The Story of Electronics (2010)

Toto je príbeh sveta posadnutého vecami.

Príbeh o systéme v kríze. Ničíme planétu,

ničíme seba, a ani nás to nebaví.

Dobré je, že začíname systému rozumieť,

začíname vidieť, ako problémy riešiť

Raz som nevedela nájsť nabíjačku na PC.

Počítač potrebujem na prácu či kontakt s priateľmi

Tak som všade hľadala,

aj v zásuvke, kde zvykne byť.

Aj vy máte spletenec starých nabíjačiek,

smutnú spomienku na elektronickú minulosť.

Ako som skončila s týmito vecami?

Nezakladám si na najnovších trendoch.

Používam veci kým sa nepokazia alebo nie sú príliš zastarané.

Žiadna z tých starých nabíjačiek nepasovala.

Au. Toto nie je len smola.

To je zle navrhnuté.

Volám to "navrhnuté na smetisko."

Znie to šialene, že?

Ale keď chcete predať veľa vecí, dáva to zmysel

To je stratégia firiem produkujúcich elektroniku

Je o tom celá naša neudržateľná ekonomika.

Znamená to, že sa vyrábajú veci, ktoré rýchlo vyhodíme.

Elektronika sa rýchlo pokazí, na opravu je nepraktická.

Vzala som do obchodu pokazený DVD prehrávač.

Opravár chcel 50 dolárov len za pozretie.

Nový stál 39 dolárov.

V 60-tych rokoch Gordon Moore predpovedal,

že návrhári elektroniky zdvojnásobia

rýchlosť procesorov každých 18 mesiacov.

Zatiaľ mal pravdu.

Nazýva sa to Moorov zákon.

Šéfovia návrhárov to ale celé prekrútili.

Myslia si, že každých 18 mesiacov treba vyhodiť

starú a kúpiť novú elektroniku.

18 mesiacov je však len záblesk v životnom cykle

Dizajnéri nespôsobujú len bolesť našej peňaženke

Vytvárajú globálnu toxickú poruchu!

Príbeh elektroniky sa začína v baniach a továrniach

Mnohé veci sú vyrobené z 1000 materiálov,

dovezené z celého sveta do tovární, kde ich robotníci zmenia v produkty,

používajúc toxické chemikálie ako PVC či meď

Deje sa to na miestach, ktorá sa ťažko sledujú

Ale deje sa to aj v Silicon Valley,

ktoré je vďaka elektronike jedným z najšpinavších

oblastí v USA.

Ženy vyrábajúci počítače majú podľa IBM o 40% viac potratov

a majú výrazne vyššie šance, že ochorejú na rakovinu krvi, mozgu a obličiek.

To isté sa začína diaľ všade vo svete.

High tech priemysel nie je taký čistý ako jeho imidž.

Po toxickej túre po planéte skončí zariadenie u mňa.

Milujem ho asi rok a potom putuje

zo stola do šuflíka.

Možno nejaký čas strávi v garáži

predtým než sa vyhodí.

A to nás vedie k likvidácii,

čo je koniec jeho života.

Stane sa súčasťou hory produkovaného e-odpadu

Pamätáte sa, ako sú tieto zariadenia napchaté chemikáliami? Je jednoduché pravidlo výroby:

jedy dnu, jedy von.

Počítače, mobily, televízory, len čakajú na uvoľnenie svojich jedov

keď ich odhodíme.

Niektoré z nich sa pomaly vypúšťajú aj keď zariadenie používame.

Pamätáte si na staré tučné televízory, ktoré sme vymenili za ploché obrazovky?

V každom je zhruba 2300 gramov olova. Je to ako otrava olovom.

Tento e-odpad ide buď z mojej garáže na skládku alebo sa vyvezie do zámoria do garáže

nejakého chlapa v Číne, ktorý ho zrecykluje.

Navštívila som niekoľko takýchto prevádzok

Pracovníci bez ochrany sedia na zemi a z otvorenej elektroniky vyberajú cenný

kov a spaľujú bezcenné časti.

Kým som na novom zariadení,

to staré spôsobuje otravu

rodinám v Číne, Indii či Nigérii.

Každý rok spravíme 25 miliónov ton e-odpadu,

ktorý sa vyhodí, spáli alebo recykluje.

A recyklácia vôbec nie je zelená.

Sú títo géniusi, ktorí navrhujú elektroniku diabolskí?

Asi nie, lebo problémy, ktoré vyrobili, sú skryté aj pred nimi.

Firmy, pre ktoré pracujú, držia tieto ľudské

a environmentálne náklady mimo dohľadu ich účtovných kníh.

Všetko je to o externalizácii pravých nákladov výroby.

Miesto toho, aby firmy spravili ich zariadenia bezpečnými, robotníci platia svojim zdravím.

Namiesto toho, aby sa používalo menej jedov, dedinčania strácajú pitnú vodu.

Externalizácia nákladov výroby dovoľuje firmám navrhovať veci na smetisko -

oni majú zisky a každý ostatný platí.

Keď s tým súhlasíme, je to akoby sme sa pozreli na toxický odpad a povedali firmám

"vy ste to vyrobili, ale my sa s tým vyrovnáme."

Mám lepší nápad. Čo tak "vy ste to vyrobili, vy sa s tým vysporiadate"?

Nedáva to väčší zmysel?

Namiesto zhromažďovania e-odpadu

v garážach a čínskych uliciach,

ho pošleme do garáže riaditeľov, ktorí ho vyrobili

Stavte sa, že hneď zavolajú konštruktérom

aby prestali navrhovať veci na smetisko

Volá sa to zodpovednosť výrobcov

Keby všetky tie staré zariadenia boli ich problém

bolo by lacnejšie vyrobiť výrobky, ktoré dlho vydržia,

sú menej toxické a recyklovateľnejšie.

Vedeli by ich spraviť modulárnymi, takže ak by sa jedna časť pokazila,

poslali by náhradný diel.

Takéto výrobky sa objavujú v Európe aj Ázii

V mnohých amerických mestách a štátoch sa zavádzajú podobné zákony -

mali by byť chránené a posilňované.

Je čas, aby títo inteligenti začali byť na našej strane

S vhodnými zákonmi a občianskou iniciatívou vyžadujúcou ekologickejšie produkty

sa dostávame k vrcholu, kde návrhári začnú robiť

produkty, ktoré dlho vydržia a sú netoxické.

Majme ekologický Moorov zákon.

Čo tak:

použitie toxických chemikálií každých 18 mesiacov znížilo o polovicu?

A číslo otrávených pracovníkov by kleslo ešte rýchlejšie?

Dizajnérom potrebujeme dať výzvu - aby robili to, čo

vedia najlepšie - inovovali.

Niektorí z nich si už uvedomili, že sú príliš múdri, aby navrhovali prístroje na smetisko

a prišli na to, ako spraviť počítače bez PVC či toxické spomaľovače horenia.

Dobrá práca, chlapci.

Môžeme však spraviť viac.

Keď dáme e-odpad na recyklovať,

vieme sa uistiť, že sa nevyvezie do rozvojových krajín.

A keď potrebujeme kúpiť nový prístroj, môžeme si zvoliť ekologickejšie výrobky.

Pravdou však je, že tento problém len tak nezmizne,

pretože v obchodoch máme možnosti obmedzené dizajnérmi

a tvorcami politík. Preto sa musíme spojiť s ostatnými a žiadať

prísnejšie práva na toxické chemikálie a vývoz e-odpadu

Miliardy ľudí chcú mať prístup k neuveriteľnej sieti informácií

a ponuke zábavnej elektroniky.

Nechcú však

toxický odpad.

Zapracujme teda na tom, aby sme starý dizajn

poslali na smetisko, kam patrí a vybudovali

elektronický priemysel a globálna spoločnosť, ktorá vydrží.