Skúsme emocionálnu korektnosť

Nastal čas, aby sa liberáli a konzervatívci preniesli cez ich politické odlišnosti a naozaj začali počúvať jeden druhého, hovorí politická vedátorka Sally Kohn. V tomto optimistickom prejave sa Kohn delí o to, čo sa naučila ako progresívna lesbická hovorkyňa na Fox News. Tvrdí, že to nie je o politickej korektnosti, ale skôr o emocionálnej korektnosti.

Takže, keď si robím svoju prácu, ľudia ma nenávidia.

V skutočnosti, čím lepšie si robím svoju prácu,

tým viac ma ľudia nenávidia.

A nie, nevypisujem pokuty,

a nie som ani pohrebárkou.

Som progresívna lesbická hovorkyňa

na televíznej stanici Fox news. (Potlesk)

Takže všetci ste to počuli, správne? Len aby sme si boli istí.

Som homosexuálna hovorkyňa na Fox news.

Ja Vám poviem, ako to robím

a najdôležitejšiu vec, ktorú som sa naučila.

Takže som v televízii.

debatujem s ľuďmi, ktorí doslova chcú preškrtať

všetko čomu verím, v niektorých prípadoch

s takými, ktorí nechcú, aby som ja a mne podobní vôbec existovali.

Je to niečo ako Vďakyvzdanie
s Vaším konzervatívnym strýkom,

ktorý berie stereoidy,

v živom vysielaní s niekoľkomiliónovým publikom.

Je to presne tak.

A to je len vo vysielaní.

Nenávistné emaily, ktoré dostávam sú neuveriteľné.

Len minulý týždeň som dostala 238 nechutných emailov.

a viac nenávistných tweetov, než dokážem spočítať.

Bola som nazvaná idiotom, zradcom, pohromou,

pičou a škaredým chlapom

a to bolo len v jednom emaile.

(Smiech)

Takže, čo som si uvedomila,

tým, že som konečný adresát všetkej tejto ohavnosti?

Mojím najväčším poučením je, že desaťročia

sa sústredíme na politickú korektnosť,

ale čo je dôležitejšie je emocionálna korektnosť.

Dovoľte mi malý príklad.

Nevadí mi, ak ma nazvete lesbou. Naozaj nie.

Záleží mi na dvoch veciach.

Po prvé, že to napíšete správne.

(Smiech) (Potlesk)

Len na rýchle oprášenie pamäti, je to L-E-S-B-A.

Boli by ste prekvapení.

A po druhé, nevadí mi to slovo,

záleží mi na tom, ako ho používate,

Ste priateľskí? Ste iba naivní?

Alebo ma chcete osobne raniť?

Emocionálna korektnosť je tón hlasu, cit,

s ktorým hovoríme, to čo hovoríme,

rešpekt a súcit, ktorý preukazujeme jeden druhému.

A prišla som na to, že politické presviedčanie

sa nezačína myšlienkami alebo faktami alebo údajmi.

Politické presviedčanie začína tým,
že je niekto emocionálne korektný.

Keď som šla prvý krát pracovať pre Fox News,

priznávam,

očakávala som, že tam budú

neandertálci.

To mimochodom, ak dávate pozor,
nie je emocionálne korektné.

Ale my, liberáli,

môžeme byť pokryteckí,
môžeme byť povýšeneckí,

môžeme byť odmietaví ku každému,
kto s nami nesúhlasí.

Inými slovami môžeme byť politicky správni,

ale emocionálne nesprávni.

A to mimochodom znamená, že

nás ľudia nemajú radi. Chápete?

A teraz to podstatné.

Konzervatívci sú naozaj milí.

Nemyslím všetkých,

nie tých čo mi posielajú nenávistné emaily,

ale boli by ste prekvapení.

Sean Hannity je jeden z najmilších chlapov,

akých som kedy stretla.

Svoj voľný čas trávi tak,

že sa snaží organizovať schôdzky naslepo pre svojich kolegov,

a viem, že ak by som kedykoľvek mala problém,

spravil by čokoľvek, aby mi pomohol.

Ja si myslím, že Sean Hannity je

v 99-tich percentách politicky nesprávny,

ale jeho emocionálna korektnosť
je neobyčajne pôsobivá,

a to je dôvod, prečo ho ľudia počúvajú.

Pretože nie je možné dosiahnuť, aby s Vami niekto súhlasil,

ak si Vás najprv nevypočuje.

Trávime toľko času hovorením jeden cez druhého

a málo času riešením
našich nedorozumení,

a ak začneme hľadať
pochopenie jeden pre druhého,

potom máme šancu nájsť spoločnú reč.

V skutočnosti to znie falošne sentimentálne,

keď to hovorím stojac tu hore,

ale keď sa to snažíte zrealizovať,

je to naozaj silné.

Takže, ak niekto povie, že nenávidí prisťahovalcov,

snažím sa predstaviť si, aký vystrašený musí byť,

že sa jeho spoločnosť mení
a už nie je tým čím bývala.

Alebo niekto, kto povie, že
nemá rád učiteľské zbory,

stavím sa, že sú zničení z toho,

ako ide úroveň školy ich detí dolu vodou

a oni iba hľadajú nejakého vinníka.

Je pre nás výzvou nájsť súcit k druhým,

od ktorých chceme aby mali súcit oni k nám.

To je emocionálna korektnosť.

Nehovorím, že je to ľahké.

V priemere asi tak 5,6-krát denne

sa musím zastaviť, aby som neodpísala

na všetky tie nenávistné emaily s prívalom sprostých kliatieb.

Toto celé hľadanie súcitu

a spoločnej reči s našimi nepriateľmi

je pre mňa niečo ako politicko-duševné cvičenie

a ja nie som Dalai Lama.

Nie som perfektná, ale som optimistická,

pretože nedostávam iba nenávistné emaily.

Dostávam veľa naozaj milých listov, veľmi veľa.

A jeden z mojich najobľúbenejších začína:

"Nie som veľkým fanušíkom tvojich politických tendencií,

alebo tvojej niekedy stýranej logiky,

ale som veľkým fanušíkom Teba, ako osoby,"

Takže tento chlapík so mnou nesúhlasí. Zatiaľ.

(Smiech)

Ale počúva. Nie preto čo hovorím,

ale preto ako to hovorím,

a tak nejak, i keď sme sa nikdy nestretli,

sme si dokázali vytvoriť puto.

To je emocionálna korektnosť

a tiež spôsob, akým začíname rozhovory,

ktoré skutočne vedú k zmene.

Ďakujem.

(Potlesk)