Hans Rosling: Náboženstvá a deti

Hanr Rosling mal otázku: Rodí sa v niektorých náboženstvách viac detí, ako v iných? A ako to ovplyvňuje rest svetovej populácie? Na summite TEDx v Dohe (Katar) vysvetľuje grafy s dátami, v priebehu času a medzi náboženstvami. S využitím jeho typického zmyslu pre humor a hlbokého porozumenia Hans dosahuje prekvapivé výsledky týkajúce sa rastu svetovej populácie.

Budem rozprávať o náboženstve.

Ale keďže je to veľmi široká a citlivá téma,

zúžim ju.

Zúžim ju tak, že budem rozprávať len

o vzťahu náboženstva a sexuality.

(Smiech)

Toto je vážna vec.

Budem rozprávať o tom, na čo spomínam ako na to najkrajšie.

To je keď si mladý pár šepká,

"Dnes splodíme bábätko."

Moja prednáška bude o vplyve náboženstva

na počet detí na ženu.

Toto je naozaj dôležité,

pretože každý chápe,

že je tu nejaký limit

počtu ľudí na tejto planéte.

Niektorí ľudia hovoria,

že svetová populácia rastie takto --

tri miliardy v roku 1960,

sedem miliárd práve minulý rok --

a rast bude pokračovať,

pretože niektoré náboženstvá budú brániť malému počtu detí,

a možno to bude pokračovať takto.

Do akej miery majú tí ľudia pravdu?

Keď som sa narodil, bola na svete menej ako jedna miliarda detí,

a dnes, okolo roku 2000, sú ich takmer dve miliardy.

Čo sa stalo odvtedy,

a aká je predpoveď

pre počet detí v tomto storočí?

To je kvíz. Čo si myslíte?

Myslíte si, že klesne na jednu miliardu?

Zostane rovnaká a bude dve miliardy na konci storočia?

Bude sa počet detí každý rok zvyšovať pomalším tempom

alebo bude pokračovať rovnakým

a tu hore dosiahne štyri miliardy?

Poviem vám na konci mojej prednášky.

Ale teraz, čo s tým má spoločné náboženstvo?

Keď chcete klasifikovať náboženstvo,

je to trochu problém.

Keď pôjdete na Wikipediu, prvá mapa, ktorú nájdete je táto.

Rozdeľuje svet na abrahamické a východné náboženstvá,

a to nie je dosť detailné.

Tak sme šli ďalej a našli sme túto mapu.

Ale tá rozdeľuje kresťanstvo, islam a budhizmus

na mnoho podkategórií,

čo je príliš detailné.

Preto sme si v Gapminderi urobili vlastnú mapu

a vyzerá takto.

Každá krajina je bublina.

Veľkosť je populácia -- veľká Čína, veľká India tu.

A farba je hlavné náboženstvo.

To je to, ku ktorému patrí viac ako

50 percent ľudí.

Tu sú východné náboženstvá v Indii a Číne a susedných ázijských krajinách.

Islam je hlavné náboženstvo

všade od Atlantického oceána cez Stredný Východ,

južnú Európu a cez Áziu

až po Indonéziu.

Tam nájdeme islamistickú väčšinu.

A kresťanské náboženstvá, tie vidíme v týchto krajinách. Sú modré.

A to je väčšina krajín v Amerike a v Európe,

mnoho krajín v Afrike a pár v Ázii.

Biele sú krajiny, ktoré nemohli byť klasifikované,

pretože žiadne náboženstvo nedosiahlo 50 percent

alebo sú tam nedôveryhodné alebo chýbajúce údaje.

Takže sme boli opatrní.

Myslite na to zovšeobecnenie.

Toto je rok 1960.

A teraz vám ukážem počet detí na ženu tu:

dve, štyri alebo šesť --

veľa detí, málo detí.

A tu je príjem na osobu v porovnateľných dolároch.

Ukazujem to preto, lebo veľa ľudí hovorí, že najprv musíte mať peniaze,

aby ste mohli mať málo detí.

Takže malý príjem tu, vysoký príjem tam.

A naozaj v 1960 ste museli byť

bohatý kresťan, aby ste mali málo detí.

Výnimkou je Japonsko.

Japonsko sa považuje za výnimku.

Inak to bolo len v kresťanských krajinách.

Ale bolo tiež veľa kresťanských krajín,

v ktorých mali ženy šesť alebo sedem detí.

Ale tie boli buď v Latinskej Amerike alebo v Afrike.

A krajiny, v ktorých prevládal islam,

všetky z nich mali takmer šesť alebo sedem detí na ženu,

bez ohľadu na príjem.

A všetky východné náboženstvá okrem Japonska mali rovnakú úroveň.

Teraz sa pozrime, čo sa stalo so svetom.

Pustím svet a pozrite sa.

V roku 1962 môžete vidieť, že ľudia trošku bohatnú,

ale klesá počet detí na ženu?

Pozrite na Čínu. Tí padajú veľmi rýchlo.

Všetky islamské krajiny bez ohľadu na príjem klesajú,

tak isto ako kresťanské krajiny so stredným príjmom.

A keď vstúpime do tohto storočia,

nájdete viac ako polovicu ľudstva tu dole.

Do roku 2010, máme dokonca 80 percent ľudí,

ktorí žijú v krajinách s dvoma deťmi na ženu.

(Potlesk)

Celkom zaujímavé, ako sa veci vyvinuli.

(Potlesk)

A tieto krajiny sú od Spojených štátov tu,

s 40 000 dolármi na osobu,

cez Francúzsko, Rusko, Irán

Mexiko, Turecko, Alžirsko,

Indonéziu, Indiu

až po Bangladéš a Vietnam,

ktoré majú menej ako päť percent príjmu na osobu oproti USA

a rovnaký počet detí na ženu.

Môžem vám povedať, že údaje o počte detí na ženu

sú prekvapujúco obšírne vo všetkých krajinách.

Tie máme zo sčítaní ľudu.

Takže ani jedna z týchto štatistík nie je pochybná.

Takže sa môžeme zhodnúť,

že nemusíte byť bohatý na to, aby ste mali málo detí.

To vidíme po celom svete.

A keď sa pozrieme na náboženstvá,

môžeme vidieť, že východné náboženstvá,

nie je ani jedna krajina s väčšinovým východným náboženstvom,

ktorá má viac ako tri deti na ženu.

Zatiaľčo pri islame a kresťanstve vidíte

krajiny aj s malým aj s veľkým počtom detí.

Nie sú tam veľké rozdiely.

Nie je veľký rozdiel medzi týmito náboženstvami.

Sú tam rozdiely, keď sa pozrieme na príjmy.

Krajiny, ktoré majú veľa detí,

majú pomerne nízke príjmy.

Väčšina z nich je v subsaharskej Afrike.

Ale tiež sú tam krajiny ako

Guatemala, Papua Nová Guinea,

Jemen alebo Afganistan.

Veľa ľudí si myslí, že Afganistan a Kongo,

ktoré trpeli vážnymi konfliktami na svojom území,

nebudú mať taký rýchly rast populácie.

A pritom je to naopak.

V dnešnom svete majú najrýchlejší rast populácie tie krajiny,

ktoré majú najvyššiu úmrtnosť novorodencov.

Pretože smrť jedného dieťaťa prekoná rodič ďalším dieťaťom.

Tieto krajiny majú šesť detí na ženu.

Majú smutnú úmrtnosť jedného až dvoch detí na ženu.

Ale o 30 rokov bude mať Afganistan namiesto dnešných 30 miliónov 60 miliónov.

Kongo prejde od 60 na 120.

Tam máme vysoký rast populácie.

A mnohí si pritom myslia, že populácia týchto krajín stagnuje.

Porovnám Senegal, islamskú krajinu,

s kresťanskou krajinou, Ghanou.

Posuniem ich späť, do roku kedy získali nezávislosť,

na začiatku 60-tych rokov boli tu hore.

Pozrime sa, čo urobili.

Je to úžasné zlepšenie,

zo siedmich detí na ženu,

zišli celú tú cestu dolu na štyri až päť.

To je úžasné zlepšenie.

Čo k nemu treba?

Vieme celkom dobre, čo tieto krajiny potrebujú.

Potrebujeme, aby tam deti prežili.

Potrebujeme, aby sa dostali z najhoršej chudoby,

aby deti neboli potrebné ako pracovná sila.

A potrebujeme prístup k nejakému spôsobu plánovania rodičovstva.

A potrebujeme štvrtý, asi najdôležitejší faktor.

Ukážem vám ho na príklade

Kataru.

Tu máme Katar dnes a tu máme Bangladéš dnes.

Ak vezmem tieto krajiny späť do obdobia, keď získali nezávislosť,

čo je skoro rovnaký rok -- 1971, 1972 --

tak sa to vyvinulo celkom zaujímavo.

Pozrite sa na Bangladéš a Katar.

S tak rozdielnymi príjmami, je to takmer taký istý pokles

v počte detí na ženu.

Aká je príčina v Katare?

Urobil som to, čo vždy.

Šiel som na stránku štatistickej autority v Katare --

Je to veľmi dobrá stránka, odporúčam --

A našiel som -- to áno, tu sa zabavíte --

našiel som zadarmo dostupné katarské spoločenské trendy.

Veľmi zaujímavé. Veľa čítania.

Našiel som pôrodnosť, pozrel som sa na počet pôrodov na ženu.

Títo vedci a experti z vládnej agentúry v Katare

hovoria, že najdôležitejšie je:

"Zvýšte vek pri vstupe do prvého manželstva,

zvýšte úroveň vzdelania katarských žien

a zapojte viac žien na trh práce."

Úplne s tým súhlasím. Veda s tým úplne súhlasí.

Táto krajina naozaj prešla

veľmi veľmi zaujímavou modernizáciou.

Takže sú to tieto štyri faktory:

Deti musia prežiť, deti nie sú potrebné ako pracovná sila,

ženy musia dostať vzdelanie a zapojiť sa do trhu práce,

a plánovanie rodičovstva by malo byť prístupné.

Pozrime sa na to znovu.

Priemerný počet detí na ženu vo svete je

taký, ako v Kolumbii -- 2.4.

Tieto krajiny sú veľmi chudobné.

Tam je potrebné plánovanie rodičovstva a nižšia detská úmrtnosť.

Veľmi odporúčam poslednú prednášku Melindy Gates.

A tu dolu je veľa krajín, v ktorých majú ženy menej ako dve deti.

Keď sa teraz vrátim a poviem vám odpoveď na ten kvíz,

je to druhá možnosť.

Dosiahli sme vrchol počtu detí.

Počet detí vo svete už nebude rásť.

Stále diskutujeme o vrchole spotreby ropy,

ale určite sme dosiahli vrchol počtu detí.

A svetová populácia stále rastie.

Divízia populácie OSN povedala,

že sa zastavíme na 10 miliardách.

Ale ako môže populácia rásť, keď nerastie počet detí?

Ukážem vám to.

Použijem krabice od vašich notebookov.

Sú celkom užitočné ako výukové pomôcky.

Každá krabica je miliarda ľudí.

A na svete sú dve miliardy detí.

A dve miliardy mladých ľudí vo veku 15 až 30.

To sú zaokrúhlené čísla.

A je tu jedna miliarda vo veku 30 až 45

a takmer jedna miliarda vo veku 45 až 60.

A potom moja krabica.

Toto som ja: 60 a viac.

My sme na vrchu.

A stane sa to, čo voláme "veľké zaplnenie".

Môžete vidieť, že akoby tu tri miliardy chýbali.

Ale oni nechýbajú preto, že tí ľudia zomreli, oni sa nikdy nenarodili.

Pretože pred rokom 1980 sa rodilo omnoho menej detí

ako za posledných 30 rokov.

Stane sa toto, je to celkom jednoduché.

Tí starí zomrú.

Zvyšok zostarne a narodia sa dve miliardy detí.

Potom tí starí zomrú.

Zvyšok znovu zostarne a narodia sa dve miliardy detí.

A potom starí znovu zomrú a narodia sa dve miliardy detí.

(Potlesk)

To je veľké zaplnenie.

Je to nevyhnutné.

A vidíte, že tento nárast nezávisí

na predĺžení života ani na zvýšení počtu detí.

Náboženstvá nemajú veľký vplyv na počet detí na ženu.

Všetky náboženstvá na svete sú schopné

udržať si svoje hodnoty a prispôsobiť sa tomuto novému svetu.

A bude nás len 10 miliárd na tomto svete,

ak sa najchudobnejší dostanú z chudoby,

ich deti prežijú a budú si rodičovstvo plánovať.

To potrebujeme.

Ale je nevyhnutné, že nás bude o tri miliardy viac.

Takže keď budete diskutovať a plánovať

zdroje a energiu potrebnú pre budúcnosť,

pre ľudí na tejto planéte,

musíte plánovať pre 10 miliárd ľudí.

Ďakujem veľmi pekne.

(Potlesk)