Return to Video

Anatómia Neurónu

  • 0:00 - 0:05
    Mohli by sme debatovať o tom, ktorá bunka ľudského tela je najzaujímavejšia,
  • 0:05 - 0:09
    ale neurón by bol jednoznačne v top 5
  • 0:09 - 0:12
    a to nie len preto, že bunka samotná je zaujímavá.
  • 0:12 - 0:15
    Myslím, že fakt, že neurón je základnou časťou nášho mozgu a nášho
  • 0:15 - 0:17
    nervového systému, a že je tiež zodpovený za naše myšlienky
  • 0:17 - 0:22
    a naše pocity a pravdepodobne za všetko naše vnímanie,
  • 0:22 - 0:25
    ho jednoznačne radí na prvé, druhé miesto medzi bunkami.
  • 0:25 - 0:28
    Takže na začiatok si ukážme ako taký neurón vyzerá.
  • 0:28 - 0:30
    A, samozrejme, toto je dokonalý príklad.
  • 0:30 - 0:32
    Takto v skutočnosti nevyzerajú všetky neuróny.
  • 0:32 - 0:33
    Budeme rozprávať trocha o tom, ako
  • 0:33 - 0:38
    neurón vykonáva svoju funkciu, čo je primárne komunikácia,
  • 0:38 - 0:41
    predávanie signálov po celej dĺžke svojho tela,
  • 0:41 - 0:43
    ktoré závisia od signálov, ktoré neurón dostáva.
  • 0:43 - 0:46
    Takže ak by sme som nakreslil neurón -- vyberiem lepšiu farbu
  • 0:50 - 0:52
    Tak, povedzme, že tu máme neurón.
  • 0:52 - 0:53
    Vyzerá asi nejak takto.
  • 0:53 - 0:57
    V strede máme "soma" (bunkové telo) a z neho
  • 0:57 - 0:59
    --- najprv nakreslím jadro --
  • 1:00 - 1:03
    Toto je jadro, rovnaké ako pri každej bunke.
  • 1:03 - 1:07
    "Soma" je považované za bunkové telo, z ktorého
  • 1:07 - 1:10
    má potom neurón takéto malé vybiehajúce veci,
  • 1:10 - 1:14
    ktoré sa rozvetvujú.
  • 1:14 - 1:16
    Možno vyzerajú nejako takto.
  • 1:16 - 1:19
    Nechcem stratiť veľa času iba kreslením neurónu,
  • 1:19 - 1:23
    ale pravdepodobne ste už videli podobné obrázky.
  • 1:24 - 1:28
    A tieto výbežky, ktoré sú po celom tele neurónu,
  • 1:28 - 1:32
    tie sa volajú dendridy.
  • 1:32 - 1:34
    Ďalej sa môžu takto rozvetvovať.
  • 1:34 - 1:37
    Rád by som urobil trocha reálny obrázok,
  • 1:37 - 1:39
    takže sa ešte trocha zdržím kreslením.
  • 1:43 - 1:46
    Takže tieto sa volajú dendridy.
  • 1:46 - 1:50
    A tieto sú zvyčajne -- ale nič nie je v biológii stopercentné.
  • 1:51 - 1:53
    Niekedy majú rôzne časti odlišných buniek iné funkcie, --
  • 1:53 - 1:58
    ale dendridy sú zväčša tam, kde neurón signály prijíma.
  • 1:58 - 2:01
    A budeme sa rozprávať viac o tom čo to znamená prijímať a
  • 2:01 - 2:05
    predávať signál v tomto videu, a pravdepodobne v niekoľko ďalších.
  • 2:05 - 2:09
    Takže toto je časť, kde neurón signál prijíma.
  • 2:10 - 2:11
    Tak toto je dendrid.
  • 2:11 - 2:14
    Toto je "soma". "Soma" znamená telo.
  • 2:14 - 2:17
    Toto je telo neurónu.
  • 2:17 - 2:23
    A potom tu máme niečo ako -- môžete si to predstaviť ako chvost neurónu.
  • 2:23 - 2:24
    Voláme ho axón.
  • 2:26 - 2:30
    Neurón je bunka normálnej veľkosti, ikeď
  • 2:30 - 2:33
    je tu veľká škála neurónov, ale axóny môžu byť celkom dlhé.
  • 2:33 - 2:34
    Môžu byť krátke.
  • 2:34 - 2:37
    Niekedy môžete mať v mozgu veľmi malé axóny,
  • 2:37 - 2:40
    ale môžete mať axóny, ktoré idú celou dĺžkou chrbtice, alebo
  • 2:40 - 2:42
    celou dĺžkou vašej končatiny -- alebo ak chcete
  • 2:42 - 2:44
    dinosaurej končatiny.
  • 2:44 - 2:47
    Takže axón môže byť dlhý aj niekoľko stôp.
  • 2:47 - 2:49
    Nie všetky axóny neurónov sú dlhé niekoľko stôp,
  • 2:49 - 2:50
    ale môžu byť.
  • 2:50 - 2:55
    A takto signál cestuje a prekonáva vzdialenosti.
  • 2:55 - 2:58
    Teraz nakreslím axón.
  • 2:58 - 3:01
    Axón bude vyzerať nejak takto.
  • 3:02 - 3:06
    A na konci sú presynaptické zakončenia axónu,
  • 3:06 - 3:11
    ktoré sa môžu spojiť s ďalšími dendridmi, alebo s ďalšími typmi tkaniva, alebo svalu,
  • 3:12 - 3:15
    ak je zmyslom tohto neurónu povedať svalu aby niečo urobil.
  • 3:15 - 3:19
    Takže na konci axónu máme presynaptické spojenia, tuto.
  • 3:20 - 3:22
    Naozaj sa snažím nakresliť to.
  • 3:22 - 3:23
    Označím to.
  • 3:23 - 3:25
    Takže toto je axón.
  • 3:25 - 3:30
    Toto je presynaptické spojenie.
  • 3:30 - 3:33
    A niekedy sa môžete stretnúť so slovom --
  • 3:33 - 3:37
    bod, kde sa telo neurónu spája s axónom --
  • 3:37 - 3:39
    hovorí sa mu "axon hillock" (Svk nemá ekvivalent)
  • 3:39 - 3:41
    môžete si to predstaviť ako nejakú hrčku.
  • 3:41 - 3:46
    Začína to z axónu, takže je to "axon hillock".
  • 3:47 - 3:55
    A potom budeme rozprávať o tom, ako putujú impulzy.
  • 3:55 - 3:59
    A veľkú zásluhu na tom, aby putovali efektívne, majú
  • 3:59 - 4:04
    tieto izolačné bunky okolo axónu.
  • 4:05 - 4:07
    Budeme o tom detailnejšie rozprávať
  • 4:07 - 4:11
    a ako to naozaj funguje, ale najprv je dobré mať anatomickú štruktúru.
  • 4:11 - 4:17
    Takže tieto sa volajú Schwannové bunky a
  • 4:17 - 4:20
    ony pokrývajú -- tvoria myelínovú pošvu.
  • 4:20 - 4:24
    Takže táto pokrývka, táto izolácia na rôznych úsekoch axónu,
  • 4:25 - 4:27
    sa nazýva myelínová pošva.
  • 4:27 - 4:30
    Takže Schwannové bunky tvoria myelínovú pošvu.
  • 4:30 - 4:32
    Urobím ešte jednu, takto.
  • 4:32 - 4:40
    Takže poviem buď Schwannové bunky, alebo myelínová pošva.
  • 4:41 - 4:43
    A potom tieto malé priestory medzi myelínovou pošvou --
  • 4:43 - 4:46
    len aby sme mali všetku terminológiu
  • 4:46 - 4:50
    -- aby sme vedeli celú anatómiu neurónu--
  • 4:50 - 4:56
    tieto sa nazývajú Ranvierove zárezy.
  • 4:57 - 4:58
    Hádam, že sú pomenované podľa Ranviera.
  • 4:58 - 5:00
    Možno on bol chlapík, ktorý sa pozriel a videl,
  • 5:00 - 5:03
    že neuróny majú tieto malé štrbiny, kde nie je myelínová pošva.
  • 5:03 - 5:05
    Takže toto sú Ranvierove zárezy.
  • 5:05 - 5:10
    Tak, všeobecnou myšlienkou je, ako som už povedal, že tadeto putuje signál.
  • 5:10 - 5:11
    Budeme hovoriť viac o tom, čo 'signál' znamená --
  • 5:11 - 5:14
    a potom ten signál -- vlastne, signál môže byť spočítaný,
  • 5:14 - 5:17
    takže môžete mať jeden malý signál tu,
  • 5:17 - 5:19
    ďalší signál tu, a potom máte možno
  • 5:19 - 5:21
    väčší signál tu a tu --
  • 5:22 - 5:26
    a kombinované efekt signálov sa spočítajú,
  • 5:26 - 5:30
    putujú ďalej k "hillock-u" a ak sú dostatočne veľké,
  • 5:30 - 5:35
    spustia akčný potenciál v axóne,
  • 5:35 - 5:38
    čo sposobí vyvážené putovanie signálu až dole
  • 5:38 - 5:44
    a potom tuto to môže byť spojené pomocou synapsií k ďalším dendridom alebo svalom.
  • 5:44 - 5:48
    -- Budeme hovoriť viac o synapsiách-- a tie môžu pomôcť spustiť ďalšie veci.
  • 5:48 - 5:50
    A pýtate sa, čo spúšťa tieto veci tu?
  • 5:50 - 5:56
    No, toto môže byť presynaptické zakončenie axónov iných neurónov, ako v mozgu.
  • 5:57 - 5:59
    Toto môže byť typ nejakého zmyslového neurónu.
  • 5:59 - 6:02
    Toto môže byť niekde na chuťovom poháriku, takže molekula soli
  • 6:02 - 6:08
    môže nejako spustiť signál, alebo molekula cukru -- alebo to môže byť nejaký typ senzoru napätia.
  • 6:08 - 6:09
    Môže to byť jedna z mnohých vecí
  • 6:09 - 6:15
    a o rôznych typoch neurónov budeme potom rozprávať viac.
Title:
Anatómia Neurónu
Description:

Úvod k neurónu a jeho anatómii.

more » « less
Video Language:
English
Duration:
06:13
Dagmar Biliková edited Slovak subtitles for Anatomy of a Neuron

Slovak subtitles

Revisions