Ako narušiť cyklus toxickej mužnosti

V silnej prednáške sa školiteľ Eldra Jackson III. podelí o to, ako sa odnaučil nebezpečné lekcie o mužnosti s pomocou Inside Circle, organizácie, ktorá vedie skupinovú terapiu pre väzňov. Teraz pomáha druhým liečiť sa tým, že vytvára nový obraz toho, čo znamená byť kompletný zdravý muž. „Výzvou je zničiť tento cyklus emocionálnej nevzdelanosti a skupinového nátlaku, “ hovorí.

Veľkí chlapci neplačú.

Prenes sa cez to.

Buď ticho a otrep sa.

Prestaň plakať, lebo ti dám na to dôvod.

Toto je pár fráz,

ktoré prispievajú
ku chorobe v našej spoločnosti,

konkrétnejšie v našich mužoch.

Je to choroba,
ktorú poznáme ako „toxická mužnosť“.

Trpel som ňou chronicky,

až tak, že som strávil 24 rokov
z doživotného trestu vo väzení

za únos, krádež a pokus o vraždu.

Som tu dnes na to, aby som vám povedal,
že existuje riešenie na túto epidémiu.

Viem, že to riešenie funguje, pretože som
bol jeho súčasťou pri pokusoch na ľuďoch.

Riešenie je mix elementov.

Začína sa ochotou
preskúmať váš systém názorov

a v akom nesúlade je

a ako vaše činy negatívne
neovplyvňujú iba vás,

ale aj ľudí okolo.

Ďalšia ingrediencia je ochota
byť zraniteľný pri ľuďoch,

ktorí vás nielen podporia,
ale dajú vás aj na zodpovednosť.

Ale než vám o tom poviem,

musím vám spomenúť,
že na to, aby som sa o to podelil,

musím úplne odhaliť svoju dušu.

Ako tu stojím,

a upiera sa na mňa toľko očí,

cítim sa surovo a naho.

Keď sa objaví tento pocit,

som si istý,
že ďalšia fáza hojenia je za rohom

a to mi dovoľuje
podeliť sa o môj celý príbeh.

Ako by sa zdalo, narodil som sa do
ideálnej rodinnej dynamiky,

matka, otec, sestra, brat,

Bertha, Eldra Jr., Taydama a Eldra III.

Toto som ja.

Môj otec bol vietnamský veterán,
ktorý si zaslúžil Purpurové srdce

a dostal sa domov, aby našiel lásku,
oženil sa a založil si rodinu.

Tak ako som skončil
s doživotím v kalifornskej väznici?

Tajil som veci,

veril som slovám,
že veľkí chlapci neplačú,

bez toho, aby som vedel
ako vyjadriť iné emócie než hnev.

Pri športovaní

som sa naučil,
že čím lepší výkon na ihrisku,

tým menej sa musím držať
pravidiel mimo neho.

Je ťažké prísť na konkrétnu ingredienciu

pri všetkých symptómoch, ktoré ma trápili.

Keď som vyrastal ako mladý černoch
v kalifornskom Sacramente v 80. rokoch,

existovali dve skupiny,
u ktorých som vedel, že majú rešpekt,

športovci a gangsteri.

Vynikal som v športoch,

pokiaľ sme sa s kamarátom nerozhodli

zobrať auto jeho mame
na bláznivú jazdu a nezničili ho.

S tým, že moji rodičia museli
na polovicu zaplatiť zničené auto,

odsúdili ma na leto plné
domácich prác a bez športu.

Žiaden šport sa rovnal žiadnemu rešpektu.

Žiaden rešpekt sa rovnal žiadnej moci.

Moc bola dôležitá
pri kŕmení mojej choroby.

V tom momente sa rozhodnutie
prejsť zo športovca na gangstera

zrodilo a ľahko aj vykonalo.

Skoré životné zážitky
ma pripravili na to vynikať

pri odsudzovaní druhých,

správať sa sociálne odmerane

a nad to všetko vyhľadávať to,
aby ma vnímali v nadradenej pozícii.

Pocit moci

(povzdych)

sa rovnal sile v mojom okolí,

ale čo je dôležitejšie,
taktiež v mojej hlave.

Moja myseľ diktovala moje rozhodnutia.

Moje nasledujúce rozhodnutia
ma posadili na rýchlik do väzenia.

A aj vo väzení som pokračoval

v nerešpektovaní práv druhých,

napriek vedomiu,
že to bude miesto, kde zomriem.

Znova som skončil na samotke

za dobodanie iného väzňa skoro 30-krát.

Dostal som sa do bodu, keď mi
nezáležalo na tom, ako žijem a či zomriem.

Ale potom sa veci zmenili.

Najlepšia vec, ktorá sa mi dovtedy stala,

bolo to, že ma poslali
do väznice New Folsom.

Keď som tam bol, oslovili ma, aby
som sa pridal do skupiny Inside Circle.

Najprv som váhal pridať sa
do skupiny, o ktorej na dvore hovorili

ako o „objím zloducha“.

(smiech)

Najprv to bolo príliš,

ale nakoniec som prekonal svoje váhanie.

Ako sa ukázalo, skupina bola víziou
muža menom Patrick Nolan,

ktorý mal tiež doživotie

a ktorého prestalo baviť byť otrávený

z prizerania sa, ako sa navzájom zabíjame

kvôli farbe pleti,

farbe oblečenia,

tomu či si zo Severnej
alebo Južnej Kalifornie,

alebo len tomu, že si vydýchol
zlým smerom počas veterného dňa.

Skupinový čas je, keď muži sedia s mužmi

a idú rovno k veci,

popierajú štrukturálne spôsoby myslenia.

Myslím spôsobom, akým myslím,

a správam sa tak, ako sa správam,

pretože som to nespochybňoval.

Napríklad, kto povedal, že musím
vidieť ženu, ktorá ide po ulici,

otočiť sa a pozrieť sa jej na zadok?

Odkiaľ sa to vzalo?

Pokiaľ to nespochybním,
tak budem nasledovať dav.

Reči v šatniach.

V skupine spolu sedíme
a spochybňujeme tieto veci.

Prečo myslím spôsobom, akým myslím?

Prečo sa správam tak, ako sa správam?

Pretože keď na to príde, nerozmýšľam.

Nie som individuálny jedinec,

neberiem zodpovednosť za to, kto som

a čo dávam svetu.

Práve v tejto skupine
môj život nabral iný smer.

Pamätám si, že sa ma opýtali, kto som,

a nemal som na to odpoveď,

aspoň nie takú, ktorá by znela úprimne

v miestnosti plnej mužov,
ktorí pravdu hľadali.

Bolo by jednoduché povedať

„Som z gangu Blood,“

alebo „volám sa Vegas,“

alebo hneď niekoľko fasád, ktoré som
si vytvoril, aby som sa mohol za ne skryť.

V tom momente a na tom mieste
sa skončila pretvárka.

Uvedomil som si, že hoci som myslel,
aký som chytrý,

ani som nevedel, kto som,

alebo prečo som sa
správal týmto spôsobom.

Nemohol som sa postaviť v miestnosti
plnej mužov, ktorí hľadali podporu,

a prezentovať to pravé ja.

V tom momente som
sa posunul na miesto v sebe,

ktoré bolo pripravené na zmenu.

Desiatky rokov

som tajil, že som bol obeťou
obťažovania opatrovateľom,

súhlasil som s tým pod hrozbou,
že ublíži mojej mladšej sestre.

Mal som sedem rokov, ona mala tri.

Veril som, že je mojou zodpovednosťou
ochrániť ju.

V tom momente

boli zasadené semiačka
na dlhú cestu ubližovania iným,

či už fyzicky, mentálne,
alebo emocionálne.

V tom momente som si vytvoril,

mal som vtedy sedem rokov,

vieru, že ďalej v živote,

keď nastane situácia, kde sa niekto zraní,

ja budem ten, čo bude ubližovať.

Taktiež som sformuloval vieru,
že láska ma ohrozuje.

Naučil som sa,
že starosť o iného ma oslabuje.

Takže nestaranie sa musí rovnať sile.

Najlepší spôsob, ako zamaskovať slabé ja,

je skryť sa za falošný opar rešpektu.

Sedenie v kruhu
je podobné sedeniu v plameňoch.

Je to skúška,
ktorá vás dokáže zlomiť a aj to urobí.

Zničila moje staré ja,

nakazený systém hodnôt

a spôsob, akým sa pozerám na iných.

Moje zastaralé spôsoby rozmýšľania
boli vytiahnuté na povrch,

aby som videl,
či je to niekto, kým chcem byť v živote.

Bol som sprevádzaný šikovnými asistentmi

na ceste do hlbín vlastného ja,

aby som našiel tie zranené časti,
ktoré nielen hnisali,

ale presakovali von, aby vytvorili
nepríjemné prostredie pre iných.

Niekedy to pripomínalo exorcizmus

a v podstate to aj bol.

Nastalo odstraňovanie starých,
chorých spôsobov myslenia,

bytia a reagovania

a odvar zmyslu.

Sedenie v tých kruhoch
mi zachránilo život.

Stojím tu dnes ako dôkaz, že to funguje.

Podmienečne ma prepustili v júni 2014

po mojom treťom výsluchu pred panelom
bývalých policajných predstaviteľov,

ktorí hodnotili môj momentálny
stupeň ohrozenia pre spoločnosť.

Stojím tu dnes prvýkrát,
odkedy som mal 14 rokov,

bez hocijakej formy štátneho dozoru.

Oženil som sa so skvelou ženou
s menom Holly

a spoločne vychovávame dvoch synov,

ktorých učím prežívať
emócie bezpečným spôsobom.

Nechám sa objať, keď plačem.

Sú svedkami toho,
že nemám na všetko odpoveď.

Moja túžba je, aby pochopili,

že byť mužom
nie je len nejaká mužská karikatúra,

a že charakteristiky
často definované ako slabosť

sú súčasťou kompletného zdravého muža.

Dnes pokračujem v práci nie len na sebe,

ale aj ako podpora
mladých mužov v mojej komunite.

Výzvou je zničiť tento cyklus

emocionálnej nevzdelanosti
a skupinového nátlaku,

čo dovoľuje našim mužom pokračovať
v šikane druhých, ako aj seba.

Má to za výsledok to,

že si vytvoria nové spôsoby,
ako sa zviditeľniť vo svete,

a očakávanie, ako im to svet oplatí.

Ďakujem.

(potlesk)