-
Takže, na výške som bol magister
v politológii,
-
čo znamená, že som musel napísať
veľa písomných prác.
-
No, keď normálny študent píše prácu,
pravdepodobne si ju rozloží
-
nejak takto.
-
Takže, chápete...
-
začnete možno pomalšie, ale
v prvom týždni stihnete urobiť dosť na to,
-
aby keď prídu neskôr ťažšie dni,
-
všetko je urobené
-
a veci zostanú civilné.
-
A ja by som to tak chcel urobiť,
to by bol plán.
-
Mal by som to, uh, všetko prichystané
-
ale potom
keď už prišiel čas písať prácu,
-
tak som urobil skôr niečo takéto.
-
A to sa stávalo pri
každej jednej práci.
-
No potom však prišla moja
90-stranová diplomová práca,
-
práca, na ktorej by ste mali pracovať
aspoň rok.
-
Môj bežný pracovný postup nepripadal do
úvahy, bol to príliš veľký projekt.
-
Takže som si veci rozplánoval
a rozhodol sa
-
že to bude musieť ísť nejak takto:
takto to pôjde v priebehu roka.
-
Začnem zľahka,
-
v priebehu polovice pridám
-
a na konci...
by som šiel na plný pohon.
-
Presne ako také malé schody:
-
Ako ťažké môže byť vyjsť po schodoch?
-
Žiadna dráma, no nie?
-
No potom sa stala najvtipnejšia vec:
-
Tie prvé dva mesiace-
prišli a odišli
-
ale tak nejak som nemohol
robiť žiadne veci.
-
Takže sme mali úžasný nový
prerobený plán.
-
A potom--
ale potom
-
prešli tie ďalšie mesiace,
a ja som akosi nič nenapísal.
-
A tak sme sa ocitli tu!
-
A potom sa dva mesiace zmenili na jeden,
z ktorého boli potom dva týždne
-
a jedného dňa som sa zobudil,
-
3 dni do odovzdania práce,
bez toho, aby som napísal čo i len slovo.
-
A tak som urobil jedinú vec,
čo som mohol.
-
Napísal som 90 strán za 72 hodín,
ťahajúc nie jednu, ale dve nočné,
-
(ľudia by nemali ťahať dve nočné)
-
bežal cez celý kampus
-
naklonil sa spomaleným pohybom
a odovzdal to v najposlednejšej chvíli.
-
Myslel som, že to je koniec všetkého.
-
No o týždeň neskôr som dostal telefonát
-
a volali zo školy.
-
A hovoria, "Je toto Tim Urban?"
A ja hovorím, "Áno."
-
A oni vravia, "Musíme sa porozprávať o
vašej diplomovej práci."
-
A ja vravím, "Okej."
-
A oni vravia, "Je to najlepšia práca, akú
sme kedy videli."
-
(smiech)
-
To sa nestalo.
-
Bola to veľmi, veľmi zlá diplomová práca.
-
Len som si chcel vychutnať ten moment
kedy ste si všetci mysleli:
-
Tento chlapík je úžasný!
-
Nie, nie, bolo to veľmi, veľmi zlé.
-
Každopádne dnes som spisovateľ,
bloger, chlap,
-
píšem blog "Čakať, ale prečo"
-
a pred pár rokmi som sa rozhodol
písať o prokrastinácii.
-
Moje správanie vždy miatlo
všetkých ne-prokrastinátorov okolo mňa
-
a chcel som tým ne-prokrastinátorom
v tomto svete vysvetliť:
-
čo sa deje
-
v hlavách prokrastinátorov a prečo
sme takí, akí sme.
-
Takže, mal som hypotézu
