V 17. storočí viedla Giulia Tofanová úspešný obchod s parfémami. Riadila ho viac ako 50 rokov. Náhle oň prišla, keď ju popravili - (smiech) - za vraždu 600 mužov. Viete, ten parfém nebol bohvieaký. Bol vlastne úplne bezfarebný, bez chuti či zápachu, ale ako jed bol najlepší, aký sa dal kúpiť. Ženy k nej teda chodili, aby zabili svojich manželov. Traviči boli významnou a obávanou skupinou, pretože otráviť človeka je pomerne zložité. Dôvodom je, že v sebe máme akýsi vrodený detektor jedu. Pozorujeme to už u malých detí. Ak to chcete skúsiť, vezmite zopár kvapiek horkej alebo kyslej látky a uvidíte ten výraz: vyplazený jazyk, zvraštený nos, akoby sa snažili zbaviť toho, čo majú v ústach. Táto reakcia sa prenáša do dospelosti a stáva sa z nej prejav vrcholného odporu, už nejde len o to, či nás niekto chce, alebo nechce otráviť, ale vždy keď nám hrozí nejaká fyzická kontaminácia. Výraz tváre zostáva nápadne podobný. Má však omnoho širší záber, než uchrániť nás pred kontamináciou tela. Je čoraz viac dôkazov, ktoré naznačujú, že pocit odporu ovplyvňuje tiež naše morálne hodnoty a dokonca aj politické presvedčenie. Prečo je tomu tak? Tento proces pochopíme, ak porozumieme emóciám aspoň vo všeobecnosti. Základné ľudské emócie, tie, ktoré zdieľame s ostatnými ľudskými bytosťami, jestvujú, aby nás motivovali robiť dobré veci a držali nás ďalej od tých zlých. Skrátka sú prospešné pre naše prežitie. Vezmite si napríklad taký strach. Bráni nám robiť naozaj riskantné veci. Táto fotka bola spravená krátko pred jeho smrťou - (smiech) Nie, dôvod, prečo je táto fotka zaujímavá, je ten, že väčšina ľudí by to nespravila, a tí, čo áno, by sa nedožili toho, aby o tom mohli hovoriť, lebo strach by už tvárou v tvár prirodzenému predátorovi dávno zasiahol. Tak ako je strach užitočný pre našu ochranu, odpor, zdá sa, pôsobí rovnako, až na to, že odpor nás nedrží ďalej od vecí, ktoré by nás mohli zjesť alebo od výšok, ale skôr od vecí, ktoré by nás mohli otráviť alebo nám spôsobiť nejaké ochorenie či nevoľnosť. Jedným zo znakov, ktoré z odporu robia takú zaujímavú emóciu, je to, že je veľmi ľahké ho vyvolať. Vlastne najľahšie spomedzi ostatných základných emócií. Ukážem vám teda, že vďaka niekoľkým obrázkom sa mi najskôr podarí vyvolať vo vás odpor. Otočte sa chrbtom. Potom vám poviem, kedy sa otočiť späť. (smiech) Toto asi vidíte každý deň, však? No tak. (smiech) (hľadisko: Fuj.) Dobre, otočte sa, ak ste sa nepozerali. Väčšinu z vás v hľadisku to asi poriadne znechutilo, no ak ste sa nepozerali, môžem vám porozprávať o ďalších veciach, ktoré po svete ukazovali, aby v ľuďoch vyvolali odpor. Sú to napríklad výkaly, moč, krv, zhnité mäso. Dáva zmysel, že takýmto veciam sa snažíme vyhýbať, pretože by nám mohli uškodiť. Už len to, ak má niekto chorý vzhľad alebo zvláštne sexuálne praktiky mnohých ľudí znechucuje. Darwin bol asi jedným z prvých vedcov, ktorý systematicky skúmal ľudské emócie a poukázal na univerzálnu povahu a silu zhnusenia sa. Toto je anekdota z jeho ciest po južnej Amerike: ,,V Ohňovej zemi sa domorodec prstom dotkol chladeného mäsa, kým ja som jedol... a dal najavo svoje zhnusenie nad jeho mäkkosťou, no ja som bol vrcholne zhnusený z toho, že sa môjho jedla dotkol nahý divoch. (smiech) i keď sa jeho ruky nezdali byť špinavé." Neskôr napísal: ,,To je dobré, niektorí moji najlepší kamaráti sú nahí divosi." (smiech) Ukázalo sa, že nielen staromódni britskí vedci sú takíto hákliví. Nedávno som mal príležitosť rozprávať sa s Richardom Dawkinsom kvôli dokumentu a podarilo sa mi ho niekoľkokrát znechutiť. Tento je môj obľúbený. Richard Dawkins: ,,Náš vývoj sa točí okolo dvorenia sa a sexu, sme pripútaní k hlboko zakoreneným emóciám a reakciám, ktorých sa ťažko zbavíme zo dňa na deň." David Pizarro: Mojou obľúbenou časťou tohto klipu je fakt, že sa profesorovi Dawkinsovi zdvíha žalúdok. Uskočí a zdvihne sa mu žalúdok, museli sme to trikrát opakovať a každý raz sa mu zdvihol žalúdok. (smiech) Naozaj sa mu zdvíhal. Myslel som si, že ma napokon povracia. No jedným zo znakov odporu, okrem jeho univerzálnosti a sily, je to, ako funguje cez asociácie. Keď sa nejaká odporná vec dotkne čistej, čistá vec sa stáva odpornou, nie naopak. Toto je veľmi užitočná stratégia, ak chcete niekoho presvedčiť, že predmet, človek alebo celá jedna sociálna skupina, sú odporní a treba sa im vyhýbať. Filozofka Martha Nussbaumová na to poukázala v tomto citáte: ,,A tak sa v dejinách niektoré znaky ako slizkosť, zápach, lepkavosť, rozklad či špina opakovane a jednotvárne spájali so ... Židmi, ženami, homosexuálmi, kastou nedotknuteľných, ľuďmi z nižšej vrstvy, so všetkými, ktorí sú vykresľovaní ako skazení nečistotou tela." Uvediem zopár presvedčivých príkladov toho ako sa to využívalo v minulosti. Úryvok pochádza z nacistickej knižky pre deti z roku 1938: ,,Len sa na nich pozri! Tie brady plné vší, tie odporné odstávajúce uši, ušpinené zamastené šaty... Židia často mávajú nepríjemnú sladkastú vôňu. Ak máte dobrý nos, vycítite ich." Modernejším príkladom sú ľudia, ktorí sa nás snažia presvedčiť, že homosexualita je nemorálna. Toto je z webovej stránky, ktorá je proti gayom, podľa nej si ,,zaslúžia smrť za svoje ohavné...sexuálne praktiky." Sú ako ,,psy, ktoré jedia vlastné zvratky a svine, ktoré sa váľajú vo vlastných výkaloch." Tieto charakteristiky príznačné pre odpor sa snažia priamo spojiť so skupinou ľudí, ktorú by ste nemali mať radi. Keď sme po prvýkrát skúmali úlohu odporu pri morálnom úsudku, zaujalo nás to, či takéto podnety budú skôr účinkovať na jednotlivcov, ktorí sú náchylnejší na zhnusenie sa. Zatiaľ čo odpor, spolu s ostatnými základnými emóciami, je univerzálnym fenoménom, je skrátka pravda, že niektorých ľudí zhnusíte ľahšie než iných. Možno ste si to všimli v rámci publika pri ukážke nechutných obrázkov. Merania sme robili pomocou stupnice, ktorú vytvorili iní psychológovia, ktorí sa ľudí v rôznych situáciách pýtali ako veľmi sú náchylní na pocit zhnusenia sa. Zopár príkladov. ,,Aj keby som bol hladný, nedal by som si zo svojej obľúbenej polievky, ak by ju premiešali použitou, hoci dôkladne vyčistenou, mucholapkou." ,,Súhlasíte alebo nesúhlasíte?" (smiech) ,,Keď prechádzate tunelom pod železničnou traťou, ucítite moč. Zhnusí vás to veľmi alebo vôbec?" Ak sa spýtate dosť takýchto otázok, získate všeobecný výsledok celkovej citlivosti na zhnusenie sa. Ukázalo sa, že tento výsledok má svoj význam. Keď ľudí privediete do laboratória a spýtate sa ich, či sú ochotní urobiť niečo bezpečné, no nechutné ako napríklad zjesť čokoládu, ktorá vyzerá ako psí výkal. Alebo zjesť pár múčnych červov, ktoré síce zdraviu neškodia, no sú nechutné. Váš výsledok v rámci stupnice vlastne predpovedá, či budete ochotní niečo takéto urobiť. Po prvý raz, keď sme sa vybrali zbierať tieto údaje a začali ich spájať s politickým a morálnym presvedčením, objavili sme všeobecne platný vzor, v spolupráci so psychológmi Yoeom Inbarom a Paulom Bloomom, ktorý sa objavil v troch štúdiách a to, že ľudia, ktorí o sebe tvrdili, že sú náchylní sa zhnusiť, tiež uviedli, že sú politicky skôr konzervatívni. Inými slovami, ľudí, ktorí sú veľmi liberálni, je veľmi ťažké zhnusiť. (smiech) V nedávnej nadväznej štúdii sme sa pozreli na omnoho väčšiu vzorku ľudí. V tomto prípade išlo o takmer 30 tisíc respondentov z USA a objavili sme rovnaký vzor. Ako vidíte, ľudia, ktorí pri otázke o politickej orientácii zvolia na stupnici odpoveď veľmi konzervatívni, tiež veľmi často uvádzajú, že sa ľahko zhnusia. Tieto údaje nám tiež umožnili štatistický prehľad o viacerých aspektoch, o ktorých vieme, že sú späté s politickou orientáciou a citlivosťou na zhnusenie na. Sledovali sme teda pohlavie, vek, príjem, vzdelanie, dokonca základné osobnostné premenné a výsledok zostával rovnaký. Keď sme sa zaujímali nie o uvedenú politickú orientáciu, ale o správanie sa pri voľbách, pozreli sme sa na národ z geografického hľadiska. Zistili sme, že v regiónoch, kde ľudia uvádzali vyššiu citlivosť na pocit zhnusenia sa, získal viac hlasov McCain. Nepredpovedali sme teda iba akú politickú orientáciu ľudia uvedú, no ako sa naozaj budú správať vo voľbách. Cez túto vzorku sme sa pozreli aj do zvyšku sveta, pýtali sa tie isté otázky v 121 krajinách. Môžete vidieť, že týchto 121 krajín sa rozdelilo do 10 rôznych geografických území. Je jedno kam sa pozriete, toto naznačuje rozmer vzťahu medzi citlivosťou na pocit zhnusenia a politickou orientáciou. Nezáležalo na mieste, všade sme videli rovnaký účinok. Iné laboratóriá skúmali to isté rozličnými metódami merania citlivosti na pocit zhnusenia, takže miesto toho, aby sa ľudí spýtali, či sa ľahko zhnusia, zapoja ľudí na prístroje a merajú fyziologické reakcie, v tomto prípade vodivosť pokožky. A dokázali tým, že ľudia, ktorí tvrdia, že sú politicky konzervatívnejší, majú tiež vyššiu fyziologickú reakciu na podobne nechutné obrázky ako som vám ukazoval. Pre zaujímavosť, zistili tiež to, čo sme aj my zistili v predchádzajúcich štúdiách, a to jeden z najsilnejších vplyvov: jednotlivci citliví na pocit zhnusenia nielen, že sa častejšie hlásia k politickému konzervativizmu, ale tiež sa výrazne stavajú proti homosexuálnym manželstvám a homosexualite a v podstate proti množstvu sociomorálnych otázok v oblasti sexuality. Fyziologická reakcia tu teda predpovedala postoj voči homosexuálnym manželstvám. No napriek týmto údajom, ktoré spájajú citlivosť na zhnusenie sa a politickú orientáciu, zostáva tu otázka: Čo je tu príčinnou spojitosťou? Hádam odpor naozaj formuje naše politické a morálne presvedčenie? Na získanie odpovede sa musíme uchýliť k experimentálnym metódam a môžeme iba ďalej vodiť ľudí do labáku a vyvolávať u nich odpor a porovnať ich so skupinou, ktorá zhnusená nebola. Počas posledných piatich rokov to už urobilo množstvo vedcov a výsledky vždy boli približne rovnaké. Keď sú ľudia zhnusení, ich postoje sa prikláňajú k pravici politického spektra, k morálne konzervatívnejšej strane. Či už použijete nepríjemný zápach, zlú chuť, videoklipy, sugesciu pocitu zhnusenia hypnózou, obrázky ako tie, čo som v vám ukázal, či dokonca len ľuďom pripomeniete, že choroby sa šíria a mali by sa mať na pozore, umývať si ruky, udržiavať čistotu, toto všetko má na úsudok podobný vplyv. Dám vám príklad z nedávnej štúdie, ktorú sme viedli. Od účastníkov sme žiadali, aby nám povedali svoj názor na viacero sociálnych skupín, v miestnosti, kde to buď voňalo, alebo zapáchalo. Keď bol v miestnosti zápach, postoj ľudí voči gayom bol negatívnejší. Zhnusenie ale neovplyvnilo postoje voči ostatným sociálnym skupinám, na ktoré sme sa pýtali, vrátane Afroameričanov, dôchodcov. Týkalo sa to iba postojov voči gayom. V ďalšej sérii štúdií sme ľuďom skrátka pripomenuli - bolo to v čase, keď sa šírila prasacia chrípka - pripomenuli sme im, že aby zabránili jej šíreniu, mali by si umývať ruky. Niekoľkým zúčastneným sme dokonca podávali dotazníky priamo pri ozname, že si majú umývať ruky. A zistili sme, že už len to, že si vzali dotazník v blízkosti tohto oznamu, spôsobilo, že uviedli konzervatívnejšie politické presvedčenie. A keď sme sa spýtali niekoľko otázok o správnosti alebo nesprávnosti určitého počínania, tiež sme zistili, že vďaka pripomenutiu o umývaní si rúk boli aj v rámci morálky konzervatívnejší. Presnejšie, keď sme sa pýtali na tabuizované, no neškodné sexuálne praktiky, už len to pripomenutie o umývaní si rúk spôsobilo, že ich označili za nemorálne. Dám vám príklad, čo mám na mysli pod neškodnými, ale tabuizovanými sexuálnymi praktikami. Dali sme im rôzne situácie. V jednej z nich muž stráži dom svojej babičky. Keď babička odíde preč, má sex s frajerkou v babičkinej posteli. V ďalšej sme tvrdili, že jedna žena rada masturbuje pritúlená k svojmu obľúbenému plyšovému mackovi. (smiech) Ľuďom to príde morálne neprípustné, ak ste im predtým pripomenuli, že si majú umývať ruky. (smiech) (smiech) Dobre. Skutočnosť, že emócie ovplyvňujú náš úsudok, by nemala byť prekvapujúca. Je to súčasť toho, ako emócie fungujú. Nielenže nás motivujú správať sa určitým spôsobom, ale tiež menia náš spôsob myslenia. V prípade odporu je však prekvapujúci rozsah jeho účinku. Dáva to dokonalý zmysel, je to pre nás veľmi užitočná emócia, keďže odpor zmení to, ako vnímame fyzický svet vždy, keď hrozí kontaminácia. Menší zmysel ale dáva to, že emócia, ktorá ma má ochrániť pred požitím jedu, by mala predpovedať, koho budem voliť v blížiacich sa prezidentských voľbách. Otázka, či by mal odpor ovplyvňovať náš morálny a politický úsudok, musí byť komplexná a možno závisí od toho, o akých úsudkoch sa presne bavíme. Ako vedec musím niekedy dôjsť k záveru, že vedecká metóda na zodpovedanie týchto otázok nie je vhodná. No jednou vecou som si pomerne istý. Prinajmenšom môžeme týmto výskumom poukázať na to, ktoré otázky by sme sa mali pýtať. Ďakujem. (potlesk)