Ron Gutman: Skrytá sila úsmevu

Ron Gutman odhalí prekvapujúce výsledky niekoľkých štúdií o úsmeve. Vedeli ste, že váš úsmev môže predpovedať, ako dlho budete žiť -- a že obyčajný úsmev má merateľný vplyv na váš celkový pocit šťastia? Pripravte si svaly tváre a zistite viac o tomto evolučne nákazlivom správaní.

Keď som bol dieťa, vždy som chcel byť superhrdinom.

Chcel som zachrániť svet a každého urobiť šťastným.

Ale vedel som, že budem potrebovať superschopnosti,

aby sa moje sny splnili.

Vydával som sa na dobrodružné výpravy

za intergalaktickými objektami z planéty Kryptón,

čo bola síce zábava,

ale nemal som žiadne výsledky.

Keď som vyrástol a uvedomil som si,

že science-fiction nie je dobrým zdrojom superschopností,

rozhodol som sa vydať sa na cestu skutočnej vedy

a hľadať užitočnejšiu pravdu.

Svoju púť som začal v Kalifornii

s 30-ročnou dlhodobou štúdiou na UC Berkeley,

ktorá skúmala fotografie študentov

v starých ročenkách

a pokúšala sa odhadnúť mieru úspechu

počas ich života.

Meraním úsmevov týchto študentov

boli výskumníci schopní predpovedať,

ako dlho bude trvať a aké napĺňujúce

bude ich manželstvo,

ako dobre dopadnú

na štandardizovaných testoch šťastného života

a ako ich budú vnímať ostatní.

V ďalšej ročenke som narazil na fotku Barryho Obamu.

Keď som ju videl prvý raz,

myslel som si, že tie superschopnosti má zo svojho super golieru.

Ale teraz viem, že to bolo jeho úsmevom.

Ďalší aha! moment

prišiel z výskumného projektu Wayne State University z roku 2010,

ktorý sa pozrel na bejzbalové kartičky hráčov Major League

spred roku 1950.

Výskumníci zistili,

že oblúk úsmevu hráča

umožňuje predpovedať dĺžku ich života.

Hráči, ktorí sa na svojich fotkách nesmiali,

žili priemerne len 72.9 roka,

zatiaľčo hráči so žiarivým úsmevom

žili priemerne takmer 80 rokov.

(Smiech)

Dobrou správou je, že sa vlastne narodíme s úsmevom.

S 3D ultrazvukovou technológiou

môžeme vidieť, ako sa bábätká usmievajú,

dokonca už v maternici.

Keď sa narodia,

deti sa neprestanú usmievať --

spočiatku hlavne počas spánku.

Dokonca aj slepé bábätká sa usmievajú

pri zvuku ľudského hlasu.

Úsmev je jedným zo základných, biologicky spoločných

výrazov všetkých ľudí.

V štúdiách, ktoré uskutočnil v Papui Novej Guinei

Paul Ekman,

svetovo renomovaný vedec študujúci výrazy tváre,

zistil, že aj členovia kmeňu Fore,

ktorí boli úplne odčlenení od západnej kultúry,

a tiež sú známi svojimi neobvyklými kanibalistickými rituálmi,

majú úsmev spojení so situáciami

rovnakým spôsobom ako vy alebo ja.

Takže od Papui Novej Guinei

cez Hollywood

až po moderné umenie v Pekingu

sa usmievame často,

aby sme vyjadrili radosť

a spokojnosť.

Koľko ľudí v tejto miestnosti

sa usmeje viac ako 20-krát za deň?

Zdvihnite svoju ruku. Wow.

Mimo tejto miestnosti

sa viac ako tretina z nás usmeje viac ako 20-krát za deň,

zatiaľčo menej ako 14 percent z nás

sa usmeje menej ako päťkrát.

Vlastne, najlepšie superschopnosti

majú deti,

ktoré sa zasmejú viac ako 400-krát za deň.

Rozmýšľali sme niekedy, prečo sa tak často smejete,

keď ste medzi deťmi,

ktoré sa tak často smejú?

Nedávna štúdia v Uppsala University vo Švédsku

zistila, že je veľmi ťažké mračiť sa,

keď sa pozeráte na niekoho, kto sa usmieva.

Pýtate sa prečo?

Pretože úsmev je evolučne nákazlivý

a potláča kontrolu

nad svalmi tváre, ktorú obvykle máme.

Napodobnenie úsmevu

a možnosť pocítiť ho na vlastnej koži

nám pomáhajú porozumieť, či je úsmev falošný alebo skutočný,

a tak vieme pochopiť psychický stav toho,

kto sa usmieva.

V nedávnej štúdii napodobňovania úsmevu

na University of Clermont-Ferrand vo Francúzsku

sa subjektov pýtali,

či je úsmev skutočný alebo falošný,

a pritom museli v ústach držať ceruzku,

čo potlačilo ich svaly tváre.

Bez ceruzky všetci správne uhádli,

ale s ceruzkou v ústach,

keď nemohli napodobniť úsmev, ktorý videli,

bol ich úsudok horší.

(Smiech)

Charles Darwin popri svojej teórii evolúcie v knihe

"O pôvode druhov" písal aj

o teórii spätnej väzby výrazov tváre.

Jeho teória tvrdí,

že sa cítime lepšie

vďaka samotnému aktu úsmevu --

a nie, že sa usmievame ako výsledok toho,

že sa cítime dobre.

Vo svojej štúdii

Darwin citoval francúzskeho neurológa, Guillauma Duchenna,

ktorý používal elektrické šoky do svalov tváre

na vytvorenie a stimulovanie úsmevu.

Prosím, neskúšajte to doma.

(Smiech)

V podobnej nemeckej štúdii

výskumníci použili fMRI

na meranie mozgovej aktivity

pred a po injekcii Botoxu

na potlačenie svalov tváre.

Zistenia podporili Darwinovu teóriu tým,

že ukázali, že spätná väzba výrazu tváre

mení nervové spracovanie

pocitov v mozgu spôsobom,

vďaka ktorému sa cítime lepšie, keď sa usmievame.

Úsmev stimuluje mechanizmus odmeny v mozgu

spôsobom, ktorému sa nevyrovnajú

ani tak známe účinky

čokolády.

Britskí výskumníci zistili, že jeden úsmev

vie vygenerovať rovnaké množstvo mozgových stimulov

ako 2000 tabuliek čokolády.

(Smiech)

Počkajte. Rovnaká štúdia zistila,

že úsmev je tak stimulujúci

ako získanie 16 000 libier v hotovosti.

Je to 25 tisícový úsmev.

To nie je zlé.

A uvedomte si toto:

25 000 krát 400 --

zopár detí sa tam vonku

cíti ako Mark Zuckerberg každý deň.

A na rozdiel od čokolády

vám veľa smiechu zlepší zdravie.

Úsmev zníži hladinu

stresových hormónov

ako kortizol, adrenalín a dopamín,

zvýši hladinu náladu zlepšujúcich hormónov

ako endorfín

a zníži celkový tlak krvi.

A ak vám to nestačí,

úsmev vás robí krajšími

v očiach ostatných.

Nedávna štúdia v Penn State University

zistila, že keď sa usmievate,

nielenže vyzeráte sympatickejšie a zdvorilejšie,

ale vyzeráte aj schopnejšie.

Takže vždy, keď budete chcieť vyzerať skvelo a schopne,

keď budete chcieť znížiť stres

alebo zlepšiť manželstvo,

alebo sa budete chcieť cítiť, ako by ste zjedli celú tabuľku veľmi kvalitnej čokolády --

bez kalorickej bomby --

alebo akoby ste našli 25 tisíc vo vrecku

starej bundy, ktorú ste na sebe nemali už roky,

alebo vždy keď budete chcieť superschopnosť,

ktorá pomôže vám a všetkým okolo vás

žiť dlhší, zdravší a šťastnejší život,

usmejte sa.

(Potlesk)