Prečo žijem úplne bez odpadu | Lauren Singer | TEDxTeen

Množstvo odpadu, ktoré Lauren Singer vyprodukovala za posledné tri roky, sa zmestí do pollitrového pohára. Inšpirovala milióny čitateľov, aby produkovali menej odpadu nákupom výrobkov bez obalu, výrobou vlastných produktov a nepoužívaním igelitových tašiek a jednorazových vecí.

Toto vystúpenie bolo súčasťou miestneho podujatia TEDx organizovaného nezávisle od konferencií TED.

Toto je všetok odpad, ktorý
som vyprodukovala za posledné 3 roky.

Keď to poviem, ľudia si myslia,
že som šibnutá alebo že klamem,

alebo sa ma pýtajú otázky typu:

„Dobre, ale ako si utieraš zadok?“

(smiech)

Žijem bez odpadu

a žijem tak už tri roky.

No, bez odpadu, to je
dosť skvelý nápad, že?

Dovoľte mi, aby som ho predstavila.

Pre mňa život bez odpadu znamená,
že nevytváram žiadny odpad.

Takže neposielam nič na skládku,
nič neodhadzujem do smetného koša,

nevypľúvam žuvačky na zem
a neodchádzam.

Chápete? Žiadny odpad.

Je to veľká myšlienka
a všetko sa to začalo,

keď som študovala environmentalistiku
na newyorkskej univerzite.

V poslednom ročníku som
chodila na kurz s názvom

„Kurz environmentalistiky Capstone“,

záverečný kurz, ktorý musia absolvovať
všetci študenti environmentalistiky,

aby boli schopní vyjsť do sveta
a zmeniť ho na trvale udržateľné miesto.

Na tomto kurze bola dievčina,

ktorá si na každú hodinu
priniesla veľkú igelitku

s plastovou nádobou s jedlom,

plastovú vidličku a nôž,
plastovú fľašu na vodu

a plastové vrecko čipsov,

všetko to zjedla,

a potom to na konci každej jednej
hodiny prosto odhodila do koša.

To bolo dosť frustrujúce,
lebo my všetci študenti

environmentalistiky, čo sme sa tam boli,
sme sa snažili zlepšiť svet,

a ona tam príde a odhadzuje
všetky tie veci do koša.

Jedného dňa po hodine,

keď som sa cítila veľmi mizerne po tom,
ako som ju videla všetko odhadzovať,

som si šla domov urobiť obed,

otvorila som chladničku,

a všimla som si niečo, čo som
predtým nikdy nevidela.

Každá jedna vec v mojej chladničke
bola nejako zabalená v plaste,

a ja som tomu nemohla uveriť.

Viete, bola som taká naštvaná na to
dievča, že vyrába toľko plastového odpadu

a ukázalo sa, že ja som rovnako hrozná.

Ja som bola to dievča, a tak som
sa vtedy rozhodla,

že prestanem používať plasty.

No, prestať s plastom –

(smiech)

to nie je také ľahké, že?

Ak si zoberiete váš každodenný život,

keď sa ráno zobudíte, idete
do kúpeľne a umývate si zuby.

Z čoho je vaša zubná kefka?

(publikum) Z plastu.
LS: Z plastu.

V čom je zrejme zabalená vaša zubná pasta?

(publikum) V plaste.

LS: Gél na tvár, hydratačný krém,
voda na šošovky.

V našom živote je mnoho vecí,
ktoré sú zabalené v plaste,

a mne došlo, že ak ho
chcem prestať používať,

jedinou cestou, ako to dokázať,

je naučiť sa niektoré
výrobky vyrábať sama.

No, neviem, ako vy,

ale ja som určite nevedela,
ako si vyrobiť deodorant.

Recept sa mi nepovaľuje
len tak po vreckách,

takže mi došlo, že budem
musieť rešeršovať,

a pri hľadaní informácií na internete
som sa dostala na blog

„Zero Waste Home“ (Domov bez odpadu),
ktorý písala Bea Johnson,

manželka a matka 2 detí,
žijúca v Mill Valley v Kalifornii,

a jej štvorčlenná rodina
žije úplne bez odpadu.

Keď som sa dozvedela o Bee a jej rodine,
bola som úplne unesená.

Myslela som si, že pre planétu
robím to najlepšie,

keď nepoužívam žiadny plast.

Ale nápad nemusieť produkovať žiadny odpad

sa ma zmocnil a veľmi ma inšpiroval,

a dávalo to zmysel. Pravda?

Keďže som bola študentkou
environmentalistiky,

zaujímalo ma životné prostredie,
študovala som trvalú udržateľnosť,

hovorila som o nej,
protestovala som za ňu.

Ale došlo mi, že som vlastne žiadne
z týchto hodnôt nevniesla

do svojho každodenného života, a tak som
sa rozhodla pre život bez odpadu.

Vysvetlím vám to detailnejšie
a poviem vám o niektorých veciach,

ktoré som urobila, aby som si
tento prechod uľahčila.

Prvou vecou, ktorú som urobila, bolo,
že som prestala kupovať balené jedlo.

Takže miesto toho, aby som šla
do obchodu a kúpila veci balené

v papieri, skle a plaste, som si začala
nosiť svoje vlastné nádoby

a tašky a plnila som ich
vo veľkom nebalenými vecami.

Tiež som si začala kupovať
ovocie a zeleninu z farmárskeho trhu.

Čiže bez obalov.

Druhou vecou, s ktorou som začala,

bola výroba všetkých mojich výrobkov.

Predtým, než som začala
žiť takto, môj vtedajší priateľ

si zvykol umývať zuby sódou bikarbónou,

a ja som si myslela, že je asi
najnechutnejší človek na svete.

Zuby sa predsa nedajú vyčistiť

niečím ako je sóda bikarbóna,
je to nechutné.

Rýchlo preskočíme a zistíme,
že prvý produkt, ktorý som vyrobila,

bola zubná pasta vyrobená
zo sódy bikarbóny.

Takže postupom času som si začala
vyrábať všetky moje produkty.

Keď sa mi niečo minulo,
nešla som do obchodu

a nekúpila som si to, ale naučila
som sa to vyrobiť sama.

Takže keď sa mi minulo telové mlieko,
naučila som sa ho robiť sama.

Minul sa deodorant,
naučila som sa ho robiť sama.

Po nejakom čase všetky výrobky,
ktoré som predtým kupovala,

som si teraz vyrábala sama.

Treťou vecou, ktorú som začala robiť,
bolo nakupovať v second handoch.

Takže miesto nákupu nových šiat

a výroby nového odpadu v odpadovom cykle

som si začala kupovať veci
z druhej ruky, úplne recyklované.

Takže som nevyrábala žiadny odpad.

Štvrtou vecou bolo,
že som znížila spotrebu.

Zamerala som sa na to, aby som mala
len veci, ktoré sú naozaj potrebné

a ktoré potrebujem.

To bolo veľmi, veľmi ťažké,

lebo ja som veľmi sentimentálny človek

a viem vám vysvetliť, prečo toto špáradlo
musí byť v mojom živote.

Ale keď som si prešla týmto procesom
a vyhodila všetky zbytočnosti,

pochopila som, že mám
v živote omnoho menej vecí,

môj domov bol menej prepchatý
a všetko sa ľahšie čistilo.

A keď máte menej vecí,

zistíte, že sa o ne viete
lepšie starať. Pravda?

Keď sa lepšie staráte o veci,
nepremýšľate o niečom takomto:

„Keď už toto nebudem chcieť,
proste to vyhodím a kúpim si novú vec.“

Ja som si nechala len zopár vecí
a starala som sa o ne

a nič som neposielala rovno na skládku.

Toto všetko musí znieť
veľmi zložito, však?

Uisťujem vás, že to nie je až také ťažké.

Ja som priemerný lenivý človek

a takto by som nežila,
ak by to bolo zložité.

Vlastne, benefity takéhoto životného štýlu

vysoko prevyšujú akékoľvek negatíva,
ktoré si viete predstaviť.

Prvým benefitom je, že ušetrím peniaze.

Takže šetrím peniaze, keď si kupujem jedlo

a veci, a keď si vyrábam
svoje vlastné veci,

pretože neplatím započítané
náklady za balenie,

takže veci sú lacnejšie.

Peniaze šetrím aj nákupom
vecí z druhej ruky,

pretože oblečenie zo second handov
je zvyčajne lacnejšie ako nové.

Peniaze šetrím aj preto,
že som znížila spotrebu.

Teraz vkuse nenakupujem

a hlavne nenakupujem impulzívne.

Mám len to, čo naozaj potrebujem.

Druhou výhodou je,
že sa zdravšie stravujem.

Keď idem na nákupy teraz, nemôžem
si kupovať spracované jedlo bez obalu,

takže teraz sa moja strava
skladá z čerstvého ovocia a zeleniny

alebo zelených vecí a orechov, ktoré si
vo veľkom kúpim do svojich nádob a tašiek.

A keď jete zdravšie, cítite sa lepšie.

V posledných pár rokoch som si všimla,
že sa moja hmotnosť stabilizovala,

mám viac energie, potrebujem menej spánku

a keď jete lepšie a cítite sa lepšie

a šetríte peniaze, ste šťastnejší.

Ale okrem tohto som šťastnejšia
preto, lebo po prvý raz v živote

žijem priamo v súlade s mojimi hodnotami.

A prečo je to dôležité? No... odpad.

Odpad je naozaj veľký problém.

Priemerný Američan

vyprodukuje približne 2 kilá
odpadu za deň.

Za rok je to asi toľko, akoby ste zobrali
8,5 vašich najlepších kamarátov

a odhodili ich do koša.

(smiech)

Fakt to nerobte, nie je to pekné.

(smiech)

Takže, ak vám záleží na vašich
kamarátoch a neodhadzujete ich

a myslíte si, že je možné

zredukovať množstvo odpadu,
ktoré produkujete,

mám pre vás tri jednoduché kroky.

Prvým krokom je pozrieť sa na váš
odpad a pochopiť, z čoho sa skladá.

Pretože problém s množstvom
odpadu nevyriešite,

kým nebudete vedieť, čo ním je.

Takže keď som robila toto cvičenie,

zistila som, že mám tri
hlavné zdroje odpadu.

Prvým bolo balenie jedál,

tak som sa naučila nakupovať bez obalu.

Druhým bolo balenie z výrobkov,

a tak som sa naučila vyrábať
svoje vlastné veci.

A tretím bol organický odpad z jedla,
a tak som sa naučila kompostovať.

A identifikovaním týchto troch
zdrojov odpadu a ich eliminovaním

som znížila množstvo
svojho odpadu o 90 %.

Druhým návrhom je robiť veci,
ktoré si nevyžadujú veľa námahy.

Robiť malé veci, jednorazové zmeny
vo vašom každodennom živote,

ktoré majú veľký
a dlhodobý pozitívny vplyv.

Napríklad používať trvanlivé tašky
namiesto igelitiek alebo papierových.

Alebo používať príbor z nehrdzavejúcej
ocele či sklené fľaše

namiesto kupovania
plastových fliaš na vodu.

V priebehu nejakého času zistíte,
že tieto malé zmeny sa kopia

a spolu vytvárajú veľkú zmenu.

Tretím mojím návrhom je „urob si sám“,

alebo naučiť sa, ako si
vyrábať svoje veci.

Teraz to úplne zbožňujem,
lebo ak idete to obchodu

a vyberáte si výrobky,
v podstate si musíte zvyknúť

a akceptovať ich, aké sú.

Ak sa vám nepáči ich vôňa, smola.

Ak sa vám nepáčia na dotyk, čo už.

Ak sa vám nepáči, ako sú zabalené,
nevyberiete si.

Ale odkedy si sama vyrábam moje veci

a nepáči sa mi, ako voňajú,
jednoducho zmením vôňu.

Ak nemám rada prísady v nich, zmením ich.

Ak sa mi nepáči balenie, je to môj výber.

A výrobou svojich predmetov
mám úplnú kontrolu

nad tým, čo prijímam do svojho tela.

Takto som začala žiť na vysokej.

A keď som doštudovala, mala som skutočnú
prácu v oblasti trvalej udržateľnosti,

čo som naozaj chcela robiť,
ako by ste si iste mysleli, však?

Vtedy som zároveň písala svoj blog
„Odpad je pre chudákov“

a všimla som si, že dostávam

stále tie isté otázky typu:

„Ahoj Lauren, veľmi sa mi páčia
produkty, ktoré vyrábaš,

a ja by som tiež chcela
naozaj prírodné produkty.

Ale kvôli životu, rodine,
priateľom, bla, bla, bla,

fakt nemám čas vyrábať ich sama.

Máš nejaké podobné výrobky,
ktoré by som si mohla kúpiť?

Ďakujem za pomoc.
So srdečným pozdravom, XYZ.“

Tak som šla do obchodov
a pozerala som sa na výrobky

a zistila som, že hoci existuje
dekoratívna kozmetika,

ktorá pripomínala to, čo som vyrábala ja,

rovnaký trend som si nevšimla
pri čistiacich prostriedkoch.

Keď som sa pozrela na prísady
v čistiacich prostriedkoch,

dokonca aj tie „prírodné“

obsahovali zložky,
ktoré boli naozaj škodlivé.

Karcinogénne zložky a také,
ktoré škodia endokrinným žľazám.

Viete, keď som sa na to pozrela bližšie,

zistila som, že od výrobcov
čistiacich prostriedkov

sa ani zákonne nepožaduje

zverejniť zložky ich výrobkov

na etiketách výrobkov,

takže keď si ideme kúpiť výrobok,

sme vystavení úplne napospas
nejakej firme

a dúfame, že myslia len na naše dobro.

Myslím si, že my ako spotrebitelia máme
právo na produkty, ktoré sú transparentné

a nie sú pre nás škodlivé,

a tak som začala premýšľať
o svojich vlastných výrobkoch,

ktoré vyrábam už roky.

Ktoré sú bezpečné, účinné
a majú zložky, ktoré používam

na čistenie zubov či výrobu
dresingu na šalát.

A pochopila som, že mám príležitosť,

a preto som dala výpoveď
a založila firmu.

Pretože si myslím, že my ľudia
máme právo na výrobky, ktoré

sú bezpečné pre naše domovy,
telo a životné prostredie.

Vkuse dostávam komentáre, že to
robím len preto, aby som sa zviditeľnila.

Ale ja takto žijem pre seba.

Nikdy by som nikomu nehovorila, ako má žiť

alebo koľko odpadu má produkovať.

Chcem len ponúknuť nástroje,

prostredníctvom svojho
blogu a môjho obchodu

pre ľudí, ktorí, ako ja,

chcú znížiť množstvo odpadu,
ktorý produkujú.

Žijem úplne bez odpadu,
pretože je to pre mňa

najlepší spôsob, ako žiť život

v súlade so všetkým, čomu verím.

A aký to má vôbec zmysel, že?

Som len jeden človek.
Čo môžem zmeniť?

Pointa je jednoduchá:

Chcem, aby si ma pamätali pre to, čo som
urobila, kým som bola na tejto planéte,

a nie pre odpad, ktorý som
po sebe zanechala.

Ďakujem.

(potlesk)