The European Refugee Crisis and Syria Explained

This animation has been translated by UK CEE Mediation Consultancy with the aim to contribute (not to represent UK CEE's interpretation) to the possibilities of access to as many information as possible to the Slovakian audience.

V lete v roku 2015,

Európa zažila najväčší príliv utečencov od druhej svetovej vojny.

Prečo?

Hlavným dôvodom je to, že Sýria sa stala najväčším svetovým zdrojom utečencov.

Sýria sa nachádza na Blízkom východe,

na starobylej úrodnej pôde, usadzovanej najmenenej 10 000 rokov.

Od roku 1960, bola Sýria vedená Al-Assadovou rodinou,

ktorá vládla formou diktatúry, až do vypuknutia arabskej jari v roku 2011.

Išlo o vlnu revolučných protestov a konfliktov v arabskom svete,

ktorá zvrhla mnoho autoritárskych režimov.

Ale Assad odmietol odstúpiť a začal brutálnu občiansku vojnu.

Rôzne etniká a náboženské skupiny bojovali jeden proti druhému v meniacich sa koalíciách.

ISIS, militaristická džihádistická skupina, využila príležitosť

a vstúpila do chaosu s cieľom vybudovať totalitný islamský kalifát.

Veľmi rýchlo sa stala jednou z najnásilnejších

a najúspešnejších extrémistických organizácií na Zemi.

Všetky zúčastnené strany páchali hrozné vojnové zločiny - chemické zbrane, hromadné popravy,

mučenie a opakované smrtiace útoky na civilistov.

Sýrska populácia bola uväznená medzi režimom,

povstalcami a náboženskými extrémistami.

Tretina sýrskeho ľudu sa presídlila,

a viac ako štyri milióny utieklo z krajiny.

Drvivá väčšina býva teraz v táboroch v susedných krajinách,

ktoré sa takto starajú o 95% utečencov,

zatiaľ čo arabské štáty Perzského zálivu

neprijali žiadnych sýrskych utečencov,

čo nazvala Amnesty International obzvlášť hanebným konaním.

OSN a Svetový potravinový program

neboli pripravené na utečeneckú krízu takéhoto rozmeru.

Výsledokom je , že utečenecké tábory sú preplnené, nedostatočne zásobené,

ľudia v nich trpia hladom, chladom a chorobami.

Sýrčania stratili nádej, že sa situácia v dohľadnej dobe zlepší

a tak sa rozhodli hľadať azyl v Európe.

V rokoch 2007 a 2014, EÚ investovala okolo €2 miliárd

do obrany, bezpečnostnej techniky, pohraničných hliadok,

ale nie dosť do prípravy na príliv utečencov.

Takže bola zle pripravená na nával žiadateľov o azyl.

V EÚ, utečenci musia zostať v štáte, do ktorého prvého dorazili,

čo vytvorilo obrovský tlak na hraničné štáty, ktoré mali vtedy problémy.

Grécko, uprostred veľmi veľkej hospodárskej krízy,

nebolo schopné postarať sa naraz o toľko ľudí,

čo viedlo k hrozným situáciám a scénam so zúfalými a hladujúcimi utečencami na ostrovoch,

ktoré boli zvyčajne vyhradené pre turistov.

Svet potreboval, aby sa spojil a pôsobil ako jednotný front,

ale namiesto toho, sa ešte viac rozdelil.

Mnoho štátov vyložene odmietlo prijať akýchkoľvek utečencov,

pričom hraničné štáty zostávali vo svojom boji osamotené.

V roku 2014, Spojené kráľovstvo lobovala o zastavenie

obrovskej pátracej a záchrannej operácie s názvom Mare Nostrum,

ktorá bol navrhnutá tak, aby zastavila prílev žiadateľov o azyl,

ktorí by mali tak väčšie obavy

z možnosti utopenia sa v Stredozemnom mori.

Vnímanie krízy po celom svete

sa náhle zmenilo, keď sa v médiách objavila

fotka mŕtveho chlapčeka zo Sýrie,

ktorý ležal dole tvárou na pláži v Turecku.

Nemecko oznámilo, že prijme všetkých sýrskych utečencov

a teraz sa pripravuje prijať 800.000 ľudí v roku 2015,

viac ako celá EÚ prijala v roku 2014.

Dočasne však zaviedli hraničné kontroly

a požadujú celoeurópske riešenie.

Na celom západe, stále viac ľudí sa angažuje iniciatívami

na podporu utečencov,

hoci táto podpora pochádza od občanov, nie od politikov.

Ale v západnom svete sú aj obavy:

Islam, vysoká pôrodnosť, kriminalita, a kolaps sociálnych systémov.

Uznajme to a pozrime sa na fakty.

Aj keby EÚ mala prijať všetkých štyri miliónov sýrskych utečencov sama

a 100% z nich by boli moslimovia,

percento moslimov v Európskej únii

by sa zvýšilo iba z približne 4% na 5%.

Nejedná sa o drastické zmeny, a určite by sa z Európy nestal moslimský kontinent.

Moslimská menšina nie je ani nová, a nie je dôvod sa jej báť.

Pôrodnosť v mnohých častiach západného sveta je nízka,

a tak sa niektorí obávajú, že žiadatelia o azyl by mohli predbehnúť domorodé obyvateľstvo

za niekoľko desaťročí.

Štúdie ukázali, že aj keď

pôrodnosť v Európe je vyššia medzi moslimami, klesá a prispôsobuje sa

úmerne tomu ako rastie životný štandard a vzdelanie.

Väčšina sýrskych utečencov je už vzdelaná.

Pôrodnosť v Sýrii pred občianskou vojnou nebola príliš vysoká,

sýrska populácia sa vlastne zmenšuje a nerastie.

Strach z vyššej miery kriminality utečencov sa tiež ukazuje mylným.

Kriminalita utečencov z ktorých sa stanú prisťahovalci je

tiež menej pravdepodobná ako u domorodého obyvateľstva.

Keď majú utečenci priestor pracovať, prejavujú sa u nich tendencie založenia vlastného biznisu

a integrovania sa do pracovného procesu tak rýchlo ak je to možné,

pričom do sociálneho systému platia viac, ako z neho berú.

Sýrčania, ktorí prichádzajú na západ sú potencionálni odborní pracovníci,

ktorých zúfalo potrebujeme na udržanie starnúcej Európskej poulácie.

Takiež, cestovanie utečencov so smartfómi, viedlo k mylnej predstave,

že pomoc v skutočnosti nepotrebujú.

Sociálne médiá a internet

sa stali dôležitou súčasťou prežitia utečenca pri úteku.

GPS sa používa na navigáciu počas dlhej cesty do Európy,

Facebook na to, aby skupiny dostali v reálnom čase tipy a informácie o prekážkach.

To len dokazuje, že títo ľudia sú ako my:

ak by ste sa mali podrobiť takejto nebezpečnej ceste, nezobrali by ste si telefon zo sebou?

Európska únia je zoskupenie najbohatších ekonomík na Zemi,

s dobre organizovaných štátov, fungujúcich sociálnych systémov,

s infraštruktúrou, demokraciou a obrovským priemyslom.

Ak Európa bude chcieť, môže výzvu utečeneckej krízy zvládnuť.

To isté možno povedať o celom západnom svete.

Ale zatiaľ čo drobné Jordánsko prijalo viac ako 600.000 sýrskych utečencov,

Spojené kráľovstvo, ktoré má 78 krát vyššie HDP ako Jordánsko,

povedalo, že dovolí len 20 000 Sýrčanom prejsť cez hranicu

v priebehu nasledujúcich piatich rokov.

Spojené štáty súhlasia prijať len 10.000 a Austrália 12.000 ľudí.

Celkovo možno povedať, že veci sa pomaly zlepšujú, ale nie dosť rýchlo.

História sa píše práve teraz.

. Ako si chceme pamätať na samých seba?

Ako xenofóbnych a bohatých zbabelcov za plotom?

Musíme si uvedomiť, že títo ľudia utekajúci pred smrťou a skazou

sa nijako nelíšia od nás.

Prijatím ich do našich krajín a začlenením do našich spoločností,

veľa získame.

Len vtedy budeme strácať, ak túto krízu budeme ignorovať.

Príliv vyplaví ďaľšie mŕtve deti, ak nebudeme konať ľudsky a s rozumom.

Poďme to teda urobiť správne a najlepšie ako je to len možné.