Virtuálna realita: možnosti v medicíne | Tomáš Brngál | TEDxBratislava

Tomáš nás vo svojom pútavom rozprávaní prevedie cestou tvorby aplikácie pre medikov a možnosťami využitia virtuálnej reality v medicíne. Taktiež ponúka odpoveď na otázku, či technológie nahradia v budúcnosti doktorov. Tvrdí, že technológií sa netreba báť, ale využiť ich vo svoj prospech. Pretože na prvom mieste je pacient.

Tomáš Brngál je absolvent Lekárskej fakulty Univerzity Komenského. Spolu s Milošom Svrčekom z FEI STU je spoluzakladateľom start-upu Virtual Medicine, ktorý už takmer 3 roky vyvíja unikátnu medicínsku VR aplikáciu Human Anatomy VR. Táto vzdelávacia aplikácia je určená pre študentov medicíny a doktorov, pričom funguje na princípe virtuálnej reality. Mesiac po jej vydaní pre platformu Samsung GearVR si ju stiahli tisíce ľudí v 114 krajinách sveta.

Toto vystúpenie bolo súčasťou podujatia TEDx. Podujatia TEDx sú organizované miestnou komunitou nezávisle od konferencie TED, ale podľa jej formátu. Ďalšie informácie nájdete na stránke http://ted.com/tedx

Predstavte si svet, v ktorom sa učíte
pomocou všetkých vašich zmyslov.

Intuitívne, hravo a vizuálne.

Presne taký svet som uvidel,

keď som si prvýkrát vyskúšal
virtuálnu realitu.

Táto fotografia zvečnila moment,
ktorý mi zmenil život.

Spolu s mojou priateľkou
sme sa zúčastnili psychologického výskumu

pomocou virtuálnej reality
na filozofickej fakulte,

ktorý robil náš kamarát,

a keď sme potom odtiaľ odišli

a prechádzali sme sa
tuto po nábreží pri Eurovei,

tak som pozoroval ľudí,
hovoril som si, že ešte vôbec netušia,

ako im tieto technológie
môžu zmeniť život.

Keď som sa pripravoval
na skúšku z anatómie,

tak som si kreslil štruktúry
po svojom tele.

Napríklad na tomto obrázku môžete vidieť,
ako mám pokreslenú ruku

a predstavoval som si, že by som mal
také zariadenie,

pri ktorom keď sa pozriem na vlastnú ruku,

tak uvidím cez kožu a uvidím
svoje svaly, nervy, cievy a interaktívne

s nimi budem vedieť manipulovať.

Uvidím ako sa volajú, popis k nim atď.

Je to technológia rozšírenej reality,
ktorá ešte nebola tak ďaleko

a práve virtuálna realita ma nadchla,
a preto som oslovil kamoša-programátora,

Miloša Svrčka,
že by sme mohli túto víziu pretaviť

do aplikácie vo virtuálnej realite.

Začali sme na jeho intrákovej izbe,
mali sme v podstate iba naše počítače

a wear headset a urobili sme
za 3 mesiace prvé demo,

ktoré sme prezentovali
na lekárskej fakulte na ŠVOČke,

kde sme urobili dve prostredia
ako môžete vidieť na tomto obrázku.

Toto je klasické prostredie,
takto nejako vyzerá aj pitevňa

na anatomickom ústave,
presne také skrinky, stoly.

A druhú miestnosť
sme urobili futuristickú.

Aká je naša predstava, že by to malo byť,

keď sa medik učí a má tam kopec priestoru,
nič ho nestiesňuje,

môže sa tomu naplno venovať
a je v príjemnom prostredí.

Dostali sme skvelý feedback od medikov

aj od lekárov a rozhodli sme sa,
že v tom budeme naďalej pokračovať,

ale uvedomovali sme si,
že na to potrebujeme peniaze,

novú techniku atď. a rozšíriť tím,
a preto sme založili občianske združenie

a začali sme sa uchádzať o granty.

A tak sme chodili aj na rôzne prezentácie,

kde sme firmám ukazovali,
aká je naša vízia, čo chceme urobiť.

A vďaka tomu sa nám podarilo
rozšíriť nás tím a dnes v core tíme

máme 8 ľudí a spolu s dobrovoľníkmi
je nás 14.

Sme multidisciplinárny tím

zložený z programátorov,
3D artistov a medikov.

Čo sa mi strašne páči na tomto svete je,
že aj z malého Slovenska

môžete veľmi ľahko ovplyvniť
ľudí po celom svete.

Táto mapa reprezentuje krajiny
modrou farbou, kde k dnešnému dňu

bola stiahnutá naša aplikácia.

Je to už konkrétne 129 krajín, tisíckykrát
a Human Anatomy VR je prvá aplikácia

svojho druhu na svete.

Keď si v Gear VR zadáte „anatomy“,

nájdete iba našu aplikáciu, a preto je to
organické, bez akéhokoľvek marketingu.

Najväčší trh je v USA, pochopiteľne,
lebo tam ta technológia najviac vedie.

Ale aby ste si to mohli predstaviť,
tak som si pre vás prichystal video,

kde uvidíte desktopovú verziu našej
aplikácie, lebo máme mobilnú a desktopovú.

V tom malom obdĺžničku vidíte mňa,

ako sa v real time
prechádzam po obyčajnej miestnosti,

a v tom veľkom poli vidíte, čo vidím.

Napríklad si rukou chytím lebku,
mám tam k nej popis,

kompletne píšeme celú učebnicu,
aby si medik nemusel dávať dole headset.

Môže si o tých štruktúrach prečítať
a vidí aj malé podštruktúry.

Alebo napríklad svalovú sústavu,
kde si chytíte sval, ktorý vás zaujíma

a môžte si ho všelijako otáčať, pozerať.

Je skvelé,
že všetky modely sú interaktívne,

môžete si jednoducho prepnúť rôzne vrstvy.

A to, čo by ste na pitve robili veľmi dlho
a preparovali, tak tu si poklikáte

a zrazu ste v úplne základnej vrstve.

Alebo môžete do modelov vojsť

a pozrieť sa z inej perspektívy,
ako to vidí srdce alebo hocijako.

Máte tam kolečko, kde si viete
všetky systémy vypínať a zapínať.

Čiže podľa toho, čo chcete študovať,

si to vypnete
a potom si to môžete jednotlivo vyberať.

Svaly, cievy, orgány, pečeň alebo
sagitálny rez mozgu si môžete pozrieť.

Chytíte si mozog, zoberiete srdce,
proste čo len chcete.

Celé telo takto robíme a fascinuje nás,
že aj nemedici a nelekári,

ktorí sa zaujímajú o ľudské telo,
sú tým fascinovaní,

ale veľmi dôležitým prvkom je gamifikácia,
presne tak, toto mladí chcú.

Oni sa chcú hrať!

Oni nechcú sedieť za knižkou
a iba čítať.

Oni to chcú rozbiť
a rýchlo poskladať na čas.

A musia tušiť, že čo kam patrí. (smiech)

Čiže interaktivita a gamifikácia je kľúč
k mladým ľuďom, ktorí sú teraz celý čas

na mobiloch, na tabletoch a všetko
majú interaktívne, hneď, klik a je to.

Takže to je náš cieľ a ďalším...

(potlesk)

Ďakujem. Ďalším cieľom bolo,

aby to mali na lekárskej fakulte
v Bratislave k dispozícii všetci medici.

Virtuálnu anatomickú učebňu,

kde to všetci medici
majú hocikedy k dispozícii.

Môžu dojsť, dať si headset a učiť sa
medicínu, respektíve anatómiu

pomocou najnovšej technológie.

Takto to vlastne vyzerá,
toto je priamo fotka z učebne.

A čo je skvelé je, že je to symbióza.
My si pomáhame navzájom.

Pýtame si od nich feedback.
Pýtame sa, čo sa im páči.

A hlavne, čo sa im nepáči.

Čo by chceli vylepšiť, ako by sme sa mohli
posunúť ďalej, lebo to robíme pre nich.

Chceme, aby sa mohli učiť čo najlepšie.

A veľmi zaujímavým výsledkom prieskumu
bolo aj,

že takmer tretina
by sa chcela aktívne na tom podieľať.

Aktívne by chceli robiť takéto aplikácie.

Chcú mať aj iné predmety,

ktoré sú veľmi abstraktné,
takto zdigitalizované v 3D a vo VRku.

Predstavte si, že sa takto učíte genetiku.

Máte maličkú bunku, zväčšíte si ju

a vojdete cez bunkovú stenu dnu a budú tam
mitochondrie a chytíte si ju.

To nepotrebujem, hodím to preč a uvidíte,
čo sa stane, prečo ju potrebujete.

Alebo jednoducho vojdete do jadra,
budete tam mať DNA a teraz niečo vyberiete

a budete pozorovať reparačné mechanizmy,
čo sa stane.

Keď sa to neopraví,
bude to mať nejaký efekt.

Ale pochopíte to
na základe toho, že to vyskúšate.

Alebo imunológia, keď sa učíte
o abstraktných molekulách, interleukinoch.

IL1 až IL50, každý má takéto označenie.
A teraz si predstavte, že IL1 je modrý

a má takýto háčik a napojí sa na bunku,
a potom sa stane toto.

Keď ten háčik odtrhnete, tak to bude zrazu
IL20 a stane sa úplne niečo iné.

Ale zapamätáte si to,
lebo si to vyskúšate.

A veľmi zaujímavé je,
že približne pred rokom sa podarilo

anglickým chirurgom prvýkrát vysielať
operáciu naživo v 360°.

To znamená, keď ste medik
alebo mladý lekár a učíte sa,

tak väčšinou pozeráte cez rameno
a nevidíte to, čo vidí ten operatér.

Vďaka tejto technológii táto operácia môže
byť v Londýne, vy ste tu v Bratislave

a vidíte presne rovnaký pohľad,
to, čo vidí on.

Môžete sa to učiť oveľa efektívnejšie.

Dokonalejšie, lepšie to pochopíte.

Ale čo je zaujímavé, že túto technológiu
môžete použiť aj pri pacientoch.

Už je vo svete taký príklad, kde pacientom
dávajú headset a pustia im niečo príjemné.

Niečo, čo majú radi.
More alebo hory.

Predstavte si, že ste v nemocnici
a teraz to prostredie na vás celé vplýva.

Aj to je veľmi dôležitý faktor
liečebného efektu, ako sa tam cítite.

A presne to si uvedomila aj NASA
a astronautom nasimulovali ich dom

a keď cítili osamotení,
tak si dali headset a boli doma.

(smiech)

Chápete...

Keď sú dlhodobo chorí ľudia,
čo tam musia byť, nebude im lepšie,

keď aspoň takto budú môcť byť?

Na Slovensku máme veľa šikovných ľudí.

Tento projekt je skvelý,
urobili simulátor autizmu,

čo má aj výrazný efekt na
rodinných príslušníkov týchto pacientov.

Predstavte si, že oni nechápu,

prečo je autista taký roztržitý,
čo sa v ňom deje.

Ale keď si dajú VR headset
a uvidia svet jeho očami:

Tuto zvoní niečo, hentam sa bojí,

zrazu má zmätok, tak si uvedomia,
že OK, asi musím byť k nemu trpezlivejší.

Alebo nejakým spôsobom
sa k tomu pričíňa lepšie.

Alebo si predstavte arachnofobikov,
tiež sa to vo svete deje.

Nasimulujete pavúčika niekam v miestnosti
a človek postupne otupí svoj strach tým,

že postupne mu ich budete pridávať,
zrazu budú všade.

(smiech)

Ale keď sa bude báť,
zavrie oči a je v pohode.

Alebo si to dá dole.

Takže je strašne veľa využití
a je skvelý liečebný príklad v Martine.

Očná klinika lieči tupozrakosť pomocou
špeciálnej VR hry, perfektný príklad.

Všetky tieto technológie spolu súvisia.

Nie je to iba VR, rozšírená realita či
robotika, ale pretavuje sa to do jedného.

Toto je Da Vinci surgical systém,
skvelá vec,

kde vlastne operatér, kľudne aj taký,
čo sa mu trasú ruky,

môže operovať tým, že sa pozerá
do špeciálneho VR headsetu

a pomocou špeciálnych ramien
ovláda takéto veľké ramená,

ktoré sú v tele pacienta.

A teraz si predstavte,
že to je nejaký špecialista,

ktorý je najlepší v tom, čo robí,
na svete a môže byť v Amerike

a vás na Slovensku môže operovať online.

Stačí, že tam bude pomocný personál,
možno záložný lekár,

keby sa náhodou niečo stalo,
ale môže to mať obrovský efekt.

Aj má, kvôli tomu to vyvíjala
tuším aj NASA.

Takže, je to skvelé
a ponúka to veľa možností.

V poslednej dobe často dostávam otázku,

či si myslím,
že tieto technológie raz nahradia lekárov.

Keď budú v niečom efektívnejšie,
lepšie, prečo by nemali?

Nám, lekárom má ísť
v prvom rade o pacienta,

aby ten dostal najlepšiu starostlivosť.

Aby ten chirurgický výkon
bol čo najprecíznejší.

Ale medicína nie je iba o technike,

nie je iba o výkonoch, ale aj ľudskosti.

Je o emóciách, napríklad aj o pohladení.

Pacient potrebuje porozumenie a dotyk.

Výrazne to môže ovplyvniť liečbu,
keď vidí,

že sa o neho zaujímate, chápete ho.

Preto je veľmi dôležité,
aby sme sa tých technológií nebáli.

Aby sme ich práveže využívali a snažili
sa vylepšiť čo najviac pre pacienta

a spoločne urobili preňho všetko,
čo je v našich silách.

Ďakujem pekne.

(potlesk)