S príchodom krízy vyšli najavo vážne nedostatky existujúcich ekonomických a finančných modelov. Existuje silné presvedčenie, s ktorým súhlasím, že zlá alebo príliš jednoduchá a sebaistá ekonomika sa podieľala na vzniku krízy. Asi ste všetci počuli podobnú kritiku od ľudí skeptických voči kapitalizmu. Ale toto je niečo iné. Toto pochádza zo srdca finančníctva. Prvý citát je od Jeana-Claudea Tricheta, keď bol guvernérom Európskej centrálnej banky. Druhý je od hlavy Britského finančného regulačného úradu. Naznačujú, že nerozumieme ekonomickým systémom, ktoré riadia našu modernú spoločnosť? Je to ešte horšie. Míňame miliardy dolárov na pochopenie počiatku vesmíru, kým stále nerozumieme podmienkam potrebným pre stabilnú spoločnosť, fungujúcu ekonomiku alebo mier. Čo sa to deje? Ako je to možné? Skutočne viac rozumieme podstate reality ako štruktúre, ktorá sa rodí z našich medziľudských vzťahov? Odpoveď žiaľ znie áno. Ale existuje zaujímavé riešenie, ktoré pochádza z oblasti známej ako veda o komplexnosti. Aby som vysvetlil, čo to je a o aké riešenie ide, dovoľte mi vrátiť sa o pár krokov späť. Pri fyzike som skončil úplnou náhodou. Bolo to náhodné stretnutie, keď som bol mladý, a odvtedy som často rozmýšľal o úžasnom úspechu fyziky pri popisovaní reality, do ktorej sa každý deň prebúdzame. V skratke, môžete o fyzike uvažovať nasledovne. Vezmete kus reality, ktorú chcete pochopiť, a preložíte ju do matematiky. Zakódujete ju do rovníc. Potom môžete robiť predpovede a overiť ich. Vlastne máme veľké šťastie, že to tak funguje, lebo nikto naozaj nevie, prečo by myšlienky v našich hlavách mali nejako súvisieť so základnými vesmírnymi princípmi. Napriek týmto úspechom má fyzika svoje hranice. Ako zdôraznil Dirk Helbing v poslednom citáte, v skutočnosti nerozumieme komplexnosti, ktorá sa na nás vzťahuje, ktorá nás obklopuje. Vďaka tomuto paradoxu som sa začal zaujímať o komplexné systémy. Sú to systémy skladajúce sa z veľa prepojených alebo vzájomne pôsobiacich častí: kŕdle vtákov, roje rýb, mravčie kolónie, ekosystémy, mozgy, finančné trhy. Je to len niekoľko príkladov. Je zaujímavé, že komplexné systémy sa len ťažko dajú zapísať vo forme matematických rovníc, takže bežný fyzikálny postup tu veľmi nefunguje. Čo teda o komplexných systémoch vieme? Ukázalo sa, že to, čo navonok vyzerá ako komplexné správanie, je iba výsledkom niekoľkých jednoduchých pravidiel interakcie. Znamená to, že môžete zabudnúť na rovnice a porozumieť systému sústredením sa na interakcie medzi jeho časťami, takže vlastne môžete zabudnúť na rovnice a skúmať len interakcie. A je to ešte lepšie, lebo väčšina komplexných systémov má úžasnú vlastnosť označovanú ako vznikanie. Znamená to, že systém ako celok zrazu začne prejavovať správanie, ktoré sa nedá pochopiť alebo predpovedať skúmaním jednotlivých časti systému. Takže celok je doslova viac ako súčet jeho častí. A všetko toto tiež znamená, že môžete zabudnúť na jednotlivé časti systému, na to, aké sú zložité. Či už je to bunka, termit alebo vták, zameriate sa iba na pravidlá interakcie. Siete sú preto ideálnym spôsobom zobrazenia komplexných systémov. Uzly siete sú zložky systému a prepojenia znázorňujú interakcie. Takže to, čím sú rovnice pre fyziku, sú komplexné siete pre štúdium komplexných systémov. Tento prístup sa veľmi úspešne použil na mnohé komplexné systémy vo fyzike, biológii, informatike, sociálnych vedách, ale čo ekonómia? Kde sú ekonomické siete? Tu je v literatúre prekvapivá a značná medzera. Štúdia, ktorú sme uverejnili minulý rok, Svetová sieť korporátnej moci, je prvou rozsiahlou analýzou ekonomických sietí. Štúdia sa na internete rýchlo rozšírila a pritiahla veľa pozornosti medzinárodných médií. Je to veľmi zaujímavé, lebo, znova, prečo to ešte nikto neskúmal? Podobné údaje existujú už nejaký čas. My sme sa zamerali na siete vlastníctva. Uzly predstavujú spoločnosti, ľudí, vlády, nadácie a podobne. Spojnice znázorňujú vzťahy akcionárov, čiže akcionár A má x percent akcií spoločnosti B. Spoločnosti sme ohodnotili podľa ich obratu. Tieto siete vlastníctva odhaľujú vzťahy medzi akcionármi. Na tomto malom príklade môžete vidieť niekoľko finančných inštitúcií a niektoré prepojenia sú zvýraznené. Môžete si myslieť, že sa tým ešte nikto nezaoberal, lebo študovať siete vlastníkov je veľmi, veľmi nudné. Keďže vlastníctvo súvisí s mocou, ako neskôr vysvetlím, skúmanie sietí vlastníkov nám môže pomôcť nájsť odpovede na otázky ako: Kto sú kľúčoví hráči trhu? Ako sú usporiadaní? Sú izolovaní? Sú prepojení? Ako je moc rozdelená? Inými slovami, kto ovláda svet? Myslím, že je to zaujímavá otázka. Súvisia s tým aj systémové riziká. Ukazuje to, ako je celkovo systém zraniteľný. Vysoký stupeň prepojenosti môže stabilite škodiť, lebo problémy sa môžu po systéme rozšíriť ako epidémia. Vedci občas kritizujú ekonómov, ktorí veria, že myšlienky a koncepty sú dôležitejšie ako empirické údaje, lebo základné pravidlo vedy znie: Nech hovoria fakty. Dobre. Nech hovoria. Začali sme databázou z roku 2007 obsahujúcou 13 miliónov vzťahov medzi vlastníkmi. Je to veľa údajov, ale keďže sme chceli zistiť, kto vládne svetu, rozhodli sme sa zamerať na nadnárodné korporácie, v skratke NK. Sú to spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách a našli sme ich 43 000. Následne sme z týchto spoločností vybudovali sieť tak, že sme zobrali všetkých ich akcionárov, potom akcionárov tých akcionárov atď., až k vrcholu a potom opačne a skončili sme so sieťou skladajúcou sa zo 600 000 uzlov a milióna prepojení. Toto je tá sieť, ktorú sme analyzovali. Jej štruktúra vyzerá takto: má okraje a stred, ktorý obsahuje okolo 75 % všetkých hráčov. V strede je toto drobné, ale dominantné jadro, ktoré tvoria veľmi silno prepojené spoločnosti. Lepšie to pochopíte, keď si predstavíte veľké mesto. Má predmestia a perifériu, má centrum ako finančnú časť, a to jadro je niečo ako najvyššia budova v centre. Už teraz môžeme vidieť prvé náznaky usporiadania. Iba 36 % nadnárodných korporácií je v jadre, ale spoločne tvoria 95 % celkového obratu všetkých nadnárodných korporácií. Dobre, zanalyzovali sme štruktúru, ako ale súvisí s mocou? Vlastníctvo dáva akcionárom právo hlasovať. To je normálny prejav moci. Existujú rôzne modely, ktoré umožňujú vypočítať moc, ktorú vám vlastníctvo dáva. Ak vlastníte viac ako 50 % akcií spoločnosti, máte moc, ale zvyčajne záleží na relatívnom rozdelení akcií. A na sieti skutočne záleží. Pred asi 10 rokmi pán Tronchetti Provera vlastnil a riadil malú spoločnosť, ktorá vlastnila a ovládala väčšiu spoločnosť atď. Rozumiete. Skončilo to tak, že získal moc nad Telecomom Italia s finančnou silou 26. To znamená, že s každým eurom, ktoré investoval, bol schopný ovlyvniť ďalších 26 € trhovej hodnoty cez reťazec vlastníckych vzťahov. My sme v našej štúdii spočítali v rámci nadnárodných korporácií moc nad trhovou hodnotou. To nám umožnilo prideliť každému akcionárovi mieru vplyvu. Je to do značnej miery v zmysle myšlienky Maxa Webera o potenciálnej moci, čo je pravdepodobnosť presadenia vlastnej vôle navzdory opozícii. Ak chcete vypočítať tok v sieti vlastníctva, musíte spraviť toto. Vlastne to ani nie je také ťažké pochopiť. Vysvetlím to na tomto príklade. Predstavte si vodu pretekajúcu rúrkami rôznej hrúbky. Podobne tečie moc v sieťach vlastníkov a zdromažďuje sa v uzloch. Čo sme teda zistili po spočítaní všetkej moci v sieti? Ukázalo sa, že 737 hlavných akcionárov má možnosť spoločne ovládnuť 80 % celkovej hodnoty všetkých nadnárodných korporácií. Pamätajte, že sme začali so 600 000 uzlami, takže títo 737 najväčší hráči tvoria spolu niečo viac ako 0,1 %. Väčšinou ide o finančné inštitúcie v USA a Veľkej Británii. Ale je to ešte väčší extrém. V jadre je 146 najväčších hráčov a spolu majú potenciál ovládať 40 % trhovej hodnoty nadnárodných korporácií. Čo by ste si z tejto prednášky mali odniesť? Vysoký stupeň moci, aký ste videli, je v každom prípade extrémny. Vysoký stupeň prepojenosti najväčších hráčov v jadre by mohol pre svetovú ekonomiku predstavovať značné systémové riziko a sieť nadnárodných korporácií by sme mohli ľahko zreprodukovať pomocou niekoľkých jednoduchých pravidiel. Znamená to, že jej štruktúra je najskôr výsledkom sebaorganizácie. Je to jej základná vlastnosť, ktorá závisí na pravidlách interakcie v systéme, takže asi nie je výsledkom pôsobenia zhora dole ako celosvetová konšpirácia. Naša štúdia je „otlačkom mesačného povrchu, nie automapa“. Je treba brať presné čísla v našej štúdii s rezervou, no aj tak nám „poskytla fascinujúci pohľad na nenásytný svet financií“. Dúfame, že sme otvorili dvere ďalším výskumom v tejto oblasti, aby sa v budúcnosti zmapoval aj zostávajúci neznámy terén. Tento proces už pomaly začína. Môžeme pozorovať nové dlhodobé a dobre financované programy zamerané na pochopenie nášho prepojeného sveta z pohľadu komplexnosti. Ale táto cesta sa iba začína, takže si na prvé výsledky budeme musieť počkať. Podľa mňa je tu stále jeden veľký problém. Myšlienky týkajúce sa financií, ekonomiky, politiky a spoločnosti sú často zaťažené osobnými ideológiami. Naozaj dúfam, že táto perspektíva komplexnosti nám umožní nájsť spoločnú pôdu. Bolo by naozaj skvelé, ak by nám pomohla vyslobodiť sa z klietky protichodných myšlienok, ktoré, zdá sa, paralyzujú náš globalizovaný svet. Realita je taká zložitá, že musíme zanechať dogmy. Ale to je iba môj osobný názor. Ďakujem. (potlesk)