Alzheimerova choroba nie je normálnym starnutím – a môžeme ju vyliečiť

Viac ako 40 miliónov ľudí po celom svete trpí Alzheimerovou chorobou a očakáva sa, že toto číslo v nasledujúcich rokoch dramaticky vzrastie. Na druhej strane, od klasifikácie tejto choroby pred viac ako 100 rokmi nedošlo v boji proti nej k reálnemu pokroku. Vedec Samuel Cohen prináša nový objav zo svojho laboratória a tiež posolstvo s nádejou: „Alzheimer je choroba,“ hovorí Cohen, „a môžeme ju liečiť.“

V roku 1901 prijali ženu menom Auguste

do frankfurtskej psychiatrickej liečebne.

Auguste mala halucinácie

a nepamätala si ani tie najzákladnejšie
veci zo svojho života.

Jej doktor sa volal Alois.

Alois nevedel, ako Auguste pomôcť,

ale dohliadal na ňu až kým, žiaľ,
v roku 1906 zomrela.

Po jej smrti vykonal Alois pitvu

a našiel zvláštne povlaky a spletence
v Augustinom mozgu –

podobné nikdy predtým nevidel.

A čo je ešte zvláštnejšie,

ak by Auguste žila v súčasnosti,

nevedeli by sme jej pomôcť o nič viac,
ako Alois pred 114 rokmi.

Alois bol doktor Alois Alzheimer.

A Auguste Deter bola prvou pacientkou

s diagnózou, ktorú dnes nazývame
Alzheimerova choroba.

Od roku 1901 urobila
medicína značné pokroky.

Vyvinuli sme antibiotiká a vakcíny,
aby nás chránili pred infekciami,

mnohé druhy liečby rakoviny,
antiretrovirotiká proti HIV,

statíny na kardiovaskulárne choroby
a mnohé ďalšie.

Ale v zásade sme neurobili vôbec žiadny
pokrok v liečení Alzheimerovej choroby.

Patrím do tímu vedcov,

ktorí pracujú na liečbe Alzheimera
už viac ako desaťročie.

Takže na to stále myslím.

Alzheimer v súčasnosti postihuje
celosvetovo viac ako 40 miliónov ľudí.

Ale v roku 2050 bude postihovať
150 miliónov ľudí –

čo bude mimochodom
zahŕňať aj mnohých z vás.

Ak dúfate, že sa dožijete 85 rokov a viac,

vaša pravdepodobnosť dostať Alzheimera
bude takmer jedna ku dvom.

Inými slovami, je pravdepodobné,
že svoje zlaté roky strávite

buď útrapami Alzheimera

alebo pomocou pri starostlivosti
o svojho blízkeho s Alzheimerom.

Len v samotných Spojených štátoch

sú náklady na pacientov s Alzheimerom
200 miliárd dolárov ročne.

Jeden z piatich dolárov
v poistnom programe Medicare

je použitý na Alzheimera.

Dnes je to najdrahšie ochorenie

a predpokladané náklady
narastú 5-krát do roku 2050,

keď zostarnú silné populačné ročníky.

Možno vás prekvapí, že Alzheimer je,
jednoducho povedané,

jednou z najväčších medicínskych
a sociálnych výziev našej generácie.

Zatiaľ sme urobili relatívne málo,
aby sme sa s ňou vysporiadali.

V súčasnosti je z top 10
celosvetových príčin smrti

Alzheimer jedinou, ktorej nevieme
predchádzať, liečiť ju alebo ju spomaliť.

Vedecky rozumieme Alzheimerovi
menej než iným chorobám,

pretože sme investovali do výskumu
menej času a peňazí.

Americká vláda vynaloží každý rok
10-krát viac peňazí

na výskum rakoviny
ako na výskum Alzheimera.

Napriek tomu, že Alzheimer nás stojí viac

a spôsobuje podobný počet mŕtvych
ako rakovina.

Za nedostatkom zdrojov
je zásadnejší dôvod:

nedostatok povedomia.

Lebo toto je niečo, čo vie pár ľudí,
ale mal by vedieť každý:

Alzheimer je choroba a dá sa liečiť.

Po väčšinu z posledných 114 rokov

si každý, vrátane vedcov, chybne
zamieňal Alzheimera so starnutím.

Mysleli sme si, že senilita je normálnou
a nevyhnutnou súčasťou starnutia.

Ale stačí sa pozrieť na obrázok
zdravého zostarnutého mozgu

v porovnaní s mozgom
pacienta s Alzheimerom,

aby sme videli skutočné fyzické poškodenie
spôsobené touto chorobou.

Okrem vážnej straty pamäte
a mentálnych schopností

spôsobuje toto poškodenie mozgu

aj skrátenie dĺžky života
a je vždy smrteľné.

Spomeňte si, že doktor Alzheimer
našiel pred storočím v Augustinom mozgu

zvláštne povlaky a spletence.

Takmer storočie sme o nich nevedeli veľa.

Dnes vieme, že sa skladajú
z proteinových molekúl.

Proteinovú molekulu
si môžete predstaviť ako list papiera,

ktorý sa za normálnych okolností
skladá do komplikovaného origami.

Na tom papieri sú miesta, ktoré lepia.

A keď je papier správne zložený,
tieto lepivé kúsky skončia vo vnútri.

Ale niekedy sa to nepodarí
a niektoré lepivé kúsky zostanú vonku.

To spôsobuje, že proteinové molekuly
sa jedna k druhej prilepia,

vytvoria zhluky, ktoré sa napokon stanú
veľkými povlakmi a splatencami.

Toto je to, čo vidíme v mozgoch
pacientov s Alzheimerom.

Strávili sme ostatných 10 rokov
na univerzite v Cambridge

snahou pochopiť, ako táto porucha funguje.

Má to mnoho krokov a je zložité určiť,
ktorý má zmysel skúsiť zablokovať.

Je to ako zneškodniť bombu:

Prestihnutie jedného drôtika
nemusí urobiť nič;

prestrihnutie iných môže spôsobiť,
že bomba exploduje.

Musíme nájsť správny krok na zablokovanie

a potom vytvoriť liek, ktorý to spraví.

Donedávna sme väčšinou
strihali drôtiky a dúfali v to najlepšie.

Ale teraz sme dali dokopy pestrý tím –

lekárov, biológov, genetikov, chemikov,
fyzikov, inžinierov a matematikov.

A spoločne sa nám podarilo
identifikovať kritický krok v procese

a teraz testujeme novú triedu liekov,
ktoré konkrétne tento krok zablokujú

a zastavia chorobu.

Ukážem vám niektoré
z našich najnovších výsledkov.

Nikto mimo nášho laboratória
ich ešte nevidel.

Pozrime sa, čo sa stalo,
keď sme testovali nové lieky u červíkov.

Toto sú zdravé červíky;
vidno že sa pohybujú normálne.

Na druhej strane, tieto červíky
majú proteínové molekuly vnútri zlepené –

podobne ako u ľudí s Alzheimerom.

A môžete jasne vidieť, že sú choré.

Ak však dáme naše nové lieky
týmto červíkom v počiatočnom štádiu,

potom vidíme, že sú zdravé
a dožívajú sa bežného veku.

Toto je iba počiatočný pozitívny výsledok,
ale výskum ako tento nám ukazuje,

že Alzheimer je choroba,
ktorú môžeme pochopiť a liečiť.

Po 114 rokoch čakania,

je tu konečne realistická nádej na úspech

v nasledujúcich 10 či 20 rokoch.

Ale posilniť túto nádej,
konečne poraziť Alzheimera,

to chce vašu pomoc.

Toto nie je na vedcoch, ako som ja –
je to na vás.

Potrebujeme vás na zvýšenie povedomia,
že Alzheimer je choroba

a že ak to skúsime, môžeme ju poraziť.

Pri iných chorobách
žiadali pacienti a ich rodiny viac výskumu

a vytvorili tlak na vlády,
farmaceutický priemysel,

vedcov a regulátorov.

To bolo zásadné pre posunutie liečby HIV
koncom 80-tych rokov.

Dnes vidíme rovnaké úsilie
poraziť rakovinu.

Ale pacienti s Alzheimerom
často nie sú schopní ozvať sa.

A ich rodiny, skryté obete, starajúce
sa o svojich blízkych 24 hodín denne,

sú často príliš vyčerpané,
aby skúsili presadiť zmenu.

Takže je to skutočne na vás.

Alzheimer nie je vo väčšine prípadov
genetická choroba.

Každý, kto má mozog, je v ohrození.

Dnes máme 40 miliónov
pacientov ako Auguste,

ktorí nemôžu vytvoriť zmenu,
ktorú potrebujú.

Pomôžte nám ozvať sa za nich

a požadovať liečbu.

Ďakujem.

(potlesk)