Samadhi Part 2 (It's Not What You Think)

Najväčší duchovní učitelia sveta z dávnych či novodobých čias sa podelili

o názor, že najhlbšia pravda našej bytosti nie je majetkom jedného

konkrétneho náboženstva alebo duchovnej tradície, ale nachádza sa

v srdci každého človeka.

Básnik Rumi povedal: "Kde je ten mesiac, ktorý nikdy nestúpa ani nestojí?

Kde je tá duša, ktorá nie je ani s nami ani bez nás? Nehovorte, že je tu alebo tam.

Všetko stvorenie je "Tým", ale pre oči to nemožno vidieť.

V príbehu Babylonskej veže je ľudstvo roztrieštené na nespočetné množstvo

jazykov, názorov, kultúr a záujmov. Babylon znamená doslovne "Božia brána".

Bránou je naša premýšľajúca myseľ - naše podmienené štruktúry. Pre tých ktorí

uskutočnia ich pravú podstatu, ich Bytie za menom a formou, oni sú

zasvätení do veľkého tajomstva čo leží za bránou.

Staroveké podobenstvo, podobenstvo o slonovi, bolo použité na opis toho, ako rôzne

tradície v skutočnosti poukazujú na jednu veľkú Pravdu. Skupina slepých ľudí

z ktorej sa každý dotýka inej časti slona, získa určitý dojem

o tom, čo slon je. Osoba stojaca na nohe slona opisuje

slona ako strom. Osoba na chvoste hovorí, že slon je ako

povraz. Slon je ako oštep, hovorí ten ktorý stojí pri kle,

ak sa jeden dotýka ucha, zdá sa, že slon je ako vejár.

Osoba, ktorá sa dotýka strany, je presvedčivá, že slon je ako stena.

Problémom je, že sa dotýkáme nášho kúsku slona a veríme, že naše skúsenosti

sú jediná pravda. Neuznávame ani si neuvedomujeme, že

skúsenosť každej osoby je len inou časťou toho istého zvieraťa.

Skutočná filozofia spočíva v pochopení toho, že všetky duchovné

a náboženské tradície zdieľajú jednu a tú istú - univerzálnu Pravdu. Mystická alebo

nadzmyslová realita na ktorej základe vyrástlo všetko duchovné poznanie

a doktríny

Swami Vivekananda zhrnul historické učenia, keď povedal "koniec

všetkých náboženstiev je uvedomenie si Boha v duši. To je JEDNO - UNIVERZÁLNE náboženstvo. "

V tomto filme, keď používame slovo Boh, je to jednoducho metafora pre

nadzmyslové poznanie, poukazujúce na veľké tajomstvo nad obmedzenou egoistickou mysľou.

Realizovať skutočné ja alebo imanentné(vnútorné) Ja je realizovať svoju božskú prirodzenosť.

Každá duša má potenciál prejaviť novú vyššiu úroveň vedomia. Prebudiť sa

zo svojho vlastného spánku a stotožňovania sa s hmotou.

Spisovateľ a vizionár Aldous Huxley, známy svojou knihou "Brave New World"

tiež napísal knihu s názvom "Univerzálna filozofia", v ktorej píše

o jednom učení, ktoré vracia znova a znova v histórii, nadobúda podobu

kultúry, v ktorej to je realizovaná. Píše: "Univerzálna filozofia je

vyjadrená najsilnejšie v sanskrtom vzorci "Tat Tvam Asi"; "To Najvyššie Umenie"

Atman alebo imanentné večné Ja je súčasťou s Brahman, absolútnym základom

všetkej existencie a najvyšším účelom každej ľudskej bytosti je

objaviť túto skutočnosť pre seba samotnú. Zistiť, kto on alebo ona vlastne je.

Každá tradícia je ako aspekt šperku odrážajúca jedinečnú perspektívu

rovnakej pravdy, zatiaľ čo sa navzájom zrkadlia a osvetľujú

Jedno v akom jazyku a konceptuálnej štruktúre, všetky náboženstvá, ktoré

odzkradľujú univerzálne učenie majú nejakú predstavu, že existuje spojenie

s niečím väčším, niečím čo nás presahuje ale čoho sme súčasťou

Je možné učiť sa a spojiť učenie z jedného alebo viacerých

zdrojov bez výhradného stotožnenia sa s nejakým z nich. Hovorí sa, že skutočné

duchovné učenia sú jednoducho prsty poukazujúce na transcendentálnu pravdu. Ak sa

pripútame k dogmám učenia z pohodlnosti, tak zakrpatieme v našom

duchovnom vývoji. Aby sme v sebe mohli uskutočniť pravdu presahujúcu akékoľvek obmedzenia, je potrebné opustiť všetko

lipnutie a pripútanosť, opustiť všetky náboženské koncepty.

Z pohľadu ega - prst smerujúci vás k Samádhi

smeruje priamo k priepasti.

Svätý Ján z Kríža povedal: "Ak si chce človek byť istý, že kráča správnou cestou,

musí zavrieť oči a chodiť v tme. "

Samadhi začína skokom do neznáma.

V dávnych tradíciách sa hovorí, aby sa realizoval Samadhi, je potrebné

obrátiť pozornosť od všetkých známych objektov; od všetkých vonkajších

javov, podmienených myšlienok a pocitov, smerom k pozornosti samotnej.
(obrátiť POZORNOSŤ NA POZORNOSŤ)

Smerom k vnútornému zdroju; srdcu alebo podstate človeka. Keď v tomto filme

používame slovo Samadhi, poukazujeme na transcendenciu (zmysly presahujúce poznanie). Na najvyššie

Samadhi, ktoré bolo pomenované Nirvikalpa Samadhi.

V Nirvikalpa Samadhi dochádza k zastaveniu vlastnej činnosti,

zastaveniu všetkého hľadania a snaženia sa. Hovoriť sa dá len o tom, čo odpadá keď sa k nemu blížime

a čo sa opäť objavuje, keď sa z neho vrátime. Nie je tu vnímanie ani

nevnímanie, ani "to" ani "ono", ani vedomie ani

nevedomosť. Je to absolútne nepochopiteľné a nezmyselné pre myseľ

Keď sa osobnosť človeka vráti do činnosti, je si vedomá toho, odkiaľ sa vrátila; akoby znovu - zrodená,

a všetko sa stáva opäť novým. Zostala s nami len vôňa Božského pafému

ktorá zostáva stále dlhšie, ako sa človek vyvíja na duchovnej ceste.

Existuje mnoho typov Samádhi popísaných v starodávnych tradíciách a

jazyk vytvoril veľa zmätku v priebehu rokov. Rozhodli sme sa použiť

slovo Samadhi poukázajúce na transcendentálnu jednotu, ale rovnako jednoducho by sme mohli

použiť slovo z inej tradície, či kultúry. Samadhi je staroveký Sanskrit

ktorý je spoločný pre védsku jogickú a samkhya tradíciu v Indii

a prenikol do mnohých iných duchovných tradícií. Samadhi je ôsmy stupeň

Patanjaliho osem stupňovej jógy a ôsma

časť Budhovej vznešenej osemnásobnej cesty. Budha používal slovo "Nirvana",

zastavenie "vana" alebo zastavenie vlastnej aktivity.

Patanjali opísal jogu alebo Samadhi ako "chitta vritti nirodha", Sanskrit

čo znamená "zastavenie víru alebo špirály mysle." Je to odpútavanie

vedomia z celého matrixu alebo výtvorov mysle.

Samadhi nepredstavuje žiadny koncept, pretože realizovať ho, vyžaduje

upustenie od konceptuálnej mysle (od neustálej mentálnej činnosti).

Rôzne náboženstvá použili rôzne slová na popísanie zjednotenia sa s Božskosťou.

V skutočnosti samotné slovo "náboženstvo" znamená niečo podobné. V latinčine "religare"

znamená znova-spojiť alebo opätovné prepojenie. Je to podobný význam ako slovo jóga, ktoré

znamená yoke, spojiť svetské s transcendentom. V islame to je

čo sa odráža v starobylej arabčine významu slova islamu, čo znamená

odovzdanie sa alebo prosba k Bohu. Znamená to úplné odovzdanie alebo vzdanie sa

vlastnej štruktúry osobnosti.

Kresťanskí mystici, ako svätý František z Assisi, svätá Teresa z Ãvily a

Svätý Ján z kríža opisuje božské spojenie s Bohom, Božím kráľovstvom

vnútri. V evanjeliu podľa Tomáša povedal Kristus "kráľovstvo nie je tu ani tam.

Skôr sa kráľovstvo Otca rozprestiera na zemi a ľudia

ho nevidia."Diela gréckych filozofov Platóna, Plotina, Parmenida,

a Heraclita, vnímané cez šošovku univerzálneho učenia ukazujú

smerom k rovnakej múdrosti. Plotinus učí, že najväčším ľudským úsilím je

viesť ľudskú dušu k najvyššiemu stavu dokonalosti a zjednoteniu sa

so všetkým, čo JE.

Lakotský medicinman a svätý Čierny Elk povedal: "Prvotný mier, ktorý je

zo všetkých najdôležitejší, je ten, ktorý prichádza do duší ľudí, keď

si uvedomujú ich vzťah, ich jednotu s vesmírom a všetkými jeho silami. A

keď si uvedomia, že v centre vesmíru prebýva Veľký Duch a

že toto centrum sa nachádza naozaj všade. Je i v každom z nás.

Na ceste k prebudeniu, pokým ešte nie sme v Samádhi

existujú vždy dve polarity, dva vchody - ktorými môžme vstúpiť. Dve úrovne:

jedna smerom k čistému vedomiu a druhá smerom do sveta foriem. Nahor stúpajúci

prúd smerom k absolútnu a nadol klesajúci prúd smerom k Mayi (iluzórnemu svetu)

ktorý sa prejavuje viditeľne aj neviditeľne (jemnohmotne). Vzťah medzi relativitou a

absolútnom možno zhrnúť nasledujúcim citátom Šrí Nisargadatta

Maharaja: "Múdrosť je vedomie Ja som ničím, láska je vedomie Ja som všetko, a

medzi týmito dvoma plynie môj život. "

Čo sa zdorilo z tejto jednoty je nové božské vedomie. Niečo sa rodí

z manželstva alebo zjednotenia týchto polarít alebo pádu dualistickej

identifiikácie, no to, čo sa rodí, nie je vec a nikdy sa nezrodilo.

Vedomie kvitne vytvárajúc niečo nové, vytvárajúc to, čo by ste mohli nazvať a

nekonečná trojica

Boh je Otec, transcendentálny, nepoznateľný a nemenný, je spojený s

Božskou Matkou, ktorá je všetkým, čo sa mení. Táto jednota prináša

alchymickú transformáciu; istý druh smrti a znovuzrodenia.

Vo Védických učeniach je Božská jednota zastúpená dvoma základnými silami:

Shiva a Shakti. Názvy a tváre rôznych božstiev sa menia počas celej histórie

ale ich základné atribúty zostávajú. Čo sa rodí z tohto spojenia je

nové božské vedomie, nová cesta bytia vo svete. Dve polarity

neoddeliteľnou jednotou. Univerzálna energia, ktorá je bez stredu, bez akýchkoľvek obmedzení.

Je to čistá láska. Nie je tu nič, čo by bolo možné získať alebo stratiť

pretože je úplne prázdna a súčasne absolútne plná.

Či sa jedná o Mesopotámske školy mystérií, duchovné tradície

Babylončanov a Asýrčanov, náboženstvá starovekého Egypta,

Núbijské a Kemetické kultúry starovekej Afriky, šamanské a domorodé

tradície po celom svete, mysticizmus starovekého Grécka, gnostikov

nedualistických Budhistov, Taoistov, Židov, Zoroastrianov, Jainov, Muslimov,

alebo Kresťanov zistíme, že ich spoločné znakom je, že ich najvyššie duchovné

vhľady umožnili ich prívržencom realizovať Samádhi.

Skutočné slovo Samadhi znamená niečo ako realizovať "rovnakosť" alebo jednotu

vo všetkých veciach. To znamená Jednotu. Je to zjednotenie všetkých aspektov

seba. Ale nie chyba intelektúalneho porozumenia

od skutočnej realizácie Samadhi. Je to tvoje ticho, tvoja prázdnota, ktorá spája všetky

úrovne špirály života

Práve prostredníctvom starodávneho učenia o Samadhi môže Ľudstvo začať

chápať spoločný zdroj všetkých náboženstiev a opäť sa prepojiť v jedno

so spirálou života, Veľkým Duchom, Dharmou alebo Tao.

Spirála je mostom, ktorý sa rozprestiera od mikrokozmu po makrokozmos.

Z vašej DNA do vnútorného Lotosu energie, ktorá prechádza cez čakry,

až k špirálovému náručiu galaxií

Každá úroveň duše je vyjadrená prostredníctvom špirály ako stále sa vyvíjajúce vetvy,

prežívania, skúmania. Pravé Samahdi je realizáciou prázdnoty

všetkých úrovní Ja. Všetky plášte duše. Spirála je nekonečnou hrou

duality a cyklu života a smrti.

V čase sa stane, že zabúdame na naše spojenie so zdrojom.

Objektív, ktorým sa pozeráme, je veľmi malý a my sa identifikujeme obmedzeným

tvorom plaziacmi sa po Zemi, len aby opäť dokončil cestu späť

k svojmu zdroju:

do centra, ktoré je všade.

Chuang Tzu povedal: "Keď už viac neexistuje oddelenosť medzi týmto a tamtým, to sa

nazýva nehybným bodom Tao. V tomto nehybnom bode v strede špirály

môžeme vidieť nekonečno vo všetkých veciach."

Staroveká mantra "om mani padme hum" má poetický význam. Jeden sa prebudí alebo

si uvedomí šperk vo vnútri lotosu.. Vaša skutočná povaha sa prebudí v duši,

vo svete AKO svet.

Použitím hermetického princípu "Ako hore tak aj dole, ako dole tak aj hore", môžme použiť

analógiu aby sme začali chápať vzťah medzi mysľou a tichom,

relativitou a absolútnom.

Spôsob, ako začať chápať nekonceptuálnu povahu Samádhi, je

použiť analógiu čiernej diery.

Čierna diera je tradične opísaná ako oblasť priestoru s masívnym

gravitačným poľom tak silným, že žiadne svetlo ani hmota nemôžu uniknúť. Nové teórie

predpokladajú že všetky objekty od najmenších mikroskopických častíc po

makrokozmické formulácie ako galaxie majú čiernu dieru alebo tajomnú

singularitu vo svojom strede. V tejto analógii budeme používať túto novú

definíciu čiernej diery ako "centra, ktoré je všade".

V Zene je veľa básní a koánov, ktoré nás priviedli tvárou v tvár

k bráne bez vrát. Človek musí prejsť bránou bez vrát, aby si uvedomil samadhi.

Horizont udalosti je hranicou v časopriestore, za ktorým udalosti nemôžu

ovplyvniť externého pozorovateľa, čo znamená, že čokoľvek sa deje za horizontom

je pre vás nepoznateľné. Mohli by ste povedať, že horizont udalosti

čiernej diery je analogická bezbranná brána. Je to hranica medzi

Ja a nie-Ja. Neexistuje žiadne "ja", ktoré by mohlo prejsť cez horizont udalostí.

V strede čiernej diery je jednorozmerná singularita obsahujúca

hmotnosť miliárd Sĺnk v nepredstaviteľne malom priestore.

Efektívne nekonečná hmotnosť. Doslova vesmír v niečom nepatrne menšom ako

zrnko piesku. Singularita je niečo bezrozmerné za časom a priestorom.

Podľa fyzikálnych hnutí je pohyb nemožný, existencia vecí je

nemožná. Čokoľvek to je, nepatrí to do

sveta vnímania, ale nemožno ho označiť lza čistú nehybnosť.

Je to za nehybnosťou a pohybom. Keď si uvedomíte centrum, ktoré je

ktoré je všade a nikde, dualita sa rozpadá, forma a prázdnota

Dalo by sa to nazvať dynamickou nehybnosťou alebo plnou prázdnotou v strede

absolútnej temnoty. Taoistický učiteľ Lao Tse povedal

"Temnota v tme je brána ku všetkému pochopeniu."

Spisovateľ porovnávajúci mytológ Joseph Campbell opisuje opakujúci sa

symbol, časť večnej filozofie, ktorú nazýva Axis Mundi;

centrálnym bodom alebo najvyššou horou.

Bodom, okolo ktorého sa všetko točí. Bod kde sú nehybnosť a pohyb

spolu. Z toho stredu sa realizuje mohutný kvitnúci strom. Strom Bodhi

ktorý spája všetky svety. Rovnako ako sa Slnko nasáva do čiernej diery,

keď sa blížite k veľkej realite, váš život sa začína otáčať okolo nej a vy

začnete miznúť

Keď sa blížite k imanentnému ja, môže to byť strašné pre štruktúru ega.

Strážcovia brány sú tam, aby otestovali tých, ktorí sú na svojej ceste.

Človek musí byť ochotný čeliť svojim najväčším strachom a súčasne

prijať svoju vlastnú vnútornú silu. Priniesť svetlo do nevedomých strachov a

krásy skrytej vo vnútri. Ak je tvoja myseľ v pokoji, ak tam nie je žiadna
vlastná reakcia, potom

všetky javy produkované podvedomím sa vyplavujú a odchádzajú preč.

Toto je bod duchovnej cesty, kde je najviac zo všetkého potrebná dôvera.

Čo myslíme dôverou? Dôvera nie je to isté ako viera. Viera je prijímanie niečoho

na úrovni mysle za účelom získania komfortu a bezpečia. Dôvera je pravým opakom. Dôvera je

zostať stáť na mieste kompletného ne-poznávania, akceptujúc čokoľvek sa objaví

z podvedomia. Dôvera je odovzdanie sa volaniu Jednoty

po rozplynutí alebo rozbúraní malého individuálneho ja aby mohlo prejsť bránou bez vrát.

Evolúcia a štruktúra galaxie je úzko prepojená bezrozmerným stredom vlastnej čiernej diery

práve tak, ako je vaša evolúcia nerozlučne spojená s prítomnosťou pravého Ja (Nad-Ja),

Jednoty, ktorá je vašou pravou podstatou.

Nemôžme vidieť čiernu dieru, ale môžme o nej vedieť nepriamo - tak, že sa veci pohybujú

okolo nej; tým, ako interaguje s fyzickou realitou...
Rovnako neôžme

vidieť našu pravú podstatu. Nad-Ja nie je vecou ktorú by bolo možné uvidieť, no môžme pozorovať

jeho osvietené pôsobenie.
Ako hovorieval majster Zenu - Suzuki:

"Stručne povedané - neexistujú osvietení ľudia. Existuje len osvietená činnosť."

Nemôžme ho vidieť práve tak, ako oko nemôže vidieť seba samotné.
Nemôžme ho pozorovať, pretože je

tým, čo umožňuje samotný proces pozorovania (je pozorovateľom a pozorovaným súčasne). Podobne ako čierna diera nie je Samádhi

ničotou a súčasne nie je ani niečím. Je to zrútenie duality

niečoho a ničoho. Nie je tu žiadna brána, ktorou by sa dalo vojsť do tejto veľkolepej reality

no, existuje nekonečné množstvo ciest. Ciest učení Dharmy, ktoré sú ako nekonečná špirála

bez začiatku a bez konca. Nikto nedokáže prejsť bránou bez vrát. Nikoho myseľ nikdy

neprišla na to ako a nikomu sa to nikdy ani nepodarí. Nikto nedokáže prejsť bránou bez vrát,

tak buď tento Nikto...

Samádhi je cesta bez cesty, po ktorej sa nedá kráčať... zlatý kľúč...
Je ukončením nášho stotožňovania sa

so štruktúrami individuality oddeľujúcimi naše vnútorné a vonkajšie svety.

Existuje mnoho rozvojových modelov, popisujúcich vrstvy, alebo úrovne

štruktúry individuality. Použijeme príklad, ktorý je veľmi starý.

V Upanišádach sa závoje, zakrývajúce Átman, alebo Dušu nazývajú kóšha.

Každá kóša je ako zrkadlo. Vrstva štruktúry osobnosti; závoj, alebo úroveň Máyi, ktorý

odvádza našu pozornosť od realizácie našej vlastnej podstaty, ak sa s ním stotožňujeme

Väčšina ľudí vidí odrazy a verí, že to je to, čím sú.

Jedno zrkadlo odráža zvieraciu vrstvu, fyzické telo. Iné zrkadlí

vašu myseľ, vaše myšlienky vaše inštinkty a vnemy.

Iné zas vaše vnútorné energie alebo pránu, ktorú môžte pozorovať, keď sa obrátite dovnútra. Ďalšie zrkadlo

odráža úroveň predstavivosti vyššej mysle alebo vrstvu múdrosti

a existujú tu ešte vrstvy transcendentálnej alebo neduálnej blaženosti, ktoré sú zažívané

keď sa človek blíži k Samádhi.

Existuje potenciálne nespočetné množstvo zrkadiel, alebo aspektov osobnosti, ktoré je možné

rozlíšiť, a ktoré sa neustále menia.

Väčšina ľudí ešte neobjavila ani len úrovne pranickej, vyššej mysle či neduálnej blaženosti.

Nemajú ani poňatia, že vôbec existujú.

Tieto úrovne vo vašom živote existujú, no vy ich nevidíte. Skryté sa zrkadlí

v našich životoch ďaleko viac, ako to, čo je zjavné.

Sú neviditeľné, pretože im väčšina ľudí nevenuje žiadnu pozornosť.

Rovnako ako klenoty na Indrovom náhrdelníku - odrážajú sa jeden v druhom

donekonečna. Zmena na jednej úrovni

súčasne ovplyvňuje všetky ostatné úrovne.

Niektoré z týchto zrkadiel môžu byť ukryté v tieni podvedomia, až pokým nemáme dostatok šťastia

a nestretneme kvalifikovaného sprievocu, ktorý nám pomôže osvetliť ich. Pravdou je, že

ani nevieme, čo nevieme. Teraz si predstavte, že rozbijete všetky zrkadlá.

Že zmizne všetko, čo by niečo odrážalo späť k vám. Kde ste?

Keď sa myseľ stíši, zrkadlá prestávajú odrážať. Už viac neexistuje

subjekt a objekt. No nezamieňajte si prvotný stav s ničotou

alebo so zabudnutím. Pravé Ja nie je ani niečím, ani ničím...

Zdroj nie je nejakou vecou... je prázdnotou alebo tichom samotným.

Je prázdnotou, ktorá je zdrojom všetkých vecí. Forma sa práve uskutočňuje ako

prázdnota, a prázdnota sa prejavuje ako exaktná forma. Tento zdroj je obrovskou

lonom tvorenia, oplodneným všetkými možnosťami.

Samádhi je prebúdzanie neosobného vedomia. Podobne, ako keď

sa vám niečo sníva... akonáhle sa prebudíte uvedomíte si, že všetko v tom sne bolo

iba vo vašej mysli. Akonáhle je uskutočnené Samádhi, prichádza uvedomenie

ža všetko v tomto svete sa deje vrámci úrovní na úrovni energie a

vedomia. Všetko sú zrkadlá v zrkadlách, sny v snoch.

Vy, ktorý si myslí, že je... je snom a snívajúcim súčasne.

Všetko, čo zaznie v tomto filme, nechajte odísť... neukladajte si to vo svojej mysli. Duša

sníva... sníva sen o vás...

Sen sa neustále mení, no súčasne je možné si uvedomiť to

čo sa nemení. Toto uvedomenie nemôže byť pochopené s obmedzenou

individuálnou mysľou.

Keď sa vrátime z Nirvikalpa Samádhi, zrkadlá znova začínajú odrážať a

prichádza uvedomenie, v ktorom si myslíme, že sme - ste v skutočnasti vy sami.

Nie obmedzené ja, ktoré je iba dočasným obrazom, ale ste si vedomí

vašej pravej podstaty ako zdroja všetkého, čo JE. Toto svitanie vyššej múdrosti,

zárodok, "pradžňá" alebo gnosis je tým, čo sa rodí zo Samádhi.

Podľa knihy Jóbovej Chokmah alebo múdrosť má svoj pôvod v Prázdnote. Tento bod múdrosti je súčasne

nekonečne malý a napriek tomu obsahuje celé bytie, no zostáva

nepochopiteľným pokým nezíska formu a tvar v zrkadlovom paláci

zvanom "binah", lono vyrezané vyššou múdrosťou, ktorá dáva tvar

zárodku božského ducha.

Existencia predstáv alebo myslí existencie nie je problém. Na

druhej strane, chybou v ľudskom vnímaní je, že sa

s nimi stotožňujeme. Táto ilúzia, že sme obmedzeným ja- je Mája. Učenie jógy

hovorí, že k realizácii Samádhi je nutné pozorovať objekt meditácie

až pokým sa nestradí... pokým sa ty nestratíš v ňom, alebo on v tebe. Napriek tomu,

že jazyk v rôznych tradíciách sa líši vo svojich koreňoch, všetky poukazujú

smerom k zániku stotožňovania sa s individualitou a ego-centrickou aktivitou.

Buddha vždy učil v negatívnych pojmoch. Učil skúmaniu

priamo smerom pracujúcej štruktúre ja. Nehovoril, čo je Samádhi

s výnimkou keď tvrdil, že je to koniec utrpenia. V Advaitovej Védante existuje pojem "neti neti"

čo znamení "ani toto ani tamto." Ľudia na ceste k seba-realizácii

sa najskôr dotazujú s pozornosťou obrátenou smerom k svojej pravej podstate, alebo podstate Brahman

ojavujúc to, čím nie sú.

Podobne v kresťanstve svätá Terézia z Avily popisovala prístup k modlitbe

založený na negatívnej ceste, alebo via negativa.
Modlitbe ticha, odovzdania a

jednoty, ktorá je jedinou cestou k dosiahnutiu absolútna.

Cez tento postupný proces odkladania preč človek pustí všetko, čo

nie je trvalým, všetko, čo sa mení (všetko, čo je možné pozorovať). Konštrukcie mysle a ega

všetky javy, vrátane skrytých vrstiev ja. Podvedomie sa musí

stať transparentným, aby bolo možné vyjadriť jediný zdroj. Ak je tu nejaké hlboké

poznanie, alebo nejaká samo-činnosť v podvedomí, potom naše životy zostávajú zamknuté

v labyrinte skrytých vzorcov, ktoré vytvárajú naše neobjavené ja.

Keď sú však všetky vrstvy ja odhalené ako prázdne, potom sa človek stáva oslobodeným od ja.

Oslobodeným od všetkých konceptov.

Bod zlomu vo vašej evolúcii prichádza v momente, keď si uvedomíte, že neviete - kým ste.

Kto si uvedomuje dych? Kto vníma chuť?

Kto zažíva spev, rituál, , tanec, hory? Je svedkom svedka,

pozoruje pozorovateľa.

Keď na začiatku pozorujete pozorovateľa, vidíte len falošné ja, no ak

pokračujete v pozorovaní ďalej - rozplýva sa a mizne...

Pýtajte sa priamo na to kto, alebo čo zažíva toto všetko...

Bez mihnutia oka, jasne, prenikavo, s plnou silou vášho bytia.

"Gate, Gate, paragate... parasamgate bódhi svahá"
Prejdi, prejdi... na druhý breh...

úplne... prejdi na druhý breh
a prebuď sa...

Nie je tu žiadne "ja" ktoré sa prebúdza. Nie je tu žiadne TY ktoré sa prebúdza...

To, z čoho sa prebúdzate je ilúzia - klam oddelého "ja"...

... zo sna vlastnej obmedzenosti...
Hovoriť o tom namá zmysel...

Musí dôjsť ku skutočnému zastaveniu sa "ja" aby mohlo priamo zažiť čím je...

a akonáhle nastane tento priamy zážitok, nie je tu nič, čo by sa povedať... pretože akonáhle

niečo poviete, už ste späť v mysli... Aj ja som momentálne už povedal príliš veľa...

Normálne zažívame tri stavy vedomia: bdelosť, sen a hlboký spánok.

O Samádhi sa hovorí, ako o štvrtom stave - základnom stave vedomia...

Prvotná bdelosť, ktorá môže byť prítomná neustále

a paralelne so všetkými ostatnými stavmi vedomia. Vo Védante sa nazýva Turiya.

Iné názvy pre stav Turiya sú Kristovo vedomie, Krišnovo vedomie

Buddhova podstata, alebo Sahádža Samádhi.
V Sahádža Samádhi zostáva vedomie prvotného Ja

prítomné súčasne s vykonávaním všetkých funkcií človeka... Nepohnuteľnosť je

bez pohybu ... v centre špirály meniacich sa javov...

Myšlienky, pocity, zážitky a energia krúžia okolo neho - na jeho obvode...

ale stupeň nepohnuteľnosti, alebo Bytia zostáva počas vonkajších činností presne taký

ako v meditácii. Je možné, že pravé JA zostane prítomné vo vedomí

aj počas hlbokého spánku; že vaše vedomie JA SOM... neprichádza ani neodchádza so zmenami stavov vedomia...

Toto je jógický spánok.

V piesni piesní, alebo piesni Šalamúnovej z Hebrejskej Biblie alebo

Starej Zmluve sa píše: "Ja spím, no moje srdce bdie".
Toto uskutočnenie božského

neosobného vedomia reflektujú aj slová Krista, keď povedal:

"Skôr ako Abrahám - JA SOM"

Jedno vedomie, ktoré žiari cez nespočetné množstvo tvárí, nespočetné množstvo foriem...

Spočiatku je tu ako malý plamienok zrodený z polarít v tebe...

Mužského prenikajúceho vedomia s odovzdanosťou a otvorenosťou ženskej energie.

Je jemný a je možné ho ľahko stratiť... a je potrebné chrániť ho a dávať veľký pozor

aby zostal nezhasol, kým zosilnie.

Samádhi je súčasne bezčasový stav vedomia a stupeň v

rozvíjajúcom sa procese vávoja. Je niečím organickým a rastúcim v čase

S tým ako niekto trávi viac a viac času v samádhi - v teraz - v bezčasovosti...

tak získava viac a viac vedenia zo srdca, duše alebo Átmana, a stále menej

z podmienenej štruktúry.

Takto sa ačlovek oslobodzuje od nižšej mysle... voľným od patologického myslenia...

Vnútorné vedenie sa mení... Energia už viac netečie nevedome v starých

podmienených štruktúrach... inými slovami
- človek sa už viac

zestotožňuje so štruktúrou "ja", s vonkajším svetom foriem.

Realizovať Samádhi vyžaduje úsilie tak veľké, že sa stane totálnym odovzdaním

seba samého a odovzdaním tak veľkým,
že sa stane konečným

úsilím ľudskej bytosti; celej jej energie.
Predstavuje rovnováhu úsilia a

odovzdanosti - jangu a jinu.
Druhom úsilia bez úsilia...

Indický mystik a jogín Parahamsa Ramakrišna povedal: "nehľadajte

osvietenie, kým sa túžba po ňom nestane takou veľkou, ako túžba po rybníku, keď vám horia vlasy"

Hľadáte ho clým svojim bytím.

Počas praxe prekračujúcej ľudské ego, je potrebná veľká odvaha, bdelosť a

vytrvalosť udržať zárodok osvietenia pri živote a nepadnúť späť do vzorcov

sveta... Vyžaduje to ochotu kráčať proti prúdu, proti

neúprosnému tlaku matrixu a ozubených kolies samsáry.
Každý dych

každá myšlienka, každý čin musí byť kvôli realizácii Zdroja. Samádhi nie je

uskutočniteľné úsilím ani pasivitou.
Zbavte sa úsilia aj neusilovania;

to je dualita, ktorá existuje jedine v mysli.
Konečná realizácia Samádhi je tak

jednoduchá... tak nediferencovaná, že je vždy nepochopiteľná prostredníctvom reči

ktorá je sama o sebe dualistická.
Existuje jediné - pôvodné vedomie, ktoré sa

prebúdza ako svet, ale bolo zatemnené mnohými závojmi mysle. Ako

slnko skryté za mrakmi... a keď odpadnú jednotlivé závoje mysle, podstata človeka

sa odhalí.

Každé odpadnutie závoja mysle ľudia nazývajú rôznymi Samádhi. Dávajú

mená rôznym zážitkom rôznych druhov javov

ale Samádhi je tak jednoduché, že keď vám niekto povie čo to je a ako ho uskutočniť

vaša myseľ ho vždy minie.

V skutočnosti Samádhi nie je ani jednoduché ani zložité;
je to len myseľ, ktorá ho takým robí...

Keď tu nie je žiadna myseľ, nie je žiaden problém, pretože myseľ je

potrebné zastaviť predtým, ako dôjde k uskutočneniu.
V skutočnosti sa ani nedeje.

Pravdepodobne najstručnejšie učenie o Samádhi sa nachádza vo fráze:

"Buď tichý a vedz"

Ako môžme použiť slová a obrazy na vyjadrenie ticha? Ako môžme vyjadriť

ticho vyrábaním hluku?
Radšej ako rozprávaním o Samádhi ako ointelektuálnom

pojme, je tento film volaním po ne-konaní...
Volaním po meditácii,

vnútornom tichu a vnútornej modlitbe (bez slov)...
Volaním po ZASTAVENÍ SA!

Zastavení všetkého, čo je vedené patologickou egoistickou mysľou.

Buď ticho a vedz...

Nikto vám nemôže povedať, čo sa objaví z tohto ticha...

... je to volanie po konaní z duchovného srdca.

Je to ako rozpomínanie sa na niečo pradávne...
Duša sa prebúdza a rozpomína sa na seba samú.

Bola spiacim cestujúcim, no teraz sa prázdnota prebúdza a uskutočňuje

seba samotnú vo všetkom, čo existuje.

Nedokážete si predstaviť, čo je Samádhi obmedzenou egoistickou mysľou... rovnako, ako nedokážete

popísať slepému človeku čo je farba.
Vaša myseľ to nemôže vedieť. Nemôže

to vyrobiť. Uskutočniť Samádhi znamená dívať sa iným spôsobom... nevidieť

oddelené veci ale odhaliť pozorovateľa...

Sv. František z Assisi povedal: "to, čo hľadáte je tým, čo sa pozerá." Akonáhle

ste videli mesiac, môžte ho rozpoznať v každom odraze... Pravé JA

tu bolo vždy, je vo všetkom, ne neuvedomili ste si jeho prítomnosť.

Keď sa učíte uvedomiť sa a zotrvať ako pravé Ja za mysľou a zmyslami,

je možné prežívať bázeň nanajvýš pozemsky. Ma sa stávame bázňou.

Nesnažte sa oslobodiť od túžob pretože snaha o oslobodenie od túžob je tiež

túžba. Nemôžete skúšať byť byť, pretože v skutočnosti už vaše úsilie je pohybom.

Uskutočnite kľud, ktorý je vždy práve prítomný.

Buď kľudný a vedz...

Keď odpadnú všetky preferencie - Zdroj sa objaví... no nepripútavajte sa

ani k samotnému Zdroju. Veľká skutočnosť - Tao, nie je jedným ani dvoma. Ramana Mahariši povedal

"Ja je len jedno. Ak je obmedzené - je to ego, ak neobmedzené - je nekonečnou"

a veľkou skutočnosťou." Ak veríte v to, čo bolo povedané - minuli ste to...

Ak neveríte - tiež ste to minuli...
Viera a ne-viera fungujú na

úrovni mysle. Vyžadujú poznanie, ale ak vstúpite na cestu vlastného pátrania

skúmajúc všetky aspekty vášho vlastného bytia, hľadajúc toho, kto pátra

ak si prajete žiť podľa princípu: "nie moja, ale tvoja vôľa sa staň"

ak chcete cestovať za všetko-poznávané, potom môžte uskutčniť

to, čo som sa vám tu snažil naznačiť. Len potom zakúsite chuť seba samých

hlbokého mystéria a krásy obyčajného bytia...

Je tu iná možnosť pre život... Je tu niečo posvätné, nekonečné

čo môže byť objavené v tichej hĺbke vášho vlastného bytia, za všetkými predstavami,

za dogmami, za podmienenou činnosťou a všetkými voľbami. Nie je to

sa to získať nejakou technikou, rituálom, alebo praktikou... Nie je tu žiadne "ako" to získať...

Nie je tu žiaden systém. Nie je tu žiadna cesta, čo by viedla na Cestu.
Ako sa hovorí v Zene

je to objavenie vašej pôvodnej podstaty predtým ako ste sa narodili. Nie je to o

pridaní niečoho viac k tomu, čím ste. Stávate sa svetlom sebe samým; svetlom, ktoré rozptyľuje

ilúziu "ja".
Život zostane dovtedyy nenaplneným

a srdce zostane dovtedy nepokojným, až kým nespočinie v tom

mystériu ...
... za menom a formou.

"Buď tichý a vedz, že Ja Som Boh"

"Realizovať JA znamená byť tichým."

"Je to v tichu tvojho srdca, kde bude božskosť k tebe hovoriť a bude ťa viesť k tvojmu cieľu "

Vyprázdni sa od všetkého.
Nechaj myseľ spočinúť v mieri.
Nechaj desaťtisíc vecí vzniknúť a padnúť
zatiaľ čo JA sleduje ich návrat.
Rastú a prospievajú,
až kým sa navrátia k svojmu Zdroju.
Návratom k Zdroju je ticho,
ktoré je cestou Tao.
lao tse

"Upokoj sa v tichu,
obráť svoju pozornosť dnu
a zasväť svoju myseľ nad-JA
Múdrosť, ktorú hľadáš je v tebe."
bhagavad gíta

"Váš najvnútornejší vnem ja... toho, kým ste... je neoddeliteľný od ticha. Je to JA SOM, ktoré je hlbšie ako meno a tvar..."
eckhart tolle

"Nič v celom stvorení nie je tak podobné Bohu, ako ticho."
majster Eckhart

"V tichu mysle uvidel som seba ako JA SOM: nepripútaný."

"Nechajte ticho priviesť vás k jadru života"

"Vy pozáte to - ako, ale ja poznám to - bez-ako"

"Tajomstvo vnímania je treba hľadať v tichu"

"Úplné ticho mozgu je výnimočná vec; je vysoko citlivým, čulým, naplno živým, vedomým každého vonkajšieho pohybu, ale súčasne úplne tichým"