Swami Dayananda Saraswati: Tŕnistá cesta súcitu

Swami Dayananda Saraswati objasňuje paralelné cesty osobného rozvoja a dosiahnutia skutočného súcitu. Prevedie nás každým krokom sebauvedomenia, od bezmocného detstva až po nebojácnu starosť o druhých.

Narodí sa ľudské dieťa

a dosť dlho

je konzumentom.

Nemôže byť vedome prispievateľom.

Je bezmocné.

Nevie dokonca ani ako prežiť,

aj keď je obdarené inštinktom prežitia.

Potrebuje pomoc matky, alebo pestúnky, aby prežilo.

Nemôže si dovoliť pochybovať o osobe, ktorá sa oň stará.

Musí sa absolútne podriadiť.

Tak, ako sa človek podriadi anesteziológovi.

Musí sa absolútne podriadiť.

Toto znamená veľkú dôveru.

Naznačuje to tiež, že osoba, do ktorej vkladá dôveru,

to nezneužije.

Ako dieťa rastie,

začína objavovať,

že osoba, ktorej verí zneužíva túto dôveru.

Nepozná ani to slovo zneužitie.

A tak, musí viniť iba seba.

Vina bez slov,

ktorá sa oveľa ťažšie zmýva,

sebaobviňovanie bez slov.

Ako dieťa rastie a dospieva,

stále je len konzumentom,

ale rast ľudskej bytosti spočíva

v jeho schopnosti prispievať,

byť prispievateľom.

Človek nemôže sám prispievať, pokiaľ sa necíti bezpečne,

pokiaľ sa necíti veľký,

pokiaľ necíti: Mám dosť.

Byť súcitným nie je vtip.

Nie je to také jednoduché.

Človek musí v sebe objaviť istú veľkosť.

Táto veľkosť by mala byť sústredená na človeka,

ale nie v zmysle peňazí,

ani moci, s ktorou narábate,

ani v zmysle postavenia, ktorý máte v spoločnosti,

ale mala by sa sústrediť na človeka,

na svoje ja, ktoré si uvedomujete.

Na toto ja by mala byť sústredená veľkosť, celistvosť,

inak by bol súcit len slovo a sen.

Môžete byť príležitostne súcitní

skôr pohnutí empatiou

ako súcitom.

Vďaka bohu sme empatickí.

Keď niekto trpí, trpíme s ním.

Vo wimbledonskom zápase, vo finále,

stoja proti sebe títo dvaja muži.

Každý má po dva gemy.

Posledný gem môže vyhrať ktokoľvek.

Všetko, o čo sa doteraz snažili stráca význam.

Jedna osoba vyhrá.

Tenisový bontón káže, aby obaja prišli k sieti

a podali si ruky.

Víťaz boxuje do vzduchu

a bozkáva zem,

odhadzuje svoje tričko, akoby naň niekto čakal.

(smiech)

A tento muž musí pristúpiť k sieti.

Keď k nej príde,

vidíte, ako sa zmení výraz jeho tváre.

Vyzerá to, akoby si želal, aby nevyhral.

Prečo? Empatia.

Je to ľudské srdce.

Nikto s ľudským srdcom nie je ukrátený o empatiu.

Žiadne náboženstvo ju nezničí nijakými doktrínami,

žiadna kultúra, žiaden národ či nacionalizmus,

nič sa jej nedotkne,

pretože je to empatia.

A táto schopnosť byť empatický

je bránou, cez ktorú sa načahujete za ľuďmi,

pomocou nej môžete urobiť niečo, čo zmení niekoho život.

Stačia aj slová, alebo čas.

Súcit nemá len jednu formu.

Neexistuje indický súcit.

Neexistuje americký súcit.

Prekonáva národy, pohlavie, vek.

Prečo? Lebo je to v každom z nás.

Ľudia ho príležitostne zažívajú.

Ale teraz nehovoríme o tomto

príležitostnom súcite.

Súcit nikdy nezostane príležitostným.

Nedokážete osobe prikázať, aby bola súcitná.

Nemôžete povedať: "Prosím, miluj ma".

Láska je niečo, čo objavujete.

Nie je to činnosť.

Ale v angličtine to znamená aj činnosť.

K tomu sa dostanem neskôr.

Čiže človek musí objaviť istú celistvosť.

Uvediem príklad možnosti, ako byť úplný,

čo môžeme zažiť my všetci.

Napriek veľmi tragickému životu

je človek šťastný vo veľmi zriedkavých chvíľach.

A osoba, ktorá je šťastná,

aj keď len vďaka banálnemu vtipu,

akceptuje seba a tiež situáciu, v ktorej sa nachádza.

To znamená celý vesmír,

veci známe a neznáme.

Všetky bez výhrad prijme,

pretože v sebe objaví úplnosť.

Ja ako subjekt

a situácia ako objekt

splynú v jedno,

je to zážitok, o ktorom nikto nemôže tvrdiť, že mu bol odopretý,

je to zážitok spoločný pre všetkých.

Tento zážitok potvrdzuje, že napriek všetkým vašim obmedzeniam,

všetkým vašim želaniam, nesplneným túžbam a kreditným kartám

a vyhadzovom

a, nakoniec, plešatosti,

môžete byť šťastní.

Táto myšlienka však implikuje, že

na to, aby ste boli šťastní, nepotrebujete splniť vaše túžby.

Vy ste to šťastie, tá jednota, po ktorej túžite.

Tu nemáte na výber.

Len to potvrdzuje fakt, že

úplnosť sa od vás nedá oddeliť,

nemôže sa od vás odčítať.

Musíte to byť vy.

Nemôžete byť súčasťou celistvosti

a stále byť úplní.

Vaša chvíľa šťastia odhaľuje túto skutočnosť,

toto uvedomenie si, toto poznanie.

Možno som úplný.

Možno má swami pravdu.

Možno má swami pravdu. Začnete váš nový život.

Potom všetko dostane zmysel.

Nemám viac dôvod sa obviňovať.

Ak sa človek obviňuje, má milión dôvodov a ešte viac,

ale keď si poviem, že napriek môjmu obmedzenému telu,

ak je čierne, nie je biele, ak je biele, nie je čierne,

telo je obmedzené akokoľvek sa naň pozeráme. Obmedzené.

Vaše poznanie je obmedzené, zdravie je obmedzené,

a teda aj sila je obmedzená,

aj radosť sa obmedzí.

Súcit sa obmedzí.

Všetko bude neobmedzené.

Nemôžete vládnuť nad súcitom,

pokiaľ sa nestanete neobmedzení, a to sa nemôže stať nikto.

Buď ste alebo nie ste. Bodka.

Rovnako nie je možné, aby ste neboli neobmedzení.

Vaša vlastná skúsenosť odhaľuje, že napriek všetkým obmedzeniam ste úplní.

A úplnosť je realitou vášho bytia

vo vzťahu so svetom.

Je to najskôr láska.

Pri vzťahu so svetom,

aktívny prejav úplnosti

je to, čo voláme láska.

A tá stane súcitom

ak objekt, ku ktorému máme vzťah, vyvolá túto emóciu.

Táto sa potom zmení na dávanie, delenie.

Prejavujete sa, lebo máte súcit.

Keď chcete v sebe objaviť súcit, musíte byť súcitní.

Keď chcete objaviť schopnosť dávať a deliť sa,

musíte dávať a deliť sa.

Tu neexistujú skratky. Je to ako plávať tým, že plávate.

Učíte sa plávať, tým, že plávate.

Nemôžete sa naučiť plávať na penovom matraci a potom ísť do vody.

(smiech)

Plávať sa učíte plávaním. Bicyklovať bicyklovaním.

Variť varením.

A tým, že máte okolo seba pár ľudí s pochopením,

ktorí zjedia, čo navaríte.

(smiech)

A preto ja vravím,

že musíte to predstierať, až kým to nedosiahnete.

(smiech)

Musíš.

Môj predchodca to takto myslel.

Musíte to zahrať.

Musíte konať súcitne.

V angličtine neexistuje sloveso na súcit,

ale máte na to príslovku.

To je pre mňa zaujímavé.

Konáte súcitne.

Lenže ako konať súcitne, ak nemáte súcit?

To je ten bod, kedy musíte predstierať.

Predstierajte, až kým to nedosiahnete. Toto je mantra Spojených Štátov Amerických.

(smiech)

Predstierajte, až kým to nedosiahnete.

Konajte súcitne, akoby ste boli súcitní,

škrípte zubami,

využite akúkoľvek podporu,

ak sa viete modliť, modlite sa.

Žiadajte súcit.

Dovoľte mi konať súcitne.

Urobte to.

Objavíte súcit

a pomaly aj relatívny súcit,

a pomaly, možno ak budete správne vedení,

objavíte aj to, že súcit je aktívnym prejavom

reality vášho bytia, a teda jednoty, celistvosti

a to je to, čím ste.

Týmito slovami vám veľmi pekne ďakujem.

(potlesk)