Kto ovláda svet?

James Glattfelder študuje komplexnosť: to, ako je prepojený systém, napríklad kŕdeľ vtákov, je viac ako len súhrn jeho častí. Ako sa ukazuje, teória komplexnosti môže odhaliť veľa o fungovaní ekonomiky. Glattfelder predkladá prelomovú štúdiu o tom, ako moc tečie svetovou ekonomikou a ako nás sústredenie moci v rukách šokujúco malého počtu robí všetkých zraniteľnými. (Natočené na podujatí TEDxZurich.)

S príchodom krízy

vyšli najavo vážne nedostatky existujúcich

ekonomických a finančných modelov.

Existuje silné presvedčenie,
s ktorým súhlasím,

že zlá alebo príliš jednoduchá
a sebaistá ekonomika

sa podieľala na vzniku krízy.

Asi ste všetci počuli podobnú kritiku

od ľudí skeptických voči kapitalizmu.

Ale toto je niečo iné.

Toto pochádza zo srdca finančníctva.

Prvý citát je od Jeana-Claudea Tricheta,

keď bol guvernérom
Európskej centrálnej banky.

Druhý je od hlavy

Britského finančného regulačného úradu.

Naznačujú,

že nerozumieme ekonomickým systémom,

ktoré riadia našu modernú spoločnosť?

Je to ešte horšie.

Míňame miliardy dolárov

na pochopenie počiatku vesmíru,

kým stále nerozumieme podmienkam

potrebným pre stabilnú spoločnosť,
fungujúcu ekonomiku alebo mier.

Čo sa to deje? Ako je to možné?

Skutočne viac rozumieme podstate reality

ako štruktúre,

ktorá sa rodí z našich
medziľudských vzťahov?

Odpoveď žiaľ znie áno.

Ale existuje zaujímavé riešenie,
ktoré pochádza

z oblasti známej ako veda o komplexnosti.

Aby som vysvetlil, čo to je
a o aké riešenie ide,

dovoľte mi vrátiť sa o pár krokov späť.

Pri fyzike som skončil úplnou náhodou.

Bolo to náhodné stretnutie,
keď som bol mladý,

a odvtedy som často rozmýšľal

o úžasnom úspechu fyziky

pri popisovaní reality, do ktorej
sa každý deň prebúdzame.

V skratke, môžete o fyzike
uvažovať nasledovne.

Vezmete kus reality,
ktorú chcete pochopiť,

a preložíte ju do matematiky.

Zakódujete ju do rovníc.

Potom môžete robiť
predpovede a overiť ich.

Vlastne máme veľké šťastie,
že to tak funguje,

lebo nikto naozaj nevie,
prečo by myšlienky v našich hlavách

mali nejako súvisieť
so základnými vesmírnymi princípmi.

Napriek týmto úspechom
má fyzika svoje hranice.

Ako zdôraznil Dirk Helbing
v poslednom citáte,

v skutočnosti nerozumieme komplexnosti,

ktorá sa na nás vzťahuje,
ktorá nás obklopuje.

Vďaka tomuto paradoxu som sa
začal zaujímať o komplexné systémy.

Sú to systémy skladajúce sa

z veľa prepojených alebo
vzájomne pôsobiacich častí:

kŕdle vtákov, roje rýb, mravčie kolónie,

ekosystémy, mozgy, finančné trhy.

Je to len niekoľko príkladov.

Je zaujímavé, že komplexné
systémy sa len ťažko dajú zapísať

vo forme matematických rovníc,

takže bežný fyzikálny postup
tu veľmi nefunguje.

Čo teda o komplexných systémoch vieme?

Ukázalo sa, že to, čo navonok
vyzerá ako komplexné správanie,

je iba výsledkom

niekoľkých jednoduchých
pravidiel interakcie.

Znamená to, že môžete zabudnúť na rovnice

a porozumieť systému

sústredením sa na interakcie
medzi jeho časťami,

takže vlastne môžete zabudnúť na rovnice

a skúmať len interakcie.

A je to ešte lepšie, lebo
väčšina komplexných systémov

má úžasnú vlastnosť
označovanú ako vznikanie.

Znamená to, že systém ako celok

zrazu začne prejavovať správanie,

ktoré sa nedá pochopiť alebo predpovedať

skúmaním jednotlivých časti systému.

Takže celok je doslova viac
ako súčet jeho častí.

A všetko toto tiež znamená,
že môžete zabudnúť

na jednotlivé časti systému,
na to, aké sú zložité.

Či už je to bunka, termit alebo vták,

zameriate sa iba na pravidlá interakcie.

Siete sú preto ideálnym
spôsobom zobrazenia

komplexných systémov.

Uzly siete

sú zložky systému

a prepojenia znázorňujú interakcie.

Takže to, čím sú rovnice pre fyziku,

sú komplexné siete pre štúdium
komplexných systémov.

Tento prístup sa veľmi úspešne použil

na mnohé komplexné
systémy vo fyzike, biológii,

informatike, sociálnych vedách,

ale čo ekonómia?

Kde sú ekonomické siete?

Tu je v literatúre prekvapivá
a značná medzera.

Štúdia, ktorú sme uverejnili minulý rok,

Svetová sieť korporátnej moci,

je prvou rozsiahlou analýzou
ekonomických sietí.

Štúdia sa na internete rýchlo rozšírila

a pritiahla veľa pozornosti
medzinárodných médií.

Je to veľmi zaujímavé, lebo, znova,

prečo to ešte nikto neskúmal?

Podobné údaje existujú už nejaký čas.

My sme sa zamerali na siete vlastníctva.

Uzly predstavujú spoločnosti, ľudí, vlády,

nadácie a podobne.

Spojnice znázorňujú vzťahy akcionárov,

čiže akcionár A má x percent
akcií spoločnosti B.

Spoločnosti sme ohodnotili

podľa ich obratu.

Tieto siete vlastníctva odhaľujú

vzťahy medzi akcionármi.

Na tomto malom príklade môžete vidieť

niekoľko finančných inštitúcií

a niektoré prepojenia sú zvýraznené.

Môžete si myslieť, že sa tým
ešte nikto nezaoberal,

lebo študovať siete vlastníkov je

veľmi, veľmi nudné.

Keďže vlastníctvo súvisí s mocou,

ako neskôr vysvetlím,

skúmanie sietí vlastníkov

nám môže pomôcť nájsť
odpovede na otázky ako:

Kto sú kľúčoví hráči trhu?

Ako sú usporiadaní? Sú izolovaní?

Sú prepojení?

Ako je moc rozdelená?

Inými slovami, kto ovláda svet?

Myslím, že je to zaujímavá otázka.

Súvisia s tým aj systémové riziká.

Ukazuje to, ako je
celkovo systém zraniteľný.

Vysoký stupeň prepojenosti

môže stabilite škodiť,

lebo problémy sa môžu po systéme rozšíriť

ako epidémia.

Vedci občas kritizujú ekonómov,

ktorí veria, že myšlienky a koncepty

sú dôležitejšie ako empirické údaje,

lebo základné pravidlo vedy znie:

Nech hovoria fakty. Dobre. Nech hovoria.

Začali sme databázou z roku 2007

obsahujúcou 13 miliónov
vzťahov medzi vlastníkmi.

Je to veľa údajov,
ale keďže sme chceli zistiť,

kto vládne svetu,

rozhodli sme sa zamerať
na nadnárodné korporácie,

v skratke NK.

Sú to spoločnosti pôsobiace
vo viacerých krajinách

a našli sme ich 43 000.

Následne sme z týchto
spoločností vybudovali sieť tak,

že sme zobrali všetkých
ich akcionárov,

potom akcionárov tých akcionárov atď.,

až k vrcholu a potom opačne

a skončili sme so sieťou
skladajúcou sa zo 600 000 uzlov

a milióna prepojení.

Toto je tá sieť, ktorú sme analyzovali.

Jej štruktúra vyzerá takto:

má okraje a stred,

ktorý obsahuje okolo 75 %
všetkých hráčov.

V strede je toto drobné,
ale dominantné jadro,

ktoré tvoria veľmi silno
prepojené spoločnosti.

Lepšie to pochopíte,

keď si predstavíte veľké mesto.

Má predmestia a perifériu,

má centrum ako finančnú časť,

a to jadro je niečo ako

najvyššia budova v centre.

Už teraz môžeme vidieť
prvé náznaky usporiadania.

Iba 36 % nadnárodných
korporácií je v jadre,

ale spoločne tvoria 95 % celkového obratu

všetkých nadnárodných korporácií.

Dobre, zanalyzovali sme štruktúru,

ako ale súvisí s mocou?

Vlastníctvo dáva akcionárom
právo hlasovať.

To je normálny prejav moci.

Existujú rôzne modely,
ktoré umožňujú vypočítať

moc, ktorú vám vlastníctvo dáva.

Ak vlastníte viac ako
50 % akcií spoločnosti,

máte moc,

ale zvyčajne záleží
na relatívnom rozdelení akcií.

A na sieti skutočne záleží.

Pred asi 10 rokmi pán Tronchetti Provera

vlastnil a riadil malú spoločnosť,

ktorá vlastnila a ovládala
väčšiu spoločnosť atď.

Rozumiete.

Skončilo to tak, že získal moc
nad Telecomom Italia

s finančnou silou 26.

To znamená, že s každým eurom,
ktoré investoval,

bol schopný ovlyvniť ďalších
26 € trhovej hodnoty

cez reťazec vlastníckych vzťahov.

My sme v našej štúdii spočítali

v rámci nadnárodných korporácií
moc nad trhovou hodnotou.

To nám umožnilo prideliť
každému akcionárovi

mieru vplyvu.

Je to do značnej miery v zmysle

myšlienky Maxa Webera o potenciálnej moci,

čo je pravdepodobnosť
presadenia vlastnej vôle

navzdory opozícii.

Ak chcete vypočítať
tok v sieti vlastníctva,

musíte spraviť toto.

Vlastne to ani nie je také ťažké pochopiť.

Vysvetlím to na tomto príklade.

Predstavte si vodu pretekajúcu

rúrkami rôznej hrúbky.

Podobne tečie moc v sieťach vlastníkov

a zdromažďuje sa v uzloch.

Čo sme teda zistili po spočítaní
všetkej moci v sieti?

Ukázalo sa, že 737 hlavných akcionárov

má možnosť spoločne ovládnuť

80 % celkovej hodnoty všetkých
nadnárodných korporácií.

Pamätajte, že sme začali
so 600 000 uzlami,

takže títo 737 najväčší hráči

tvoria spolu niečo viac ako 0,1 %.

Väčšinou ide o finančné inštitúcie
v USA a Veľkej Británii.

Ale je to ešte väčší extrém.

V jadre je 146 najväčších hráčov

a spolu majú potenciál ovládať

40 % trhovej hodnoty
nadnárodných korporácií.

Čo by ste si z tejto prednášky
mali odniesť?

Vysoký stupeň moci, aký ste videli,

je v každom prípade extrémny.

Vysoký stupeň prepojenosti

najväčších hráčov v jadre

by mohol pre svetovú ekonomiku
predstavovať značné systémové riziko

a sieť nadnárodných korporácií
by sme mohli ľahko zreprodukovať

pomocou niekoľkých jednoduchých pravidiel.

Znamená to, že jej štruktúra
je najskôr výsledkom

sebaorganizácie.

Je to jej základná vlastnosť, ktorá závisí

na pravidlách interakcie v systéme,

takže asi nie je výsledkom
pôsobenia zhora dole

ako celosvetová konšpirácia.

Naša štúdia je „otlačkom
mesačného povrchu,

nie automapa“.

Je treba brať presné čísla

v našej štúdii s rezervou,

no aj tak nám „poskytla fascinujúci pohľad

na nenásytný svet financií“.

Dúfame, že sme otvorili dvere ďalším
výskumom v tejto oblasti,

aby sa v budúcnosti zmapoval aj
zostávajúci neznámy terén.

Tento proces už pomaly začína.

Môžeme pozorovať nové dlhodobé

a dobre financované programy
zamerané na pochopenie

nášho prepojeného sveta
z pohľadu komplexnosti.

Ale táto cesta sa iba začína,

takže si na prvé výsledky
budeme musieť počkať.

Podľa mňa je tu stále jeden veľký problém.

Myšlienky týkajúce sa financií,
ekonomiky, politiky

a spoločnosti sú často zaťažené

osobnými ideológiami.

Naozaj dúfam, že táto
perspektíva komplexnosti

nám umožní nájsť spoločnú pôdu.

Bolo by naozaj skvelé,
ak by nám pomohla

vyslobodiť sa z klietky
protichodných myšlienok,

ktoré, zdá sa, paralyzujú
náš globalizovaný svet.

Realita je taká zložitá, že
musíme zanechať dogmy.

Ale to je iba môj osobný názor.

Ďakujem.

(potlesk)