David Pizarro: Zvláštna politika odporu

Čo má spoločné nechutný obrázok s tým, koho volíte? Prostredníctvom prieskumov a experimentov psychológ David Pizarro poukazuje na vzájomnú súvislosť medzi citlivosťou na nechutné podnety - fotka výkalov, nepríjemný zápach - a morálnym a politickým konzervativizmom. (Natočené na TEDxEast.)

V 17. storočí viedla Giulia Tofanová

úspešný obchod s parfémami.

Riadila ho viac ako 50 rokov.

Náhle oň prišla, keď ju
popravili - (smiech) -

za vraždu 600 mužov. Viete,
ten parfém nebol bohvieaký.

Bol vlastne úplne bezfarebný, bez chuti

či zápachu, ale ako jed bol najlepší,
aký sa dal kúpiť.

Ženy k nej teda chodili,
aby zabili svojich manželov.

Traviči boli významnou
a obávanou skupinou,

pretože otráviť človeka
je pomerne zložité.

Dôvodom je, že v sebe máme
akýsi vrodený detektor jedu.

Pozorujeme to už u malých detí.

Ak to chcete skúsiť, vezmite zopár kvapiek

horkej alebo kyslej látky

a uvidíte ten výraz:
vyplazený jazyk, zvraštený nos,

akoby sa snažili zbaviť toho,
čo majú v ústach.

Táto reakcia sa prenáša
do dospelosti a stáva sa

z nej prejav vrcholného odporu,
už nejde len

o to, či nás niekto chce,
alebo nechce otráviť,

ale vždy keď nám hrozí nejaká
fyzická kontaminácia.

Výraz tváre zostáva nápadne podobný.

Má však omnoho širší záber,
než uchrániť nás

pred kontamináciou tela.
Je čoraz viac dôkazov,

ktoré naznačujú, že pocit odporu

ovplyvňuje tiež naše morálne hodnoty

a dokonca aj politické presvedčenie.

Prečo je tomu tak?

Tento proces pochopíme, ak porozumieme

emóciám aspoň vo všeobecnosti.
Základné ľudské emócie,

tie, ktoré zdieľame s ostatnými
ľudskými bytosťami,

jestvujú, aby nás motivovali
robiť dobré veci

a držali nás ďalej od tých zlých.

Skrátka sú prospešné pre naše prežitie.

Vezmite si napríklad taký strach.

Bráni nám robiť naozaj riskantné veci.

Táto fotka bola spravená
krátko pred jeho smrťou - (smiech)

Nie, dôvod, prečo je táto
fotka zaujímavá, je ten,

že väčšina ľudí by to
nespravila, a tí, čo áno,

by sa nedožili toho, aby
o tom mohli hovoriť, lebo strach

by už tvárou v tvár prirodzenému
predátorovi dávno zasiahol.

Tak ako je strach užitočný
pre našu ochranu, odpor,

zdá sa, pôsobí rovnako, až na to, že odpor

nás nedrží ďalej od vecí,
ktoré by nás mohli zjesť

alebo od výšok, ale skôr od vecí,
ktoré by nás mohli otráviť

alebo nám spôsobiť nejaké
ochorenie či nevoľnosť.

Jedným zo znakov,
ktoré z odporu robia takú

zaujímavú emóciu, je to,
že je veľmi ľahké ho vyvolať.

Vlastne najľahšie spomedzi
ostatných základných emócií.

Ukážem vám teda, že vďaka
niekoľkým obrázkom

sa mi najskôr podarí
vyvolať vo vás odpor.

Otočte sa chrbtom. Potom vám poviem,
kedy sa otočiť späť.

(smiech)

Toto asi vidíte každý deň, však?
No tak. (smiech)

(hľadisko: Fuj.)

Dobre, otočte sa, ak ste sa nepozerali.

Väčšinu z vás v hľadisku
to asi poriadne znechutilo,

no ak ste sa nepozerali, môžem vám

porozprávať o ďalších veciach,
ktoré po svete

ukazovali, aby v ľuďoch vyvolali odpor.

Sú to napríklad výkaly,
moč, krv, zhnité mäso.

Dáva zmysel, že takýmto veciam

sa snažíme vyhýbať, pretože
by nám mohli uškodiť.

Už len to, ak má niekto chorý vzhľad

alebo zvláštne sexuálne praktiky

mnohých ľudí znechucuje.

Darwin bol asi jedným z prvých vedcov,

ktorý systematicky skúmal ľudské emócie

a poukázal na univerzálnu povahu a silu

zhnusenia sa.

Toto je anekdota z jeho ciest
po južnej Amerike:

,,V Ohňovej zemi sa domorodec
prstom dotkol

chladeného mäsa, kým ja som jedol...

a dal najavo svoje zhnusenie
nad jeho mäkkosťou,

no ja som bol vrcholne zhnusený z toho, že sa môjho jedla dotkol nahý divoch. (smiech)

i keď sa jeho ruky nezdali byť špinavé."

Neskôr napísal: ,,To je dobré, niektorí moji najlepší kamaráti sú nahí divosi." (smiech)

Ukázalo sa, že nielen
staromódni britskí vedci

sú takíto hákliví.
Nedávno som mal príležitosť

rozprávať sa s Richardom Dawkinsom
kvôli dokumentu

a podarilo sa mi ho niekoľkokrát znechutiť.
Tento je môj obľúbený.

Richard Dawkins: ,,Náš vývoj sa točí
okolo dvorenia sa a sexu,

sme pripútaní k hlboko zakoreneným
emóciám a reakciám,

ktorých sa ťažko zbavíme zo dňa na deň."

David Pizarro: Mojou obľúbenou
časťou tohto klipu je fakt,

že sa profesorovi Dawkinsovi zdvíha žalúdok.

Uskočí a zdvihne sa mu žalúdok,
museli sme to trikrát opakovať

a každý raz sa mu zdvihol žalúdok.
(smiech)

Naozaj sa mu zdvíhal. Myslel som si,
že ma napokon povracia.

No jedným zo znakov odporu,

okrem jeho univerzálnosti a sily,

je to, ako funguje cez asociácie.

Keď sa nejaká odporná vec dotkne čistej,

čistá vec sa stáva odpornou, nie naopak.

Toto je veľmi užitočná stratégia,
ak chcete

niekoho presvedčiť,
že predmet, človek alebo

celá jedna sociálna skupina,
sú odporní a treba sa im vyhýbať.

Filozofka Martha Nussbaumová
na to poukázala

v tomto citáte: ,,A tak sa v dejinách
niektoré znaky

ako slizkosť, zápach,
lepkavosť, rozklad či špina

opakovane a jednotvárne spájali so ...

Židmi, ženami, homosexuálmi, kastou
nedotknuteľných, ľuďmi z nižšej vrstvy,

so všetkými, ktorí sú vykresľovaní ako
skazení nečistotou tela."

Uvediem zopár presvedčivých príkladov

toho ako sa to využívalo v minulosti.

Úryvok pochádza z nacistickej
knižky pre deti z roku 1938:

,,Len sa na nich pozri!
Tie brady plné vší,

tie odporné odstávajúce uši,
ušpinené zamastené šaty...

Židia často mávajú nepríjemnú
sladkastú vôňu.

Ak máte dobrý nos, vycítite ich."

Modernejším príkladom sú ľudia,
ktorí sa nás snažia

presvedčiť, že homosexualita
je nemorálna.

Toto je z webovej stránky,
ktorá je proti gayom,

podľa nej si ,,zaslúžia smrť za svoje
ohavné...sexuálne praktiky."

Sú ako ,,psy, ktoré jedia vlastné zvratky a svine,
ktoré sa váľajú vo vlastných výkaloch."

Tieto charakteristiky príznačné
pre odpor sa snažia

priamo spojiť so skupinou ľudí,
ktorú by ste nemali mať radi.

Keď sme po prvýkrát skúmali úlohu odporu

pri morálnom úsudku, zaujalo nás to,

či takéto podnety budú skôr účinkovať

na jednotlivcov, ktorí sú náchylnejší
na zhnusenie sa.

Zatiaľ čo odpor, spolu s ostatnými
základnými emóciami,

je univerzálnym fenoménom,
je skrátka pravda,

že niektorých ľudí
zhnusíte ľahšie než iných.

Možno ste si to všimli
v rámci publika

pri ukážke nechutných obrázkov.

Merania sme robili pomocou stupnice,

ktorú vytvorili iní psychológovia,

ktorí sa ľudí v rôznych situáciách pýtali

ako veľmi sú náchylní
na pocit zhnusenia sa.

Zopár príkladov.

,,Aj keby som bol hladný,
nedal by som si zo svojej

obľúbenej polievky, ak by ju premiešali použitou,
hoci dôkladne vyčistenou, mucholapkou."

,,Súhlasíte alebo nesúhlasíte?" (smiech)

,,Keď prechádzate tunelom
pod železničnou traťou,

ucítite moč. Zhnusí vás to
veľmi alebo vôbec?"

Ak sa spýtate dosť takýchto otázok,
získate všeobecný

výsledok celkovej citlivosti
na zhnusenie sa.

Ukázalo sa, že tento
výsledok má svoj význam.

Keď ľudí privediete do laboratória
a spýtate sa ich,

či sú ochotní urobiť
niečo bezpečné, no nechutné

ako napríklad zjesť čokoládu,
ktorá vyzerá ako psí výkal.

Alebo zjesť pár múčnych červov,
ktoré síce zdraviu neškodia, no sú nechutné.

Váš výsledok v rámci
stupnice vlastne predpovedá,

či budete ochotní niečo takéto urobiť.

Po prvý raz, keď sme sa
vybrali zbierať tieto údaje

a začali ich spájať s politickým
a morálnym presvedčením,

objavili sme všeobecne platný vzor,

v spolupráci so psychológmi
Yoeom Inbarom a Paulom Bloomom,

ktorý sa objavil v troch štúdiách a to, že

ľudia, ktorí o sebe tvrdili,
že sú náchylní sa zhnusiť,

tiež uviedli, že sú politicky
skôr konzervatívni.

Inými slovami, ľudí, ktorí sú

veľmi liberálni, je veľmi ťažké zhnusiť.
(smiech)

V nedávnej nadväznej štúdii
sme sa pozreli

na omnoho väčšiu vzorku ľudí.
V tomto prípade

išlo o takmer 30 tisíc respondentov z USA

a objavili sme rovnaký vzor. Ako vidíte,

ľudia, ktorí pri otázke
o politickej orientácii

zvolia na stupnici odpoveď
veľmi konzervatívni,

tiež veľmi často uvádzajú,
že sa ľahko zhnusia.

Tieto údaje nám tiež umožnili
štatistický prehľad

o viacerých aspektoch,
o ktorých vieme, že sú späté

s politickou orientáciou
a citlivosťou na zhnusenie na.

Sledovali sme teda pohlavie, vek, príjem,

vzdelanie, dokonca základné
osobnostné premenné

a výsledok zostával rovnaký.

Keď sme sa zaujímali nie
o uvedenú politickú orientáciu,

ale o správanie sa pri voľbách,
pozreli sme sa na národ

z geografického hľadiska.
Zistili sme, že v regiónoch,

kde ľudia uvádzali vyššiu citlivosť
na pocit zhnusenia sa,

získal viac hlasov McCain.

Nepredpovedali sme teda iba
akú politickú orientáciu ľudia uvedú,

no ako sa naozaj budú správať vo voľbách.

Cez túto vzorku sme sa
pozreli aj do zvyšku sveta,

pýtali sa tie isté otázky v 121 krajinách.

Môžete vidieť, že týchto 121 krajín sa rozdelilo

do 10 rôznych geografických území.

Je jedno kam sa pozriete, toto naznačuje

rozmer vzťahu medzi citlivosťou
na pocit zhnusenia a politickou orientáciou.

Nezáležalo na mieste,
všade sme videli rovnaký účinok.

Iné laboratóriá skúmali to isté

rozličnými metódami merania
citlivosti na pocit zhnusenia,

takže miesto toho, aby sa ľudí spýtali,
či sa ľahko zhnusia,

zapoja ľudí na prístroje
a merajú fyziologické reakcie,

v tomto prípade vodivosť pokožky.

A dokázali tým, že ľudia, ktorí tvrdia,

že sú politicky konzervatívnejší,
majú tiež vyššiu fyziologickú reakciu

na podobne nechutné obrázky
ako som vám ukazoval.

Pre zaujímavosť, zistili tiež to,

čo sme aj my zistili
v predchádzajúcich štúdiách,

a to jeden z najsilnejších vplyvov:

jednotlivci citliví na pocit zhnusenia nielen,

že sa častejšie hlásia
k politickému konzervativizmu,

ale tiež sa výrazne stavajú
proti homosexuálnym manželstvám

a homosexualite
a v podstate proti množstvu

sociomorálnych otázok v oblasti sexuality.

Fyziologická reakcia tu teda predpovedala

postoj voči homosexuálnym manželstvám.

No napriek týmto údajom, ktoré spájajú
citlivosť na zhnusenie sa

a politickú orientáciu, zostáva tu otázka:

Čo je tu príčinnou spojitosťou?
Hádam odpor

naozaj formuje naše
politické a morálne presvedčenie?

Na získanie odpovede sa musíme uchýliť
k experimentálnym metódam

a môžeme iba ďalej vodiť ľudí do labáku

a vyvolávať u nich odpor a porovnať ich

so skupinou, ktorá zhnusená nebola.

Počas posledných piatich rokov
to už urobilo množstvo vedcov

a výsledky vždy boli približne rovnaké.

Keď sú ľudia zhnusení, ich postoje

sa prikláňajú k pravici
politického spektra,

k morálne konzervatívnejšej strane.

Či už použijete nepríjemný
zápach, zlú chuť,

videoklipy, sugesciu pocitu
zhnusenia hypnózou,

obrázky ako tie, čo som v
vám ukázal, či dokonca

len ľuďom pripomeniete,
že choroby sa šíria

a mali by sa mať na pozore, umývať si ruky,
udržiavať čistotu,

toto všetko má na úsudok podobný vplyv.

Dám vám príklad z nedávnej štúdie,

ktorú sme viedli.
Od účastníkov sme žiadali,

aby nám povedali svoj názor
na viacero sociálnych skupín,

v miestnosti, kde to buď voňalo,
alebo zapáchalo.

Keď bol v miestnosti zápach,

postoj ľudí voči gayom bol negatívnejší.

Zhnusenie ale neovplyvnilo
postoje voči ostatným

sociálnym skupinám, na ktoré sme sa pýtali,
vrátane Afroameričanov,

dôchodcov. Týkalo sa to iba postojov

voči gayom.

V ďalšej sérii štúdií sme ľuďom
skrátka pripomenuli -

bolo to v čase, keď sa šírila
prasacia chrípka -

pripomenuli sme im,
že aby zabránili jej šíreniu,

mali by si umývať ruky.

Niekoľkým zúčastneným sme
dokonca podávali dotazníky

priamo pri ozname, že si majú umývať ruky.

A zistili sme, že už len to,
že si vzali dotazník

v blízkosti tohto oznamu, spôsobilo,

že uviedli konzervatívnejšie
politické presvedčenie.

A keď sme sa spýtali niekoľko otázok

o správnosti alebo
nesprávnosti určitého počínania,

tiež sme zistili, že vďaka
pripomenutiu o umývaní si rúk

boli aj v rámci morálky konzervatívnejší.

Presnejšie, keď sme sa pýtali

na tabuizované, no neškodné
sexuálne praktiky,

už len to pripomenutie o umývaní si rúk

spôsobilo, že ich označili za nemorálne.

Dám vám príklad, čo mám
na mysli pod neškodnými,

ale tabuizovanými sexuálnymi praktikami.
Dali sme im rôzne situácie.

V jednej z nich muž
stráži dom svojej babičky.

Keď babička odíde preč, má sex s frajerkou

v babičkinej posteli.

V ďalšej sme tvrdili,
že jedna žena rada masturbuje

pritúlená k svojmu obľúbenému
plyšovému mackovi. (smiech)

Ľuďom to príde morálne
neprípustné, ak ste im

predtým pripomenuli,
že si majú umývať ruky. (smiech)

(smiech)

Dobre. Skutočnosť,
že emócie ovplyvňujú náš úsudok,

by nemala byť prekvapujúca.

Je to súčasť toho,
ako emócie fungujú.

Nielenže nás motivujú
správať sa určitým spôsobom,

ale tiež menia náš spôsob myslenia.

V prípade odporu je však prekvapujúci

rozsah jeho účinku.
Dáva to dokonalý zmysel,

je to pre nás veľmi užitočná emócia, keďže

odpor zmení to, ako vnímame fyzický svet

vždy, keď hrozí kontaminácia.

Menší zmysel ale dáva to, že emócia, ktorá

ma má ochrániť pred požitím jedu, by mala

predpovedať, koho budem voliť
v blížiacich sa prezidentských voľbách.

Otázka, či by mal odpor ovplyvňovať

náš morálny a politický úsudok,

musí byť komplexná a možno závisí od toho,

o akých úsudkoch sa
presne bavíme. Ako vedec

musím niekedy dôjsť
k záveru, že vedecká metóda

na zodpovedanie týchto
otázok nie je vhodná.

No jednou vecou som si pomerne istý.

Prinajmenšom môžeme týmto výskumom

poukázať na to, ktoré otázky
by sme sa mali pýtať.

Ďakujem. (potlesk)