William Kamkwamba: Ako som spútal vietor

Vo veku 14 rokov, v chudobe a hlade, malavajský chlapec postavil veterný mlyn, ktorý zásoboval elektrinou dom jeho rodiny. Teraz sa 22-ročný William Kamkwamba, ktorý je na konferencii TED po druhýkrát, podelí s dojemným príbehom vynálezu, ktorý zmenil jeho život.

Ďakujem.

Pred dvoma rokmi som stál na javisku TED v Arushi, v Tanzánii.

Veľmi stručne som povedal o jednom z mojich výtvorov, na ktorý som veľmi pyšný.

Bol to jednoduchý stroj, ktorý zmenil môj život.

Predtým

som nikdy nebol preč z domu

v Malawi.

Nikdy som nepoužil počítač.

Nikdy som nevidel Internet.

Na javisku ten deň, bol som taký nervózny.

Moja angličtina stratená,

chcelo sa mi vracať.

(Smiech)

Nikdy som nebol obklopený tak veľa azungu,

bielymi ľudmi.

(Smiech)

Bol tu príbeh, ktorý by som vám vtedy nepovedal.

Ale teraz sa cítim dobre.

Chcel by som sa o ten príbeh podeliť dnes.

V mojej rodine je nás sedem detí.

Všetky sestry, okrem mňa.

Toto som ja s mojim otcom, keď som bol ešte malý chlapec.

Predtým, ako som objavil zázraky vedy,

som bol len jednoduchým farmárom

v krajine chudobných farmárov.

Ako všetci ostatní, pestovali sme kukuricu.

Jeden rok sa nám štastie otočilo chrbtom.

V roku 2001 sme zažili hrozný hlad.

Počas piatich mesiacov všetky Malawčania začali umierať od hladu.

Moja rodina jedla jedno jedlo denne, v noci.

Iba tri hlty nsima pre každého z nás.

Jedlo prešlo našimi telami.

A nič z nás nevychádzalo von.

V Malawi, na strednej škole

musíte platiť školné.

Kvôli hladu som bol nútený odísť zo školy.

Pozrel som sa na svojho otca,

a pozrel som na tie suché polia.

To bola budúcnosť, ktorú som nemohol prijať.

Bol som šťastný, že som mohol chodiť na strednú školu.

A tak som bol odhodlaný urobiť všetko, čo bolo v mojich silách,

aby sa mi dostalo vzdelania.

Tak som šiel do knižnice.

Čítal som knihy, vedecké knihy, hlavne fyziku.

Nevedel som čítať po anglicky tak dobre.

Používal som diagramy a obrázky,

aby som sa naučil slová okolo nich.

Ďalšia kniha vložila vedomosti do mojich rúk.

Hovorilo sa v nej, že veterný mlyn pumpuje vodu a vyrába elektrinu.

Pumpovanie vody znamenalo zavlažovanie.

Obranu proti hladu,

ktorý sme vtedy zažívali.

Tak som sa rozhodol, že postavím jeden veterný mlyn pre seba.

Ale nemal som potrebný materiál, ktorý by som použil.

Tak som šiel na sklad šrotu,

kde som našiel svoj materiál.

Veľa ľudí, vrátane mojej matky,

hovorilo, že som blázon.

(Smiech)

Našiel som ventilátor z traktora,

tlmič otrasov, plastové rúrky.

Použitím rámu z bicykla

a starého bicyklového dynama

som postavil svoj stroj.

Na začiatku to bolo jedno svetlo.

A potom štyri žiarovky

so zapínačmi, a dokonca prerušovač vedenia

podľa predlohy z letáku o elektrine.

Ďalší stroj pumpoval vodu

na zavlažovanie.

Rady ľudí sa začali zbiehať pred mojím domom,

(Smiech)

aby si nabili mobily.

(Potlesk)

Nemohol som sa ich zbaviť.

(Smiech)

A prišli aj reportéri,

čo viedlo k blogerom,

čo viedlo k telefonátu od niečoho nazvaného TED.

Nikdy predtým som nevidel lietadlo.

Nikdy som nespal v hoteli.

A tak, na javisku ten deň v Arushi,

moja angličtina stratená,

povedal som niečo ako,

"Pokúsil som sa. A dokázal som to."

A tak by som chcel povedať niečo

všetkým ľuďom tam vonku, ľuďom ako ja,

Afričanom a chudobným,

ktorí bojujú o svoje sny,

Boh Vám žehnaj.

Možno si jedného dňa pozriete toto na Internete.

Hovorím vám, dôverujte si a verte.

Čokoľvek sa stane, nevzdávajte sa.

Ďakujem.

(Potlesk)