TED Prize želanie Jamieho Olivera: Učme každé dieťa o jedle

Víťaz TED Prize, Jamie Oliver, zdieľa silné príbehy zo svojho projektu proti obezite v Huntingtone, v Západnej Virgínii a navrhuje frontálny útok proti našej ignorácii jedla.

Žiaľ,

počas nasledujúcich 18 minút môjho rozprávania,

štyria Američania, ktorí sú nažive,

zomrú.

kvôli strave, ktorú jedia.

Volám sa Jamie Oliver, mám 34 rokov.

Som z Essexu z Anglicka

a posledných sedem rokov

neúnavne pracujem

na záchrane životov mojim vlastným spôsobom.

Nie som doktor.

Som kuchár.

Nemám drahé vybavenie,

ani lieky.

Používam informácie a vzdelávanie.

Úprimne verím, že sila jedla

má hlavné miesto v našich domovoch,

ktoré nás spájajú s najlepšími chvíľami v našich životoch.

Dnešná realita je

hrozná. Katastrofálna.

Amerika, si na vrchole svojich schopností.

Si jednou z najnezdravších krajín na svete.

Mohli by ste zdvihnúť ruky všetci tí

z vás, čo tu dnes sedíte, ktorí máte deti?

Zdvihnite, prosím, ruky.

Tety, ujovia, môžete sa pridať...

Zdvihnite ruky. Aj tety a ujovia.

Väčšina. OK.

My, dospelí posledných štyroch generácií,

sme dopriali našim deťom osud

kratšieho života

ako mali ich vlastní rodičia.

Vaše dieťa bude žiť o 10 rokov kratšie

ako vy,

kvôli jedálničku, ktorý sme pre ne vybudovali.

Podľa štatistík,

trpia dve tretiny Američanov v tejto sále nadváhou alebo obezitou.

Vaša skupina je v poriadku. Nebojte sa, dostaneme aj vás.

(Smiech)

Správne?

Štatistiky zlého zdravia sú jasné,

veľmi jasné.

Žijeme život v strachu zo smrti, vrahov, vrážd,

nazvite si to akokoľvek. Je to na prvých stránkach každých novín, CNN.

Pozrite na vraždu na spodku, preboha.

Správne?

(Smiech)

(Potlesk)

Každý červený stĺpec

je choroba zapríčinená stravou.

Každý doktor a každý špecialista vám to povie.

Fakt. Choroby zapríčinené stravou sú najväčším vrahom

v Spojených Štátoch, tu a teraz.

To je globálny problém.

Je to katastrofa.

Rozmáha sa svetom.

Anglicko je hneď za vami, ako obyčajne.

(Smiech)

Viem, že boli blízko, ale nie až tak blízko.

Potrebujeme revolúciu.

Mexiko, Austrália, Nemecko, India, Čína,

všetky majú vážne problémy s obezitou a zlým zdravím.

Porozmýšľajte nad fajčením.

Stojí dnes oveľa menej ako obezita.

Obezita stojí vás Američanov

10% z vašich účtov za zdravotnú starostlivosť.

150 miliárd dolárov ročne.

Za 10 rokov sa táto suma zdvojnásobila.

300 miliárd dolárov za rok.

A pravdu povediac, na to nemáte.

(Smiech)

Prišiel som, aby som tu začal revolúciu jedla,

v ktorú silne verím.

Potrebujeme ju. Už je načase.

Sme v kľúčovom momente.

Robím túto prácu už sedem rokov.

Pokúšam sa o zmenu v Amerike už sedem rokov.

Teraz je čas kedy už dozrelo - dozrelo na zber.

Prišiel som doprostred búrky.

Išiel som do Západnej Virgínie, najnezdravšieho štátu v Amerike.

To bolo minulý rok.

Tento rok máme nový, ale to budeme riešiť ďalšiu sezónu.

(Smiech)

Huntington, Západná Virgínia.

Prekrásne mesto.

Chcel by som ukázať srdce, dušu a ľudí,

verejnosť,

tvoriacich štatistiky, na ktoré

sme tak zvyknutí.

Chcel by som vám predstaviť niekoľko ľudí, na ktorých mi záleží.

Vašu verejnosť. Vaše deti.

Chcem ukázať fotku mojej kamarátky Brittany.

Má 16 rokov.

Ostáva jej ešte 6 rokov života

kvôli jedlu, ktoré jedla.

Je treťou generáciou Američanov,

ktorí nevyrástli v prostredí

kde sa učili variť doma alebo v škole

alebo od mamy alebo starej mamy.

Má šesť rokov života.

Ničí si tým jedlom pečeň.

Stacy. Rodina Edwardsových.

Ľudia, toto je normálna rodina.

Stacy robí to najlepšie, čo vie, ale je tiež treťou generáciou;

nikdy sa nenaučila variť ani doma ani v škole.

Jej rodina je obézna.

12 ročný Justin.

Ma 138kg.

Je stále šikanovaný, preboha.

Tam je dcéra. Štvorročná Katie.

Je obézna ešte pred základnou školou.

Marissa. Je v poriadku. Je jednou z vašej skupiny.

Ale viete čo? Jej otec, ktorý bol obézny,

jej zomrel v náručí.

A potom druhý najdôležitejší muž jej života,

jej ujo - zomrel na obezitu.

A teraz jej nevlastný otec je tiež obézny.

Vidíte, obezita

a stravou zapríčinené choroby

nebolia len tých, ktorí ich majú;

ale trpia aj ich priatelia, rodiny,

bratia a sestry.

Pastor Steve.

Inšpiratívny muž. Jeden z mojich ranných spojencov v Huntingtone, vo Virgínii.

Je na hrane tohoto problému.

Musí pochovávať ľudí, OK?

Má toho už dosť. Má už dosť pochovávania svojich priateľov,

svojej rodiny, svojej komunity.

Prichádza zima, tri krát viac ľudí umiera.

Je mu z toho zle.

Je to choroba, ktorej sa dá predísť. Premárnený život.

Mimochodom, v tomto sú pochovávaní.

Nie sme na toto vybavení.

Nezmestí sa to ani do dverí. Vážne.

Neviete ich tam ani dať. Snáď vysokozdvižným vozíkom.

Vidím to ako trojuholník. OK?

Toto je naše prostredie jedla.

Potrebujem, aby ste tomu porozumeli.

Už ste o tom asi počuli,

ale poďme od začiatku.

Čo to za posledných 30 rokov

vytrhlo srdce z tejto krajiny?

Buďme otvorení a čestní.

V poriadku. Bol to moderný život.

Začnime na Hlavnej Ulici.

Rýchle občerstvenie posialo celú krajinu. Vieme to.

Veľké značky sú jedny z najdôležitejších síl,

najdôležitejšie sily v tejto krajine.

Supermarkety tiež.

Veľké spoločnosti. Veľké spoločnosti.

Väčšina jedla bola pred 30. rokmi

miestneho pôvodu a väčšinou čerstvá.

Teraz sú suroviny väčšinou spracovávané a plné rôznych prímesí,

zvláštnych prídavkov a koniec príbehu už poznáte.

Veľkosť porcie je väčšinou obrovský problém.

Označovanie je obrovský problém.

Označovanie je v tejto krajine hanba

Chcú byť sebou. Sami sa chcú kontrolovať.

Priemysel chce byť sebe policajtom.

Čo v tomto prostredí? Nezaslúžia si to.

Ako môžete povedať, že niečo je nízko-tučné, keď je to plné cukru?

Domov.

Najväčší problém s domovom

je, že býval srdcom

podávania jedla a kultúry jedla,

ktoré tvorí našu spoločnosť.

To sa však už nedeje.

Viete, ako chodíme do práce a život sa mení,

a stále sa vyvíja,

mali by sme sa naň celkovo pozrieť --

ustúpiť o krok a vyrovnať rovnováhu.

Nestáva sa to. Nestalo sa to za posledných 30 rokov.

Chcem vám ukázať situáciu,

ktorá je úplne normálna

v súčasnosti. Rodina Edwardsovcov.

(Video) Jamie Oliver: Porozprávajme sa.

Toto prejde vaším telom a telom vašich blízkych

každý týždeň.

Chcem aby ste vedeli, že to onedlho zabije vaše deti.

Ako sa cítite?

Stacy: Cítim sa veľmi smutná a deprimovaná.

Ale viete, chcem aby boli moje deti v živote úspešné

a toto ich tam nedostane.

Ale ja ich zabíjam.

JO: Áno, zabíjaš.

Ale môžeme to zastaviť.

Úplne normálne. Poďme do škôl,

niečo v čom som veľmi dobrý špecialista.

OK. Škola.

Čo je škola? Kto ju vymyslel? Aký je jej účel?

Školu sme vymysleli, aby nás vyzbrojila nástrojmi,

aby sme mohli byť kreatívni, robiť úžasné veci,

zarábať si na živobytie, atď.,atď.,atď.

Veľmi dlhý čas sme to chápali práve takto.

OK?

Ale napriek tomu nám nepomáha vysporiadať sa

so zdravotnými katastrofami v Amerike, však?

Školské jedlo je niečo,

čo väčšina detí -- 31 miliónov --

má dva krát denne, častokrát,

raňajky a obed, 180 dní v roku.

Takže môžete povedať, že školské jedlo je dosť dôležité, naozaj,

súdiac podľa okolností.

(Smiech)

Pred tým, než sa rozrečním,

na čo podľa mňa čakáte...

(Smiech)

Musím povedať jednu vec a je to veľmi dôležité

a dúfam, že sa v nasledujúcich troch mesiacoch

prihodí zázrak.

Kuchárky, kuchárky obedov v Amerike ...

Ponúkam sa ako ich veľvyslanec.

Nechcem ich rovno odpísať.

Robia najlepšie , čo môžu.

Robia len to najlepšie.

Ale robia to, čo im povedia

a to čo im hovoria, je zlé.

Systém je riadený účtovníkmi,

ktorí nemajú dostatočné, ak vôbec nejaké,

znalosti o výžive.

To je hlavný problém.

Ak nie ste odborníci na výživu, a máte malé rozpočty,

a tie sa ešte zmenšujú, potom nemôžete byť kreatívny.

nemôžete vymýšľať stále nové veci.

Ak ste účtovník a úradník,

tak môžete urobiť za týchto okolností len jedinú vec:

kupovať lacné sračky.

Takže, realita je taká,

že vaše deti dostávajú každý deň fast food,

vysoko spracované jedlo,

nie je v ňom vôbec dostatok čerstvých surovín.

Objem prídavkov, E čísiel, zloženia, ktoré by ste neverili ...

Nie je tam dostatok zeleniny. Hranolky sú považované za zeleninu.

Pizza na raňajky. Dokonca nemajú ani poriadne taniere.

Nože a vidličky? Žiadne. Sú príliš nebezpečné.

V triede majú nožnice

ale nože a vidličky - nie.

Keď sa tak na to pozerám, ak nemáte nože a vidličky v škole,

tak len plne prevádzkujete,

štátny fast food. Pretože to držia v rukách.

A áno, mimochodom je to fast food. Sú to bagety,

hamburgery, párky,

pizza, je to všetko podobné.

10 percent zdravotných výdavkov, ako som už povedal,

ide na obezitu. A zdvojnásobuje sa to.

Neučíme naše deti.

Nemáme osnovy ako učiť deti o jedle,

na základnej alebo strednej škole.

Neučíme deti o jedle.

A tento malý klip je zo základnej školy,

čo je veľmi bežné v Anglicku.

Video: Kto vie, čo je to?

Dieťa: Zemiaky. Jamie Oliver: Zemiak? Takže vy si myslíte, že toto sú zemiaky?

Viete, čo je toto?

Viete, čo je toto? Dieťa: Brokolica?

JO: A čo toto? Náš starý dobrý priateľ.

Vieš, čo je toto? Dieťa: Zeler?

JO: Nie. Čo si myslíte, že je toto? Dieťa: Cibuľa. JO: Cibuľa? Nie.

Jamie Oliver: Ihneď dostanete jasný obraz o tom

či deti vedia niečo o tom, z čoho je jedlo.

Video: JO: Kto vie, čo je to? Dieťa: Hm, hruška.

JO: Kto vie, čo je toto? Dieťa: Neviem.

JO: Ak deti nevedia, čo je to,

tak to nikdy nebudú jesť.

(Smiech)

JO: Bežné. Anglicko aj Amerika,

Anglicko aj Amerika.

Hádajte, čo to napravilo.

Dve jednohodinové stretnutia.

Musíme začať učiť naše deti

o jedle v školách, bodka.

(Potlesk)

Chcem vám niečo povedať.

Chcem vám povedať o niečom,

čo symbolizuje problém, ktorý mame. OK?

Chcem povedať o niečom tak základnom ako mlieko.

Každé dieťa má právo na mlieko v škole.

Vaše deti budú mať mlieko v škole, na raňajky alebo na obed. Správne?

Budú mať dve fľašky? OK?

Väčšinou aj majú.

Ale mlieko už nie je tak dobré.

Pretože niekto z mliečnej komisie, -- a ja som rozhodne

za mlieko -- ale niekto z mliečnej komisie,

asi zaplatil veľa peňazí nejakému blbcovi,

aby vypracoval správu, že keď pridáme kopu príchutí a farbív

a cukru do mlieka, správne,

viac detí ho bude piť. Hej.

(Potlesk)

A zrejme to zabralo.

Jablčná komisia vypracuje,

že keď urobia karamelové jablká, bude sa jesť aj viac jabĺk.

Viete čo tým myslím?

Podľa mňa, netreba mlieko vôbec ochucovať.

OK? Cukor je vo všetkom.

Viem všetko od A po Z o týchto prísadách.

Sú vo všetkom. Ani mlieko neuniklo

tomuto druhu problémov dnešných dní.

Tu je naše mlieko. Tu je naša škatuľa.

Je v nej toľko cukru

ako v ktoromkoľvek sladkom šumivom nápoji.

A oni dostávajú dva za deň.

Ukážem vám to.

Máme tu jedno dieťa,

čo dostáva 8 polievkových lyžíc cukru denne.

Toľkoto je to za týždeň.

Toľko za mesiac.

A takto nejako vyzerá

5 rokov cukru základnej školy,

len z mlieka.

No, neviem ako vy,

ale súdiac podľa okolností,

každý sudca na svete,

by sa pozrel na štatistiky a dôkazy,

a uznal by každú vládu zodpovednou

za zneužívanie detí. Tomu verím.

(Potlesk)

Keby som tu teraz vystúpil,

a vyhlásil, že mám liek na AIDS alebo rakovinu,

bili by ste sa a škriepili, aby ste ho odo mňa dostali.

Ale všetkým týmto zlým návykom sa dá jednoducho vyhnúť.

Toto sú dobré správy.

Dá sa tomu predchádzať.

Takže trochu porozmýšľajme, máme tu problém.

potrebujeme reštart.

OK. Čo treba urobiť?

Tu je návrh.

Nemôže to prísť len z jedného zdroja.

Aby sme mohli reštartovať a urobiť skutočnú zmenu,

ozajstnú zmenu. Aby som sa vám mohol pozrieť do očí

a povedať, "Za 10 rokov,

životy vašich detí,

šťastie -- a nezabúdajme, ak jete správne,

viete, že budete žiť dlhšie, --

všetko toto bude vyzerať inak. OK?"

Takže, supermarkety.

Kde inde tak zbožne nakupujete?

Každý týždeň.

Koľko peňazí necháte za svoj život v supermarketoch?

Milujete ich. Predávajú nám to, čo chceme. OK?

Dlžia nám vymenovať zástupcu zdravého jedla

v každom väčšom supermarkete.

Mali by nám pomáhať nakupovať. Mali by nám ukázať ako variť,

rýchle, chutné, sezónne jedlá

pre ľudí, ktorí sú zaneprázdnení.

Nie je to drahé.

Niektoré ich majú. Ale mal by to byť štandard

v celej Amerike. Čoskoro a rýchlo.

Veľké značky, potravinové značky,

by mali urobiť náuku o jedle

srdcom svojho biznisu.

Viem, ľahšie je povedať ako urobiť.

To je budúcnosť. To je jediná cesta.

Fast food. Vo fast food priemysle,

viete, tam je veľká konkurencia.

Mal som tony tajných papierov a zmlúv

s fast food reštauráciami.

Viem ako to robia.

Myslím hlavne to, ako nás odkojili

na dávkach cukru, soli a tuku a x, y a z.

A všetci ich milujme. Správne?

Takže títo chlapíci by mali byť časťou riešenia.

Ale potrebujeme rozhýbať aj vládu

so všetkými fast food dodávateľmi a reštauračným priemyslom.

A za päť, šesť, sedem rokov

nás prestanú nadájať extrémnymi množstvami

tuku, cukru, tuku a ostatnými ne-potravinovými prísadami.

Naspäť k veľkým značkám. Označovanie,

ako som už povedal, je úplná fraška,

a musíme ho dať doporiadku.

OK, škola.

Zrejme v školách by sme mali

zabezpečiť tých 180 dní v roku,

od tých malých 4 ročných zlatíčiek,

až po 18, 20, 24, atď.,

aby mali navarené

poriadne čerstvé jedlo

od miestnych pestovateľov. OK?

Mali by byť stanovené nové štandardy pre čerstvé poriadne jedlo

pre vaše deti. Áno?

(Potlesk)

Je veľmi dôležité,

aby každé jedno Americké dieťa opúšťalo školu

schopné uvariť 10 receptov,

ktoré im zachránia život.

Životné schopnosti.

(Potlesk)

To znamená, že študenti, mladí rodičia

budú schopní obracať sa v kuchyni

a uvariť základné veci

bez ohľadu na to, aká kríza ich stretne. Ak vieš variť

žiadna kríza ťa neohrozí.

Ak vieš variť, čas nehrá rolu.

Pracovisko. O tom sme ešte nehovorili.

Viete, teraz je čas, aby sa zodpovedné spoločnosti

pozreli na to, čím kŕmia

alebo čo dávajú k dispozícii svojim zamestnancom.

Zamestnanci, to sú mamy a otcovia Amerických detí.

Marissa, otec jej umrel v náručí,

myslím, že by bola celkom šťastná

ak by Americké spoločnosti začali kŕmiť zamestnancov zdravo.

Definitívne by sme ich nemali vynechať.

Vráťme sa domov.

Pozrite, keď toto všetko urobíme, a to sa dá dosiahnuť.

Môžete sa o to starať a byť komerčný.

Úplne.

Ale domovy potrebujú znovu začať

variť. Naisto.

Určite to pretlmočte ďalej. Ako filozofiu.

A pre mňa je to celkom romantické.

Ale je to aj o tom, že ak jedna osoba naučí troch ľudí

ako niečo uvariť,

a každý zas naučí ďalších troch,

stačí, aby sa to zopakovalo 25 krát

a bude to celá populácia Ameriky.

Romantické, áno, ale,

najdôležitejšie,

je primäť ľudí, aby si uvedomili,

že každé z individuálnych úsilí

tvorí zmenu.

Musíme vrátiť naspäť, čo sa stratilo.

Huntingtonská Kuchyňa. V Huntingtone som urobil tento program,

viete, dostali sme tento hlavný vysielací čas, čo hádam

inšpiruje ľudí, aby niečo zmenili.

Pevne verím, že sa táto zmena uskutoční.

Huntingtonská Kuchyňa. Pracujem s komunitou.

Pracujem v školách. Našiel som miestny udržateľný zdroj

pre každú jednu školu v oblasti,

od odpadu k čerstvému jedlu.

6500 dolárov na školu.

(Potlesk)

To je všetko, čo treba. 6500 dolárov na školu.

Kuchyňa za 25000 dolárov na mesiac. OK?

To zarobí 5000 ľudí za rok,

čo je 10 percent populácie.

To sú ľudia pre ľudí.

Viete, to sú miestny kuchári, ktorí učia miestnych ľudí.

Lekcie sú zdarma. Lekcie zdarma na hlavnej ulici.

To je ozajstná, hmatateľná zmena. Naozajstná zmena.

V celej Amerike, ak sa pozrieme späť,

sa deje veľa úžasných vecí.

Deje sa tu veľa prekrásnych vecí. Okolo Ameriky

sú anjeli a robia veľké veci

v školách, farmy v školách,

záhrady, vzdelávanie.

Je tu veľa úžasných ľudí, ktorí to už robia.

Problém je, že všetci chcú, aby sa to, čo robia, šírilo

aj na ďalšej škole a ďalšej.

Ale nie sú peniaze.

Potrebujeme rýchlo rozpoznať expertov a anjelov,

identifikovať ich a umožniť im nájsť zdroje

aby mohli šíriť to, čo už robia

a robia to dobre.

Obchody v Amerike potrebujú podporu.

Pani Obamová by mala urobiť veci, ktoré chce urobiť.

(Potlesk)

Pozrite. Viem, že je to zvláštne

aby Angličan stál pred vami

a hovoril všetko toto.

Všetko, čo môžem povedať je, že mi na tom záleží. Som otec.

A mám rád túto krajinu.

A pevne verím,

že ak môžeme zmeniť tútp krajinu,

krásne veci sa stanú po celom svete. Ak to urobí Amerika,

verím, že ostatní budú nasledovať.

Je to neuveriteľne dôležité.

(Potlesk)

Keď som bol v Huntingtone, skúšal som rozbehať zopár

nových nápadov. Rozmýšľal som, čo by som urobil,

keby som mal čarovný prútik? A viete, na čo som prišiel?

Rád by som sa postavil pred niekoľko najúžasnejších

a najvplyvnejších ľudí v Amerike.

A o mesiac na to mi TED telefonoval a dal mi toto ocenenie.

Som tu.

Aj moje želanie.

Som dyslektik, takže som trochu pomalý.

Moje želanie

je pre vás, aby ste pomohli silnému

udržateľnému hnutiu

naučiť každé dieťa

o jedle,

inšpirovať rodiny znovu variť,

a povzbudiť ľudí všade,

aby bojovali s obezitou.

(Potlesk)

Ďakujem vám.

(Potlesk)