DON'T PANIC — Hans Rosling showing the facts about population

Don’t Panic – is a one-hour long documentary produced by Wingspan Productions.
http://www.wingspanproductions.co.uk/

The visualizations are based on original graphics and stories by Gapminder and the underlaying data-sources are listed here.
http://www.gapminder.org/news/sources-for-data-shown-in-dont-panic/

LICENSE
Gapminder has acquired the rights to give this film away for educational purpose. We are even providing the movie file for you to redistribute it.

By watching or showing or distributing this film, you agree to the following license: http://goo.gl/s1yTUO

Which basically says: you can download the film and show it for educational purposes to any audience except: a) Commercial usage, b) Showing it in UK or c) Broadcasting it in a High Income Countries.

Please notify [e-mail] about your usage so that we can evaluate if this free provision was worth it, and also we may want to help people discover your great work!

Enjoy!
:) Gapminder

Žijeme vo svete zásadných zmien.

Ľudia sa masovo presúvajú do veľkomiest,

napĺňajú mrakodrapy rastúce do nebies

a obrovské slumy.

Neutíšiteľný hlad po palivách a jedle,

nepredvídateľné klimatické zmeny

a to všetko vo svete, kde ľudská populácia stále rastie.

Mali by sme sa znepokojovať?

Mali by sme mať strach?

Aký to má celé zmysel?

Na našej planéte žije 7 miliárd ľudí, nie je to krásne?

Ale premýšľanie o svete a jeho budúcnosti v niektorých ľuďoch vyvoláva paniku!

Iní o tom radšej nepremýšľajú.

Dnes večer by som vám chcel ukázať, ako sa veci majú.

Moje meno je Hans Rosling, som štatistik, ktorý....

NIE, NIE, NIE... nevypínajte!

Pretože s najnovšími dátami z celého sveta vám ukážem veci v inej perspektíve.

Ukážem vám, ako sa mení populácia

a čo nám aktuálne údaje hovoria o našej budúcnosti.

Nepochybne čelíme veľkým výzvam.

Ale dobrou správou je, že budúcnosť nemusí byť temná

a ľudský druh si už dnes počína lepšie, ako si mnohí z vás myslia!

Neprepadajte panike!

Pravda o ľudskej populácii

s profesorom Hans Rosling-om.

Deti...

každé z nich je požehnaním.

Ale mnohí si myslia, že rast populácie sa vymkol kontrole.

Niektorí dokonca hovoria o populačnej bombe.

Majú pravdu?

Ako to je s populáciou dnes? A ako sme sa sem dostali?

Poviem vám príbeh o všetkých ľuďoch, ktorí kedy žili...

No dobre, prinajmenšom o tých, ktorí žili počas posledných 1000 rokov.

Začíname.

Nakreslím dve osi.

Tu je čas vyjadrený v rokoch a tu svetová populácia v miliardách.

V roku 10 000 pr.n.l., keď sa prví ľudia stali farmármi, archeológovia odhadujú,

že na celom svete žilo iba 10 miliónov ľudí.

Predstavte si: 10 miliónov, to je skoro ako dnešné Švédsko!

Celý svet ako Švédsko!

Ale neskôr, ako ubiehali tisícročia, pribúdalo fariem, jedla a ľudí... a mohli vzniknúť prvé veľké ríše.

Egypt, Čína, India... a nakoniec Európa!

Populácia rástla, ale veľmi pomaly.

A tu sa zastavím, v roku 1800.

Pretože v roku 1800 ľudská populácia dosiahla jednu miliardu.

Predstavte si to... Po celý čas populácia rástla iba a zlomky percent.

Ale v roku 1800, vďaka priemyselnej revolúcii, sa všetko zmenilo a populácia začala rásť rýchlejšie.

Stačilo iba o niečo viac ako 100 rokov a dosiahla 2 miliardy.

A potom, keď som chodil do školy, boli to zrazu 3 miliardy.

Mnohí ľudia vtedy hovorili: "Planéta viac ľudí neuživí." Tvrdili to aj odborníci.

Ale to, čo sa stalo potom....

Bolo nás - 4 miliardy... 5 miliárd... 6 miliárd... 7 miliárd!

Predstavte si... Počas môjho života pribudla polovica ľudskej populácie.

A číslo stále rastie.

Väčšina populačného rastu sa v posledných rokoch odohrávala na území Ázie.

Napríklad v Bangladéši... tu sa počas môjho života populácia strojnásobila.

Z 50 miliónov na 150 miliónov.

Dnes je to jedna z najviac zaľudnených krajín na svete.

Približne 15 ľudí miliónov žije v hlavnom meste Dhaka.

Miestnym ľuďom, či už žijú v meste alebo na vidieku, veľmi záleží na veľkosti ich rodín.

Ale objavuje sa aj nový Bangladéš...

Ten vyzerá ako rodina Khanovcov. Mama Taslima, dcéry Tanjina a malá Sadia.

a otec Hannan.

Ženám trvá večnosť, kým sa nachystajú,
mužom to tak dlho netrvá.

Ak si to chceš zotrieť rukami, načo si to vôbec dávaš?

Taslima aj Hannan pochádzajú z veľkých rodín.

Ale rozhodli sa, že budú mať iba 2 deti.

V Bangladéši všade počujete heslo

"Nie viac ako dve deti -
jedno dieťa je ešte lepšie!"

Som šťastný, že mám iba dve deti

Ak by som ich mal viac,
nemohol by som si to dovoliť

S dvoma deťmi im môžem kúpiť, to čo chcú

Teraz mám prázdne vrecká!

Taslima a Hannan zažívajú zmenu kultúry posunu od veľkých rodín.

Pre Taslimu sa to zároveň stalo jej prácou.

Pracuje pre vládnu inštitúciu Pomoc pri plánovaní rodiny,

ktorá v každej dedine zamestnáva ľudí, ako je ona.

Chodí od dverí k dverám a snaží sa pomáhať ľuďom, ktorí chcú tiež menšiu rodinu.

Kedy si naposledy mala menštruáciu?

Bolo to dvadsiatehodruhého

Takže neužívaš žiadnu antikoncepciu?

Bol by to problém, predstaviť si to?

Ja tak ľahko neotehotniem

Ale už máš dve deti

Nemám čas chodiť k doktorovi

Taslima ponúka rady, morálnu podporu a čo je dôležité

široký výber antikoncepčných prostriedkov.

Máš tri dcéry - naozaj chceš mať viac detí?

To záleží na otcovi

Ty ich porodíš,
tak prečo by to malo záležať na ňom?

Ty musíš prekonať bolesť, on nemusí

Kto musí prekonať bolesť?

Ja musím prekonať bolesť,
ale ak chce syna, čo môžem robiť?

Tu sú tabletky, začni ich brať na začiatku menštruácie

Pre menej vzdelané, je ťažké prekonať to

Ale postupne šírime toto posolstvo

Nakoľko sú Taslima a Bangladéš úspešní v znižovaní pôrodnosti?

Toto je počet narodených detí na jednu ženu.

Vo Švédsku sme založili nadáciu Gapminder Foundation,

aby sme sprístupnili tieto údaje v podobe, ktorej bude každý rozumieť.

Vďaka tomu vám môžem ukázať, ako sa mení situácia v Bangladéši.

Tu, na horizontálnej osi, vidíme počet detí na jednu ženu.

Všetky možnosti od 1, cez 2... až po 7 a 8.

A tu je vertikálna osi, ktorá ukazuje očakávanú dĺžku života,

teda počet rokov, ktoré sa podľa predpokladov dožije novorodenec.

Od 30 do 90 rokov.

Teraz... začíname v roku 1972.

To je pre Bangladéš dôležitý rok, prvý rok nezávislosti.

V tomto roku bol Bangladéš tu,

priemer bol 7 detí na jednu ženu

a predpokladaná dĺžka života bola menej ako 50 rokov.

Čo sa stalo po získaní nezávislosti?

Žili ľudia dlhšie? Rodilo s menej detí?

Tu sú dáta. Začíname.

Naozaj, dĺžka života rastie a detí sa rodí menej... 6... 5...

a život je ešte dlhší.. 4... 3...

počet detí sa ustálil na čísle 2.2. A dĺžka života 70.

To je úžasné! Za 40 rokov sa Bangladéš dostal

zo 7... 6... 5... 4... 3... 2...

To čo sa stalo v Bangladéši je zázrak!

Ale je to iba príbeh Bangladéša? V poriadku, ukážem celý svet.

Vrátime sa o 50 rokov, do roku 1963.

Tu sú všetky krajiny.

Zelenou je označená Amerika, sever a juh. Žltou Európa, východ a západ.

Modrá je Afrika, sever a juh Sahary. Červenou Ázia, ku ktorej sme pridali aj Austráliu a Nový Zéland.

Veľkosť bubliny ukazuje veľkosť populácie. Pozrite:

Tie veľké sú Čína a India. Bangladéš je tesne za nimi.

V roku 1963 bol celosvetový priemer novorodencov na jednu ženu 5.

Ale svet bol rozdelený... vidíte to?

Tieto krajiny, tu hore, rozvinuté krajiny, mali malé rodiny a dožívali sa vysokého veku.

A tu dole máme rozvojové krajiny, tie majú veľké rodiny a žijú krátko.

Iba málo krajín sa nachádza v strede.

Ale teraz sa pozrite, čo sa stalo.

Púšťam svet!

Začíname....

Môžete vidieť Čínu, veľkú bublinu, stáva sa zdravšou

a potom prichádza plánované rodičovstvo, pohybujú sa smerom k menším rodinám.

Veľký zelený kruh, pozrite sa na Mexiko, blíži sa odtiaľto!

Tu je Brazília, tiež zelená v Latinskej Amerike.

A India nasleduje. Veľké červené bubliny sú ázijské krajiny, ktoré sa tiež pridávajú.

Veľa Afričanov stále žije v mnohopočetných rodinách.

A potom Bangladéš predbieha Indiu na ceste za malou rodinou.

A teraz sa pridávajú skoro všetky krajiny sveta, dokonca Afrika sa pohla hore.

Och! Tu bolo zemetrasenie na Haiti!

A teraz všetci končia tu. Akú zmenu sme prežili!

Dnes je svetový priemer 2.5

Pred 50 rokmi bol priemer 5.

Svet sa zmenil: priemerný počet detí narodených na jednu ženu sa znížil z 5 na 2.5.

A stále klesá.... Aká veľká zmena!

Ľudia by si mohli myslieť, že krajiny ako Bangladéš sú epicentrom populačnej explózie.

Nemôžu sa však viac mýliť.

Zdravotnícki pracovníci ako Taslima a jej kolegovia,

ktorí pomáhajú svojej krajine dostať sa z tohoto kúta... iba počas niekoľkých desaťročí

získať viac zdravia a menšie rodiny, to sú pre mňa hrdinovia našej doby!

Odohrala sa úžasná zmena.

Už nežijeme v rozdelenom svete.

Vedia ľudia o tejto úžasnej zmene?

V nadácii Gapminder nezobrazujeme iba dáta, skúmame tiež, čo ľudia vedia a nevedia o našom svete.

Prvý prieskum sme urobili vo Švédsku. Výsledky boli skľučujúce!

Druhý prieskum sme urobili v Británii. Mali sme veľké očakávania, pretože Briti cestujú a žijú po celom svete.

Mysleli sme si, že dostaneme dobré výsledky.

Prvá otázka znela: koľko detí má priemerná žena v Bangladéši?

Dali sme na výber štyri alternatívy: 2.5, 3.5, 4.5 alebo 5.5

Toto je výsledok výskumu v Británii.

Vy už poznáte správnu odpoveď: je to 2.5.

Iba 12 percent Britov odpovedalo správne.

Najprv sme si mysleli, že zlé výsledky ovplyvnili ľudia s nižším vzdelaním.

Vyčlenili sme preto tých, ktorí navštevovali kvalitné britské univerzity a získali diplom.

Tu ich máme. A toto sú výsledky.

Ich výsledky sú dokonca ešte horšie!

Teraz si môžete povedať, že Briti nemajú dostatok vedomostí o svete.

Nie, nie!

Čo keby som sa opýtal šimpanzov?

Napísal by som rôzne odpovede priamo na banány a nechal by som šimpanzov vyberať.

Toto sú výsledky, ktoré by som získal.

Samozrejme, šimpanzy nevedia nič o Bangladéši.

Ale čisto náhodným výberom by zvolili dva krát viac dobrých odpovedí, ako Briti.

Viac ako polovica Britov si myslí, že to je 4.5 dieťaťa alebo viac.

Problémom nie je nedostatok vzdelania, problémom sú predsudky.

Briti si nevedia ani predstaviť,

že žena v Bangladéši ma priemerne 2.5 detí. V skutočnosti to je 2.2.

Toto je to, čo Briti nevedia: Taslima a jej rodina sú v Bagladéši norma, najrozšírenejšia podoba rodiny.

A nie je to tak iba tu, je tomu tak na celom svete. V Brazílii sú to rodiny s dvoma deťmi.

Vietnam, rodiny s dvoma deťmi.

A dokonca v Indii, bežná rodina má dnes dve deti.

A tak isto na africkom kontinente, skúste ísť do veľkých miest ako Addis Abeba.

V Addis Abeba má jedna žena v priemere menej ako dve deti.

Môžu to byť moslimovia, budhisti, hinduisti, kresťania...

Neexistuje náboženstvo, kultúra, alebo kontinent,

kde by nemohli prevládať rodiny s dvoma deťmi.

Premena veľkých rodín na rodiny s dvoma deťmi

je jednou z najdôležitejších zmien, ktoré sa na našej planéte odohrali počas môjho života.

V ľudskej histórii je to čosi bezprecedentné!

A sme naspäť v Bangladéši.

Skúsme nájsť príčinu týchto historicky významných zmien vo veľkosti rodín.

Skoro všetky dievčatá v moslimskom Bangladéši dnes chodia do škôl.

Vláda dokonca platí rodinám, ktoré udržia svoje dcéry na druhom stupni.

V škole, ktorú navštevuje Tanja, je dievčat viac ako chlapcov.

Aká je to rodina?

Veľká!

Budú hladovať?

Pointa je jasná.

Aká je to rodina?

Budú mať ťažkosti?

Nie!

Vzdelanie je efektívne a pre ženy v Bangladéši vzniká stále viac príležitostí.

Napriek pretrvávajúcim nerovnostiam, objavuje sa stále viac pracovných miest pre ženy a Tanja má veľké plány.

Rada chodím do školy

Za maminých čias sa ženy vydávali mladé

Nemali šancu študovať

Ale v týchto časoch môžme snívať o tom,
ako budeme doktorkou alebo inžinierkou

Viac a viac mladých žien vidí, ako odlišne môže vyzerať ich život.

Neviem si predstaviť,
ako si sa mohla vydať v sedemnástich

Ja by som ani nemohla snívať o tom,
že sa vydám v priebehu dvoch rokov

Nemožné

Vtedy sme tomu nerozumeli

Ale ľudia to už teraz lepšie chápu

Takže, kedy sa mieniš vydať?

Keď budem mať dvadsaťpäť

Ukončím školu a nájdem si prácu

Stanem sa doktorkou a až potom sa vydám

Si veľmi bystrá!

Je úžasné vidieť Taslimu plnú nádeje, že jej dcéry budú mať dobrý život.

Ale je tu ešte jedna podstatná vec, ktorá vytvára základ pre zmeny v Bangladéši.

Tou vecou je dramatický pokles detskej úmrtnosti.

Je Ramadán, moslimský sviatok pôstu a rozjímania.

V týchto pozozrievavých časoch, Hanna pomáha svojim rodičom upravovať rodinný hrob.

Urovnaj hlinu rukami

Hannini traja súrodenci zomreli veľmi mladí.
Tu sú pochovaní.

Zomreli na osýpky

Veľmi sme plakali, bolo to veľmi smutné

Ak by sme mali doktora, mohli sa liečiť

Jedno mohlo prežiť

Ako sa dá zabudnúť?
Budem si to pamätať, pokiaľ budem žiť

Vráťme sa do doby,
kedy boli Hannahini rodičia mladým párom

1 z 5 detí v Bangladéši zomrelo pred dovŕšením 5 rokov.

Všetky rodiny žili v strachu zo straty jedného
alebo viacerých detí

Rodili by ste jedno dieťa za druhým

Ak by jedno zomrelo, mali by ste ďalšie

Takto to bolo

Nerozmýšľali ste nad tým, že máte priveľa detí,
alebo aká bude ich budúcnosť

V posledných desaťročiach sa v Bangladéši udiaľ obrovský pokrok v základnej zdravotnej starostivosti,
osobitne v detskej úmrtnosti.

Očkovanie, liečba infekcií, lepšia výživa a hygiena

zachránili milióny životov detí.

A keď si rodčia uvedomili,
že viac detí je schopných prežiť,

najväčšia prekážka
pre plánovanie rodičovstva bola odstránená.

Dokonca v slumoch Dhaky
majú ženy v priemere iba 2 deti

To všetko sa zmenilo,
pretože deti sú schopné prežiť.

Poďme naspäť do histórie.

Prečo pred rokom 1800 rástol počet obyvateľov tak pomaly?

Historické záznamy svedčia o tom, že v priemere

2 rodičia mali viac-menej 6 detí.

Ale to vyzerá ako veľmi rýchly rast populácie.
Prečo teda nerástla?

Pretože 1... 2... 3... 4... deti zomreli pred tým,
než sa sami stali rodičmi.

Ľudia v minulosti nikdy nežili v ekologickej rovnováhe
s prírodou,

oni v ekologickej rovnováhe zomierali.

Absolútna tragédia!

Ale to sa zmenilo s príchodom priemyselnej revolúcie

Lepšie platy, viac potravy, voda z vodovodu,
lepšia hygiena, mydlo, medicínske výhody...

Prečo aj napriek všetkým výhodám populácia rástla?
Bolo to kvôli tomu, že mali viac detí?

Nie! V roku 1963, keď som chodil do školy,
sa pôrodnosť vo svete zľahka znížila na 5 detí na ženu.

Populácia rástla kvôli zníženiu detskej úmrtnosti.

v tých časoch prežili 4 deti

Ale 1 z 5 detí zomrelo, čo je stále tragické.

Ale iba v posledných desaťročiach mnohé krajiny
uskutočnili veľký posun v zlepšení detskej úmrtnosti
a plánovaní rodičovstva

Takže teraz sa blížime k novej rovnováhe

Je to pekná rovnováha: 2 rodičia majú v priemere
2 deti, ktoré prežijú

Máme rodiny v peknej rovnováhe.

Toto je najbežnejšia rodina v dnešnom svete.

A čo to znamená pre budúcnosť?

Ukážem vám čo najlepšiu víziu v budúcnosti,

od najlepších demografov, ktorých máme
v oddelení pre obyvateľstvo OSN

A vyzerá takto.

Rastie, najprv 8..., potom 9... a potom smeruje tu...

Ale vidíte, spomaľuje sa!

Na konci storočia je stále viac plochý.

Ak

že očakávame spomaľovanie
na konci prudkého rastu populácie

Samozrejme je v tejto projekcii istý stupeň neurčitosti.

Ale sme si istí, že na konci tohto storočia
sa prudký rast populácie zastaví.

A to všetko vďaka mimoriadnemu efektu
klesajúcej pôrodnosti.

Pozrite sa. Ak sa vrátime späť,

ukážem vám to na počte detí vo svete.

Počet detí vo veku 0 - 15 rokov.

Tu sú. Pozrite:

Počet detí tu stúpa pomaly...
a potom sa takisto rapídne zvyšuje...

Takže na prelome storočia

žili na svete 2 miliardy detí.

Pre mňa je to dôležitý rok, pretože sa vtedy
narodila Doris. Doris je moja prvá vnučka.

Narodila sa vo výnimočnom čase
pre deti vo svete.

Od tohto roku totiž demografovia predpokladajú,

že počet detí vo svete bude rovnaký.

Už sa ďalej nebude zvyšovať.

Na konci storočia bude na svete stále
2 miliardy detí.

Keď sa Doris narodila, svet sa dostal do doby
maximálneho počtu detí.

Počet detí sa už nezvyšuje.

Toto vás teraz zmätie.

Pretože... ako je možné, že populácia takto rastie,
ale počet detí sa nezvyšuje?

Odkiaľ sa berú všetci tí dospelí?

Aby som to vysvetlil, mám tu tieto luxusné
číselné pomôcky

a ukážem vám, aký silné učebné pomôcky
sme vyvinuli.

Ukážem vám, dámy a páni, svetovú populáciu ...

pomocou penových kociek.

Jedna kocka je 1 miliarda.

To znamená, že na svete máme 2 miliardy detí.

Potom máme 2 miliardy vo veku 15 - 30 rokov.

Zaokrúhlene.

Máme 1 miliardu 30 - 45 ročných,

máme 1 miliardu 45 - 60 ročných

a potom tu máme moju kocku: 60 a viacročných.
Sme na vrchu.

Toto je svetová populácia.

Vidíte, že tu chýbajú 3 miliardy.

Iba pár z nich chýba preto, lebo zomreli.

Väčšina chýba preto, lebo sa nikdy nenarodili.

Pretože pred rokom 1980 sa vo svete narodilo
oveľa menej detí

pretože bolo menej žien, ktoré deti porodili.

Takže toto máme dnes.

Teraz, čo sa stane v budúcnosti?

Viete, čo sa stane s takými starými ľuďmi,
ako som ja?

Zomrú!

Ano! Bol tu niekto, kto pracoval v nemocniciach.

Takže... zomrú!

Zbytok zostarne o 15 rokov a bude mať 2 miliardy detí.

Títo sú už starí, čas zomrieť.

A potom títo ostarnú o 15 rokov a budú mať 2 miliardy detí.

Títo zomrú a zbytok ostarne o 15 rokov a bude mať
2 miliardy detí.

Ach!

Bez zvýšenia počtu detí,

bez predĺženia života,

máme o 3 miliardy viac ľudí
nevyhnutne vyplnených dospelými

čo sa jednoducho stane, ak veľká
generácia mladých ľudí dospeje.

Je tu ešte jeden malý detail, ktorý je dobrou
správou pre starých ľudí, ako som ja.

Odhaduje sa, že starí ľudia budú žiť dlhšie.

A teda pridáme 1 miliardu na vrch.

Ja zúfalo túžim byť v tejto skupine.

Pretože potom môžem žiť dlhšie a čítať ročné štatistiky
a referovať každý rok...

Keď sa zhováram s ekologickými aktivistami,
ktorí majú veľké starosti o životné prostredie,

často mi hovoria,
"veľkosť populácie musíme zastaviť na 8 miliardách".

Keď sa s nimi neskôr rozprávam...
po prvé: nevedia, že sme dosiahli maximum v počte detí.

A vôbec netušia, že ďalší rast populácie
je nevyhnutným doplnením dospelých.

Takže viacmenej skončime na tomto počte ľudí.

Teraz už vieme koľko budeme mať miliárd ľudí.
Ale čo vieme o ich živote?

Teraz a v budúcnosti.

Máme tu svet a tu je 7 miliárd ľudí.

Zo 7 miliárd žije 1 miliarda v severnej a južnej Amerike.

1 v Európe, 1 v Afrike,

a 4 v Ázii.

To je dnešok. Ako si to zapamätať?

Mám k dispozícii jednoduchú pomôcku:
Položím vedľa seba tieto čísla

a prezradím vám pin kód sveta: 1114.

Čo sa stane uprostred storočia?

To už celkom dobre vieme.

Európa... žiaden rast.
V skutočnosti sa v Európe populácia znižuje.

V Amerike o trochu viac ľudí.
V Latinskej Amerike sú to hlavne penzisti.

Zatiaľ žiadny rozdiel, je to takmer rovnaké.

V Ázii bude o 1 miliardu viac

a rast bude ukončený.

V nasledujúcich 40 rokoch sa populácia v Afrike
zdvojnásobí na 2 miliardy.

Teraz... na konci storočia

No... dosť dobre vieme: žiadni ďalší ľudia
v Európe, Amerike, Ázii

Ale podľa dát, ktoré máme dnes,
sa v Afrike populácia znova zdvojnásobí

A teda máme 4 miliardy v Afrike.

V roku 2100 bude konečný pin kód sveta 1145

V roku 2100 to bude pomerne odlišný svet.

Ľudia, ktorí teraz žijú na "starom západe"

v západnej Európe a severnej Amerike,
budú tvoriť menej ako 10% svetovej populácie.

80% svetovej populácie bude žiť v Ázii a Afrike.

Budeme mať dostatok zdrojov, aby sme ich uživili?

Bude to obrovská výzva a nič sa nestane automaticky.

Môj názor je taký, že je možné,
aby všetci títo ľudia žili dobre.

Potenciál pre prosperujúcu a mierovú Áziu
pre 5 miliárd je zrejmý

Japonsko, Severná Kórea a iné štáty
sú už teraz bohaté.

Na ceste za ich bohatstvom sú stále väčšie časti
Číny, Indie, Indonézie a mnohých iných štátov.

Stále viac ľudí žije slušným životom
dokonca aj v chudobnejších ázijských krajinách.

A čo budúcnosť Afriky,
budúcnosť 4 miliárd?

Nebude žiť väčšina z nich v hroznej chudobe?

V Afrike som extrémnu chudobu videl.

Pred 30 rokmi som prežil 2 najintenzívnejšie
mesiace môjho života, kde som pracoval

v jednej z najchudobnejších krajín, Mozambiku,
na východnom pobreží Afriky.

Mozambik si vtedy vybojoval nezávislosť
v dlhej vojne proti kolonizujúcemu Portugalsku.

Pracoval som ako jeden z dvoch doktorov,
obaja sme boli cudzinci, pre 300 000 ľudí

Toto bola nemocnica.
Moja žena tam pracovala ako pôrodná asistentka.

Toto boli všetci zamestnanci nemocnice.

Tí s bielymi plášťami mali šancu získať
počas kolonizácie aspoň jednoročné odborné vzdelanie.

Ostatní... mnohí z nich nevedeli ani čítať a písať.

Ale všetci pracovali s vysokým nasadením a motiváciou!

Pacienti prichádzali s najhoršími ochoreniami
v dôsledku extrémnej chudoby,

často sme nemali dostatok zdrojov,

a ani moje skúsenosti mladého doktora
nestačili potrebám pacientov.

Dnes ja Mozambik stále veľmi chudobná krajina.