Rives o štvrtej nadránom

Básnik Rives skladá lyrické origami a za 8 minút prehne papier dejín do série náhod točiacich sa okolo najpodivnejšej zo všetkých hodín – okolo štvrtej nadránom.

Toto je nedávny kreslený komiks z Los Angeles Times.

Pointa?

"Na druhej strane, aspoň nemusím vstávať

každé ráno o štvrtej, aby som podojil svojho labradora."

Toto je nedávna titulka z New York Magazine.

Najlepšie z nemocníc, do ktorých by lekári šli na liečbu rakoviny,

pôrod, mozgovú porážku, chorobu srdca, náhradu bedrového kĺbu, pohotovosť o štvrtej nadránom.

A tieto pesničky som zmixoval ja –

(Hudba) (Sú štyri hodiny nadránom, december sa končí...) (Sú štyri hodiny nadránom, podľa štebotu vtákov...) (Štyri hodiny nadránom, zívam, už sral som...)

Už ste si niekedy všimli, že štyri hodiny nadránom sa stali

akýmsi mémom či stenografickým znakom?

Znamená to niečo také, že ste hore v najhorší možný čas.

(Smiech)

Čas trápenia, nehôd, túžob.

Čas kutia plánov ako odstrániť policajného šéfa,

ako to bolo v známej scéne z "Krstného otca".

Coppola opisuje v scenári týchto chlapíkov, že sú "vyčerpaní, s vysúkanými rukávmi.

Sú štyri hodiny nadránom."

(Smiech)

Čas na ešte strašnejšie veci,

ako napríklad pitvanie a balzamovanie z knihy Isabel Allendeovej

"Dom duchov".

Po tom, čo zavraždia úžasne zelenovlasú Rosu,

lekári zakonzervujú jej telo masťami.

Pracujú do štvrtej nadránom.

Čas na ešte strašnejšie veci,

ako v tejto poviedke Martina Amisa

uverejnenej v aprílovom vydaní časopisu New Yorker,

ktorá sa začína: "11. septembra 2001 otvoril oči

o štvrtej nadránom v meste Portland,

a posledný deň Mohameda Attu sa začal."

Na to, že tento čas považujem za najpokojnejší

a najjednotvárnejší z celého dňa, štyri hodiny nadránom sú

v tlači zapletené do neuveriteľne veľa zlého –

(Smiech)

v rozličných médiách rozličných veľkých mien.

A tak som spozornel.

Došiel som k záveru, že niekoľko z najkreatívnejších umelcov na svete sa nemôže

proste uchýliť k takému jednoduchému obraznému pomenovaniu

akoby ho práve vymysleli, však?

Je možné, že sa tu deje niečo viac?

Nejaký zámer, nejaké tajomstvo

a kto túto hrozivú lavínu o štvrtej nadránom vlastne spustil?

Podľa mňa tento muž – Alberto Giacometti, zobrazený

s niektorými zo svojich sôch na švajčiarskej 100-frankovke.

Spustil to týmto svetoznámym dielom

z Múzea moderných umení v New Yorku.

Jeho názov – "Palác o štvrtej nadránom" –

(Smiech)

1932.

Nie je to len najstaršia záhadná zmienka

o štvrtej hodine nadránom, akú som našiel.

Nazdávam sa, že táto takzvaná prvá surrealistická socha

môže ponúknuť úžasný kľúč k prakticky

každému neskoršiemu umeleckému zobrazeniu štvrtej hodiny nadránom.

Výhradne pre TED, pomenoval som to – Giacomettiho kód.

Nie, pokojne si to skontrolujte na svojich Blackberry

a iPhone telefónoch, ak ich máte so sebou.

Funguje to asi takto – toto je nedávne vyhľadávanie

štvrtej hodiny nadránom.

Výsledky sa, samozrejme, líšia. To je celkom typické.

Prvých 10 výsledkov Vám nájde

štyrikrát pieseň "Sú štyri hodiny nadránom" od Farona Younga,

trikrát film Judi Denchovej "Štyri hodiny nadránom",

raz báseň Wislawy Szymborskej "Štyri hodiny nadránom".

A možno sa pýtate, čo má poľská poetka, britská dáma

a legenda country music spoločné

okrem úplne vynikajúceho Google poradia?

Tak teda začnime Feronom Youngom, ktorý sa, zhodou okolností,

narodil v roku 1932.

(Smiech)

Strelil sa do hlavy 9. decembra 1996 –

v deň, keď má, zhodou okolností, Judi Denchová narodeniny.

(Smiech)

Ale nezomrel v deň jej narodenín.

Trápil sa do ďalšieho popoludnia, kedy napokon podľahol

údajne vlastnou rukou spôsobenému strelnému zraneniu vo veku 64 rokov –

čo je, zhodou okolností, vek, v ktorom umrel Alberto Giacometti.

A kde bola Wislawa Szymborska po celý ten čas?

Ona má k dispozícii absolútne vodotesné alibi.

V ten daný deň, 10. decembra 1996, zatiaľ, čo sa pán "Štyri hodiny nadránom"

Faron Young v meste Nashville odoberal do večných lovíšť,

bola pani "Štyri hodiny nadránom" – či jedna z nich – Wislawa Szymborska

vo švédskom Štokholme, kde si preberala Nobelovu cenu za literatúru.

Na deň presne 100 rokov po smrti samotného Alfreda Nobela.

Zhoda okolností? Nie, je to strašidelné.

(Smiech)

Zhoda okolností je pre mňa menej okúzľujúca.

To akoby som Vám povedal:

"Hej, vedeli ste, že založenie Nobelovej ceny v roku 1901

pripadá, zhodou okolností, na rovnaký rok, v ktorom sa narodil Alberto Giacometti?"

Nie, nie všetko zapadá do vzorca tak precízne,

ale to neznamená, že by sa niečo nemohlo diať

na jeho najvyšších možných úrovniach.

V skutočnosti sú v tejto miestnosti ľudia,

ktorí si neprajú, aby som Vám teraz ukázal tieto zábery.

(Smiech)

Video: Máme tu tenisový kurt, bazén, premietaciu miestnosť...

Chceš tým povedať, že ak chcem bravčové rezne, hoci aj uprostred noci,

tvoj chlapík ich usmaží?

Jasné, za to ho platím.

Potrebuješ teda uteráky, bielizeň, slúžky?

Počkať, počkať, počkať – neviem, či som tomu porozumel správne.

Sú Vianoce, štyri hodiny nadránom.

Škvŕka mi v žalúdku.

Homer, prosím ťa.

Počkaj, počkaj, počkaj.

Neviem, či som tomu, Matt, porozumel správne...

(Smiech)

Keď si potrebuje Homer Simpson predstaviť

najvzdialenejší možný okamih nielen v čase,

ale v celom prekliatom kalendári, navrhne 04:00

v deň narodenia Ježiška.

A nie, síce neviem, ako to funguje

v tomto záhadnom kolobehu vecí, ale je zjavné,

že rozoznám zašifrovanú správu, keď sa mi dostane do rúk.

(Smiech)

Vravím Vám, rozoznám zašifrovanú správu, keď sa mi dostane do rúk.

Priatelia, môžete si kúpiť knihu Billa Clintona "Môj život"

tu v kníhkupectve TED-u

a rozanalyzovať ju spredu, zozadu, aby ste našli tajné narážky, aké len chcete.

Alebo môžete ísť na stránku vydavateľstva Random House, kde je nasledovný úryvok.

Čo myslíte, koľko odsekov musíme preskrolovať,

aby sme narazili na hlavnú výhru?

Verili by ste tomu, že len niekoľko?

Toto je strana 474 z knihy, ak by ste si to chceli overiť:

"Aj keď to bolo stále lepšie a lepšie, stále som nebol spokojný

s inauguračnou rečou.

Tí, čo mi písali príhovory, si už museli trhať vlasy,

pretože, keď sme v inauguračný deň medzi jednou a štvrtou nadránom pracovali,

ešte stále som na nej robil zmeny."

Jasné, že si robil zmeny, veď si sa po celý svoj život

pripravoval na túto historickú štvorročnú udalosť, ktorá sa k tebe z ničoho nič prikradla.

A potom –

(Smiech)

o ďalšie tri odseky naďabíme na túto perličku:

"Vrátili sme sa do hosťovského domu, aby sme naposledy prekontrolovali príhovor.

Bola oveľa lepšia ako o štvrtej nadránom."

Ale čo, ako je to možné?

Podľa vlastných slov bol tento muž buď v posteli,

na modlitbe s Al a Tipper Goreovcami, alebo sa práve učil

ako odpáliť z kufra nukleárnu raketu.

Čo sa deje s americkými prezidentmi o 04:00 v inauguračný deň?

Čo sa vtedy stalo s Williamom Jeffersonom Clintonom?

Možno sa to nikdy nedozvieme.

A všimol som si, že tu dnes akosi nie je,

aby nám odpovedal na zložité otázky.

(Smiech)

Vie to byť nepríjemné, však?

Vlastne, celá táto vec sa odohrala na jeho hodinkách.

Ale ak by tu dnes bol –

(Smiech)

možno by nám pripomenul, ako to robí v závere svojho skvelého životopisu,

že v ten deň začal Bill Clinton púť,

púť, ktorá ho priviedla k tomu,

že sa stal prvým demokratickým prezidentom

zvoleným po desaťročiach na dve funkčné obdobia.

Po mnohých generáciách.

Prvým od čias tohto muža, Franklina Delano Roosevelta,

ktorý začal svoju vlastnú neuveriteľnú púť

ešte v dávnych vekoch, keď ho po prvýkrát zvolili,

pradávno v skromnejších časoch, v roku 1932 –

(Smiech)

v rok, keď Alberto Giacometti

(Smiech)

vytvoril "Palác o štvrtej nadránom".

V rok, pamätajme, keď tento hlas, ktorý nás už opustil,

prišiel s krikom po prvý raz na tento náš veľký, šialený svet.

(Hudba) (Sú štyri hodiny nad ránom a úsvit vo mne opäť vzbudil túžbu...) Je toho mnoho, o čom treba popremýšľať. Ďakujem Vám.

(Potlesk)