Prekvapujúce zvyky originálnych mysliteľov

Ako prídu kreatívni ľudia na skvelé nápady? Organizačný psychológ Adam Grant študuje „originálov“: mysliteľov, ktorí vysnívajú nové myšlienky a podniknú kroky, aby ich priviedli na svet. V tejto prednáške sa dozviete o 3 neočakávaných zvykoch originálov – vrátanie prijatia zlyhania. „Najlepšími originálmi sú tí, ktorí zlyhávajú najviac, pretože tí sa najviac snažia,“ hovorí Grant. „Potrebujete množstvo zlých nápadov, aby ste dostali pár dobrých.“

Pred 7 rokmi za mnou došiel študent
a požiadal ma o investíciu do jeho firmy

Povedal: „Pracujem spolu s 3 kamarátmi

a obrátime na ruby jedno odvetvie tým,
že budeme predávať veci na internete.“

A ja na to: „Dobre, takže ste
na tom pracovali celé leto?“

„Nie, všetci sme boli na stáži,
ak by sa nám to nepodarilo.“

„Dobre, ale budete sa tomu venovať
na plný úväzok, keď doštudujete.“

„Ani nie. Všetci sme si
naplánovali záložné práce.“

Prešlo 6 mesiacov,

nastal deň, keď spoločnosť štartuje,

a stále nemajú funkčnú webovú stránku.

„Chalani, viete, že celá
spoločnosť je webová stránka.

To je všetko, čo to doslova je.“

Takže som samozrejme odmietol investovať.

Nakoniec spoločnosť
pomenovali Warby Parker.

(smiech)

Predávajú okuliare online.

Nedávno boli uznaní za celosvetovo
najinovatívnejšiu spoločnosť

a ohodnotení cez miliardu dolárov.

A teraz? Moja žena rieši naše investície.

Prečo som sa tak mýlil?

Aby som to zistil, študoval som ľudí,
ktorých som nazval „originálmi“.

Sú to nekomformisti,

ľudia, ktorí nielen majú nové nápady,

ale snažia sa ich majstrovsky zvládnuť.

Sú to ľudia, ktorí sa vzoprú
a neboja sa povedať si svoje.

Udávajú smer kreativite a zmene vo svete.

Sú to ľudia, na ktorých si chcete staviť.

A nevyzerajú vôbec tak, ako som čakal.

Dnes vám chcem ukázať 3 veci,
ktoré som sa naučil

o rozoznávaní originálov

a ako sa aspoň trochu nimi stať.

Prvý dôvod, prečo som nešiel
do Warby Parker

bol, že sa ozaj pomaly odliepali od zeme.

Všetci veľmi dobre poznáte myseľ
prokrastinátora (odďalovač).

No, musím sa vám priznať.
Ja som opak. Som urýchľovač.

Áno, to je ozajstný pojem.

Poznáte ten pocit paniky, ktorý
cítite pár hodín pred veľkým termínom,

keď ste ešte nič nespravili.

Ja sa cítim presne tak
pár mesiacov pred termínom.

(smiech)

Začalo to skoro: keď som bol dieťa,
hry na Nintende som bral veľmi vážne.

Vstával som ráno o piatej,

začal som hrať a neprestal,
kým som ich nevedel perfektne.

Nakoniec sa to tak vymklo kontrole,
že prišli lokálne noviny

a spravili príbeh o temnej stránke
Nintenda, kde som bol hviezdou.

(smiech)

(potlesk)

Odvtedy som vymenil vlasy za zuby.

(smiech)

Ale dobre mi to poslúžilo na univerzite,

pretože som svoju dizertačnú prácu
dokončil 4 mesiace pred termínom.

Až do nedávnych rokov som bol na to hrdý.

Mal som študentku menom Jihae,
ktorá za mnou prišla a povedala:

„Keď to odďaľujem, mám tie
najkreatívnejšie nápady.“

A ja na to: „To je milé,
kde sú tie 4 eseje, čo mi dlžíte?“

(smiech)

Nie, bola to jedna
z najkreatívnejších študentov

a ako organizačný psychológ je to presne
ten druh nápadov, ktoré testujem.

Takže som ju vyzval získať nejaké dáta.

Ona pochodila pár spoločností.

Ľudia jej vyplnili prieskum o tom,
ako často odďaľujú.

Potom ich šéfovia ohodnotili,
akí kreatívni a inovatívni tí ľudia sú.

A samozrejme, urýchľovači ako ja,

ktorí sa ponáhľajú a robia všetko skoro,

boli ohodnotení ako menej kreatívni

ako ľudia, ktorí trochu odďaľujú.

Takže som chcel vedieť, čo sa stane
s chronickými odďaľovačmi.

A ona na to: „Neviem.
nerozšírili prieskum.“

(smiech)

Nie, tu sú naše výsledky.

Môžete naozaj vidieť, že ľudia,
ktorí čakajú do poslednej minúty,

sú tak zaneprázdnení flákaním,
že nemajú žiadne nové nápady.

Na druhej strane, ľudia,
ktorí sa ponáhľajú,

sú v zovretí úzkosti, a tiež
nemajú originálne myšlienky.

Zdá sa, že existuje jedno miesto,
kde origináli žijú.

Prečo je to tak?

Možno originálni ľudia
jednoducho majú zlé pracovné návyky.

Možno odďaľovanie nespôsobuje kreativitu.

Aby sme to zistili,
navrhli sme nejaké pokusy.

Požiadali sme ľudí,
aby spravili nové obchodné nápady,

a potom sme našli nezávislých čitateľov,

ktorí mali ohodnotiť, aké kreatívne
a užitočné sú.

Niektorých sme požiadali,
aby zadanie urobili hneď.

Ostatným bolo náhodne
zadané, aby odďaľovali tak,

že budú hrať Míny

na 5 až 10 minút.

Samozrejme, striedmi odďaľovači

boli o 16% kreatívnejší
ako ostatné dve skupiny.

Nuž, Míny sú úžasné,
ale nie je to dôvod toho efektu,

pretože ak hráte hru predtým,
ako sa dozviete o úlohe,

nemá to za následok žiaden
nárast kreativity.

Funguje to, iba ak vám povedia,
na čom budete pracovať,

a potom začnete odďaľovať,

ale úloha je stále aktívna
v pozadí vašej mysle,

kde začínate o nej uvažovať.

Odďaľovanie vám dá čas

rozmýšľať nepriamymi spôsobmi,
robiť neočakávané skoky.

Keď sme končili s týmito pokusmi,

začínal som písať knihu o origináloch

a myslel som si: „Toto je skvelý čas,
ako sa naučiť odďaľovať,

zatiaľ čo píšem kapitolu o odďaľovaní.“

Takže som odďaľoval na druhú

a ako každý iný urýchľovač
so seba-rešpektom

som sa ďalšie ráno zobudil skoro

a urobil som zoznam činností
s krokmi ako odďaľovať.

(smiech)

A potom som usilovne pracoval

na svojom ciele ako
nenapredovať ku svojmu cieľu.

Začal som písať kapitolu o odďaľovaní

a jedného dňa – už som bol v polovici –

som to na mesiace doslova odložil

v polovici vety.

Bola to agónia.

Ale keď som sa k tomu vrátil,
mal som veľa nových nápadov.

Ako to povedal Aaron Sorkin:

„Vy to voláte odďaľovanie,
ja to volám rozmýšľanie.“

Počas toho som zistil,

že veľa skvelých originálov
v minulosti, boli odďaľovači.

Zoberte si Leonarda da Vinciho.

Drel s prestávkami 16 rokov

na Mone Lise.

Cítil, že zlyhal.

Toľko napísal vo svojich zápiskoch.

Ale niektoré odchýlky,
ktoré použil v optike,

zmenili spôsob, akým modeloval svetlo,

a urobili z neho oveľa lepšieho maliara.

A čo Martin Luther King Jr.?

Noc pred najväčšou rečou svojho života,

Pochod na Washington,

bol hore po tretej ráno, prepisoval ju.

Sedel v publiku,
čakal, kým bude na rade na pódiu,

a stále si písal poznámky a škrtal riadky.

Keď sa dostal na pódium, po 11 minútach

nechá svoje pripravené poznámky tak,

aby vyslovil tie slová, ktoré zmenili
chod histórie:

„Mám sen.“

To nemal na papieri.

Tým, že odkladal úlohu dokončenia
svojej reči do úplne poslednej minúty,

dovolil sám sebe otvoriť sa
najširšiemu záberu možných myšlienok.

A pretože ten text nebol pevne daný,

mal možnosť improvizovať.

Odďaľovanie je zlozvyk pre produktivitu,

ale môže to byť cnosť pre kreativitu.

Na množstve skvelých originálov vidíte,

že rýchlo začnú, ale pomaly dokončujú.

A to som presne prehliadol
na Warby Parker.

Keď 6 mesiacov šúchali nohami,

pozrel som na nich a povedal:

„Viete, veľa ďalších spoločností
začína predávať okuliare online.“

Zmeškali výhodu prvého ťahu.

Neuvedomil som si, že všetok čas trávili

tým, že sa snažili zistiť, ako ľuďom

spríjemniť nakupovanie okuliarov online.

A zistilo sa, že výhoda prvého ťahu
je viac-menej mýtus.

Pozrite sa na klasickú štúdiu
viac ako 50 kategórií produktov,

porovnajte tých, čo urobili prvý ťah
a vytvorili trh,

so zlepšovateľmi, ktorí predstavili
niečo iné a lepšie.

Uvidíte, že tí, čo urobili prvý ťah
zlyhali v 47 % prípadoch

v porovnaní len s 8 % zlepšovateľov.

Pozrite sa na Facebook,
ktorý čakal s vybudovaním sociálnej siete

až do vzniku Myspaceu a Friendsteru.

Pozrite sa na Google, ktorý čakal
roky po Altaviste a Yahoo.

Je oveľa ľahšie vylepšiť niečí nápad,

ako začať s niečím od začiatku.

Takže lekcia, čo som sa naučil je, že aby
ste boli originálni, nemusíte byť prví.

Musíte byť len odlišní a lepší.

Ale to nebol jediný dôvod,
prečo som nechal Warby Parker.

Tiež mali plno pochybností.

Mali nachystané záložné plány

a to ma prinútilo pochybovať o tom,
či mali odvahu byť originálmi,

pretože som očakával, že origináli
by mali vyzerať asi takto.

(smiech)

[Neviem, ako vám to povedať, ale...
som celkom dôležitý.]

Nuž, na povrchu

veľa originálnych ľudí vyzerá sebavedomo,

ale v zákulisí

cítia rovnaký strach a pochybnosti
ako zvyšok nás.

Len to zvládajú inak.

Dovoľte mi ukázať vám toto: je to opis

toho, ako pre väčšinu z nás
funguje kreatívny proces.

[(1) úžasné (2) zložité (3) je to nanič
(4) som nanič (5) mohlo by to byť OK (6) úžasné]

(smiech)

V mojom výskume som zistil,
že sú dva druhy pochybností.

Sú pochybnosti o sebe a o myšlienkach.

Pochybovanie o sebe je paralyzujúce.

Vedie to k zastaveniu sa.

Myšlienkové pochybnosti nabíjajú energiou.

Motivujú vás testovať,
robiť pokusy a vylepšovať,

tak ako to urobil M. L. King.

A kľúč k tomu, ako byť originálom

je jednoduchá vec,

a to vyhýbanie sa posunu
z kroku 3 na krok 4.

Namiesto vety: „Som nanič,“

povedzte: „Prvých pár pokusov
je vždy nanič,

ešte tam celkom nie som.“

A ako sa tam dostanete?

Nuž, zdá sa, že existuje pomôcka

v internetovom prehliadači, čo používate.

Vieme predpovedať váš pracovný
výkon a vašu oddanosť

už len tým, že vieme,
aký webový prehliadač používate.

Niektorým z vám sa nemusia
páčiť výsledky tejto štúdie.

(smiech)

Ale sú dobré dôkazy o tom,
že užívatelia Firefoxu a Chromu

výrazne predbiehajú užívateľov
Internetu Exploreru a Safari.

Áno.

(potlesk)

Mimochodom, tiež v práci
zostávajú o 15 % dlhšie.

Prečo? Nie je to technická výhoda.

Tieto 4 testované skupiny
mali priemerne podobnú rýchlosť písania

a tiež mali podobné úrovne
počítačových vedomostí.

Je to o tom, ako ste prehliadač dostali.

Pretože ak používate
Internet Explorer či Safari,

tie prišli predinštalované
na vašom počítači

a vy ste akceptovali predvolenú možnosť,
ktorá vám bola poskytnutá.

Ak by ste chceli Firefox či Chrome,
museli by ste pochybovať o predvoľbe

a pýtať sa, či je tu aj iná možnosť

a potom byť trochu dôvtipný
a stiahnuť si nový prehliadač.

Ľudia, ktorí počujú o tejto štúdii
hovoria niečo takéto:

„Super, ak chcem byť v práci lepší,
musím si iba vylepšiť prehliadač?“

(smiech)

Nie, je to o tom, že ste ten typ človeka,

ktorý je dosť iniciatívny na to,
aby pochyboval o predvoľbe

a hľadal lepšiu možnosť.

A ak to robíte dobre,

otvoríte sa opačnému „déjà vu“.

Má to meno.
Volá sa to „vujà dé“ .

(smiech)

„Vujà dé“ je, keď sa pozeráte na niečo,
čo ste predtým videli veľakrát,

a zrazu sa na to pozeráte novými očami.

Je to scenárista,
ktorý sa pozrie na filmový scenár,

ktorý nedostáva zelenú už
viac ako pol storočia.

V každej predchádzajúcej verzii
je hlavná postava zlá kráľovná.

Ale Jennifer Lee začne pochybovať,
či to dáva zmysel.

Prepíše prvé dejstvo,

zloducha premení na týranú hrdinku

a Ľadové kráľovstvo sa stane
najúspešnejším animovaným filmom.

V tomto príbehu je jednoduché poučenie.

Keď cítite pochybnosti, nenechajte to tak.

(smiech)

Čo so strachom?

Origináli tiež cítia strach.

Boja sa zlyhania,

ale čo ich oddeľuje od ostatných je,

že ešte viac sa boja toho, že
zlyhajú tým, že to neskúsia.

Vedia, že môžu zlyhať, keď založia
podnik, ktorý zbankrotuje,

alebo tak, že ani nezačnú podnikať.

Vedia, že z dlhodobého hľadiska najviac
neľutujeme svoje činnosti,

ale svoju nečinnosť.

Veci, ktoré si želáme urobiť znova,
ak sa pozrieme na vedu,

sú nevyužité šance.

Elon Musk mi nedávno povedal,
že nečakal, že Tesla uspeje.

Bol si istý, že prvých pár štartov SpaceX

zlyhá a nedostane sa na obežnú dráhu,
nieto ešte späť,

ale bolo to príliš dôležité,
aby to neskúsili.

A veľa z nás, ak máme dôležitý nápad,

ani sa neobťažujeme to skúsiť.

Ale mám pre vás aj dobré správy.

Nebudú vás súdiť za vaše zlé nápady.

Veľa ľudí si myslí, že áno.

Ale ak sa pozriete naprieč priemyslom

a opýtate sa ľudí na ich najväčšie nápady,
najdôležitejšie návrhy,

85 % z nich zostane ticho
namiesto toho, aby prehovorili.

Báli sa, že by sa strápnili,
že by vyzerali hlúpo.

Ale hádajte čo? Origináli
majú veľa, veľa zlých nápadov,

vlastne sú to tony.

Chlapík, ktorý vynašiel toto.

Záleží vám na tom, že vymyslel
rozprávajúcu bábiku tak desivú,

že sa jej boja nielen deti,
ale aj dospelí?

Nie. Oslavujete Thomasa Edisona
za priekopníctvo so žiarovkou.

(smiech)

Ak sa na to pozriete,

najlepšími originálmi sú tí,
ktorí najviac zlyhajú,

pretože sú to tí, čo najviac skúšajú.

Zoberte si klasických skladateľov,
najlepších z najlepších.

Prečo niektorí z nich majú viac stránok
v encyklopédiách ako iní

a prečo tiež boli ich kompozície
viackrát nahrat/?

Jedným z najlepších predvídateľov

je už objem kompozícii, ktoré vytvoria.

Čím viac výstupov vychrlíte,
tým viac rôznorodosti dostanete

a väčšie šance, že narazíte
na niečo naozaj originálne.

Dokonca aj tri ikony klasickej hudby –
Bach, Beethoven, Mozart –

museli vytvoriť stovky
a stovky kompozícii,

aby prišli s oveľa menším
počtom majstrovských diel.

Teraz možno uvažujete,

ako sa tento chlapík stal skvelým
bez toho, aby veľa urobil?

Neviem, ako to Wagner dokázal.

Ale pre väčšinu z nás platí,
že ak chceme byť originálnejší,

musíme tvoriť viac nápadov.

Zakladatelia Warby Parker v čase,
keď sa snažili pomenovať spoločnosť,

potrebovali niečo sofistikované,
unikátne, bez negatívnych spojitostí,

aby vytvorili maloobchodnú značku

a otestovali viac ako 2000 možností

predtým, ako dali dokopy

Warby a Parker.

Takže, ak si to všetko dáte dokopy,
uvidíte, že origináli

nie sú takí odlišní od nás ostatných.

Cítia strach a pochybnosti.
Odďaľujú.

Majú zlé nápady.

A občas, a nie napriek
týmto kvalitám, ale kvôli nim

uspejú.

Takže, keď uvidíte tieto veci,
neurobte chybu, ktorú som ja urobil.

Neodpíšte ich.

A keď je to o vás, tiež sa neodpisujte.

Vedzte, že začať rýchlo,
ale pomaly skončiť,

zvyšuje vašu kreativitu,

že sa môžete motivovať
pochybnosťami o svojich nápadoch

a prijatím strachu zo zlyhania,

a že potrebujete veľa zlých nápadov,
aby ste dostali pár dobrých.

Pozrite, nie je ľahké byť originálom,

ale nemám pochybnosti o tomto:

je to najlepší spôsob,
ako zlepšiť svet okolo nás.

Ďakujem.

(potlesk)