Loretta Napoleoni: Zložitá ekonomika terorizmu

Loretta Napoleoni hovorí o svojej výnimočnej príležitosti rozprávať sa s tajnostkárskymi talianskými Červenými brigádami - skúsenosti, ktorá podnietila celoživotný záujem o terorizmus. Spoza opony predstavuje ich zložitú ekonomiku a prekvapujúce prepojenie medzi praním peňazí a legislatívou Spojených Štátov (Patriot Act).

Ukážem Vám, ako terorizmus

ovplyvňuje náš každodenný život.

Pred 15 rokmi mi zatelefonoval priateľ.

Zaoberal sa vtedy právami politických väzňov

v talianskych väzniciach.

Spýtal sa ma, či chcem vypočuť Červené brigády.

Možno si spomeniete, že

Červené brigády boli teroristická, marxistická organizácia

veľmi aktívna v Taliansku

od 60-tych do polovice 80-tych rokov.

Súčasťou ich stratégie bolo

nehovoriť s nikým, ani len so svojimi právnikmi.

V tichosti presedeli súdne konania,

občas zamávali rodine a priateľom.

V 1993 vyhlásili koniec ozbrojeného odporu.

A spísali zoznam ľudí, ktorým by

povedali svoj príbeh.

Ja som bola jednou z týchto ľudí.

Môj známy na otázku, prečo Červené brigády chcú hovoriť so mnou,

odpovedal, že ženy v tejto organizácii

podporili moje meno.

Vyslovila sa za mňa hlavne jedna osoba.

Bola to moja priateľka z detstva.

Vstúpila do Červených brigád

a stala sa šéfkou organizácie.

Samozrejme som o tom nevedela

až kým ju nezatkli.

Čítala som o tom v novinách.

Tesne pred týmto telefonátom

sa mi práve narodilo dieťa,

úspešne som predala podiel na firme

spoločnosti, s ktorou som robila

a úplne posledným z mojich želaní bolo vrátiť sa domov

a behať po vysoko-bezpečných väzniciach.

No a presne to som spravila,

lebo som bola zvedavá,

čo zmenilo moju najlepšiu kamarátku

na teroristku

a prečo ma nikdy neskúsila zverbovať.

(Smiech)

(Potlesk)

Takže presne to som spravila.

Odpoveď som našla veľmi rýchlo.

Neprešla som

psychologickým profilovaním teroristu.

Centrálny výbor Červených brigád

ma posúdil ako príliš zaujatú a

príliš presvedčenú na to, any som bola dobrou teroristkou.

Na strane druhej, moja priateľka bola dobrá teroristka,

lebo veľmi dobre plnila príkazy.

Tiež prijala násilie.

Verila, že jedinou cestou

odblokovania krajiny, ktorá bola vtedy

známa ako blokovaná demokracia,

Talianska, krajiny vedenou tou istou stranou už 35 rokov,

bolo ozbrojené násilie.

Počas vypočúvania Červených brigád som vtedy

zistila, že ich život nebol riadený

politikou alebo ideológiou,

ale bol vlastne riadený ekonomikou.

Neustále trpeli nedostatkom peňazí.

Neustále hľadali peniaze.

Inak, ako si myslí väčšina ľudí,

terorizmus je v podstate veľmi drahý biznis.

Pre predstavu uvediem, źe

v 70-tych rokoch bol ročný

obrat Červených brigád

sedem miliónov dolárov.

V dnešných číslach je to 100

až 150 miliónov dolárov.

Viete si predstaviť, že undergroundovým životom

je veľmí ťažké vyprodukovať takéto množstvo peňazí.

Vysvetľuje to ale, prečo pri vypočúvaní Červených brigád

a neskôr iných ozbrojených organizácií

vrátane členov al-Zarqawiho skupiny v Strednom Východe,

sa všetci úpenlivo vyhýbali

rozhovoru o ideológii a politike.

Pretože nemali žiadne názory.

O politickej vízii organizácie

rozhoduje jej vedenie,

väčšinou je to maximálne päť až sedem ľudí.

Všetci ostatní od nevidím do nevidím

hľadajú peniaze.

Raz som napríklad vypočúvala

jedného červenobrigádnika na čiastočný úväzok.

Bol psychiatrom. Miloval plachtenie.

Bol vskutku nadšeným námorníkom, mal krásnu loď.

Povedal mi, že najkrajšiu časť svojho života

strávil ako člen Červených brigád,

keď plachtil každé leto hore dole

z Libanonu, kde vyzdvihol

sovietske zbrane od OOP

a viezol ich potom až na Sardíniu,

kde si iné ozbrojené organizácie z Európy

vyzdvihli svôj podiel na zbraniach.

Za túto službu Červené brigády dostávali poplatok,

ktorý financoval ich organizáciu.

Pretože som vycvičenou ekonómkou

a myslím v enokomických kategóriách,

došlo mi zrazu,

že na tom niečo je.

Možno je tam prepojenie, komerčné prepojenie

jednej organizácie s druhou.

Až neskôr pri vypočúvaní

Maria Morettiho, hlavy Červených brigád,

ktorý uniesol a zabil Alda Moreho,

bývalého talianského premiéra,

som si konečne uvedomila,

že terorizmus je vlastne biznis.

Jedli sme spolu obed

vo vysoko-chránenej väznici v Taliansku.

Ako sme jedli,

som mala pocit,

že som späť v Londýne

na obede s kolegom bankárom alebo ekonómom.

Tento muž myslel presne mojim spôsobom.

Rozhodla som sa teda študovať ekonomiku terorizmu.

Samozrejme, nikto nechcel financovať môj výskum.

Mnoho ľudí si podľa mňa myslelo, že mi trochu šibe.

Viete, tá žena, čo behá po nadáciách

vypytujúc si peniaze na ekonomiku terorizmu.

Moje rozhodnutie mi nakoniec -

v spätnom pohľade - zmenilo život.

Predala som svoju firmu

na samofinancovanie výskumu.

A objavila som

túto paralelnú realitu,

iný medzinarodný ekonomický systém,

ktorý beží paralelne s našim,

vytvorený ozbrojenými organizáciami

od konca 2. svetovej vojny.

Ešte šokujúcejšie je,

že tento systém

sledoval krok za krokom vývoj

nášho systému,

nášho západného kapitalizmu.

A to v troch hlavných etapách.

Prvou je štátom sponzorovaný terorizmus.

Druhou je privatizácia terorizmu.

A treťou, samozrejme, globalizácia terorizmu.

Štátom sponzorovaný terorizmus

je črtou Studenej vojny.

Dve superveľmoci vtedy viedli

vojnu prostredníctvom tretích

pozdĺž periférie zóny vplyvu

financujúc ozbrojené organizácie.

Používala sa zmes legálnych a ilegálnych aktivít.

Prepojenie medzi kriminalitou a terorom

sa tak vytvorilo veľmi skoro.

Najlepším príkladom sú

Contras v Nikarague vytvorené CIA,

legálne financované kongresom Spojených Štátov,

ilegálne financované Reaganovou administratívou

cez utajené operácie, ako tiež napríklad Iránska contra aféra.

Prišli neskoré 70-te a skoré 80-te roky

a niektoré skupiny úspešne

sprivatizovali terorizmus

na získanie nezávislosti od štátu

a začiatku samofinancovania.

Znova vidíme mix legálnych a nelegálnych aktivít.

Arafat získaval percentá

za pašovanie hašišu

z údolia Bekáa medzi Libanonom a Sýriou.

A IRA, ktorá kontrolovala súkromný dopravný systém

v Severnom Írsku spravila presne to isté.

Zakaždým, keď

niekto v Belfaste išiel taxíkom,

bez toho, aby o tom vedel,

financoval IRA.

Najväčšia zmena prišla ale samozrejme

s globalizáciou a dereguláciou.

Umožnilo to organizáciám navzájom sa

finančne pospájať.

Hlavne začali seriózne

obchodovať s kriminálnym svetom.

Spoločne prali peniaze zo

svojho špinavého biznisu tým istým kanálom.

Takto sa zrodila nadnárodná

ozbrojená organizácia Al Kajdá.

Táto organizácia vie zbierať peniaze bezohľadu na hranice.

Tiež vie vykonať útoky

viac ako v jednej krajine.

Deregulácia priniesla späť so sebou

zločineckú ekonomiku.

Čo je zločinecká ekonomika?

Zločinecká ekonomika je sila, ktorá neustále

číha na pozadí histórie.

Prichádza späť v časoch veľkej transformácie

a globalizácia je jednou z takých transformácií.

Je to v časoch, kedy

politika stráca kontrolu nad ekonomikou

a ekonomika sa stane zločineckou silou,

ktorá pôsobí proti nám.

Stalo sa to v histórii.

Stalo sa to s pádom Rímskej ríše.

Stalo sa to s priemyselnou revolúciou.

A stalo sa to znova s pádom Berlínskeho múra.

Vypočítala som veľkosť tohoto medzinárodného

ekonomického systému pozostávajúceho z kriminality,

teroru a ilegálnej ekonomiky

pred 9-11.

Je to zarážajúci 1,5 bilión dolárov.

Sú to bilióny, nie miliardy.

Je to približne dvojnásobok HDP Spojeného Kráľovstva

a čoskoro to bude viac

vzhľadom na to, kam smeruje táto krajina.

(Smiech)

Pred 9-11

väčšina týchto peňazí

tiekla do ekonomiky USA

pretože bola denominovaná v US dolároch

a pranie peňazí sa dialo

vnútri USA.

Vstupným bodom týchto peňazí boli samozrejme

daňové raje.

Bola to teda vitálna injekcia hotovosti

do ekonomiky USA.

Pozrela som sa na hodnotu ponuky peňazí v USA,

ponuka peňazí v USA je množstvo

dolárov, ktoré národná banka

vytlačí každý rok

na uspokojenie

rastu dopytu po dolároch,

ktorý odráža rast

ekonomiky.

Keď som sa teda pozrela na tieto čisla, všimla som si, že od 1960-tych

rastúci počet dolárov

opúšťal Spojené Štáty

a už sa nikdy nevrátil.

Boli to peniaze odnesené

v kufroch alebo kontajneroch, samozrejme v hotovosti.

Boli to peniaze odnesené zločincami a pračmi peňazí.

Boli to peniaze odnesené na financovanie

rastu teroru,

ilegálnej a kriminálnej ekonomiky.

Aký je to vzťah?

Spojené Štáty sú vlastne krajinou,

ktorá je rezervnou menou sveta.

Čo to znamená? Znamená to,

že má výhodu, ktoré iné krajiny nemajú.

Može si požičat proti celkovému množstvu dolárov

v obehu po svete.

Toto privilégium sa nazýva razobné.

Nemá ho žiadna iná krajina.

Všetky ostatné krajiny, napríklad Spojené Kráľovstvo

si môžu požičať len proti množstvu peňazí

v obehu vnútri vlastných hraníc.

A tu je dôsledok vzťahu

medzi svetom kriminality, teroru a ilegálnej ekonomiky na našu ekonomiku.

USA si v 90-tych rokoch

požičiavali oproti rastu

teroru, ilegálnej a kriminálnej ekonomiky.

Takto úzko sme prepojení s týmto svetom.

Situácia sa po 9-11 samozrejme zmenila,

pretože George Bush vyhlásil vojnu proti teroru.

Časťou vojny proti teroru

bolo zavedenie zákona Patriot Act.

Mnohí z Vás vedia, že Patriot Act

je legislatíva, ktorá významne ohraničuje

slobodu Američanov kvôli ich ochrane

proti terorizmu.

V Patriot Act je však sekcia,

ktorá sa vzťahuje na financie.

Tým je teda aj legislatívou proti praniu peňazí.

Tento zákon

zakázal US bankám a

zahraničným bankám registrovaným v USA

obchodovať s daňovými rajmi.

Zavrel dvere medzi praním peňazí

v dolároch a US ekonomikou.

Tiež umožnil monetárnym úradom v USA

monitorovať akékoľvek dolárové tranzakcie

uskutočňujúce sa kdekoľvek vo svete.

Viete si predstaviť reakciu medzinárodného

finančníctva a bankovníctva.

Všetky banky povedali svojim klientom

"Vystúpte z dolárov a investujte niekde inde."

Euro bola čerstvo zrodená mena

veľkých možností pre biznis a samozrejme investície.

A presne toto ľudia urobili.

Nikto nechce aby monetárne úrady USA

kontrolovali a

monitorovali ich vzťah s klientami.

Presne to isté sa samozrejme stalo

vo svete kriminality a teroru.

Ľudia jednoducho presunuli pranie peňazí

z USA

do Európy.

Prečo sa to stalo? Stalo sa to, lebo

zákon (Patriot Act) bol unilaterálny.

Bol zavedený len v USA.

A bol zavedený len pre US doláre.

V Európe podobná legislatíva

zavedená nebola.

Takže v priebehu šiestich mesiacov

sa Európa stala epicentrom

prania peňazí

vo svete.

Takýto neuveriteľný je vzťah

medzi svetom kriminality,

svetom teroru

a našim vlastným životom.

Prečo Vám to hovorím?

Rozprávam tento príbeh,

pretože musíte pochopiť, že existuje svet,

ktorý sa tiahne daľeko za titulkami v novinách,

vrátane osobných vzťahov, ktoré máte

s priateľmi a rodinou.

Musíte pochybovať o všetkom, čo je Vám povedané

vrátane toho, čo som Vám dnes povedala ja.

(Smiech)

Je to jediný spôsob, akým

môžete nahliadnuť aj do tmavej strany.

Verte mi,

bude to nahánať strach.

Bude to strašidelné, ale osvieti Vás to.

A nadovšetko to nebude nudné.

(Smiech)

(Potlesk)