Úvod do údajových typov a premenných.

Písanie jednoduchého programu. Základy údajových typov. premenných a podmienený príkaz.

V tomto videu by som vám rád vysvetlil

a oboznámil vás s tým,

čo to znamená programovať.

A ak by ste ma chceli nasledovať --

čo vám aj srdečne odporúčam --

pretože najlepší spôsob, ako sa naučíte programovať

je naozaj to vyskúšať a pohrať sa s tým.

Toto je prostredie jazyka Python,

budem veľmi veľa programovať v Pyhone.

A toto prostredie sa nazýva PyScripter.

P-Y-S-C-R-I-P-T-E-R.

Je to otvorený softvér, je teda k dizpozícii zadarmo.

A ja používam Python.. Python verzie..

Myslím, že je to verzia 2.6 alebo 2.7.

Ak používate verziu 2

moje príklady vám budú fungovať,

pracujú rovnako.

Ale ak používate Python 3

budete musieť občas zapísať príkaz inak

aby vám program pracoval správne.

Keď na to príde, upozorním vás na to.

Skúsme si teda napísať nejaký program.

Je to skvelé,

že program môžeme písať riamo tu.

A naozaj len píšeme nejaký text do súboru.

To je všetko.

Program je skupina inštrukcií,

a počítač začne vykonávať väčšinou

navrchu a pokračuje smerom nadol

a postupne číta tieto inštrukcie.

Ako sa však neskôr dozvieme,

počítaču môžeme povedať aj to,

aby niektoré inštrukcie preskočil či zopakoval,

takže bude niektoré veci opakovať stále dokola, alebo niečo vynechá.

Keď už toto vieme, napíšme si jednoduchý program

a popri tom

si ukážeme nektoré

základné pojmy programovania.

Napíšem teraz veľmi jednoduchý počítačový program.

Taký jednoduchý počítačový program

by mohol byť obyčajný výraz.

Takže napíšeme 'print 3 + 7',

čiže jednoducho spočítame 3 + 7 a vypíšeme to.

Výsledok výpočtu podáme funkcii print,

ktorá je zabudovaná v Pythone.

Mohol by som to napísať a takto: print (3+7)

Uložme tento súbor. Takže zatiaľ máme iba jeden..

jediný príkaz v prvom riadku,

ktorý vraví vypíš 3 + 7.

Teraz pridáme ďalší príkaz,

len preto, aby sme videli, že to ide zhora nadol.

Pridajme takýto: print(2-1)

a potom ešte ďalší: print("toto je kusok textu")

Pozrime sa, čo tento náš program

vlastne urobí.

Uložme ho.

Uložme ho.

Uložil som súbor pod názvom "testarea.py". To znamená, že...

prípona .py hovorí, že tento súbor je pythonovský.

Spustime program.

Na vývojovom prostredí (IDE - Integrované vývojové prostredie)

je pekné to, že na tom istom mieste

môžete váš program napísať aj spustiť.

Ďalej to, že váš text je farebne vyznačený,

takže môžete napr. vidieť, čo je funkcia a čo nie,

rozličné údajové typy...

o údajových typoch si povieme inokedy.

Teraz len spustíme náš porgram a uvidíme, čo sa stane.

Takže hurá, spustili sme to!

Vypísalo to 10 [desať], potom 1 [jeden],

potom to vypísalo "toto je kusok textu"

Takže počítať urobil presne to,
čo sme mu povedali, že má vykonať.

A urobil to v tom istom poradí.

Začal tu hore, najprv vypočítal,
že 3+7 rovná sa 10 [desať]

a vypísal výsledok,
vypísal 10 [desať] sem.

a potom vypísal 2-1,

a potom vypísal "toto je kusok textu".

Teraz vám poviem jednu vec,
ktorú treba vedieť čo najskôr,

a to sú údajové typy.

Takže keď st uvideli tento príklad,

možno ste si pomysleli,

aha, tieto príkazy s číslami
sa akosi odlišujú

od toho príkazu s kúskom textu.

Toto je číslo,
tie možno sčítavať,

čisla vyjadrujú nejaké množstvo,
počet,

ale toto tu je
kúsok nejakého textu.

A vaša intuícia je správna.

Existujú totiž
rôzne typy údajov.

Číslice 3, 7 a 1 ... sú číselné symboly.

V tomto konkrétnom prípade
sú to celé čísla (integer).

A tento tu dole

to je reťazec (string),

toto slovo budete pri počítačoch
počúvať veľmi často,

a znamená to reťazec ... znakov.

A v Pythone sa môžeme spýtať

aký je typ týchto vecí.

Môžete ich podhodiť funkcii "type"

takže teraz by to malo vypísať
typ hodnoty 3+7, nielen 10.

Vyskúšajme to. Napíšem sem aj print 2-1
aby bolo vidno ten rozdiel.

Potom vypíšem typ
tohto kúska textu.

Typ tohto kúska textu.

Teraz to uložme.
Stlačím CTRL + S,

to je skratka na uloženie súboru,

a potom skúsim spustiť program.

Ideme na to.

Celý tento zápis sa vypočíta.

Výpočet začína vo vnútorných zátvorkách.

3+7 je 10. Potom sa pokúsi zistiť typ čísla 10,

čo je typ int,
potom sa tento typ int vypíše.

Tu to vidíme. Je tam type 'int'.

int je skrtený zápis
slova Integer (celé číslo).

Ďalej je tam print(2-1).

Vykonalo sa to na tomto riadku,

vypíše 1,

a sem vypíše typ celej tejto veci.

Takže namiesto toho, aby to vypísalo seba samého,

tak to vypíše svoj typ.

Ďalšia vec, ktorú vám ukážem

pretože sa len ráme
a experimentujeme s programami

je premenná.

Pretože jedna vec, ktorú budeme chcieť, bude

ukladanie týchto vecí na rôzmych miestach.

V ďalších videách sa naučíme, že v Pythone

budeme týmto veciam dávať menovky,

a menovky sa môžu zmeniť.

Pozrime sa na to, môžeme si napísať rôzne menovky.

Napíšme úplne iný program,
ktorý bude robiť s premennými.

Python je skvelý v tom,

niektorí ľudia to nemajú radi,

že do premennej môžete dať údaje rôzych typov.

Takže môžete napísať
a = 3+5,

potom napíšeme
b = a*a-a-1

[pozn.: * znamená "krát", teda násobenie]

a potom napíšeme
c = a*b

Potom môžeme mať napr....

Dáme sem aj medzery,
nech sa to lepšie číta

c = a*b

Potom môžeme napríklad vypísať c.

Takže ak chcete, môžete takto pokračovať

a zistiť, ako bude vyzerať to naše c

alebo len jednoducho spustime a uvidíme.

Sustime najprv ten program

a potom sa vrátime a pozrieme sa

či to urobil správne.

Takže najprv uložím program

a teraz ho spustím.

Vypísalo nám to výsledok 440. Pozrime sa,
či to dáva zmysel.

3+5 je 8. Takže pod menovkou "a" budeme mať 8.

Takže hocikde v programe, až kým to "a" nezmeníme na iné,

ak to "a" použijeme, povie nám to: a je 8.
a odkazuje na hodnotu 8.

Takže keď prejdeme sem dole,
zadefinujeme "b"

poviem nám to OK, a*a.
Oprerácie sa vykonávajú v určítom poradí.

V poradí operácií sa najprv vypočíta násobenie.

Dôležité je to najmä pri odčítaní.

Takže a*a bude 64.

Potom tam máme 64 - a,
čo je 64 - 8, teda 56. Mínus 1 je 55.

Takže "b" je 55.
A "c" bude ... a, čo je 8.. krát 55..

A 8 krát 55 je rovné 440.

Takže to sedí.

Ak chcete vidieť, čo sa stane

keď tam budeme mať iné "áčka".

Vyskúšajte to.

Skúste to zmeniť a pozrite,
čo sa stane pre iné "a".

Takže dajme áčko rovné...

nech sa rovná -6

Spustime program a pozerajme, čo sa stane.

Dostali sme -246.
A môžete si to zas skontrolovať ručne.

Choďte riadok po riadku a namiesto premenných dosaďte

hodnoty, na ktoré podľa svojej definície ukazujú,

a pozrite sa, či vám to vypíše to isté.

Teda,
ak by programy boli len kopou príkazov

a vždy by sme leteli len priamo nadol,

nemohli by sme robiť niektoré
naozaj zaujímavé veci.

Ale naozaj zaujímavé veci sa začnú diať,

keď nikam dáme
podmienku alebo opakovanie.

Čo sú to podmienky a opakovanie?

Skúsme to takto.

Nechám tu len pár vecí.

A povedzme napr. "if (a<0):"
Ak a je menšie ako nula, potom vypíšeme c.

A inak (else) vypíšeme c-a.

Zaujímavé, však?
Možno už máte tušenie

čo sa to tu vlastne bude diať.
Uložme to.

Je úžasné, čo všetko sa dá urobiť

len s týmito podmienkami.

Ak "a" je menej ako nula, urob toto,

inak, ak "a" nie je menšie ako nula, sprav tamto.

Všimnite si, že teraz nejdeme len rovno dole.

Podľa toho, či "a" je menej ako nula,
alebo nie,

tak sa vykoná tento riadok,

aleb sa vykoná tento druhý.

Python vie, či má daný riadok vykonať,

podľa toho,
či tu v podmienke bolo "a" menšie ako nula.

A odsadenie príkazu tam musí byť.

Spôsob, akým to vie, že sú nové ustanovenia tvoriace tady

je táto dvojbodka pravdu tady.

A potom spôsobom budú vedieť čo majú vykonať

Ak žiadny z nich sa stane

Ak "" nie je menšia ako 0, potom je to v rámci tejto "iný" doložky.

A ak chcete urobiť niečo po tomto,

bez ohľadu na to, o tom, či "a" je nižšia ako 0 alebo nie,

Môžete si len vziať doložky o

Autor: ako sa zbaviť s odsadenie.

Takže teraz sme jednoducho vytlačiť

"sme urobiť s programom".

Skutočne, pojďme pridať niektoré ďalšie veci v tejto doložke.

Takže pojďme vytlačiť tu "< 0".

Takže oznámenie: Toto je nebudu vyhodnotiť.

Máme to vo vnútri reťazec

Takže to je len chystá tlačiť tú vec.

A potom tu budeme hovoriť tlače ("nie je menej ako 0")

To je zaujímavý program. Poďme si práve beží teraz. V poriadku.

Dúfajme, že beží. Zachránil som ho. Teraz poďme spustiť program.

A hovorí, vytlačené "< 0",

--Takže sme mohli posun nahor trochu--

Vytlačené ho... tak to je, sme Spustite program.vytlačiť "< 0".

tak ukazuje, že sme vo vnútri tejto doložky.

Potom je to vytlačený. Potom je vytlačený "c", ktorý je-246.

Ho spustiť

pretože táto potreba vykonať iba vtedy, ak nie je nižšia ako 0.

Ale potom sa rozbije z tejto doložky

a vytlačí nezáleží na tom, čo:

"sme urobiť s programom"

Poďme si jednoducho zmeniť "a", ktorá sa pokúsiť pozrieť

jestli môžeme dostať tejto doložky prestávke.

Pozrime sa, aby "a" väčší ako 0.

Tak poďme urobiť „ "rovná 9 a teraz poďme spustiť program.

Takže tam. "a" je 9. Tak hovorí, "je menej ako 0?".

No, 9 nie je nižšia ako 0.

Tak to nebude vykonávať toto.

To sa chystá prejsť na ostatní klauzulu.

Takže to bude tlačiť "nie je menej ako 0"

ktoré urobil tady. Potom vytlačí c a

čo je 630. Prestávky v tejto doložky.

A bez ohľadu na to, či "a" je nižšia ako 0 alebo nie,

tlačí "sme urobiť s programom".