Ahojte.

Niektori z nas pocuju svoj vnutorny 
hlas hovorit nahlas a jasne.

Vdaka nemu sa mozeme rozhodovat.
A dokazeme to rychlo.

Pre ostatnych z nas to tak zdaleka nie je.

Nepocujeme svoj vnutorny hlas.
Takze nevieme, co chceme. Nevieme, co potrebujeme,

co si myslime alebo ako sa citime..

Takze pre tych z nas, 
ktori sa citime takto,

je dolezite naucit sa pocuvat 
hlboko do seba,

aby sa sepot nasho vnutorneho hlasu
zmenil na krik.

Ako je mozne, ze tento nas hlas
je tak stiseny?

Je stiseny, pretoze ini 
ludia ho nepocuvali.

Ked sme prisli na svet,
nevsimali si náš vnutorny hlas.

Naucili nas nepocuvat ho
a namiesto toho pocuvat ich.

Takze nakoniec tento hlas bol stale
slabsi a slabsi a stale viac a viac potlaceny.

Az sme ho nakoniec vobec nepoculi.

Nahradil sa hlasom inych ludi.

Vnutorny hlas k nam prichadza
primarne prostrednictvom vnemov,

emocii a myslienok.

Casto k nam neprichadza prostrednictvom
sluchu, hoci moze mat aj taku formu.

V skutocnosti ten hlas pocujeme.

Je to to "ja", ktore k nam hovori 
v nasej hlave, v srdci alebo v tele.

Iba si neuvedomujeme,
ze toto je vlastne nas vnutorny hlas.

Vnutorny hlas sme vlastne my,
nasa dusa.

Co niektori nazyvaju "nase prave ja",

ktore nam hovori o nas a o svete
cely den kazdy den.

Niektori ludia ten hlas volaju "intuicia".

Pretoze je to tak, ze vnutrorne nieco 
vieme, vidime alebo niecomu verime.

Ked tento hlas nepocuvame, dusa zacne
komunikovat inak prostrednictvom tela.

Vecami ako bolestou brucha, 
bolestou hlavy, az chorobami.

Nehovoriac o tom, ze vesmir zvacsi nas 
vnutorny hlas cez nasu externu realitu,

takze uz nikam neutecieme 
pred nasou skutocnou pravdou.

Co nie je velmi prijemne.

Nechcem, aby ste si mysleli, ze 
vnutorny hlas je vzdy cisty.

Lebo v skutocnosti je skresleny.

Je skresleny nasimi tienmi, 
vecami ktore si neuvedomujeme.

Je skresleny nasimi 
presvedceniami a skusenostami.

Ale zaroven je tvoreny aspektom nas,
ktory je vecny, nedotknuty a uplne cisty.

Ten aspekt nas, pod ktorym 
rozumieme cistu intuiciu.

Nas vnutorny hlas odraza

presne to, co je o nas 
skutocne v danom momente.

Stav cistoty aj stav necistoty.
Odraza fakt, ze sme zaroven tien aj svetlo.

Takze nemam starosti, ci budete 
rozlisovat medzi tymi 2 vecami.

Lebo obe su skutocne.

Samozrejme cim viac budete poznat,
a uvedomovat si svoje prave vnutro,

tym bude vas vnutorny hlas cistejsi
a bude vase "prave ja" odrazat presnejsie.

Velmi dolezita informacia:

Vacsina ludi v oblasti 
zdravia a spirituality

vam povedia, ze mate ignorovat
ten hlas, ktory sudi a kritizuje,

ten, co ma same negativne poznamky,
obvykle na externy svet,

a ze mate pocuvat iba ten hlas,
ktory hovori pekne veci.

Ale ja absolutne nesuhlasim.

Pretoze oba aspekty reprezentuju, 
co je o vas v danom momente skutocne.

A ak budete ignorovat vnutorny hlas, 
ktory ma na vsetko negativne poznamky,

zvysok vasho vnutorneho hlasu potlacite
s nim, lebo je to cast tej istej veci.

Ci uz hovori nieco negativne 
alebo pozitivne,

je to vas vnutorny hlas, 
ktory rozprava.

Ked pocujete tento aspekt vasho hlasu,

ktory ma same negativne poznamky,

to je signal, ze vas vn. hlas sa snazi uputat vasu 
pozornost k aspektu vas, ktory zufalo potrebuje pozornost.

Pretoze zameranim pozornosti ziskate vedomie 
o svojom ja. A to je ta vec, ktora lieci.

Je to ako venovat pozornost zraneniu.

Ked sa sustredite na tieto zranene alebo 
neuvedomele aspekty vas, na ktore vas vas hlas upozornuje,

Iba vtedy, ked na tychto veciach 
zapracujete a date im svoju pozornost,

iba vtedy cast vasho vn. hlasu, ktory 
vychadza z priestoru cistoty a sily, s vami moze hovorit.

Takze vam hrubo poviem, ze aj keby ste
nerobili vobec ziadnu pracu s tienmi,

stale bude dolezite pocuvat svoj vnutorny
hlas, bezohladu na to, co hovori.

Pretoze stale vyjadruje to, co je o vas 
skutocne prave tu a teraz.

Nechcem tym povedat, ze mate verit, ze
to, co hovori vas vn. hlas, je pravda.

Ale nemate mu ani neverit.

Miesto toho vas vyzyvam, aby ste slova 
vasho vn. hlasu videli ako platne a dolezite.

Nieco moze byt platne, hoci to 
nemusi byt nutne pravdive.

Nieco moze byt dolezite, hoci to 
nemusi byt nutne pravdive.

Ked nie sme spojeni s nasim vn. hlasom,
sme v stave nevedomosti.

Nakoniec zapierami sami seba.

Nas vn. hlas mozno krici "Neznasam toho cloveka", ale na povrchu mozno povieme "Mam ho rada".

Mozno nas hlas hovori "Chcem byt spevak!" 
ale na povrchu povieme

"Chcem robit nieco, co mi dava zmysel..

asi je pre mna dost dolezite mat istotu v zivote..

takze asi pojdem zobrat to miesto v uctovnictve."

Ideme proti svojej intuicii

niekedy ku katastrofalnym vysledkom.

Nas hlas nam vzdy hovori o nasej pravde.

Musime zacat pocuvat, inak nemame nic 
skutocne, s cim by sme pracovali.

Napr. nemozeme pracovat s tienmi, ak 
nepripustime, ze taka vec existuje.

Vsetci sme to zazili.

Ked pridete k niekomu, koho sa nieco dotklo a oni povedia "Nic mi nie je. Neviem o com hovoris."

Hoci su ocividne rozruseni.

Az dokym sa nepozrieme do vnutra a zistime 
"Aha, vlastne sa ma to dotklo."

Nic s tym neurobime, nedokazeme sa pohnut.

Takze ako mozme zacat pocuvat 
svoj vnutorny hlas:

1. Vezmeme vsetku svoju pozornost z externeho sveta a celu ju umiestnime do vnutorneho sveta.

Predstavte si, ze vasa koza 
oddeluje vnutorny a vonkajsi vesmir.

Predstierajte, ze su to 
2 samostatne vesmiry.

Teraz vezmete celu svoju pozornost a 
umiestnite ju do vnutorneho vesmiru.

Ak potrebujete zatvorit oci, 
tak to urobte.

2. Venujte pozornost vnemom, ktore sa 
deju vo vnutornom vesmire.

Budete s nimi bezpodmienecne pritomni.

Budete ich pozorovat akoby to bola 
jedinecna zmyslova skusenost.

3. Date tymto vnemom realnu 
a uchopitelnu formu.

Aby vasa mysel dokazala 
tie vnemy pochopit.

Napr. "Ak by tento moj vnem mal 
farbu, aka by to bola?"

"Z akej latky by bol vyrobeny?"

"Hybe sa alebo stoji?"

"Aky by mal tvar?"
Potom pojdete dalej..

"Keby tento vnem bol obraz,
aky obraz by to bol?"

4.