zdroje nestále.

Slnko nesvieti celý deň, nesvieti ani každý deň,

a takisto ani vietor nefúka neustále.

A preto, ak ste na týchto zdrojoch závislí,

musíte mať spôsoby,

ktorými energiu získavate v čase, keď tieto zdroje nie sú k dispozícii.

Takže tu máme ďalšie výdaje.

spojené s prenosom energie.

Povedzme napríklad, že zdroj energie je mimo vašu krajinu,

potrebujete nielen technológiu,

ale tiež sa musíte vysporiadať s rizikom, že energia bude dodávaná odniekiaľ inam.

A nakoniec, problém skladovania.

Aby som názorne zobrazil jeho veľkosť, prešiel som si

všetky druhy batérií doteraz vyrobené,

do áut, počítačov, telefónov, vreckových bateriek, skrátka do všetkého,

a porovnal som to s množstvom elektrickej energie, ktorú svet spotrebuje,

a zistil som, že všetky vyrobené batérie

môžu uskladniť menej ako 10 minút spotrebovanej energie.

Takže vlastne aj tu potrebujeme veľký prelom,

niečo, čo bude najmenej stonásobne lepšie

ako postupy, ktoré dnes máme.

Nie je to nemožné, ale nie je to ani veľmi jednoduché.

Problémy nestálych zdrojov sa prejavia už vtedy,

keď sa snažíte nimi pokryť už nejakých 20 až 30% svojich potrieb.

Ale pokiaľ nimi chcete zaistiť 100%,

naozaj musíte mať zázračnú batériu.

Ako teda budeme postupovať ďalej: aký je správny prístup?

Je to projekt Manhattan? Čo nás môže dostať k cieľu?

Predovšetkým potrebujeme, aby na tom pracovali stovky spoločností.

V každej z týchto piatich možných ciest potrebujeme najmenej sto ľudí.

A keď sa pozriete na väčšinu z nich, poviete si, sú to blázni. Ale to je dobre.

A myslim si, že v tejto skupine TED

je mnoho ľudí, ktorí sa o to snažia.

Bill Gross má niekoľko spoločností, vrátane spoločnosti nazvanej eSolar,

ktorá vlastní niekoľko výborných solárno-tepelných technológií.

Vinod Khosla investoval do tucta spoločností,

ktoré robia veľké veci so zaujímavými možnosťami vývoja.

a ja sa usilujem to podporiť.

Spolu s Nathanom Myhrvoldom podporujeme spoločnosť,

ktorá sa, možno prekvapivo, venuje jadrovým technológiám.

V oblasti jadra je zopár inovácií: modulárne a vodné reaktory.

Inovácia sa v tomto odvetví už zastavila,

takže vobec neprekvapuje predstava, že niekde sú nejaké zaujímavé myšlienky.

Myšlienka firmy Terrapower je spaľovať

namiesto 1% uránu, čo je vlastne U235,

99% uránu, čo je U238.

Je to v podstate bláznivý nápad.

V skutočnosti o tom ľudia rozprávali už veľmi dlho,

ale nikdy sa im to nepodarilo dostatočne správne simulovať, aby zistili, či by to mohlo fungovať.

A tak vďaka moderným superpočítačom

je možné tento proces simulovať a vidieť,

že so správnymi materiálmi to vyzerá, že to môže fungovať.

Vďaka tomu, že spaľujete tých 99%,

ste výrazne zlepšili cenový faktor.

V skutočnosti spaľujete odpad, a tiež môžete použiť ako palivo

dnešný odpad z reaktorov.

Takže namiesto starostí s jeho skladovaním ho jednoducho spálite. Je to úžasná vec.

Reaktor spaľuje urán priebežne. Je to ako taká sviečka.

Tu vidíte záznam priebehu niečoho, čomu sa tiež hovorí reaktor s postupnou vlnou.

Z hľadiska paliva nám táto technológia skutočne pomôže.

Mám tu obrázok jedného miesta v Kentucky.

Toto je odpad, tých 99%,

z ktorého už odobrali to, čo vedeli spáliť,

takže teraz sa to volá vyhorený urán.

Toto by dokázalo napájať USA ďalších sto rokov.

A ďalším jednoduchým a lacným filtrovaním morskej vody

by sme mali dostatok paliva na celý zbytok života planéty.

Takže, ako vidíte, máme pred sebou vela práce.

Toto je však jeden zo stoviek nápadov,

ktoré musíme ďalej rozvíjať.

Zamyslime sa na tým, ako by sme sa mali merať svoj úspech.

Ako by malo vyzerať naše vysvedčenie?

Vychádzajme z toho, kam sa naozaj potrebujeme dostať

a pozrime sa na stredný cieľ.

Počuli ste veľa ľudí rozprávať o 80 % znížení do roku 2050.

Dosiahnuť to je naozaj veľmi dôležité.

A zvyšných 20% bude použitých v chudobných krajinách,

napríklad poľnohospodárstvom.

Dúfajme, že budeme mať neutrálne lesníctvo a betonárstvo.

Na dosiahnutie tých 80%

vo vyspelých krajinách, vrátane napr. Číny,

budú musieť úplne vypnúť ich elektrické generátory.

Takže ďalšou otázkou je, či zavedieme túto technológiu nulových emisií

a budeme ju využívať vo všetkých vyspelých krajinách,

a či sme v procese rozvinúť ich do ďalších krajín.

Toto je veľmi dôležité.

Je to jeden z kľúčových elementov na našom vysvedčení.

Vráťme sa o pár rokov späť, ako by malo vyzerať vysvedčenie v roku 2020?

Tiež by malo obsahovať 2 už spomenuté časti.

Na to, aby sme dosiahli zníženie emisií, by sme mali použiť už efektívne merania.

Čím menej emisií budeme vypúšťať, tým bude množstvo CO2 menšie,

a preto bude nižšia aj teplota Zeme.

No v niektorých prípadoch, rýchlosť, ktorou to dosiahneme

robením vecí, ktoré nevedú k veľkým redukciám,

je rovnako alebo menej dôležitá ako to druhé,

čo je podstatný prelom v týchto inováciach.

Tieto pokroky musíme dosiahnuť naplno

a môžeme ich pozorovať v spoločnostiach,

pilotných projektoch, alebo zmenenými regulačnými opatrniami.

Existuje o tom veľa úžasných kníh.

Kniha Ala Goreho, “Naša voľba”

a kniha Davida McKaya, “Udržateľná energia bez horúceho vzduchu”.

Pokryli všetko a vytvorili podklad

pre ďalšiu širokú diskusiu,

pretože to, čo potrebujeme, je úplná podpora.

Je toho veľa, čo sa musí spojiť.

Takže toto je želanie.

Je to veľmi konrétne želanie, že vytvoríme takúto technológiu.

Ak by som si mohol vybrať jedno želanie na nasledujúcich 50 rokov,

či už kto bude prezidentom,

alebo vakcínu, čo by som urobil veľmi rád,

alebo niečo,

čo stojí o polovicu menej pri nulovom CO2,

tak toto je to želanie, ktoré by som si vybral.

Toto je želanie s obrovským dopadom.

Ak si nevyberieme toto želanie,

priepasť medzi ľuďmi zmýšľajúcimi krátkodobo a dlhodobo bude desivá,

medzi USA a Čínou, medzi chudobnými a bohatými krajinami,

ale najviac zo všetkého sa zhorší život tých dvoch miliárd.

Takže, čo musíme urobiť?

O čo vás prosím je, aby ste vykročili vpred?

Potrebujeme viac sponzorov.

Keď sa krajiny stretnú na mieste, ako napr. Kodaň,

nemali by diskutovať iba o CO2.

Mali by rozprávať o inováciach

a boli by ste prekvapení tým, koľko málo času bolo stráveným

na týchto inovačných výskumoch.

Potrebujeme trhové stimuly, daň z CO2, jeho obmedzenie a obchodovanie s povolením,

v podstate niečo, čo dostane cenový signál zvonku.

Túto správu potrebujeme rozšíriť.

Potrebujeme, aby tento dialóg bol racionálnejší a zrorumiteľnejší,

vrátane krokov podniknutých vládou.

Je to veľmi dôležité želanie, ale je to niečo, čo môžeme dosiahnuť.

Ďakujem.

(Potlesk)

Ďakujem.

Chris Anderson: Ďakujem. Ďakujem.

(Potlesk) Ďakujem.

Len pre správne pochopenie Terrapower –

mohol by si mi na začiatok povedať, o akú výšku investovania ide?

Bill Gates: Len vyrobiť softvér, kúpiť superpočítač,

zamestnať najlepších vedcov, čo sme už urobili,

nás stálo desiatky milliónov,

a keď otestujeme naše materiály v ruskom reaktore,

aby sme uistili, že fungujú,

dostanete sa do stoviek miliónov.

Zložitou časťou je vyrobiť pilotný reaktor,

čo predstavuje náklady niekoľko miliárd, nájsť regulátor a miesto,

kde by sme ho vybudovali.

Keď sa nám podarí postaviť prvý, a ak bude fungovať tak, ako sa predpokladá,

bude všetko jasné, pretože, ako už vieme, ekonomika a energetický výkon

sú úplne odlišné od jadrovej energie.

CA: Takže, ak som to správne pochopil, zahŕňa to vybudovanie reaktora hlboko pod zemský povrch,

niečo ako vertikálny stĺpec plný jadrového paliva,

naplnený vyhoreným uránom,

a potom proces začne hore a postupuje smerom dolu?

BG: Presne tak. V súčasnosti pravidelne dopĺňate reaktor palivom,

čo si vyžaduje veľa ľudí a veľa ovládačov, ktoré sa môžu pokaziť,

keď musíte reaktor otvoriť, vyvážať a navážať palivo.

To nie je dobré.

Takže, ak máte veľmi lacné palivo, ktoré tam môžete uskladniť na 60 rokov –

berte to ako skládku –

dáte ho tam dolu a nemáte už toľko starostí.

A to tam bude iba sedieť a spaľovať sa ďalších 60 rokov, a týmto je to spravené.

CA: Je to taká jadrová elektráreň, ktorá sama rieši otázku vlastného odpadu.

BG: Áno. Ten odpad tam môžete

len tak nechať sedieť – takýmto postupom je oveľa menej odpadu –

potom ho vlastne môžete vybrať,

vložiť do iného reaktora a spáliť.

Začneme odpadom, ktorý už dnes existuje,

ktorý sa nachádza v chladiacich bazénoch alebo v suchých kontajneroch reaktorov.

To je naše palivo na začiatok.

Takže to, čo bolo problémom v dnešných reaktoroch,

je vlastne to, čím my začneme.

Takýmto spôsobom

dosť dramaticky znížime množstvo odpadu.

CA: Ale vo svojich prednáškach po celom svete rozprávaš

o možnostiach budúcnosti.

Kde bol najväčší záujem o tieto technológie?

BG: Ešte sme nevybrali konkrétne miesto,

a keďže sú tu zaujímavé obmedzenia o všetkom, čo je jadrové,

získali sme veľa záujmu,

že ľudia zo spoločnosti už boli v Rusku, Indii a Číne.

Stretol som sa s tajomníkom pre energiu USA

a diskutovali sme o tom, ako toto zapadá do vládneho programu o energii.

Som teda optimista. Viete, že Japonci a Francúzi už urobili nejaké práce.

Toto je alternatíva niečoho, čo už bolo urobené.

Ide o dôležitý pokrok, ale je to niečo ako rýchly reaktor,

a ten už postavilo veľa krajín.

Takže každý, kto už postavil rýchly reaktor, má právo byť tam, kde sa postaví prvý jadrový.

CA: Takže podľa teba, aké je časová rozmedzie a pravdepodobnosť,

kedy niečo také začne skutočne fungovať?

BG: Takže potrebujeme veľmi výkonný elektro-generačný zdroj,

ktorý je veľmi lacný,

a máme 20 rokov na výrobu a 20 rokov na uvedenie do prevádzky.

Toto je konečný termín, ktorý podľa modelov vývoja životného prostredia

musíme dodržať.

Firma Terrapower, ak všetko pôjde podľa plánu, čo je ich veľkým želaním,

by to mohla dosiahnuť.

Našťastie teraz existujú tucty spoločností,

potrebujeme síce aby ich boli stovky,

ktoré presne ako Terrapower, ak sa ich pokusom bude dariť

a ak financovanie ich pilotných tovární bude pokračovať,

to tiež môžu dokázať.

Najlepšie by bolo, ak by ich uspelo niekoľko,

pretože by sme mohli potom kombinovať viacero vecí.

Určite potrebujeme, aby aspoň jeden bol úspešný.

CA: V celkovom merítku veľkých možných zmien,

je táto najväčšia zo všetkých?

BG: Prelom v energetike je najdôležitejší.

Bol by aj bez environmenlálneho tlaku,

ale environmentálny tlak to iba robí dôležitejším.

V jadrovom svete sú ďalší zlepšovatelia.

Nepoznáme ich prácu tak dobre ako túto,

ale iný prístup majú ľudia v technológii modulov.

Napríklad reaktor tekutého typu, ktorý vyzerá ťažko,

ale možno to hovoria aj oni o nás.

Takže existujú rôzne postupy,

ale krása spočíva v tom, že molekula uránu

má miliónkrát viac energie ako povedzme molekula uhlia,

a preto, ak dokážete vyriešiť negatíva,

ako je radiácia,

ekologický dopad a náklady, potenciál

týkajúci sa efektu na zem a na ďalšie veci,

je to takmer o triedu vyššie.

CA: Čo ak to nebude fungovať, čo potom?

Musíme začať s mimoriadnymi opatreniami,

aby sme udržali teplotu Zeme stabilnú?

BG: Ak sa v takejto situácii ocitneme,

bude to ako keby ste sa prejedli a hrozil vám infarkt.

Kam potom pôjdete? Čo ak budete potrebovať operáciu srdca.

Je to smer výskumu, ktorá sa nazýva geoinžinierstvo.

Zahŕňa rôzne techniky na oddialenie zvyšovania teploty

o 20 až 30 rokov.

Toto je iba poistka.

Dúfate, že ju nebudete musieť použiť.

Niektorí ľudia vravia, že na poistku by ste pracovať nemali,

lebo zleniviete,

budete sa prejedať, lebo viete, že operácia srdca vás zachráni.

Nie som si istý, či je to rozumné, keď vezmeme do úvahy dôležitosť problému,

ale momentálne sa diskutuje o geoinžinierstve

a o tom, či by sme ho mali mať v zálohe, ak by sa to vyvíjalo rýchlejšie,

alebo pomalšie ako sa očakáva.

CA: Skeptici klimatických zmien: ako by ste ich presvedčili jednou alebo dvoma vetami,

že sa mýlia?

BG: Skeptici, nanešťastie, majú rôzne názory.

Takích, ktorí používajú vedecké argumenty, je málo.

Hovoria, že existuje efekt negatívnej spätnej väzby,

ktorý súvisí s oblakom, ktorý všetko začal?

Je tu veľmi málo argumentov, ktoré môžu použiť,

je tu veľmi malá pravdepodobnosť toho, čo tvrdia.

Problém, ktorý máme je podobný problému s AIDS.

Urobíš chybu teraz, ale zaplatíš za ňu až oveľa neskôr.

Máme veľa naliehavejších problémov,

a táto myšlenka hlása obmedziť sa teraz za cenu budúceho prosperovania -

vlastne je to neisté obmedzenie sa.

V skutočnosti, podľa správy IPCC nejde nutne o najhorší prípad,

a v bohatých častiach sveta sú ľudia, ktotrí sledujú IPCC,

a hovoria, že nejde až o taký veľký problém.

Ale faktom je, že tá neistota okolo je to, čo by nás malo donútiť sa pohnúť.

Mám sen, že pokiaľ tento systém bude výhodný,

a splní limity na CO2,

tak si skeptici povedia: "Dobre,

je mi jedno, že to neprodukuje CO2,

tak trochu si prajem, aby to CO2 produkovalo,

ale asi to príjmem, pretože je to lacnejšie než to predtým."

(potlesk)

CA: Takže, čo by bola tvoja odpoveď Bjornovi Lomborgovi na jeho argument o tom,

že ak spotrebuješ všetko úsilie na vyriešenie problému s CO2,

stratíš všetky ďalšie ciele

na odstránenie chudoby, malárie a tak ďalej,

že je to hlúpe mrhanie zemskými zdrojmi a investovanie financií,

keď je tu viac lepších vecí.

BG: No, oni vlastnia náklady na výskum a vývoj -

povedzme, že USA by mali utratiť cca o 10 miliárd ročne viac ako teraz -

nie sú nijako dramatické.

Nemali by byť na úkor iných vecí.

Keď sa snažíš naliať peniaze niekam, a niekto rozumný s tebou nebude súhlasiť,

kde je niečo neekonomické, a ty se to snažíš dotovat,

to je, podľa mňa, plytvanie.

Iba ak si veľmi blízko a podporuješ zberanie skuseností,

ktoré bude vo výsledku velmi lacné.

Ja verím, že by sme mali skúšať viacero vecí s potenciálom

byť vo výsledku omnoho lacnejší.

Pokiaľ to prehodíš a urobíš namiesto toho energiu veľmi drahú,

tak si ju budú môcť dovoliť iba bohatí.

Myslím si, že každý z nás tu si môže dovoliť platiť päťnásobne viac za energiu

bez zmeny životného štýlu.

Ale pre tie 2 miliardy ostatných by to bola katastrofa.

A dokonca aj sám Lomborg sa trochu zmenil.

Jeho kus je teraz o tom, prečo nie je výzkum a vývoj viac diskutovaný.

Stále je, kvôli svojemu predchádzajúcemu pôsobeniu,

spojovaný s táborom skeptikov,

ale postupne si uvedomuje, že tam bude čoskoro sám,

takže se snaží argumentovať výskumom a vývojom.

A tak sme sa dostali k bodu, na ktorom si myslím niečo je.

Je smiešne, ako málo je výskum a vývoj financovaný.

CA: Bill, verím, že hovorím za všetkých,

keď poviem, že dúfam, že sa tvoje želanie splní. Ďakujem.

BG: Tiež ďakujem.

(potlesk)