Ako nás najhoršie okamihy našich životov robia tým, kým sme

Spisovateľ Andrew Solomon strávil svoju karieru rozprávaním príbehov o ťažkostiach iných. Teraz sa obracia na seba samého a vedie nás k detstvu plnému bojovania, zatiaľ čo ponúka tiež príbehy odvážnych ľudí, ktorých v nasledujúcich rokoch stretol. V srdečnej, precítenej a miestami vyslovene vtipnej reči Solomon podáva mocné volanie k tvoreniu významu v našich najväčších bojoch.

Ako študent nepriazne osudu

som bol počas rokov prekvapený tým,

ako mnohí ľudia,

ktorí prechádzajú veľkými súbojmi,

z nich dokážu získavať svoju silu

a počúval som ľudovú múdrosť

o tom, že to súvisí s nachádzaním významu.

A po dlhú dobu

som si myslel, že význam
je niekde tam vonku,

že je to nejaká veľká pravda,
ktorá chce byť nájdená.

Ale plynutím času som prišiel k pocitu,

že pravda je irelevantná.

Nazývame ju hľadaním významu,

ale lepšie by sme ju mohli
nazývať vytváraním významu.

Moja posledná kniha bola
o tom, ako sa rodiny

dokážu vysporiadať
s rôznymi druhmi náročného

alebo nezvyčajného potomstva

a jedna matka, s ktorou
som robil rozhovor,

ktorá mala dve deti s viacerými
vážnymi postihnutiami,

mi povedala: "Ľudia nám vždy ponúkajú

tie známe porekadlá, ako

'Boh ti nedá o nič viac,
ako dokážeš zvládnuť',

ale deti, ako sú tie naše,

nie sú predurčené byť darom.

Sú darom, pretože to je to,
čo sme si zvolili."

Robíme také rozhodnutia
počas celých našich životov.

Keď som bol v druhej triede,

Bobby Finkel mal narodeninovú párty

a pozval každého v našej triede okrem mňa.

Moja matka predpokladala,
že sa stala nejaká chyba,

a tak zavolala pani Finkelovej,

ktorá povedala, že ma Bobby nemá rád

a nechce ma na svojej párty.

A tak ma v ten deň moja matka vzala do zoo

a na zmrzlinový pohár.

Keď som bol v siedmom ročníku,

jedno z detí v mojom školskom autobuse

mi dalo prezývku "Percy"

ako skratku môjho správania

a niekedy on a jeho kumpáni

skandovali tú provokáciu

počas celej cesty školským autobusom,

45 minút tam, 45 minút späť:

"Percy! Percy! Percy! Percy!"

Keď som bol v ôsmej triede,

náš učiteľ prírodovedy nám povedal,

že u všetkých homosexuálov
mužského pohlavia

sa vyvinie inkontinencia stolice

spôsobená traumou, ktorú
prežíva ich análny zvierač.

A ja som prešiel strednou školou

bez toho, aby som
kedy bol išiel do jedálne,

kde by som bol sedel s dievčatami

a boli by sa mi za to smiali,

alebo by som bol sedel s chlapcami

a boli by sa mi smiali, že som chlapec,

ktorý by mal sedieť s dievčatami.

Prežil som detstvo prostredníctvom zmesi

vyhýbavosti a vytrvalosti.

Čo som vtedy nevedel

a teraz viem,

je to, že vyhýbavosť a vytrvalosť

môžu byť vstupnou
bránou k tvoreniu významu.

Po tom, čo ste vytvorili význam,

musíte ten význam zahrnúť

do novej identity.

Musíte zobrať traumy a urobiť ich súčasťou

toho, kým ste sa stali,

a musíte zabaliť najhoršie
udalosti svojho života

do príbehu víťazstva,

vytvárať lepšie ja

ako odpoveď na veci, ktoré bolia.

Jedna z ďalších matiek,
s ktorými som sa rozprával,

keď som pracoval na svojej knihe,

bola ako adolescentka znásilnená

a následkom toho znásilnenia mala dieťa,

čo ju prinútilo zahodiť
svoje kariérne plány

a poškodilo všetky jej citové vzťahy.

No keď som ju stretol,
mala päťdesiat rokov

a spýtal som sa jej:

"Rozmýšľate často o mužovi,
ktorý vás znásilnil?"

Povedala mi: "Zvykla som
o ňom rozmýšľať s hnevom,

ale teraz už len s ľútosťou."

Myslel som si, že má
na mysli ľútosť z toho,

že bol taký nevyvinutý,
že urobil takú otrasnú vec.

Spýtal som sa: "S ľútosťou?"

Odpovedala: "Áno,

pretože má nádhernú dcéru

a dve nádherné vnúčatá

a nevie o tom, no ja viem.

Takže sa ukazuje, že ja som tá šťastná."

Niektoré z našich zápasov sú veci,
do ktorých sa narodíme:

naše pohlavie, naša sexualita,
naša rasa, naše postihnutie.

A niektoré sú veci, ktoré sa nám stanú:

byť politickým väzňom,
byť obeťou znásilnenia,

prežiť hurikán Katrina.

Identita zahŕňa vstup do spoločenstva,

aby sme z toho spoločenstva získavali silu

a aby sme tam silu tiež dodávali.

Znamená to nahradiť "ale" za "a" --

nie: "Som tu, ale mám rakovinu",

ale radšej: "Mám rakovinu a som tu."

Keď sme zahanbení,

nedokážeme rozprávať svoje príbehy,

a príbehy sú základom identity.

Vytvorte význam, vybudujte identitu,

vytvorte význam a vybudujte identitu.

To sa stalo mojou mantrou.

Tvorenie významu je
o premieňaní seba samého.

Budovanie identity je o premieňaní sveta.

My všetci so stigmatizovanou identitou

denne čelíme tejto otázke:

do akej miery vyhovieť spoločnosti

tým, že sa budeme obmedzovať,

a do akej miery prekračovať hranice

toho, čo predstavuje správny život?

Tvorenie významu a budovanie identity

neurobí to, čo bolo nesprávne, správnym.

Iba urobí to, čo bolo nesprávne, vzácnym.

V januári tohto roka

som šiel do Mjanmarska robiť
rozhovory s politickými väzňami

a bol som prekvapený,
že boli menej roztrpčení,

ako som predpokladal.

Väčšina z nich vedome spáchala skutky,

ktoré ich dostali do väzenia,

a oni tam vošli so vztýčenými hlavami

a vyšli odtiaľ so stále
vztýčenými hlavami,

aj po mnohých rokoch.

Dr. Ma Thida, vedúca aktivistka
v oblasti ľudských práv,

ktorá takmer zomrela vo väznici

a strávila mnoho rokov na samotke,

mi povedala, že bola
svojim väzniteľom vďačná

za čas, ktorý mala na premýšľanie,

za múdrosť, ktorú získala,

za príležitosť zdokonaľovať
svoje meditačné schopnosti.

Hľadala význam

a vykonala svoju prácu
pre dôležitú identitu.

Ale aj keď boli ľudia,
ktorých som stretol,

menej roztrpčení, ako som očakával,

ohľadom pobytu vo väzení,

boli tiež menej vzrušení, ako som čakal,

ohľadom reformného procesu prebiehajúceho

v ich krajine.

Ma Thida povedala:

"My Burmčania sme známi

pre našu obrovskú milosť pod tlakom,

ale pod pôvabom ukrývame tiež smútok,"

povedala, "a skutočnosť, že sa udiali

tieto posuny a zmeny,

nezmaže pokračujúce problémy

v našej spoločnosti,

ktoré sme sa naučili tak jasne vidieť,

kým sme boli vo väzení."

Pochopil som, že hovorí,

že ústupky poskytujú len málo ľudskosti tam,

kde je žiadaná úplná ľudskosť,

že odrobiny nie sú to isté

ako miesto pri stole,

čo znamená, že môžete vytvoriť význam,

vybudovať identitu, a stále
byť hrozne nahnevaný.

Nikdy som nebol znásilnený

a nikdy som nebol v ničom,
čo by sa vzdialene približovalo

burmskej väznici,

no ako homosexuálny Američan

som zakúsil predsudky a dokonca nenávisť

a vytvoril som si význam
a vybudoval identitu,

čo je ťah, ktorý som sa naučil od ľudí,

ktorí zakúsili oveľa horšie utláčanie,

ako som ja kedy poznal.

Počas svojho vlastného dospievania

som šiel do extrémov,
v snahe byť heterosexuálny.

Zapísal som sa do niečoho, čo sa volá

terapia náhradnej sexuality,

v ktorej ľudia, ktorých som bol
povzbudzovaný nazývať doktormi,

predpisovali, čo som bol
povzbudzovaný nazývať cvičeniami,

so ženami, ktoré som bol
povzbudovaný nazývať náhradníčkami,

ktoré neboli tak celkom prostitútkami,

ale neboli tak celkom ani ničím iným.

(Smiech)

Mojou obľúbenou

bola blondínka z juhu,

ktorá sa mi napokon priznala,

že je v skutočnosti nekrofilná

a zobrala tú prácu po tom,
čo sa dostala do problémov

dolu v márnici.

(Smiech)

Tieto skúsenosti mi následne dovolili mať

niekoľko šťastných, fyzických
vzťahov so ženami,

za ktoré som vďačný,

no bol som vo vojne so sebou samým

a vykopal som si hrozné rany
vo svojej vlastnej psychike.

Nevyhľadávame bolestivé skúsenosti,

ktoré otesávajú našu identitu,

ale hľadáme svoju identitu

ako následok bolestivých skúseností.

Nedokážeme zniesť bezvýznamné mučenie,

ale môžeme vydržať obrovskú bolesť,

ak veríme, že to má význam.

Pohodlie na nás robí menší dojem

ako boj.

Mohli sme byť samými sebou
bez našich pôžitkov,

ale nie bez nešťastí,

ktoré vedú naše hľadanie zmyslu.

"Preto sa chválim slabosťami,"

napísal Svätý Pavol
v Druhom liste Korinťanom,

"lebo keď som slabý, vtedy som silný."

V roku 1988 som šiel do Moskvy

robiť rozhovory so sovietskymi
undergroundovými umelcami

očakávajúc, že ich práca bude

disidentská a politická.

Avšak radikalizmus
v ich diele v skutočnosti ležal

v novom vkladaní ľudskosti do spoločnosti,

ktorá ničila samu ľudskosť,

tak ako to, v istých
zmysloch, ruská spoločnosť

dnes robí znova.

Jeden z umelcov, ktorých
som stretol, mi povedal:

"trénovali sme na to, aby sme sa stali
nie umelcami, ale anjelmi."

V roku 1991 som sa
vrátil navštíviť umelcov,

o ktorých som písal

a s ktorými som bol počas prevratu,

ktorý ukončil existenciu
Sovietskeho zväzu,

a oni boli medzi hlavnými organizátormi

odporu voči tomu prevratu.

Na tretí deň prevratu

jeden z nich navrhol, aby sme sa prešli
na stanicu Smolenskaja.

Išli sme tam

a postavili sme sa
pred jednu z tých barikád.

O chvíľu neskôr

prišla kolóna tankov

a vojak v prednom tanku povedal:

"Máme nepodmienečné rozkazy

zničiť túto barikádu.

Ak pôjdete z cesty,

nemusíme vás zraniť,

ale ak sa nepohnete, nebudeme mať

inú možnosť, iba vás prejsť."

Umelci, s ktorými som bol, povedali:

"Dajte nám len minútu.

Dajte nám jednu minútu,
nech vám povieme, prečo sme tu."

Vojak si prekrížil ruky

a umelec spustil Jeffersonovský
chválospev na demokraciu,

taký, aký by tí z nás, ktorí žijú

v Jeffersonovskej demokracii,

boli tlačení predniesť.

Hovorili a hovorili

a vojak sa pozeral

a potom sa nepohol celú minútu

po tom, čo už skončili,

pozeral na nás vyhúkaný v tom daždi

a povedal: "To, čo ste
povedali, je pravda,

a my sa musíme skloniť pred vôľou ľudu.

Ak nám uvoľníte dosť miesta,
aby sme sa otočili,

vrátime sa, odkiaľ sme prišli."

A tak aj urobili.

Niekedy vám tvorenie významu

môže dať zásobu slov, ktorú potrebujete,

aby ste bojovali za svoju konečnú slobodu.

Rusko ma prebudilo ku kyslému poznaniu,

že utláčanie kŕmi moc vzdorovať mu,

a postupne som to
pochopil ako uholný kameň

identity.

Chcelo to identitu, ktorá
by ma zachránila od smútku.

Hnutie za práva gayov uvažuje o svete,

v ktorom sú moje odchýlky víťazstvom.

Politika identity vždy
pracuje na dvoch frontoch:

aby dala hrdosť ľuďom,
ktorí majú daný stav

alebo charakteristiku,

a aby spôsobila, že okolitý svet

bude s takými ľuďmi zaobchádzať
jemnejšie a milšie.

To sú dva úplne oddelené snahy,

avšak postup v každej sfére

sa ozýva v tej druhej.

Politika identity môže byť narcistická.

Ľudia vychvaľujú odlišnosť
len preto, že je ich vlastná.

Ľudia zužujú svet a fungujú

v diskrétnych skupinách
bez empatie jedného pre druhého.

Avšak správne pochopená

a múdro praktizovaná

politika identity by mala rozširovať

naše chápanie toho,
čo znamená byť človekom.

Identita sama

by nemala byť samoľúbym označením

či zlatou medailou,

ale revolúciou.

Bol by som mal ľahší život,
ak by som bol heterosexuál,

ale nebol by som sám sebou

a teraz sa mi viac páči byť samým sebou

ako myšlienka, že by som bol niekým iným,

niekým, kým, aby som bol úprimný,

nemám ani možnosť byť,

ani schopnosť si úplne predstaviť byť.

Ak však vyháňate drakov,

vyháňate hrdinov

a my sa oddávame

hrdinskému napätiu v našich životoch.

Niekedy som premýšľal,

či by som bol mohol prestať
nenávidieť tú časť seba samého

bez pokroku v "hrdosti gayov",

ktorého je táto reč prejavom.

Zvykol som si myslieť,
že by som sa považoval za dospelého,

keby som jednoducho mohol
byť gayom bez zdôrazňovania,

ale sebapohŕdanie v tom období
vo mne zanechalo prázdnotu

a je potrebná oslava, ktorá
ju bude napĺňať a pretekať ňou,

a aj keď splatím svoj
súkromný dlh melanchólie,

stále existuje vonkajší svet homofóbie,

ktorý bude trvať desaťročia osloviť.

Jedného dňa bude
"byť gayom" jednoduchý fakt,

bez párty klobúkov a obviňovania,

ale ešte nie.

Môj priateľ, ktorý
si myslel, že "hrdosť gayov"

sa sama sebou nechala príliš unášať,

raz navrhol, aby sme zorganizovali

Týždeň pokory gayov.

(Smiech) (Potlesk)

Je to skvelý nápad,

ale jeho čas ešte neprišiel.

(Smiech)

Neutralita, ktorá, zdá sa, leží

na polceste medzi zúfalstvom a oslavou,

je v skutočnosti konečným cieľom.

V 29 štátoch v USA

môžem byť legálne vyhodený z práce
alebo mi môžu odmietnuť dať byt,

pretože som gay.

V Rusku protipropagandový zákon

viedol k tomu, že ľudia
boli bití na uliciach.

Dvadsaťsedem afrických krajín

prijalo zákony proti sodomii

a v Nigérii môžu byť homosexuáli legálne

ukameňovaní

a lynčovania sa stali bežnými.

Nedávno boli v Saudskej Arábii dvaja muži,

ktorí boli prichytení
pri sexuálnych skutkoch,

odsúdení každý na sedemtisíc úderov bičom

a ako následok sú teraz trvalo postihnutí.

Takže kto môže vytvárať význam

a budovať identitu?

Práva gayov nie sú primárne
manželskými právami

a pre milióny ľudí, ktorí žijú
na neprijímajúcich miestach

bez akýchkoľvek prostriedkov,

zostáva dôstojnosť nedosiahnuteľná.

Mám šťastie, že som si vytvoril význam

a vybudoval identitu,

ale to je stále vzácne privilégium,

a homosexuálni ľudia
si dohromady zaslúžia viac

ako odrobiny spravodlivosti.

No aj tak je každý krok vpred

taký sladký.

V roku 2007, šesť rokov
po tom, čo sme sa stretli,

sme sa ja a môj partner rozhodli,

že sa vezmeme.

Stretnúť Johna bolo objavením

veľkého šťastia

a tiež odstránením veľkého nešťastia.

Niekedy som bol taký zaneprázdnený

zmiznutím všetkej tej bolesti,

že som zabudol na radosť,

ktorá bola pre mňa najprv
tou menej významnou stránkou toho všetkého.

Svadba bola spôsobom
vyhlásenia našej lásky

viac ako niečoho prítomného
než neprítomného.

Manželstvo nás čoskoro viedlo k deťom

a to znamenalo nové významy

a nové identity, naše a ich.

Chcem, aby moje deti boli šťastné,

a milujem ich s najväčšou
bolesťou, keď sú smutné.

Ako homosexuálny otec ich môžem naučiť

poraziť to, čo je
v ich životoch nesprávne,

ale verím, že ak uspejem

v ich ochrane pred nepriazňou,

tak ako rodič zlyhám.

Budhistický učenec, ktorého
poznám, mi raz vysvetlil,

že Západniari si chybne myslia,

že nirvána je to, čo prichádza,

keď je všetok váš žiaľ za vami

a vy máte už len blaho,
na ktoré sa môžete tešiť.

Povedal však, že to by nebola nirvána,

pretože vaše blaho v prítomnosti

by vždy bolo zatienené
radosťou z minulosti.

Nirvána, povedal, je to,
k čomu prichádzate,

keď máte len blaho,
na ktoré sa môžete tešiť,

a v tom, čo vyzeralo ako smútok,

nachádzate semienka svojej radosti.

A niekedy premýšľam,

či by som bol mohol nájsť také naplnenie

v manželstve a deťoch,

keby boli prišli ľahšie,

keby som bol býval heterosexuálom v mojej mladosti
alebo by som ním bol teraz,

pričom v každom z týchto
prípadov by to mohlo byť ľahšie.

Možno by som mohol.

Možno by všetky moje komplexné predstavy

mohli byť aplikované na iné oblasti.

Ale ak na hľadaní významu

záleží viac ako na nájdení významu,

otázkou nie je, či by som bol šťastnejší

preto, že som bol šikanovaný,

ale či ma prisudzovanie významu

tým skúsenostiam

urobilo lepším otcom.

Zvyknem nachádzať extázu
schovanú v každodenných radostiach,

pretože som neočakával, že tie radosti

budú pre mňa každodenné.

Poznám mnoho heterosexuálov, ktorí majú

rovnako šťastné manželstvá a rodiny,

ale homosexuálne manželstvo
je tak dychberúco svieže

a homosexuálne rodiny
sú tak osviežujúco nové

a v tom prekvapení som ja našiel význam.

V októbri som mal päťdesiate narodeniny

a moja rodina mi zorganizovala oslavu,

uprostred ktorej

môj syn povedal môjmu manželovi,

že chce predniesť reč,

a John povedal:

"George, nemôžeš
predniesť reč. Máš štyri."

(Smiech)

"Len dedko, ujo David a ja

dnes prednesieme reči."

Ale George na tom trval a trval,

až ho napokon John vzal k mikrofónu

a George veľmi hlasno povedal:

"Dámy a páni,

môžem mať, prosím, vašu pozornosť?"

A každý sa prekvapene otočil.

A John povedal:

"Teším sa, že sú ockove narodeniny.

Teším sa, že všetci dostaneme tortu.

A ocko, keby si bol malý,

bol by som tvojím priateľom."

A ja som si pomyslel -- Ďakujem vám.

Ja som si pomyslel, že som bol zaviazaný

ešte aj Bobymu Finkelovi,

pretože sa mi všetky tie minulé zážitky

v tom okamihu vynorili,

a konečne som bol bezpodmienečne vďačný

za život, ktorý by som bol
kedysi za každú cenu zmenil.

Homosexuálneho aktivistu Harveyho Milka

sa raz mladší homosexuálny muž opýtal,

čo by mohol urobiť, aby hnutiu pomohol,

a Harvey Milk povedal:

"Choď von a niekomu to povedz."

Vždy je niekto, kto nám chce zabaviť

našu ľudskosť,

a vždy sú príbehy, ktoré ju obnovujú.

Ak žijeme otvorene,

môžeme vyraziť nenávisť

a rozšíriť životy všetkých.

Tvorte význam. Budujte identitu.

Tvorte význam.

Budujte identitu.

A potom pozvite svet,

aby zdieľal vašu radosť.

Ďakujem vám.

(Potlesk)

Ďakujem vám. (Potlesk)

Ďakujem vám. (Potlesk)

Ďakujem vám. (Potlesk)