Čo som sa naučila z najdlhšej štúdie o ľudskom vývine

Počas uplynulých 70 rokov sa vedci v Británii venovali štúdii tisícov detí, aby zistili, prečo sú niektorí ľudia v živote zdraví a šťastní, zatiaľ čo iní sa trápia. Je to najdlhšie trvajúca štúdia o ľudskom vývine na celom svete a pomohla vychovať niekoľko najvzdelanejších ľudí na planéte, pričom zmenila ich spôsob života, štúdia a rodičovstva. Vedecká žurnalistka, Helen Pearson, nám približuje túto významnú štúdiu a predstavuje niekoľko dôležitých zistení a jednoduchých právd o živote a dobrom rodičovstve.

Dnes by som sa vám rada s niečím priznala,

ale ešte predtým by som sa vás
spýtala niekoľko otázok.

Koľkí z vás majú deti?

A koľkí z vás ste si istí tým,

že viete ako vychovávať svoje deti

najlepšie, ako sa dá?

(smiech)

OK, nevidím hore veľa rúk
pri tej druhej otázke,

ale aj to patrí k môjmu priznaniu.

Mám troch chlapcov:

3-, 9- a 12-ročného.

A ako vy, ako väčšina rodičov,

čistou pravdou je,
že väčšinou vôbec neviem, čo robím.

Chcela by som, aby boli šťastní a zdraví,

ale netuším, čo by som mala urobiť,

aby som si tým mohla byť istá.

Je toľko kníh, ktoré ponúkajú
množstvo protichodných názorov,

že vás to môže až omráčiť.

Takže väčšinu ich života
s tým len postupne zápasím.

Niečo ma však zmenilo pred pár rokmi,

keď som narazila na malé
tajomstvo, a to u nás v Británii.

Pomohlo mi viac si veriť v tom,
ako vychovávať svoje deti,

a tatiež mi veľa objasnilo,
ako spoločnosť dokáže pomáhať deťom.

Rada by som sa o tom dnes s vami podelila.

Posledných 70 rokov

vedci v Britániii sledovali tisíce detí
počas ich života,

ako súčasť úžasnej vedeckej štúdie.

Nič podobné na svete neexistuje.

Zhromažďovať informácie o tisíckach detí

je obrovskou udalosťou,

pretože to znamená,
že môžeme porovnať napríklad tých,

ktorým sa v škole darilo, alebo sú
v dospelosti, zdraví, šťastní či bohatí

s tými, čo sa musia namáhať viac,

a potom sa môžme prehrabať
informáciami, ktoré sme zozbierali,

a pokúsiť sa prísť na príčinu,
prečo sú ich životy rozličné.

Táto britská štúdia je sama o sebe
bláznivý príbeh.

Začalo sa to v roku 1946,

len pár mesiacov po konci vojny,

keď vedci chceli zistiť,

čo to pre ženu znamená
mať dieťa v tej dobe.

Podujali sa na obrovský prieskum matiek

a skončili sa zapisovaním narodenia
takmer každého dieťaťa

narodeného v Anglicku, Škótsku a Walese
v jednom týždni.

Dokopy to bolo skoro 14 000 detí.

Ženám kládli otázky

podstatné odlišné,
aké by sme sa pýtali dnes.

Dnes znejú staromódne.

Pýtali sa ich veci ako:

„Dostávali ste počas tehotenstva

celú porciu mlieka na deň navyše?“

„Koľko ste minuli na cigarety, korzety,

nočné košele, spodné prádlo a podprsenky?“

A túto mám najradšej:

„Kto sa staral o vášho manžela,
kým ste ležali v posteli s dieťaťom?“

(smiech)

Táto povojnová štúdia
sa však skončila tak úspešne,

že ju vedci zopakovali.

Zaznamenali narodenia
tisícov detí v roku 1958

a ďalších tisícov v roku 1970.

Zopakovali to na začiatku 90. rokov

a znova na prelome tisícročia.

Dohromady sa štúdie týkali
viac než 70 000 detí,

v rozsahu piatich generácií.

Volajú ich britským pôrodným zástupom.

A vedci sa vracali a zapisovali
stále viac informácií

o všetkých deťoch každých pár rokov.

Objem informácií, ktorý sa tak
o týchto ľuďoch zozbieral,

je totálne šokujúci.

Obsahuje tisíce papierových dotazníkov

a terabajty počítačových dát.

Vedci tiež vybudovali obrovskú
banku s ľudským materiálom,

v ktorej sú chumáče vlasov,
úlomky nechtov, mliečne zuby a DNA.

Dokonca zozbierali 9 000 placient
z niekoľkých pôrodov,

ktoré sú teraz naložené v plastových
nádobách a uzamknuté v sklade.

Celý projekt sa stal unikátom –

žiadna iná krajina na svete
nesleduje generácie detí

takto detailne.

Predstavujú najlepšie preštudovaných
ľudí na planéte

a tieto dáta sa stali neuveriteľne
cennými pre vedcov,

ktorí na ich základe vytvorili viac
než 6 000 vedeckých prác a kníh.

Ale dnes by som sa zamerala
na jediný poznatok –

možno najdôležitejšie zistenie
celej tejto pozoruhodnej štúdie.

Osobne ma to tiež oslovilo,

pretože hovorí, ako využiť vedu
a urobiť to najlepšie pre naše deti.

Poďme však najskôr na tie zlé správy.

Možno najdôležitejšou správou
z tejto skvelej štúdie je toto:

nenaroďte sa do chudoby
alebo v nepriaznivom prostredí,

pretože ak áno,

veľmi pravdepodobne
to budete mať v živote ťažké.

Mnoho detí z tejto štúdie
sa narodilo v chudobných rodinách

alebo v robotníckych rodinách, kde
bolo plno detí alebo mali iné problémy

a dnes je nám jasné, že znevýhodnené deti

to mali ťažšie v skoro každej oblasti.

Bolo pravdepodobnejšie,
že im to nepôjde v škole,

že skončia v horšom zamestnaní
a zarobia menej peňazí.

Dnes nám to možno príde samozrejmé,

ale niektoré z tých výsledkov
boli skutočne prekvapujúce,

napríklad že deti,
ktoré to mali ťažké na začiatku,

pravdepodobne budú choré v dospelosti.

Majú väčšie sklony k nadváhe,

vysokému krvného tlaku

a taktiež desiatky rokov neskôr

im prestane slúžiť pamäť,
skončia s chatrným zdravím a zomrú skôr.

Už som hovorila, čo sa stane neskôr,

ale niektoré rozdiely sa objavia
šokujúco veľmi skoro.

V jednej zo štúdií

deti vyrastajúce v chudobe

zaostávali za bohatšími deťmi
skoro jeden rok, čo sa týka vzdelania,

a to hovorím o veku troch rokov.

Takéto rozdiely vedci nachádzali znova
a znova vo všetkých generáciách.

Znamená to, že podmienky v našom detstve
majú obrovský vplyv

na to, ako sa náš život nakoniec vyvinie.

A prísť na to, prečo,

je jednou z najťažších otázok,
s ktorými sa dnes potýkame.

Takto to teda je.

Prvou podmienkou pre úspešný život,
každého, je toto:

buďte opatrní pri výbere svojich rodičov.

(smiech)

Nenaroďte sa do chudobnej rodiny
alebo do rodiny s problémami.

Som si istá,
že už ste si všimli malý háčik.

Nedokážeme si zvoliť svojich rodičov,
ani to, koľko zarábajú,

avšak táto britská štúdia
nám dáva aj trochu optimizmu tým,

že dokazuje, že nie každý
s nevýhodou na začiatku života

skončí v ťažkých podmienkach.

Ako viete, veľa ľudí to malo
na začiatku ťažké,

ale do určitej miery
sa im napriek tomu v živote darilo

a táto štúdia začína vysvetľovať ako.

Dostali sme sa teda k druhej lekcii:

na rodičoch veľmi záleží.

V tejto štúdii vyšlo,

že deti, ktoré vzbudili
záujem svojich rodičov,

ktorí mali záujem o ich budúcnosť,

mali väčšiu pravdepodobnosť
uniknúť nepriaznivému osudu.

Zdá sa, že rodičia a to, čo robia,
je veľmi, veľmi dôležité,

najmä počas prvých rokov života.

Uvediem vám jeden príklad.

V jednej štúdii

sa vedci venovali približne 17 000 deťom
narodeným v roku 1970.

Preosiali horu dát, ktoré zozbierali,

aby prišli na to,

čo umožnilo deťom
s náročným raným detstvom,

aby to nevzdali,
a aby sa im darilo v škole.

Alebo inak, deti, ktoré prebili svoj osud.

Dáta ukázali, že to, čo zavážilo najviac,
nebolo nič iné ako rodičia.

Záujem a snaha rodičov
v prvých rokoch života

malo silnú spojitosť s neskorším
úspešným štúdiom detí.

Skutočne, drobnosti, ktoré rodičia robia,

majú spojitosť
s dobrými výsledkami ich detí.

Rozprávať sa s deťmi a počúvať ich,

prívetivo reagovať,

učiť prvé písmená a čísla,

chodiť s nimi na výlety a návštevy.

Čitať deťom každý deň
sa zdá byť taktiež veľmi dôležité.

V inej štúdii

deti, ktorým rodičia denne čítali
vo veku piatich rokov,

a potom sa zaujímali o ich vzdelanie
vo veku 10 rokov,

mali významne menšiu pravdepodobnosť,
že skončia v chudobe vo veku 30 rokov

ako deti, ktorých rodičia
tieto veci nerobili.

Je však veľmi náročné
správne interpretovať takýto druh vedy.

Štúdie nám ukazujú,
že určité veci, ktoré rodičia robia,

sú spojené
s dobrými výsledkami ich detí,

ale nevieme určiť, či práve toto
správanie podmienilo dobré výsledky,

alebo či to je výsledkom iného faktoru.

Napríklad, nesmieme obísť ľudské gény,

to je na úplne inú debatu.

Ale vedci pracujúci
s touto britskou štúdiou

sa veľmi snažia nájsť príčiny.

Nasledujúcu štúdiu mám obzvlášť rada.

V nej vedci skúmali

spánkový režim približne 10 000 detí

narodených na prelome tisícročia.

Chodili deti spať v rovnakom čase

alebo chodili spať
v rôznych časoch počas týždňa?

Podľa získaných údajov u detí,
ktoré chodili spať nepravidelne,

stúpla pravdepodobnosť
problémov so správaním

a tie deti, ktoré začali
pravidelne spávať,

zvyčajne preukázali zlepšenie v správaní,

čo bolo veľmi závažné,

pretože to bol práve
pravidelný spánkový režim,

ktorý tým deťom skutočne
pomohol zlepšiť veci.

Poďme ďalej, s ďalšou štúdiou.

V tejto štúdii

sa vedci pozreli na deti,
ktoré rady čítali.

To znamená, že si vyberali
časopisy, obrázkové knihy, príbehy.

Údaje ukázali, že deti,
ktoré čítali pre radosť

vo veku päť a desať rokov,

boli priemerne úspešnejšie v škole

pri školských testoch a neskôr v živote.

A nie len v testoch z čítania,

ale aj v testoch hláskovania a matematiky.

Štúdia sa snažila vylúčiť všetky
zmätočné faktory,

takže sa zamerala na deti
rovnakej inteligencie

a z rovnakého sociálneho zázemia

a na základe toho to vyzeralo,
že práve čítanie pomohlo deťom

pokračovať s lepšími výsledkami
v školských testoch a neskôr v živote.

Začala som s tým,

že prvou lekciou tejto štúdie

je nenarodiť sa v chudobe
alebo nejako znevýhodnení,

pretože také deti to často
mávajú v živote ťažšie.

A dodala som, že záleží na rodičovstve

a že dobré rodičovstvo,
ak to tak môžeme nazvať,

pomáha deťom prekonať osud

a premôcť tak niektoré rané nevýhody.

Počkajte,

znamená to teda,
že na chudobe vôbec nezáleží?

Môžete povedať, že je jedno,
či sa dieťa narodí do chudoby –

pokiaľ sú rodičia dobrými rodičmi,
bude sa im celkom dariť.

Neverím, že je to pravda.

Podľa štúdie je to chudoba
a rodičovstvo dokopy.

Jedna štúdia tomu dokonca priradila čísla,

a preto sledovala deti
žijúce v trvalej chudobe

a ich výsledky v škole.

Podľa údajov

aj napriek snažiacim sa rodičom,
ktorí robili všetko správne –

dávali deti spať na čas,

čítali im každý deň a ostatné veci –

to všetko ich dostalo len po istú hranicu.

Dobré rodičovstvo
len zmenšilo medzeru vo vzdelaní

medzi bohatými a chudobnými deťmi
o zhruba 50 percent.

To znamená, že chudoba zanechá
skutočne trvalú jazvu,

a taktiež to znamená, že ak naozaj
chceme zaistiť úspech a blahobyt

ďalšej generácie,

potom sa neskutočne dôležitým
stáva boj s detskou chudobou.

Čo to však znamená pre vás a pre mňa?

Vieme si to, čo sme si tu
povedali, zobrať a použiť?

Ako vedkyňa a novinárka

rada zakladám svoje rodičovstvo na vede,

takže, môžem vám povedať,
že keď skríknete na svoje deti,

aby išli načas do postele,

pomáha vedieť, že vedecká
literatúra je na vašej strane.

(smiech)

A nebolo by ohromné si myslieť,

že všetko, čo treba urobiť,
pre štastné, úspešné deti,

stačí rozprávať sa s nimi,
zaujímať sa o ich budúcnosť,

dať ich včas spať
a dať im knižku na čítanie?

Dobre vykonaná práca.

Ako si iste viete predstaviť,

odpoveď nie je taká jednoduchá.

Na jednej strane nám štúdia
hovorí, čo sa stane

tisíckam detí v priemere,

ale nevyhnutne neudáva,
čo pomôže môjmu dieťaťu alebo vášmu,

či akémukoľvek inému.

Nakoniec aj tak každé naše dieťa
pôjde svojou cestou

a to je čiastočne definované
ich génmi, ktoré zdedili,

a samozrejme skúsenosťami
počas celého života

vrátane interakcie s nami, s rodičmi.

Poviem vám, čo som sa
po tomto všetkom naučila.

Je to trápne.

Uvedomila som si, že som zaneprázdnená,

a čo je ironické,

štúdiom a písaním o tejto ohromnej
štúdii o britských deťoch,

že niektoré dni som sa so svojimi
britskými deťmi skoro ani nerozprávala.

Preto sme doma zaviedli čas pre rozhovor,

čo je len 15 minút ku koncu dňa,

keď sa spolu rozprávame
a počúvame chlapcov.

Teraz sa snažím viac sa ich pýtať,
čo dnes robili,

a ukázať im, že oceňujem,
čo dokázali v škole.

Samozrejme sa tiež uisťujem,
že majú vždy čo čítať.

Hovorím im, že mi záleží na ich budúcnosti

a že si myslím, že môžu byť šťastní
a dokázať veľké veci.

Neviem, či niečo z toho vôbec zaváži,

ale som si istá, že im to určite neublíži

a že im to naopak môže pomôcť.

Konečne, ak chceme mať šťastné deti,

všetko, čo môžeme urobiť, je počúvať vedu

a, samozrejme,

počúvať deti samotné.

Ďakujem.

(potlesk)