Nová rovnica pre inteligenciu

Existuje rovnica pre inteligenciu? Áno. Je to F = T ∇ Sτ. V tomto fascinujúcom a informatívnom príhovore fyzik a informatik Alex Wissner-Gross vysvetľuje, čo to preboha znamená. (Natočené na TEDxBeaconStreet.)

Inteligencia - čo je to?

Ak sa pozrieme späť do histórie

a na to, ako bola inteligencia vnímaná,

jedným skvelým príkladom bol

slávny výrok Edsgera Dijkstru o tom, že:

"To, či stroj dokáže rozmýšľať,

je asi taká zaujímavé

ako to, či ponorka dokáže

plávať."

Keď to Edsger Dijkstra napísal,

myslel to ako kritiku

prvých predstaviteľov informatiky,

ako napríklad Alan Turing.

Ak sa ale pozriete do minulosti

a zamyslíte sa nad tým,

čo boli najvýznamnejšie inovácie,

ktoré nám umožnili postaviť

umelé stroje, ktoré plávajú

a umelé stroje, ktoré lietajú,

zistíte, že len pochopením

základných fyzických mechanizmov

plávania a lietania

bolo možné postaviť tieto stroje.

A pred niekoľkými rokmi

sme teda spustili program na pochopenie

základných fyzických mechanizmov

inteligencie.

Vráťme sa na chvíľu.

Začnime myšlienkovým experimentom.

Predstavte si, že ste mimozemšťan,

ktorý nevie nič o pozemskej biológii,

o pozemskej neurológii ani pozemskej inteligencii,

ale máte úžasné teleskopy

a môžete pozorovať Zem

a dožívate sa neskutočne vysokého veku.

Takže môžete pozorovať Zem

milióny, dokonca miliardy rokov.

A pozorujete niečo veľmi zvláštne.

Všimnete si, že v priebehu tisícročí

na Zem neprestajne dopadajú asteroidy,

a to až do momentu,

až do momentu,

ktorý nastal približne v tomto roku, 2000,

asteroidy, ktoré smerujú

k zrážke so Zemou,

ktoré by sa so Zemou boli zrazili,

záhadne zmenia smer

alebo vybuchnú pred tým, než dorazia k Zemi.

Samozrejme, ako pozemšťania

vieme, že dôvodom by bolo to,

že sa snažíme zachrániť.

Snažíme sa vyhnúť ich dopadu.

Ale ak ste mimozemšťanom,

kto o tomto nič nevie,

kto nemá ani poňatia o pozemskej inteligencii,

boli by ste nútení prísť

s fyzikálnou teóriou, ako je možné,

že v istom momente astreroidy,

ktoré by boli zničili zemský povrch,

tú schopnosť zrazu stratili.

Tvrdím teda, že toto je tá istá otázka

ako pochopenie fyzických vlastností inteligencie.

Takže práve v tomto programe som sa pred niekoľkými rokmi

pozrel na rôzne rozličné prepojenia

vrámci vedy, medzi rôznymi vednými disciplínami,

o ktorých si myslím, že poukazovali

na jeden jednotný mechanizmus

inteligencie.

V kozmológii, napríklad,

sme narazili na rôzne dôkazy toho,

že náš vesmír je presne nastavený

na vývoj inteligencie

a obzvlášť na vývoj

stavov, ktoré maximizujú

rôznorodosť možných verzií budúcností.

Napríklad v hre Go -

každý si pamätá, keď v roku 1997

Deep Blue z IBM porazilo Garryho Kasparova v šachu -

menej ľudí vie o tom,

že v priebehu posledných 10 rokov

v hre Go,

ktorá sa dá považovať za oveľa náročnejšiu hru,

pretože je oveľa komplexnejšia,

tiež čoraz častejšie vyhrávajú

počítačové programy,

a to z toho istého dôvodu:

najlepšie súčasné techniky počítačov hrajúcich Go

sú techniky, ktoré sa snažiť maximalizovať budúce možnosti

počas priebehu hry.

Pri plánovaní robotickej výstavby

bolo v nedávnej minulosti využitých

viacero techník, ktoré sa snažili využiť

schopnosti robotov maximalizovať

slobodné rozhodovanie o budúcnosti

s účelom dosiahnutia komplexných cieľov.

Takže keď som sa pozrel na všetky tieto ukazovate

a zvážil som ich spoločne,

pred niekoľkými rokmi som sa opýtal:

existuje nejaký spoločný mechanizmus inteligencie,

ktoré by sme mohli vyvodiť

zo všetkých týchto dôkazov?

Existuje jedna rovnica pre inteligenciu?

A verím, že odpoveďou je áno.
["F = T ∇ Sτ"]

Práve sa pravdepodobne pozeráte

na najbližší možný ekvivalent k E = mc²

pre inteligenciu, aký som kedy videl.

To, čo vidíte, je teda

vyjadrenie korešpondencie

medzi inteligenciou, čiže silou F,

ktorá funguje tak, že maximalizuje slobodu budúceho rozhodovania.

Snaží sa maximalizovať slobodu budúceho rozhodovania

alebo ponechať možnosti otvorené,

s istou silou T,

s rôznorodosťou možných výsledkov v budúcnosti, S,

až do istého bodu v budúcnosti, tau.

V skratke: inteligencia nemá rada uväznenie.

Inteligencia sa snaží maximalizovať slobodu budúceho rozhodovania

a ponechať otvorené možnosti.

Takže s touto jednou rovnicou,

je prirodzené pýtať sa, čo s ňou môžeme robiť.

Ako dokáže predpovedať budúcnosť?

Dokáže predpovedať inteligenciu na ľudskej úrovni?

Dokáže predpovedať umelú inteligenciu?

Takže teraz vám ukážem video,

ktoré vám, myslím, ukáže

niektoré zo všetkých úžasných aplikácií

tejto jednej rovnice.

(Video) Rozprávač: Nedávny výskum v kozmológii

poukazuje na to, že vesmíry, ktoré vytvárajú

viac chaosu, alebo entropiu,

by mali mať podmienky vhodnejšie

pre existenciu inteligentných bytostí ako sme my.

Ale čo ak toto provizórne kozmologické spojenie

medzi entropiou a inteligenciu

poukazuje na hlbší vzťah?

Čo ak inteligentné správanie nie len koreluje

s vytváraním dlhodobej entropie,

ale priamo z nej vychádza?

Aby sme tieto otázky zodpovedali, vytvorili

sme softvér s názvom Entropica, s účelom maximalizovať

vytvorenie dlhodobej entropie

akékoľvek systému, v ktorom sa ocitne.

Prekvapivo, Entropica dokázala zvládnuť

viacero testov zvieracej inteligencie, hrať ľudské hry,

a dokonca vytvoriť zisk pri obchodovaní na burze,

a to všetko bez inštrukcií.

Tu je niekoľko príkladov toho, ako Entropica funguje.

Presne ako človek, ktorý dokáže vzpriamene stáť a nespadnúť,

tu vidíme, ako Entropica

automaticky pomocou vozíka udrží v rovnováhe tyč.

Toto správanie je pozoruhodné sčasti pre to,

že Entropica od nás nikdy nedostala zadanie.

Sama sa rozhodla udržať tyč v rovnováhe.

Táto schopnosť bude mať využitie

v humanoidnej robotike

a pomocných technológiách.

Presne ako zvieratá dokážu používať

objekty ako nástroje,

aby dosiahli do úzkych priestorov,

tu vidíme, ako Entropica,

opäť z vlastnej iniciatívy,

dokázala pohybovať obrovským diskom predstavujúcim zviera

tak, aby dosiahla, že malý disk,

predstavujúci nástroj, dosiahol do uzavretého priestoru

držiac tretí disk

a vypustil tretí disk z jeho pôvodnej fixnej polohy.

Táto schopnosť používať nástroje bude

užitočná vo výrobe a agrikultúre.

Okrem toho, presne tak ako niektoré zvieratá

dokážu spolupracovať ťahaním opačných koncov lana

súčasne, aby dostali potravu,

tu vidíme, že Entropica má schopnosť

zvládnuť modelovú verziu tejto úlohy.

Táto schopnosť spolupráce má zaujímavé využitie

v hospodárskom plánovaní a množstve iných oblastí.

Entropica je široko využiteľná

v širokej škále oblastí.

Napríklad, tu vidíme ako dokáže úspešne

sama so sebou hrať pong,

čo ukazuje jej schopnosť hrať hry.

Tu vidíme, ako Entropica vytvára

nové spojenia na sociálnej sieti,

kde priatelia stále strácajú kontakt,

a úspešne udržiava sieť v dobrom stave.

Práve táto schopnosť riadiť sieť

je využiteľná v zdravotníctve,

energetike a inteligencii.

Tu vidíme, ako Entropica riadi

smery flotily lodí,

úspešne objavila a využilia Panamský prieplav

a rozšírila svoj dosah z Atlantiku

až do Tichého oceánu.

Rovnakým spôsobom je Entropica

vysoko využiteľná v problémoch

v autonómnej ochrane, logistike a preprave.

Tu vidíme, ako Entropica

spontánne objavila a vykonala

"lacno kúpiť, draho predať" stratégiu

na simulovanej burze,

a úspešne v podstatnej miere zvýšila

majetok pod vedením

Táto schopnosť manažmentu

bude využiteľná vo finančníctve

a poisťovníctve.

Alex Wissner-Gross: Takže čo ste videli je,

že viacero typicky ľudsky inteligentných

kognitívnych činností,

ako napríklad používanie nástrojov a vzpriamená

chôdza a spoločenská spolupráca

vychádzajú z tej istej rovnice,

ktorá vedie systém k tomu, aby

maximalizoval svoju slobodu budúceho rozhodovania.

Toto ale obsahuje niečo ironické.

Ak sa vrátime k začiatkom

používania termínu robot,

k hre RUR,

vždy existovala myšlienka,

že ak by sme vyvinuli umelú inteligenciu,

došlo by ku kybernetickému povstaniu.

Stroje by voči nám povstali.

Jedným z hlavných dôsledkov tejto práce

je, že sme celé tieto desaťročia

možno celý tento koncept kybernetického povstania

chápali presne naopak.

Nejde o to, že stroje získajú inteligenciu

a potom megalomániu

a pokúsia sa ovládnuť svet.

Ide o presný opak.

Snaha o získanie kontroly

nad všetkými možnosťami budúcnosti

je dôležitejším princípom

než princíp, že všeobecná

inteligencia v skutočnosti môže vznikať

priamo z tejto potreby kontroly,

a nie naopak.

Ďalším dôležitým následkom je dosahovanie cieľov.

Ľudia sa ma často pýtajú, ako možnosť dosahovať ciele

vychádza z tohto konceptu.

Odpoveďou je, že schopnosť dosahovať ciele

z tohto priamo vychádza

nasledujúcim spôsobom:

presne ako by ste prechádzali tunelom,

zúžením v priestore,

za účelom dosiahnutia mnohých

rôznych cieľov v budúcnosti,

alebo presne ako by ste investovali

do sociálneho zabezpečenia

a znížili svoju krátkodobú likviditu

s cieľom zvýšiť svoj majetok v dlhodobom meradle,

dosahovanie cieľov priamo vychádza

z dlhodobého impulzu

na zvýšenie budúcej slobody.

Slávny fyzik Richard Feyman

raz napísal, že ak by ľudská civilizácia bola zničená

a našim potomkom by ste

mohli odovzdať len jediný koncept

na opätovné vybudovanie civilizácie,

tým konceptom by malo byť,

že všetka hmota okolo nás

je tvorená drobnými časticami,

ktoré sa navzájom na diaľku priťahujú,

ale zblízka odpudzujú.

Mojím ekvivalentom tohto výroku

pre našich potomkov

na vybudovanie umelých inteligencií

alebo pochopenie ľudskej inteligencie

je nasledujúci:

Inteligenciu treba vnímať

ako fyzikálny proces,

ktorý sa snaží maximalizovať slobodu budúceho rozhodovania

a vyhnúť obmedzeniam v budúcnosti.

Veľmi pekne ďakujem.

(Potlesk)