Andrew McAfee: Ako budú vyzerať zamestnania budúcnosti?

Ekonóm Andrew McAfee upozorňuje, že, áno, pravdepodobne roboti preberú naše zamestnania -- alebo aspoň tie, ktoré dnes poznáme. V tejto prezieravej prednáške premýšľa, ako by mohli vyzerať zamestnania budúcnosti a ako vzdelať prichádzajúce generácie, aby sa ich chopili.

Spisovateľka George Eliot nás upozornila,

že zo všetkých foriem omylov

je proroctvo najviac bezúplatné.

Osoba, ktorú by sme uznali

za jej náprotivok v 20. storočí,
Yogi Berra, súhlasil.

Povedal: "Je ťažké robiť predpovede,

obzvlášť o budúcnosti."

Idem odignorovať ich upozornenia

a urobím jednu špecifickú predpoveď.

Vo svete, ktorý vytvárame veľmi rýchlo,

uvidíme čoraz viacej vecí,

ktoré vyzerajú ako sci-fi

a čoraz menej vecí, ktoré
vyzerajú ako zamestnanie.

Naše autá veľmi rýchlo
začnú jazdiť samé,

čo znamená, že budeme potrebovať
menej vodičov kamiónov.

Pripojíme Siri k Watsonovi

a použijeme to na automatizáciu
množstva práce,

ktorú momentálne robia
zamestnanci služieb zákazníkom

a odstraňovači porúch a diagnostici

a už v súčasnosti berieme R2D2,

namaľujeme ho na oranžovo
a necháme pracovať

na premiestňovaní políc po skladoch,

čo znamená, že potrebujeme menej ľudí,

ktorí by sa prechádzali po uličkách.

Asi 200 rokov

ľudia rozprávali presne to,
čo vám teraz hovorím -

vek technologickej nezamestnanosti
je na dosah —

počínajúc vzbúrencami, ktorí
rozbíjali krosná v Británii

len pred dvesto rokmi

a mýlili sa.

Naše ekonomiky v rozvinutom svete frčali

dosť blízko plnej zamestnanosti.

Čo navodzuje kritickú otázku:

Prečo je táto doba iná, ak naozaj je?

Dôvod je ten, že za posledných
niekoľko rokov

naše stroje začali
predvádzať schopnosti,

ktoré nikdy predtým nemali:

porozumenie, rozprávanie,
počúvanie, videnie,

odpovedanie, písanie a stále
nadobúdajú nové schopnosti.

Napríklad, mobilní humanoidní roboti

sú stále neuveriteľne primitívni,

ale výskumné oddelenie
Ministerstva obrany

práve odštartovalo súťaž,

v ktorej budú robiť takéto veci

a ak je rekord trate
nejakým ukazovateľom,

táto súťaž bude úspešná.

Takže keď sa pozerám navôkol,
nie je až taký vzdialený deň,

kedy budeme mať androidov,

ktorí urobia mnoho práce,
ktorú dnes robíme my.

A vytvárame svet, kde bude

viac a viac technológie
a čoraz menej práce.

Je to svet, ktorý Erik Brynjolfsson
a ja nazývame

"nový vek strojov".

Treba mať na mysli,

že sú to absolútne skvelé správy.

Sú to v súčasnosti najlepšie
správy pre ekonomiku na planéte.

Nie, že by nebolo veľa konkurencie, že?

Sú to dnes najlepšie správy pre ekonomiku

z dvoch dôvodov:

Prvým je, že technologický progres
je to, čo nám umožňuje

pokračovať v tomto úžasnom
súčasnom období,

kde produkcia neustále rastie,

kým zároveň ceny idú dole

a množstvo a kvalita pokračujú v explózii.

Niektorí sa na to pozrú a rozprávajú

o plytkom materializme,

ale to je úplne zlý spôsob nazerania.

Toto je nadbytok, čo je presne to,

čo chceme, aby náš ekonomický
systém zabezpečil.

Druhým dôvodom, prečo
je nový vek strojov

takou skvelou správou, je,
že keď raz androidi

začnú vykonávať prácu,
nebudeme ju musieť robiť

a oslobodíme sa z lopoty a driny.

Keď sa o tomto rozprávam
s mojimi priateľmi

na Cambridgei a v Silicon Valley, hovoria:

"Fantastické. Už žiadna
lopota, žiadna drina.

Dáva nám to šancu vymyslieť

celkom iný druh spoločnosti,

kde tvorcovia a výskumnici

a umelci a inovátori

sa stretnú so sponzormi a podporovateľmi,

aby sa bavili o problémoch,
aby zabávali, poučovali,

provokovali sa navzájom."

Je to spoločnosť, ktorá vyzerá
dosť ako TED konferencia.

A je v tom dosť veľa pravdy.

Vidíme, ako sa dá
úžasne prosperovať.

Vo svete, v ktorom je takmer tak ľahké

vygenerovať objekt ako vytlačiť dokument,

máme úžasné nové možnosti.

Ľudia, ktorí boli remeselníkmi
a domácimi majstrami,

sú dnes tvorcami a sú zodpovední

za masívne množstvo inovácie.

A umelci, ktorí boli
kedysi obmedzovaní,

môžu dnes robiť veci,
ktoré nikdy predtým

neboli možné.

Čiže toto je čas veľkého rozkvetu

a čím viac sa pozerám navôkol,
tým viac som presvedčený,

že tento citát od fyzika
Freemana Dysona

vôbec nie je zveličovanie.

Je to iba obyčajným vyjadrením faktov.

Sme uprostred ohromujúceho obdobia.

"Technológia je darom Boha. Po dare života je to asi najväčší z Božích darov. Je matkou civilizácií, umení a vied." - Freeman Dyson

Čo navodzuje ďalšiu veľkú otázku:

Čo by sa vôbec mohlo pokaziť
v tomto novom veku strojov?

Že? Skvelé, zavesíte,
rozkvitnete, idete domov.

Budeme čeliť dvom skutočne
tŕnistým výzvam,

ako pôjdeme hlbšie
do budúcnosti, ktorú tvoríme.

Prvou je ekonomická a je
skutočne pekne zhrnutá

vo vymyslenom príbehu o hádke

medzi Henrym Fordom II
a Walterom Reutherom,

ktorý bol hlavou odborov výrobcov áut.

Obhliadajú si jednu z nových
moderných fabrík

a Ford sa so žartom obráti
na Reuthera a vraví:

"Hej, Walter, ako donútiš týchto robotov,

aby zaplatili poplatky odborom?"

A Reuther odpálil: "Hej, Henry,

ako ich donútiš, aby si kúpili autá?"

Reutherov problém v tej anekdote

je ten, že je ťažké ponúknuť
svoju prácu ekonomike,

ktorá je plná strojov

a vidíme to veľmi jasne zo štatistík.

Ak sa pozriete späť na posledné dekády

na kapitálovú návratnosť --
inými slovami zisky spoločností --

vidíme, že rastú

a vidíme, že sú na svojom
historickom maxime.

Ak sa pozrieme na platy za prácu, inými slovami

všetka mzda vyplatená v ekonomike,

vidíme, že sú na historickom minime

a smerujú veľmi rýchlo
opačným smerom.

Takže toto je zjavne zlou
správou pre Reuthera.

Vyzerá, že by to mohla byť
dobrá správa pre Forda,

ale v skutočnosti nie je.
Ak chcete predať

veľké množstvá dosť
drahých tovarov ľuďom,

chcete veľkú, stabilnú,
prosperujúcu strednú triedu.

Mali sme takú v Amerike

takmer celé povojnové obdobie.

Ale dnes je stredná trieda
silne ohrozená.

Všetci poznáme veľa štatistík,

ale len pre zopakovanie jednej z nich,

priemerný príjem v Amerike klesol

počas posledných 15 rokov

a sme v nebezpečenstve
uviaznutia v pasci

nejakého zlého cyklu, kde
nerovnosť a polarizácia

pokračujú v raste.

Spoločenské výzvy, ktoré prichádzajú

s takýmto druhom nerovnosti,
si zasluhujú pozornosť.

Existujú celé skupiny
spoločenských výziev,

ktoré ma až tak netrápia

a sú zachytené obrázkami ako tento.

Toto nie je ten druh
spoločenského problému,

ktorý ma znepokojuje.

Existuje bezpočet dystopických vízií

o tom, čo sa stane, keď si naše
stroje uvedomia sami seba

a rozhodnú sa povstať a
zosúladiť proti nám útok.

To ma začne trápiť,

až keď si môj počítač
uvedomí moju tlačiareň.

(smiech) (potlesk)

Takže toto nie sú výzvy,
ktoré by nás mali trápiť.

Aby som vám povedal
o spoločenských výzvach,

ktoré sa objavia v novom veku strojov,

chcem vám rozpovedať príbeh o dvoch
stereotypných amerických robotníkoch.

A aby boli ozaj stereotypní,

nech sú obaja bieli.

A prvý je vysokoškolsky vzdelaný,

profesionál, kreatívny typ, manažér,

inžinier, lekár, právnik,
tento typ robotníka.

Nazveme ho "Ted".

Je na vrchole americkej strednej triedy.

Jeho náprotivok nemá vzdelanie

a pracuje ako robotník, ako úradník,

robí na nízkej úrovni
"robotu bielych a modrých golierov".

Nazveme toho chlapíka "Bill".

A ak by ste šli 50 rokov dozadu,

Bill a Ted žili pozoruhodne
podobným životom.

Napríklad, v 1960-tom
mali obaja predpoklad

mať prácu na plný úväzok,
so 40 hodinami práce do týždňa.

Ale ako zaznamenal sociálny
výskumník Charles Murray,

ako sme začali automatizovať ekonómiu,

a 1960 je približne obdobie, kedy sa
začali používať vo firmách počítače,

ako sme začali postupne
zavádzať technológiu

a automatizáciu a digitálne
vecičky do ekonómie,

osudy Billa a Teda
sa poriadne rozdelili.

Za toto obdobie Ted si naďalej

udržal prácu na plný úväzok. Bill nie.

V mnohých prípadoch Bill
úplne opustil ekonomiku,

kým Ted veľmi zriedkavo.

Tedove manželstvo ostalo
celkom šťastné.

Billove nie.

A Tedove deti vyrástli
v rodine s dvoma rodičmi,

kým Billove vôbec nie.

Iné ukážky, ako Bill
odpadol od spoločnosti?

Menej hlasuje v prezidentských voľbách

a začal oveľa častejšie
navštevovať väzenie.

Takže nemôžem vám rozpovedať šťastný
príbeh o týchto sociálnych trendoch

a nepreukazujú žiadne znaky obratu.

Platia tiež pre každú etnickú skupinu

alebo demografickú skupinu,
na ktorú sa pozrieme

a stávajú sa natoľko vážnymi,

že znamenajú nebezpečenstvo
prekonávajúce

dokonca aj úžasný progres, ktorý sme
urobili vďaka hnutiu za občianske práva.

A moji priatelia v Silicon Valley

a na Cambridgei prehliadajú,
že sú Tedmi.

Žijú tieto úžasne zaneprázdnené
produktívne životy

a majú z nich všetky výhody,

kým Bill vedie veľmi odlišný život.

V skutočnosti sú obaja dôkazom,
že Voltaire mal pravdu,

keď rozprával o výhodách práce

a fakte, že nás zachraňuje
pred troma veľkými zlami.

Práca zachraňuje človeka pred troma veľkými zlami:
nuda, neresť a potreba." - Voltaire

Takže čo spravíme s týmito výzvami?

Ekonomická príručka je prekvapivo jasná,

prekvapivo priama, hlavne
z krátkodobého hľadiska.

Roboti nepreberú naše zamestnania
v nasledujúcom roku či dvoch,

takže klasická príručka
Econ 101 poslúži dobre:

Povzbudzovať podnikanie,

podporovať infraštruktúru

a zabezpečiť, aby sme
nevyhadzovali ľudí

s primeranými schopnosťami
zo školského systému.

Ale z dlhodobého hľadiska,
ak sa presúvame do ekonómie,

ktorá si viacej zakladá
na technológii ako na práci -

- a to sa deje -
potom musíme zvážiť

niektoré radikálne zásahy,

napríklad niečo ako
"základný príjem".

Asi to nebude niektorým v sále príjemné,

pretože tento nápad sa
spája s extrémnou ľavicou

a s mierne radikálnymi nápadmi
na prerozdeľovanie bohatstva.

Túto tému som si trochu preskúmal

a niektorých by mohlo upokojiť,

že nápadu základného prijmu

sa zastávali socialisti "s penou na papuli"

ako Friedrich Hayek, Richard Nixon
a Milton Friedman.

A ak sa zľaknete,

že niečo ako základný príjem

zadusí náš drajv za úspechom

a urobí nás akosi uspokojenými,

mohlo by vás zaujímať,
že sociálna mobilita,

jedna z vecí, na ktorej si v USA
skutočne zakladáme,

je dnes nižšia ako
v severoeurópskych krajinách,

ktoré majú tieto veľmi štedré
záchranné sociálne siete.

Takže ekonomická príručka
je v skutočnosti celkom priama.

Sociálna príručka je o dosť zložitejšia.

Neviem, načo je príručka,

keď radí Billovi, aby sa zamestnal
a zostal tak celý život.

Viem, že vzdelanie je
toho veľkou súčasťou.

Bol som toho priamym svedkom.

Bol som v mojich prvých školských
rokoch dieťaťom z Montessori

a škola ma vtedy naučila,

že svet je zaujímavým miestom

a mojou prácou je preskúmať ho.

Škola sa skončila v tretej triede,

takže potom som vstúpil do
verejného školského systému

a mal som pocit,
akoby ma poslali do Gulagu.

Môcť sa pozrieť spätne,
viem, že ich prácou

bolo pripraviť ma pre život
úradníka alebo robotníka,

ale vtedy som mal pocit,
že skorej ma chceli

nudiť, kým sa nepodriadim všetkému,
čo sa dialo okolo mňa.

Musíme sa snažiť robiť to lepšie.

Nemôžeme ďalej vyrábať Billov.

Vidíme niektoré výhonky naznačujúce,
že veci sa zlepšujú.

Vidíme, že technológia hlboko
zasahuje do vzdelania

a zapája ľudí, od našich
najmenších školákov,

až po najstarších.

Vidíme, ako nám veľmi známe
podnikateľské hlasy hovoria,

že potrebujeme premyslieť niektoré veci,
ktorých sme sa istú dobu kŕčovito držali.

A vidíme veľmi vážnu a sústavnú,

dátami poháňanú snahu pochopiť,

ako zasiahnuť v niektorých z najproblematickejších
komunít, aké máme.

Takže výhonky existujú.

Nechcem ani chvíľu predstierať,

že to, čo máme, bude stačiť.

Čelíme veľmi náročným výzvam.

Jeden príklad za všetky, je
okolo 5 miliónov Američanov,

ktorí boli nezamestnaní
najmenej 6 mesiacov.

Nenapravíme veci tým,

že ich pošleme späť do Montessori.

A mojou najväčšou obavou
je, že vytvárame svet,

kde budeme mať trblietavé technológie

zavedené do akosi úbohej spoločnosti

a podporované ekonomikou,
ktorá vytvára nerovnosť

namiesto príležitosti.

Ale nemyslím si,
že tam poputujeme.

Myslím, že urobíme
čosi oveľa lepšie

z jedného priameho dôvodu:

Fakty sa dostávajú von.

Skutočnosti tohto nového veku strojov

a zmena v ekonómii sa stávajú
čoraz viacej známe.

Ak by sme chceli zrýchliť tento
proces, mohli by sme robiť veci,

ako napríklad nechať našich
najlepších ekonómov a politikov

hrať "Riskuj" proti Watsonovi.

Mohli by sme poslať Kongres na jazdu
autonómne jazdiacim autom.

A ak urobíme takýchto vecí dostatok,

povedomie sa zmení v zmysle,
že veci sa čoskoro zmenia.

A potom vyštartujeme do pretekov,

pretože ani na sekundu neuverím,

že sme zabudli, ako
vyriešiť náročné otázky

alebo že sme sa stali priveľmi apatickí
alebo neochotní to vôbec skúsiť.

Začal som moju prednášku
citátmi od veršotepcov,

ktorí boli oddelení
oceánom a storočím.

Zakončím ju slovami politikov,

ktorí boli podobne vzdialení.

Winston Churchill prišiel do môjho
domova na MIT v roku 1949

a povedal: "Ak chceme
pritiahnuť široké masy

ľudí v každej krajine k stolu hojnosti,

môže to byť jedine
neúnavným zlepšovaním

všetkých prostriedkov
technickej produkcie."

Abraham Lincoln si uvedomil,
že je ešte jedna prísada.

Povedal: "Mám neochvejnú vieru v ľudí.

Ak dostanú pravdu,
dá sa na nich spoľahnúť,

keď budú čeliť akejkoľvek národnej kríze.

Podstatou je dať im holé fakty."

Takže na optimistickej vlne, podstata,
s ktorou by som sa chcel rozlúčiť,

je, že holé fakty veku strojov
sa stávajú jasnými

a plne verím, že ich použijeme,

aby sme našli dobrý kurz

v ekonomike hojnosti, ktorú tvoríme.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)