Chris Jordan zobrazuje šokujúce štatistiky

Umelec Chris Jordan nám pútavo prezentuje ako vyzerá Západná kultúra. Jeho nadrozmerné obrazy hovoria o takmer nepredstaviteľných číslach, akým je aj počet papierových pohárikov, ktoré použijeme za jediný deň.

Moja práca je o správaní sa, ktorému sa oddávame nevedome,

na kolektívnej úrovni.

Myslím tým druhy správania sa,

ktoré popierame

a ktoré operuje pod povrchom nášho denného vedomia.

Ako jednotlivci sa tak správame stále, každodenne.

Je to ako keď sa hneváte na vašu ženu,

lebo sa práve hneváte na niekoho iného.

Alebo keď na párty pijete o trošku viac len zo strachu.

Alebo keď jete príliš veľa kvôli zraneným citom, alebo hocičo iné.

Keď sa oddávame týmto druhom činností,

keď sa 300 miliónov ľudí správa nevedome,

môže to mať vo fimále katastrofické následky,

ktoré si nikto neželá a nikto nemal v úmysle.

Pozerám sa presne na toto cez moju prácu fotografa.

Tento obraz som dokončil len nedávno,

pri pohľade z diaľky

vyzerá ako nejaké kreslené neogotické vyobrazenie

továrne vypudzujúcej nečistoty.

Prejdením o trošku bližšie

to vyzerá ako trúbky, možno ako chemická továreň

alebo rafinéria, alebo nejaká pekelná cestná križovatka.

Avšak úplným priblížením

si nakoniec uvedomíte, že je to vlastne vyrobené z obrovského množstva plastových pohárov.

A skutočne, je to milión plastových pohárov,

ktoré zodpovedajú počtu plastových pohárov použitých v lietadlách

v Spojených Štátoch každých šesť hodín.

V lietadlách použijeme denne štyri millióny pohárov

a takmer nič z nich sa nevyužije znova alebo nerecykluje,

jednoducho to v tomto priemysle nie je zaužívané.

Toto číslo je nič proti

počtu pohárov, ktoré použijeme denne

a tým je 40 miliónov pohárov na teplé nápoje denne,

z ktorých väčšina je káva.

Nepodarilo sa mi na plátno vtesnať 40 miliónov pohárov,

ale podarilo sa mi to s 410,000. Takto vyzerá 410,000 pohárov.

Je to 15 minút našej spotreby pohárov.

Ak by ste v reálnom živote naskladali toľko pohárov,

mali by takúto veľkosť.

A to je hodinové množstvo našich pohárov.

A tu je deň našich pohárov.

Tam úplne dole ešte vidíte malých ľudí.

Výškou sú ako 42 poschodová budova

a pridal som sochu slobody ako referenciu mierky.

Hovoriac o spravodlivosti, iným fenomén v našej kultúre,

ktorý ma hlboko znepokojuje, je, že Amerika dnes

má najväčšie percento populácie vo väznici

z hociktorej inej krajiny vo svete.

Každá štvrtá osoba, jeden zo štyroch ľudí vo väzení

je Američan uväznený v našej krajine.

Chcem ukázať k tomu číslo.

V 2005 bolo uväznených 2.3 milióna Američanov.

Odvtedy to len vzrástlo a nové počty ešte nemáme.

Chcel som teda ukázať 2.3 milióna väzeňských uniforiem

vo výtlačku tohoto diela,

každá uniforma zodpovedá veľkosti hrany nikláča.

Sú malé, takmer neviditeľné ako kúsky materiálu.

Zobrazenie 2.3 milióna z nich si vyžadovalo plátno

väčšie ako dokázala potlačiť aj najväčšia tlačiareň na svete.

Musel som to teda rozdeliť na niekoľko panelov

o výške 3 metre a šírke 7,5 metra.

Vystavené je to v galérii v New Yorku

a tu sa naň pozerajú moji rodičia.

(Smiech)

Vždy pri pohľade na toto foto

sa pýtam, či moja mama práve šepká môjmu otcovi do ucha:

"Konečne si poskladal prádlo."

(Smiech)

Ukážem Vám teraz pár obrazov, ktoré hovoria o závislosti.

Tento je o závislosti na cigaretách.

Chcel som ukázať celkový počet Američanov,

ktorí zomrú na následky fajčenia.

Viac ako 400,000 ľudí zomrie ročne v Spojených Štátoch

na fajčenie cigariet.

Tento obraz je vyrobený z veľkého množstva krabíc cigariet.

Pomalým odstúpením od obrazu

vidno Van Goghov obraz nazvaný "Lebka s cigaretou".

Je zvláštne myslieť na 9.11.,

tragédiu, počas ktorej zomrelo 3,000 Američanov.

Pamätáte si tú odozvu?

Ozývalo sa to svetom

a časom ešte bude.

Bude sa o tom hovoriť ešte o 100 rokov.

Tak isto však v ten istý deň zomrelo 1,100 Američanov na fajčenie.

A o deň na to zomrelo na fajčenie ďaľších 1,100 Američanov.

Každý jediný deň odvtedy zomrelo 1,100 Američanov

a aj dnes zomiera 1,100 Američanov na fajčenie cigariet.

Nehovoríme o tom, potláčame to.

Tabaková loby je príliš silná.

Jednoducho to vypustíme z nášho vedomia.

Vediac o deštrukčnej sile cigariet

naďalej dovoľujeme našim deťom, synom a dcéram,

zotrvať pod vplyvmi, v ktorých prítomnosti začnú fajčiť.

O tomto je teda ďaľší obraz.

Je to veľké množstvo cigariet: 65,000 cigariet,

rovné množstvu tínedžerov,

ktorý začnú fajčiť tento mesiac a teda každý mesiac v USA.

Viac ako 700,000 detí mladších ako 18 rokov začne v USA

fajčiť každý rok.

Ďaľšia zvláštna epidémia v USA,

s ktorou Vás chcem zoznámiť,

je fenomén zneužívania liekov na predpis.

Tento obraz som spravil z množstva Vicodínu -

vlastne len z jedného Vicodínu,

ktorý som mnohokrát naskenoval.

(Smiech)

Takže odstúpením uvidíte 213,000 tabletiek Vicodínu,

ktoré je počtom návštev prvej pomoci

v USA za rok,

ktoré je možné pripísať zneužitiu predpisových tabletiek proti bolesti

a liekom na potlačenie strachu.

Tretina všetkých predávkovaní v USA,

čo zahŕňa kokaín, heroín, alkohol,

za tretinou všetkých predávkovaní sú lieky na predpis.

Divný jav.

Tento kúsok dokončený len nedávno

je o inom tragickom jave. Je ním naša

rastúca posadnutosť s operáciami na zväčšenie poprsia.

384,000 žien, amerických žien, sa vlani

rozhodlo pre operatívne zväčšenie pŕs.

Rýchlo sa stáva najpopulárnejším darčekom k maturite

mladým dievčatám, ktoré práve pôjdu na vysokú školu.

Spravil som preto tento obraz z barbie bábik,

odstúpením vidíte istý druh kvetového vzoru

a celkom z diaľky vidno 32,000 barbie bábik,

ktoré reprezentujú počet operácií na zväčšenie poprsia

vykonaných v USA každý mesiac.

Prevažná väčšina z nich na ženách mladších ako 21 rokov.

Zvláštne je, že len jedna operácia je

populárnejšia ako zväčšenie pŕs, a to liposukcia,

ktorej väčšina je vykonaná mužmi.

Chcem však zdôrazniť, že toto sú len príklady.

Nepredstavujem ich ako tie najväčšie problémy.

Sú len príkladmi.

Robím to z obáv,

že ako kultúra v súčasnosti nemáme dostatok citu.

V Amerike je dnes istý druh anestézie.

Stratili sme našu schopnosť pre rozhorčenie, hnev a bolesť

nad tým, čo sa v súčasnosti deje s našou kultúrou,

čo sa deje v našej krajine,

pre akty násilia páchané v našom mene po svete.

Stratili sa, tieto city sa stratili.

Nevidno tu radosť z našej kultúry a národa.

Jednou z príčin je podľa mňa to,

že každý sa snaží vytvoriť si nový svetonázor,

holoptický svetonázor, holografický obraz,

ktorý sa všetci snažíme vytvoriť

o prepojení vecí: enviromentálneho dopadu

vzdialeného tisícky míľ od tovaru, čo kupujeme,

sociálne následky 10,000 míľ od

našich každodenných spotrebiteľských rozhodnutí.

V snahe vytvoriť si tento svetonázor

a snahe pochopiť dosah našej kultúry,

sú tieto obrovské čisla informáciou, ktorú máme k dispozícii:

čísla v miliónoch, stovkách miliónov,

miliardách a teraz v biliónoch.

Bushov nový rozpočet je v biliónoch, v číslach,

ktoré náš mozog nedokáže pochopiť.

Nevidíme zmysel týchto enormných štatistík.

A presne o to sa snažím svojou prácou,

preložiť čísla a štatistiky

z hrubého jazyka dát do

univerzálnejšieho jazyka, ktorým cítime.

Pretože verím, že ak tieto problémy precítime,

ak ich precítime hlbšie,

budú pre nás znamenať viac ako doteraz.

Ak to dokážeme,

dokážeme tiež v sebe nájsť to,

čo potrebujeme na zodpovedanie dôležitej otázky,

ktorou je: Ako sa zmeniť?

Podľa mňa je to dôležitá otázka pre nás ako ľudstvo:

Ako sa zmeníť? Ako zmeniť našu kultúru

a ako každý individuálne prevezme zodpovednosť

za kúsok riešenia, ktoré je v našich silách,

ktorým je naše vlastné správanie?

Verím, že sa nemusíme očierňovať

pri pohľade na tieto problémy.

Neukazujem na Ameriku obviňujúcim spôsobom.

Iba hovorím, čím dnes sme.

A ak vidíme veci,

ktoré sa nám na našej kultúre nepáčia,

potom máme na výber.

Úroveň integrity, ktorú každý z nás môže preukázať

kladením tejto otázky, nahliadnutím do hĺbky svojho charakteru

a pýtaním sa, ako sa zmeniť.

Definuje nás to ako jednotlivcov a ako národ

a bude aj v budúcnosti.

Od základov to ovplyvní naše pohodlie a kvalitu života,

miliardy ľudí,

ktorý zdedia následky našich rozhodnutí.

Nehovorím abstraktne,

hovorím, čím sme všetci v tejto miestnosti.

Teraz, v tomto okamihu.

Ďakujem Vám a pekné poobedie.

(Potlesk)