-
-
Ahojte.
-
Niektori z nas pocuju svoj vnutorny
hlas hovorit nahlas a jasne.
-
Vdaka nemu sa mozeme rozhodovat.
A dokazeme to rychlo.
-
Pre ostatnych z nas to tak zdaleka nie je.
-
Nepocujeme svoj vnutorny hlas.
Takze nevieme, co chceme. Nevieme, co potrebujeme,
-
co si myslime alebo ako sa citime..
-
Takze pre tych z nas,
ktori sa citime takto,
-
je dolezite naucit sa pocuvat
hlboko do seba,
-
aby sa sepot nasho vnutorneho hlasu
zmenil na krik.
-
Ako je mozne, ze tento nas hlas
je tak stiseny?
-
Je stiseny, pretoze ini
ludia ho nepocuvali.
-
Ked sme prisli na svet,
nevsimali si náš vnutorny hlas.
-
Naucili nas nepocuvat ho
a namiesto toho pocuvat ich.
-
Takze nakoniec tento hlas bol stale
slabsi a slabsi a stale viac a viac potlaceny.
-
Az sme ho nakoniec vobec nepoculi.
-
Nahradil sa hlasom inych ludi.
-
Vnutorny hlas k nam prichadza
primarne prostrednictvom vnemov,
-
emocii a myslienok.
-
Casto k nam neprichadza prostrednictvom
sluchu, hoci moze mat aj taku formu.
-
V skutocnosti ten hlas pocujeme.
-
Je to to "ja", ktore k nam hovori
v nasej hlave, v srdci alebo v tele.
-
Iba si neuvedomujeme,
ze toto je vlastne nas vnutorny hlas.
-
Vnutorny hlas sme vlastne my,
nasa dusa.
-
Co niektori nazyvaju "nase prave ja",
-
ktore nam hovori o nas a o svete
cely den kazdy den.
-
Niektori ludia ten hlas volaju "intuicia".
-
Pretoze je to tak, ze vnutrorne nieco
vieme, vidime alebo niecomu verime.
-
Ked tento hlas nepocuvame, dusa zacne
komunikovat inak prostrednictvom tela.
-
Vecami ako bolestou brucha,
bolestou hlavy, az chorobami.
-
Nehovoriac o tom, ze vesmir zvacsi nas
vnutorny hlas cez nasu externu realitu,
-
takze uz nikam neutecieme
pred nasou skutocnou pravdou.
-
Co nie je velmi prijemne.
-
Nechcem, aby ste si mysleli, ze
vnutorny hlas je vzdy cisty.
-
Lebo v skutocnosti je skresleny.
-
Je skresleny nasimi tienmi,
vecami ktore si neuvedomujeme.
-
Je skresleny nasimi
presvedceniami a skusenostami.
-
Ale zaroven je tvoreny aspektom nas,
ktory je vecny, nedotknuty a uplne cisty.
-
Ten aspekt nas, pod ktorym
rozumieme cistu intuiciu.
-
Nas vnutorny hlas odraza
-
presne to, co je o nas
skutocne v danom momente.
-
Stav cistoty aj stav necistoty.
Odraza fakt, ze sme zaroven tien aj svetlo.
-
Takze nemam starosti, ci budete
rozlisovat medzi tymi 2 vecami.
-
Lebo obe su skutocne.
-
Samozrejme cim viac budete poznat,
a uvedomovat si svoje prave vnutro,
-
tym bude vas vnutorny hlas cistejsi
a bude vase "prave ja" odrazat presnejsie.
-
Velmi dolezita informacia:
-
Vacsina ludi v oblasti
zdravia a spirituality
-
vam povedia, ze mate ignorovat
ten hlas, ktory sudi a kritizuje,
-
ten, co ma same negativne poznamky,
obvykle na externy svet,
-
a ze mate pocuvat iba ten hlas,
ktory hovori pekne veci.
-
Ale ja absolutne nesuhlasim.
-
Pretoze oba aspekty reprezentuju,
co je o vas v danom momente skutocne.
-
A ak budete ignorovat vnutorny hlas,
ktory ma na vsetko negativne poznamky,
-
zvysok vasho vnutorneho hlasu potlacite
s nim, lebo je to cast tej istej veci.
-
Ci uz hovori nieco negativne
alebo pozitivne,
-
je to vas vnutorny hlas,
ktory rozprava.
-
Ked pocujete tento aspekt vasho hlasu,
-
ktory ma same negativne poznamky,
-
to je signal, ze vas vn. hlas sa snazi uputat vasu
pozornost k aspektu vas, ktory zufalo potrebuje pozornost.
-
Pretoze zameranim pozornosti ziskate vedomie
o svojom ja. A to je ta vec, ktora lieci.
-
Je to ako venovat pozornost zraneniu.
-
Ked sa sustredite na tieto zranene alebo
neuvedomele aspekty vas, na ktore vas vas hlas upozornuje,
-
Iba vtedy, ked na tychto veciach
zapracujete a date im svoju pozornost,
-
iba vtedy cast vasho vn. hlasu, ktory
vychadza z priestoru cistoty a sily, s vami moze hovorit.
-
Takze vam hrubo poviem, ze aj keby ste
nerobili vobec ziadnu pracu s tienmi,
-
stale bude dolezite pocuvat svoj vnutorny
hlas, bezohladu na to, co hovori.
-
Pretoze stale vyjadruje to, co je o vas
skutocne prave tu a teraz.
-
Nechcem tym povedat, ze mate verit, ze
to, co hovori vas vn. hlas, je pravda.
-
Ale nemate mu ani neverit.
-
Miesto toho vas vyzyvam, aby ste slova
vasho vn. hlasu videli ako platne a dolezite.
-
Nieco moze byt platne, hoci to
nemusi byt nutne pravdive.
-
Nieco moze byt dolezite, hoci to
nemusi byt nutne pravdive.
-
Ked nie sme spojeni s nasim vn. hlasom,
sme v stave nevedomosti.
-
Nakoniec zapierami sami seba.
-
Nas vn. hlas mozno krici "Neznasam toho cloveka", ale na povrchu mozno povieme "Mam ho rada".
-
Mozno nas hlas hovori "Chcem byt spevak!"
ale na povrchu povieme
-
"Chcem robit nieco, co mi dava zmysel..
-
asi je pre mna dost dolezite mat istotu v zivote..
-
takze asi pojdem zobrat to miesto v uctovnictve."
-
Ideme proti svojej intuicii
-
niekedy ku katastrofalnym vysledkom.
-
Nas hlas nam vzdy hovori o nasej pravde.
-
Musime zacat pocuvat, inak nemame nic
skutocne, s cim by sme pracovali.
-
Napr. nemozeme pracovat s tienmi, ak
nepripustime, ze taka vec existuje.
-
Vsetci sme to zazili.
-
Ked pridete k niekomu, koho sa nieco dotklo a oni povedia "Nic mi nie je. Neviem o com hovoris."
-
Hoci su ocividne rozruseni.
-
Az dokym sa nepozrieme do vnutra a zistime
"Aha, vlastne sa ma to dotklo."
-
Nic s tym neurobime, nedokazeme sa pohnut.
-
Takze ako mozme zacat pocuvat
svoj vnutorny hlas:
-
1. Vezmeme vsetku svoju pozornost z externeho sveta a celu ju umiestnime do vnutorneho sveta.
-
Predstavte si, ze vasa koza
oddeluje vnutorny a vonkajsi vesmir.
-
Predstierajte, ze su to
2 samostatne vesmiry.
-
Teraz vezmete celu svoju pozornost a
umiestnite ju do vnutorneho vesmiru.
-
Ak potrebujete zatvorit oci,
tak to urobte.
-
2. Venujte pozornost vnemom, ktore sa
deju vo vnutornom vesmire.
-
Budete s nimi bezpodmienecne pritomni.
-
Budete ich pozorovat akoby to bola
jedinecna zmyslova skusenost.
-
3. Date tymto vnemom realnu
a uchopitelnu formu.
-
Aby vasa mysel dokazala
tie vnemy pochopit.
-
Napr. "Ak by tento moj vnem mal
farbu, aka by to bola?"
-
"Z akej latky by bol vyrobeny?"
-
"Hybe sa alebo stoji?"
-
"Aky by mal tvar?"
Potom pojdete dalej..
-
"Keby tento vnem bol obraz,
aky obraz by to bol?"
-
4.
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-
-