Zabudnite na nakupovanie. Čoskoro si oblečenie budete sťahovať.

Stiahnuteľné, vytlačiteľné oblečenie je k nám možno bližšie, než sa zdá. To, čo sa začalo projektom študentky školy dizajnu Danit Pelegovej, sa zmenilo na 3D vytlačenú kolekciu oblečenia, ktorú je možné nosiť každý deň. Ako hovorí Danit, „móda je veľmi fyzická vec. Som zvedavá ako bude vyzerať náš svet, keď bude oblečenie digitálne.“

Posledných niekoľko mesiacov
som cestovala týždne

iba s jediným kufrom s oblečením.

Jedného dňa som bola
pozvaná na dôležité podujatie

a chcela som mať kvôli tomu
na sebe niečo špeciálne a nové.

Tak som prezrela môj kufor,
ale nemohla som nič nájsť.

Našťastie som v ten deň bola
na technologickej konferencii

a mala som prístup k 3D tlačiarňam.

Tak som rýchlo navrhla
na svojom počítači sukňu

a nahrala ten súbor do tlačiarne.

Vytlačila som jednotlivé kusy cez noc.

Ďalšie ráno som všetko vzala,

zložila v mojej hotelovej izbe

a vznikla z toho sukňa,
ktorú teraz mám na sebe.

(potlesk)

Nebolo to prvýkrát,
čo som si tlačila oblečenie.

V rámci záverečnej práce
na škole módneho dizajnu

som sa rozhodla skúsiť vytlačiť
celú módnu kolekciu z domu.

Problémom bolo, že som
o 3D tlači takmer nič nevedela

a mala som len 9 mesiacov, aby som
zistila, ako vytlačiť 5 moderných návrhov.

Vždy som sa cítila najkreatívnejšia,
keď som pracovala z domu.

Rada som experimentovala
s novými materiálmi

a vždy som sa pokúšala
vyvinúť nové techniky,

aby som vyrobila najunikátnejšie
textílie pre moje módne projekty.

Rada som chodievala do starých
tovární a čudných obchodov,

kde som hľadala zvyšky zvláštnych
práškov a čudných materiálov,

aby som ich potom doniesla
domov na experimentovanie.

Ako si asi dokážete predstaviť,

mojim spolubývajúcim sa to vôbec nepáčilo.

(smiech)

Tak som sa rozhodla posunúť sa ďalej,
pracovať s veľkými strojmi,

s takými, ktoré sa nevošli
do mojej obývačky.

Milujem presnú prácu na mieru,

akú dokážem robiť
s rôznymi technológiami,

ako napríklad so šijacími strojmi,
s laserovým rezaním a tlačou hodvábu.

Raz cez prázdniny v lete som prišla
sem do New Yorku na výmenný pobyt

do jedného módneho domu v čínskej štvrti.

Pracovali sme na dvoch fantastických
šatách, ktoré boli vytlačené.

Boli úžasné - ako môžete vidieť.

Ale mala som s nimi zopár problémov.

Boli vyrobené z tvrdého plastu,
a preto boli vysoko lámavé.

Modelky si v nich nemohli sadnúť,

a dokonca mali v podpaží
škrabance od plastov.

Pri 3D tlači mohli dizajnéri slobodne

vytvárať oblečenie presne tak, ako chceli,

no aj tak boli závislí na veľkých
a drahých priemyselných tlačiarňach,

ktoré boli umiestnené v laboratóriu
ďaleko od ich štúdií.

Neskôr toho roku mi priateľ dal náhrdelník

vytlačený pomocou domácej tlačiarne.

Vedela som, že tieto tlačiarne
sú oveľa lacnejšie

a oveľa prístupnejšie ako tie
z môjho výmenného pobytu.

Pozrela som sa na náhrdelník

a vtedy som si pomyslela:
„Ak môžem vytlačiť z domu náhrdelník,

prečo nevytlačiť z domu aj šaty?“

Veľmi sa mi páčila myšlienka,
že nebudem musieť ísť do obchodu

a vyberať látky, ktoré sa ktosi iný
rozhodol predávať –

môžem ich jednoducho navrhnúť
a vytlačiť priamo z domu.

Našla som malú dielňu,

kde som sa naučila všetko,
čo viem o 3D tlači.

Okamžite mi doslova dali
kľúč od laboratória,

takže som mohla každý večer
experimentovať do noci.

Najťažšie bolo nájsť
vhodné vlákno na tlač šiat.

Čo je to vlákno?

Vlákno je materiál,
ktorý dodávate do tlačiarne.

Strávila som asi mesiac
experimentami s PLA,

čo je tvrdý, driapavý a lámavý materiál.

Prelom nastal,
keď som sa dostala k Filaflexu,

čo je nový druh vlákna.

Je pevný, no veľmi pružný.

S ním som bola schopná vytlačiť prvé šaty,

červené sako s nápisom Liberté –

sloboda po francúzsky –

– vsadeným doň.

Vybrala som si toto slovo,
pretože som cítila slobodu,

keď som proste mohla navrhnúť šaty z domu,

a potom si ich aj sama vytlačiť.

A inak, aj vy si môžete
to sako ľahko stiahnuť

a jednoducho zmeniť
to slovo na nejaké iné.

Napríklad na vaše meno,
alebo meno vášho miláčika.

(smiech)

Dosky tlačiarne sú malé,

tak som musela poskladať šaty ako puzzle.

A chcela som zdolať ďalšiu výzvu.

Chcela som vytlačiť textil,

ktorý by som používala ako bežné tkaniny.

Vtedy som našla istý voľne dostupný súbor

od architekta, ktorý navrhol vzorku,
ktorú milujem.

A s ňou som bola schopná
vytlačiť nádherný textil,

ktorý som odvtedy používala
ako bežnú tkaninu.

A dokonca aj vyzerá trochu ako čipka.

Tak som vzala tento súbor
a pozmenila ho, hrala sa s ním –

vzniklo veľa verzií.

A potrebovala som tlačiť
ďalších 1500 hodín,

aby som dokončila tlač mojej kolekcie.

Tak som priniesla domov šesť tlačiarní
a proste som tlačila 24 hodín denne.

A je to naozaj pomalý proces,

ale pamätajme, že internet bol
výrazne pomalší pred 20 rokmi,

takže aj tlač sa zrýchli

a zanedlho budete schopní
vytlačiť si doma tričko

len za pár hodín alebo dokonca minút.

Takže, ľudkovia,
chcete vidieť, ako to vyzerá?

Diváci: Hej!

(potlesk)

Rebecca má na sebe
jeden z mojich piatich odevov.

Takmer všetko, čo má na sebe,
som vytlačila doma.

Dokonca aj jej topánky sú vytlačené.

Diváci: Fíha!

Diváci: Skvelé!

(potlesk)

Vďaka, Rebecca.

(divákom) Ďakujem vám.

Myslím si, že v budúcnosti
sa materiály budú vyvíjať

a budeme ich vnímať zrakom či hmatom
ako látky, ktoré dnes poznáme,

napríklad bavlna alebo hodváb.

Predstavte si personalizované šaty,
ktoré presne sedia na vaše miery.

Hudba bola kedysi
veľmi hmotnou záležitosťou.

Museli ste ísť do hudobného obchodu
a kúpiť si CD,

ale dnes si hudbu môžete proste stiahnuť –

digitálnu hudbu –

priamo do vášho telefónu.

Móda je tiež veľmi hmotná vec.

A som zvedavá, ako bude náš svet vyzerať,

keď sa naše oblečenie stane digitálne,
tak ako táto sukňa.

Ďakujem veľmi pekne.

(potlesk)

[Ďakujem.]

(potlesk)