Ako bicyklovanie posilňuje naše hospodárstvo | Pekka Tahkola | TEDxBratislava

„Vláda áut a znečistenia je na konci!“ Pekka vysvetľuje, prečo sú bicyklovanie a chodenie peši dobré pre mestá, našu duševnú pohodu a domáce hospodárstvo. S dávkou humoru nám poskytuje riešenia ako mesto vrátiť chodcom a cyklistom.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

(zvuk zvončeka na bicykli)

Dnes vám poviem, prečo sú bicykle,

bicyklovanie sa a chodenie peši

dobré pre vás, mestá, hospodárstvo,

a prečo sú múdrou voľbou pohybu.

Ale v prvom rade,
prišiel sem niekto na bicykli?

Prosím, postavte sa.

Postavte sa!

OK a zostaňte stáť.

(smiech)

Z vás zvyšných, nech sa prosím postavia
tí, čo bicykel použili dnes,

tento týždeň –

výborne!

Tento mesiac –

to je celkom dobré –

tento rok!

(smiech)

Okej. Áno, vyzerá to celkom fajn.

A teraz sa prosím posaďte, aby ste
neprekročili svoj denný limit cvičenia.

(smiech)

Tridsať minút! To je ten limit.

Na to, aby sme boli zdraví,
postačí tridsať minút pohybu denne,

a nemusí to byť hnusné
či upotené cvičenie,

denne stačí relaxačná prechádzka,
alebo jazda na bicykli.

No v našej modernej spoločnosti
nerobíme ani len to.

Iba 10 % ľudí cvičí dostatočne na to,
aby boli zdraví

u detí 20 %.

V skutočnosti trávime 90 % času
z nášho života vo vnútri.

To je desivé.

A smutné.

Aj preto, lebo vonkajší svet a príroda
sú naozaj krásne.

Mimochodom, to je Fínsko.

Deväťdesiatpäť percent detí
trávi viac času

na svojich „smart“ zariadeniach
než je odporúčané.

A viete si tipnúť, aký je odporúčaný
denný čas?

Sú to dve hodiny denne

a aj napriek tomu 95 % detí
na nich trávi viac času.

Nevykonávanie žiadnej fyzickej aktivity
nielenže znižuje kvalitu vášho života,

ale je to aj neuveriteľne nákladné pre
spoločnosť, čo sa týka zdravotníctva.

Vo Fínsku, čo je krajina podobných
rozmerov ako Slovensko –

5,5 miliónov ľudí –

odhaduje sa, že náklady v súvislosti
s fyzickou nečinnosťou

sú okolo 6 miliárd eur ročne.

To je 30 % z rozpočtu nášho zdravotníctva.

Takže by sme mali cvičiť.

Ďalšia úloha: prosím zdvihnite ruku,
ak ste videli film Wall-E.

Pretože nie sme až takí vzdialení
od tejto desivej budúcnosti.

(smiech)

Je to hrozivé.

Ďalšie slovíčko na e:

„ekonomika“.

Neobľubujem toto slovo.

Ale núti svet fungovať a ľudí niečo robiť,

takže, asi sa s ním musíme zmieriť.

Fínsko, rovnako ako ostatné krajiny sveta,

trpí v dôsledku hospodárskej krízy.

A škrty v rozpočte, ktoré robíme,
sú zhruba rovnaké ako zvýšené

náklady v zdravotníctve v dôsledku
nedostatku pohybu.

Ale to nie je všetko.

Náklady na cestovanie autom sú obrovské

nielen pre spoločnosť,

ale rovnako aj pre ľudí,
ktorí ich používajú, nás všetkých.

Odhaduje sa, že používanie áut

vo Fínsku ročne stojí od 5,000 €
až do 9,000 €,

a ani na Slovensku to nie je oveľa menej.

Vo Fínsku je 2,9 miliónov automobilov
a na Slovenku zhruba tiež.

Výpočty ukazujú, že míňame
20 miliárd eur ročne

len, aby sme hýbali týmito
kovovými krabicami.

A toto číslo je ešte desivejšie,

keď sa začneme zamýšľať nad tým,
kam tie peniaze naozaj idú.

Neprodukujeme ropu, Fínsko nevyrába autá.

Áno, Slovensko vyrába veľa áut,
ale peniaze idú tak či tak preč,

pretože všetky tieto spoločnosti
sú medzinárodné.

Odhadom bolo, že iba 16 % z týchto peňazí

ostáva v tunajšom hospodárstve.

To znamená, že každý rok

z našich vreciek vyhadzujeme
70 miliárd eur,

peniaze, ktoré by sme mohli využiť tu,

ktoré by podporili tunajšie podniky,
malé reštaurácie, pivárne, deti a obchody,

vašich priateľov a príbuzných,

peniaze prospešné pre vašu spoločnosť.

To je desivé.

Predstavte si, že by sme
šoférovali len o trošku menej,

mali by sme o toľko viac peňazí,
ktoré by sa dali využiť.

A ešte by sme boli aj zdravší.

Výskumy tiež ukázali, že ľudia,
ktorí sa prechádzajú a bicyklujú,

míňajú viac peňazí ako šoféri áut.

Sú viac otvorení spontánnym nákupom.

Na jeden nákup minú menej,

ale v konečnom dôsledku
minú viac než šoféri áut.

Keď vezmeme do úvahy voľné priestranstvo,
tak je to ešte lepšie.

V Austrálii zistili,

že prerobenie parkovacích miest pre autá
na parkovanie pre bicykle

vygeneruje štyrikrát viac peňazí
než maloobchodný predaj.

A Austrália teda nie je krajina,
kde by sa veľa bicyklovalo.

V New Yorku upravenie ulíc zvýšilo
zisk maloobchodov na 49 %,

v porovnaní s 3 % v celom meste.

Takže je zjavné,

že by ľudia mali viac chodiť peši
a na bicykli.

Ale ako to docielime?

Jedno percento ľudí

chce zachrániť svet
a aj pre to reálne niečo spraví.

Myslím si, že tu vždy budú
nejaké výhovorky, prekážky a dôvody,

keď poviete, „Nemôžem ísť na bicykli.
Ani peši. Musím ísť autom,“

napríklad v zime.

Počul som, že aj vy tu vraj máte zimu.

(smiech)

Ja pochádzam z fínskeho mesta Oulu.

Je dosť ďaleko na severe.

Mestské úrady často udávajú zimu
ako jeden z dôvodov,

prečo nemá zmysel
postaviť cyklistickú infraštruktúru.

Cez zimu sa nikto nebicykluje.
Je to nemožné! Nebezpečné!

Áno, nie je to ľahké.

Aj keď podmienky nie sú ideálne,

vždy sa nájdu zarytí ľudia, ktorí sa týmto
prekážkam rozhodnú čeliť,

skoro ako by šli na vojnu.

Predstavte si ísť takto

na stretnutie s kamarátom v kaviarni.

(smiech) Nie, nie, nie.

Cieľom je, aby bolo chodenie
a bicyklovanie

rýchle, jednoduché a pohodlné.

A ľudia to začnú robiť.

Toto sa dá aplikovať na takmer všetko.

Takže ako v mojom meste Oulu...

Toto je areál miestnej školy.

Deti bicyklujú do školy, keď je -28 °C.

Nie je na tom nič zvláštne.

Máme tam trochu snehu,

(smiech)

a nižšie teploty.

(smiech)

Ale aj napriek tomu, 77 % populácie
aspoň občas použije bicykel.

Cyklistické tachometre ukazujú,

že teplota nemá žiadny efekt
na množstvo ľudí, ktorí bicyklujú,

až kým neklesne na mínus 30,
potom sa ich počet trochu zníži.

Nie je to o zime.

Je to o kvalite infraštruktúry a údržby.

Ale vráťme sa trochu k histórii
dopravného inžinierstva.

Keď pred sto rokmi vznikli automobily,

ľudia sa ich báli.

Na niektorých miestach pred nimi kráčala

osoba s červenou vlajkou,
aby vopred upozornila ľudí.

Teraz by nám to pripadalo absurdné.

Nejako sa to celé pretočilo naopak.

Zdá sa, že namiesto áut sa bojíme detí.

No ozaj, akú spoločnosť sme to vytvorili,

keď sa deti musia obliekať

ako nejaká dopravná značka
alebo vianočný stromček

len, aby mohli ísť von a prejsť cez ulicu?

(smiech)

To, čo robíme našim deťom, je desivé.

Tieto deti dostali za úlohu
nakresliť svoju cestu do školy,

ako vyzerá a aké sú ich skúsenosti.

Tuto William ide do školy peši.

Je tu veľa vecí,
nádherné žiarivé farby atď.

Ale Samuela do školy vozia autom.

Toto je doslova šialené.

Ale čo to robíme našim deťom?

Rok dozadu ma pozvali
na návštevu do Kazachstanu.

Moja hostiteľka mi povedala,

že jej trvá dve hodiny, kým svoje deti
dovezie autom domov zo škôlky,

ktorá je vzdialená šesť kilometrov.

Doplazili by ste sa rýchlejšie.

(smiech)

A nie je to o tom,
že by na to nemali priestor.

Ulice v Astane sú neuveriteľne široké.

Táto ulica je široká 25 metrov.
Odmeral som to.

(smiech)

To je ešte viac, než má hlavná ulica
v Novosibirsku na Sibíri,

kde mi miestne úrady povedali,

že tam niet miesta,
aby postavili cyklistické cesty.

(smiech)

Vec sa má tak, že nezáleží na tom, koľko
miesta prenecháme autám,

zaplní sa nimi.

Takže veľa šťastia s vašim novým
2-miliardovým projektom pre obchvat.

(smiech)

To bude jedna drahá zápcha.

V mnohých mestách vo svete

máme nádherné plány a stratégie na to,
ako by chôdza,

bicyklovanie a verejná doprava
mali mať vždy prioritu.

Ale skutočnosť je často niečo ako toto.

Sú to krásne reči,
ale potrebujeme niečo iné.

Našťastie, je tu nádej.

Ešte aj v USA, kráľovstve áut,

ľudia svoje autá používajú čoraz
menej a menej.

Napríklad v New Yorku
je to vidieť na zmene Times Square.

Alebo aj v mojom meste.
Toto je hlavná ulica v roku 1977.

A takto vyzerá teraz.

Máme problém so zaparkovanými bicyklami.

Je ťažké nájsť pre ne nejaké voľné miesto.

A len si predstavte,
že by všetci títo ľudia prišli autom.

Vôbec by nedošli.

Takže, tu je pár návrhov,
čo treba spraviť.

Musíte oživiť mestá a ulice

ako takú obývačku obyvateľov,
ktorí v meste bývajú...

Úplne odlišné od tohto.

Nejazdili by ste autom po obývačke.

Teda aspoň dúfam, že nie.

Potrebujeme kvalitné cyklistické trasy.

Nie toto.

A nemusíte robiť ani toto:

(smiech)

(potlesk)

Naopak, dajte ľuďom možnosť okúsiť

cyklistickú infraštruktúru dobrej kvality.

Vyberte dôležitý úsek od A po B,

napríklad dve univerzity alebo niečo,
kadiaľ chodí veľa ľudí,

a postavte tam veľmi kvalitnú
cyklistickú trasu.

Presaďte si to
a ľudia si začnú pýtať viac.

V Helsinkách to spravili a posilnili
rozpočet na cyklistické trasy

až na 20 miliónov eur ročne.

Samozrejme, silní predstavitelia
a celebrity sú nápomocní.

Toto je dánska princezná Mária,
ako berie svoje deti do škôlky,

každodenný výjav.

Musíte sa tiež sústreďovať na parkovanie.

Parkovanie tu je, slušne povedané,
veľmi divoké.

To je veľká subvencia mesta a verejného
priestoru iba pre vodičov áut.

A počul som, že tu podľa zákona
môžete zaparkovať auto

na chodníku zadarmo.

To je šialené!

Mám tu pár dobrých príkladov:

Úžasné cesty s nádhernými žiarivými
farbami;

Cesty skoro ako v Kodani.
To je veľmi dobré.

Ale tieto dobré časti často nie sú
prepojené.

A máte tu aj tieto parádne
cyklistické kolotoče ...

(smiech)

(potlesk)

Sú drahé. Vyzerajú dobre.

Môžete s nimi niečo robiť,

ale ich funkčnosť je nepostačujúca.

Takže je dôležité napredovať
a začať novú éru v našich životoch.

Vláda áut a znečistenia sa končí.

Najpokrokovejšie mestá vo svete

si už uvedomujú vplyv chôdze
a bicyklovania

na hospodárstvo, zdravie a duševnú pohodu.

Takže buďme chytrí,
čo sa týka nášho pohybu, dobre?

Ďakujem vám!

(potlesk)