V mysli profesionálneho prokrastinátora | Tim Urban

Tim Urban vie, že prokrastinácia nedáva zmysel, no aj tak sa nikdy nedokázal zbaviť zlozvyku čakať až do poslednej chvíle, aby niečo dokončil. Urban nás touto zábavnou a výstižnou prednáškou prevádza hýrením na Youtube, pascami na Wikipédii a záchvatmi pozerania sa z okna, pričom nás nabáda, aby sme sa lepšie zamysleli nad tým, čo v živote odkladáme, než nám dôjde čas.

TEDTalks je každodenný video podcast najlepších prednášok a vystúpení z konferencie TED, na ktorej poprední svetoví myslitelia a činitelia hovoria o svojich životoch počas 18 minút (alebo menej). Hľadajte prednášky o technológiách, zábave a dizajne, ale aj vede, biznise, globálnych problémoch, umení a oveľa viac.
Skryté titulky a preložené titulky v mnohých jazykoch nájdete na stránke http://www.ted.com/translate

Sledujte TED novinky na Twitteri: http://www.twitter.com/tednews
Dajte TEDu lajk na Facebooku: https://www.facebook.com/TED

Prihláste sa na odber nášho kanála: http://www.youtube.com/user/TEDtalksDirector

Keď som bol na vysokej,

študoval som politológiu,

takže som musel písať veľa esejí.

Keď bežní študenti píšu esej,

zväčša si prácu rozdelia nejako takto.

Takže...

(Smiech)

začnete trošku pomaly,

ale prvý týždeň toho napíšete toľko,

aby ste to počas ťažších dní
všetko bez problémov zvládli.

(Smiech)

Tiež som to tak chcel robiť.

Bol to môj plán.

Mal som všetko pripravené,

ale potom tá esej prišla

a ja som urobil toto.

(Smiech)

A takto to bolo s každou jednou esejou.

Ale potom prišla moja
90-stranová záverečná práca,

na ktorej som mal pracovať celý rok.

Vedel som, že tentoraz môj zvyčajný
pracovný postup nebude možný.

Bol to príliš veľký projekt.

Takže som si to naplánoval

a rozhodol som sa, že to musím
spraviť nejako takto.

Takto by ten rok vyzeral.

Začal by som zľahka

a potom by som uprostred roka
trochu pridal

a nakoniec by som na to poriadne dupol.

Sú to len malé schodíky,

vyjsť nimi nahor nemôže byť
také ťažké, nie?

Žiadny problém, však?

Ale potom sa stalo niečo vtipné.

Tie prvé mesiace?

Tie prišli a odišli

a ja som nedokázal spraviť nič.

Takže som mal nový, skvelý plán.

(Smiech)

A potom,

(Smiech)

potom ubehli aj tie mesiace uprostred

a ja som stále nemal napísané ani slovo,

a tak som bol tu.

A potom sa dva mesiace premenili na jeden

a ten na dva týždne.

A jedného dňa som sa zobudil

a zostávali mi už len tri dni.

Stále som nemal nič napísané,

a tak som urobil to jediné, čo sa dalo.

Napísal som 90 strán za 72 hodín,

celé dve noci som nespal,

čo by ľudia naozaj nemali robiť,

prebehol som cez celý kampus,

ako v spomalenom zábere som skočil šípku

a odovzdal som ju tesne
pred koncom termínu.

Myslel som, že bolo po všetkom.

Ale o týždeň som dostal telefonát

od niekoho zo školy.

Opýtal sa:
„Hovorím s pánom Timom Urbanom?“

Ja že : „Áno."

Hovori:
„Musíme sa porozprávať o vašej práci."

Ja som odpovedal: „Dobre."

A on mi hovorí:

„Je to tá najlepšia práca,
akú sme kedy čítali."

(Smiech)

(Potlesk)

Tak to sa nestalo.

(Smiech)

Bola to veľmi, veľmi zlá práca.

(Smiech)

Len som si chcel užiť ten moment,
kedy si všetci budete myslieť:

„Ten chlap je úžasný!“

(Smiech)

Nie, nie, bola naozaj veľmi zlá.

Každopádne, dnes je zo mňa
spisovateľ a bloger.

Píšem blog s názvom Wait but Why
(Počkať, ale prečo).

A pred pár rokmi som napísal
článok o prokrastinácii.

Moje správanie vždy miatlo
neprokrastinujúcich ľudí okolo mňa,

a tak som chcel všetkým
takýmto ľuďom vysvetliť,

čo sa deje v hlavách prokrastinátorov

a prečo sme takí, akí sme.

Mal som hypotézu, podľa ktorej
sú mozgy prokrastinátorov iné,

ako mozgy ostatných ľudí.

A aby som to otestoval, zašiel som
na magnetickú rezonanciu,

kde mi dovolili urobiť snímky
môjho mozgu,

a aj mozgu neprokrastinujúceho človeka,

aby som ich mohol porovnať

Dnes som sem tieto snímky priniesol

a chcem, aby ste sa poriadne pozreli,
či vidíte rozdiel.

Viem, že keď nie ste odborník,

je to trochu ťažké, ale skúste to, dobre?

Toto je mozog neprokrastinujúceho človeka.

(Smiech)

A toto,

toto je môj mozog.

(Smiech)

Je tam rozdiel.

Oba mozgy majú
Tvorcov racionálnych rozhodnutí,

ale mozog prokrastinátora

má aj Opicu okamžitého pôžitku.

Čo to pre prokrastinátora znamená?

Znamená to, že všetko funguje,
dokým sa nestane toto.

[Je čas pustiť sa do práce!]
[Nie!]

Tvorca racionálnych rozhodnutí
urobí racionálne rozhodnutie

spraviť niečo produktívne,

ale Opici sa tento nápad nepáči.

Takže preberie kormidlo a povie:

„Poďme si prečítať celú stránku
na Wikipédii

o škandále medzi Nancy Kerrigan
a Tonyou Harding,

lebo som si naň
práve zmyslela."

(Smiech)

Potom...

(Smiech)

potom sa pôjdeme pozrieť do chladničky,

či tam niečo za posledných
10 minút nepribudlo.

Potom pôjdeme na youtubový tobogan,

ktorý sa začína videami
Richarda Feynmena o magnetoch,

a končí sa oveľa, oveľa neskôr,
rozhovormi

s mamou Justina Biebera.

(Smiech)

„To všetko nám zaberie nejakú chvíľku,

takže sa nám do dnešného plánu
už nič iné nevmestí, prepáč."

(Povzdych)

Takže, čo sa to tu deje?

Opica okamžitého pôžitku nie je
niekto,

koho chcete mať za kormidlom.

Žije výhradne len v prítomnosti.

Nepamätá si minulosť,
nemá šajnu o budúcnosti

a zaujímajú ju len dve veci:

tie jednoduché a zábavné.

Vo svete zvierat to perfektne funguje.

Ak ste pes

a celý život strávite robením
ľahkých a zábavných vecí,

máte obrovský úspech!

(Smiech)

A pre Opicu

sú ľudia len ďalším živočíšnym druhom.

Musíme poriadne spať, jesť
a rozmnožovať sa,

čo v praveku zrejme stačilo.

Ale ak ste si náhodou nevšimli,
v praveku už nežijeme.

Žijeme vo vyspelej civilizácii
a tá Opica nevie, čo to je.

Preto máme v mozgu aj niekoho iného

a tým je Tvorca racionálnych rozhodnutí,

ktorý nám umožňuje robiť veci,
ktoré žiadne iné zviera nedokáže.

Môžeme si predstaviť budúcnosť.

Dokážeme vidieť širší kontext.

Vieme robiť dlhodobé plány.

A on to chce všetko zohľadniť.

A chce len, aby sme urobili to,
čo by sme v danom okamihu mali robiť.

Niekedy je v poriadku

robiť jednoduché a zábavné veci,

napríklad keď večeriate alebo idete spať,

alebo keď si užívate zaslúžený relax.

Preto sa to občas prekrýva.

Niekedy sa dohodnú.

Ale inokedy dáva oveľa väčší zmysel

robiť veci, ktoré sú ťažšie
a menej príjemné,

v záujme našej budúcnosti.

A vtedy narazíme na rozpor.

A pre prokrastinátora

ten rozpor zväčša skončí
určitým spôsobom,

ktorý ho na dlhý čas hodí do tejto
pomarančovej zóny,

kde je všetko ľahké a zábavné,
a ktorá je úplne mimo Racionálneho kruhu.

Nazývam ju „Temné ihrisko“.

(Smiech)

Temné ihrisko je miesto,

ktoré všetci, čo radi prokrastinujete,
veľmi dobre poznáte.

Je to miesto, kde sa dejú
voľnočasové aktivity

vtedy, kedy by sa diať nemali.

Všetka tá zábava v Temnom ihrisku

vlastne nie je zábavná,
lebo je úplne nezaslúžená

a vzduch naokolo je plný pocitu viny,
obáv, úzkosti, sebanenávisti,

všetkých tých skvelých pocitov
spojených s prokrastináciou.

A otázkou je, ako sa s Opicou za kormidlom

prokrastinátor dostane
do tejto modrej zóny,

ktorá je menej príjemným miestom,
ale dejú sa tu naozaj dôležité veci.

Pravdou je, že prokrastinátor
má anjela strážneho,

ktorý sa naňho zhora vždy pozerá
a dáva naňho pozor

počas jeho najtemnejších chvíľ.

Anjel menom Panikáriaci strašiak.

(Smiech)

Panikáriaci strašiak väčšinu času prespí,

ale prebudí sa vždy, keď
sa priblíži posledný termín

alebo nám hrozí verejné zosmiešnenie,

kariérna katastrofa
alebo iný hrozivý následok.

Najdôležitejšie je ale to,
že je jediný, koho sa Opica bojí.

V mojom živote sa stal veľmi podstatným
len nedávno,

pretože ma pred šiestimi mesiacmi
oslovili ľudia z TEDu

a pozvali ma, aby som spravil
TED Talk prednášku.

(Smiech)

Samozrejme, že som súhlasil.

Vždy som chcel mať príležitosť povedať,
že som v minulosti spravil TED Talk.

(Smiech)

Ale môj Tvorca racionálnych rozhodnutí

mal uprostred tohto nadšenia
na mysli niečo celkom iné.

Hovoril mi: „Sme si úplne istí tým,
s čím sme práve súhlasili?

Sme si vedomí toho, čo sa
v budúcnosti stane?

Musíme si ihneď teraz sadnúť
a pracovať na tom.“

A Opica povedala: „Úplne s tebou súhlasím,
ale poďme si otvoriť Google Earth

a priblížiť si juh Indie,
asi 60 metrov nad zemou,

a dve hodiny budeme skrolovať nahor,
kým sa nedostaneme až na sever,

aby sme lepšie spoznali Indiu."

(Smiech)

Takže to sme v ten deň aj robili.

(Smiech)

Keď sa šesť mesiacov zmenilo na štyri,
potom na dva a nakoniec jeden,

ľudia z TEDu sa rozhodli
zverejniť zoznam rečníkov.

A ja som otvoril webstránku
a videl som svoju tvár,

ako pozerá rovno na mňa.

A hádajte, kto sa zobudil?

(Smiech)

Takže Panikáriaci strašiak
začal šalieť

a o pár sekúnd bol už celý systém
v totálnom chaose.

(Smiech)

A Opica, ktorá sa, ako viete,
bojí Panikáriaceho strašiaka,

ihneď utiekla na strom!

A konečne,

konečne kormidlo prebral
Tvorca racionálnych rozhodnutí

a ja som mohol začať pracovať
na tejto prednáške.

Panikáriaci strašiak objasňuje

všetky druhy úplne šialeného
správania každého prokrastinátora,

napríklad to, ako je možné,
že niekto ako ja nie je dva týždne schopný

napísať úvodnú vetu

a potom zázračne nájde neuveriteľnú
pracovnú morálku

a zostane celú noc hore,
aby napísal osem strán.

A táto celá situácia,
spolu s tými tromi postavičkami,

je systém každého prokrastinátora.

Nie je veľmi pekný,
ale v konečnom dôsledku funguje.

O tejto téme som sa pred rokmi
rozhodol napísať článok na svojom blogu.

Keď som to urobil,
bol som užasnutý odozvou.

Prišlo mi doslova tisíce emailov

od rôznych ľudí z rôznych kútov sveta,

ktorí sa venovali rôznym veciam.

Ľudia ako zdravotné sestričky, bankári,
maliari, inžinieri

a naozaj veľa doktorandov.

(Smiech)

A všetci mi písali to isté:

„Tiež mám tento problém.“

Ale čo ma najviac prekvapilo, bol kontrast
medzi žartovným tónom môjho článku

a pochmúrnosťou tých emailov.

Tí ľudia mi so silným
pocitom frustrácie

písali o tom, čo všetko im
prokrastinácia spôsobila,

o tom, čo im tá Opica spôsobila.

Zamyslel som sa nad tým a pomyslel som si:

„Keď ten systém funguje,
prečo sa toto deje?

Prečo sú všetci títo ľudia tak nešťastní?"

Prišiel som na to, že existujú
dva druhy prokrastinácie.

Všetko, o čom som dnes rozprával,
a tie príklady, ktoré som použil,

majú konečný termín.

A keď existuje konečný termín,

následky prokrastinácie sú limitované
na krátke obdobie,

pretože sa do toho vždy
zamieša Panikáriaci strašiak.

Ale existuje aj druhý typ prokrastinácie,

ktorý sa deje v prípadoch, keď žiadny
konečný termín nemáme.

Ak chcete pracovať na voľnej nohe,

napríklad v umení, alebo nejako podnikať,

na začiatku nebudete mať žiadne termíny,

lebo sa najskôr do toho musíte pustiť
a začať ťažko pracovať,

aby sa všetko poriadne rozbehlo.

Existuje aj veľa dôležitých vecí
mimo kariéry,

ktoré nemajú žiadny konečný termín,

napríklad navštevovanie našej rodiny,
cvičenie a staranie sa o naše zdravie,

budovanie vzťahu

alebo uniknutie zo vzťahu,
ktorý už nefunguje.

Ak je Panikáriaci strašiak to jediné,
čo prokrastinátora donúti konať,

je to problém,

pretože v situáciách
bez konkrétneho termínu

sa Panikáriaci strašiak neobjaví.

Nemá dôvod na to, aby sa zobudil.

takže následky prokrastinácie
nie sú limitované,

ale predlžujú sa donekonečna.

A práve táto dlhodobá prokrastinácia

je oveľa menej viditeľná
a veľmi sa o nej nerozpráva,

na rozdiel od tej vtipnej a krátkodobej,
ktorá závisí od konečných termínov.

Ľudia ňou väčšinou trpia potichu
a v súkromí.

A dokáže byť zdrojom

veľkého množstva nešťastia a výčitiek.

Zrejme preto mi toľko ľudí písalo emaily,

a preto sú uväznení
v takých zlých situáciách.

Nejde o to, že sa práve
bifľujú na nejaký test,

ide o to, že dlhodobá prokrastinácia
spôsobila, že sa cítia ako diváci

svojich vlastných životov.

Nie sú frustrovaní, pretože
nedosiahli svoje sny,

ale preto, lebo ich nedokázali
ani len začať nasledovať.

Keď som čítal tie emaily, objavil
som niečo celkom prevratné.

Nemyslím si, že neprokrastinujúci
ľudia existujú.

Presne tak. Myslím si, že vy všetci
ste prokrastinátori.

Neznamená to, že ste na tom všetci
úplne zle,

ako niektorí z nás,

(Smiech)

a niektorí z vás možno majú
dobrý vzťah ku konečným termínom,

ale pamätajte si, že Opica vyberie
svoje najrafinovanejšie triky vtedy,

keď konečný termín neexistuje.

Teraz vám chcem ukázať jednu poslednú vec.

Volám to „Kalendár života".

Jeden štvorček predstavuje jeden týždeň
90-ročného života.

Nie je to veľa štvorčekov,

hlavne, keď sme ich
už niekoľko spotrebovali.

Takže si myslím, že by sme sa mali
na ten kalendár poriadne pozrieť.

Musíme sa zamyslieť nad tým,
čo presne odkladáme,

pretože každý jeden z nás
niečo v živote odkladá.

Musíme si dávať pozor
na Opicu okamžitého pôžitku.

To je úloha pre nás všetkých.

A pretože tých štvorčekov
až tak veľa nemáme,

mali by sme na tej úlohe začať
pracovať už dnes.

No, možno nie dnes, ale...

(Smiech)

Však viete.

Skoro.

Ďakujem.

(Potlesk)