100 riešení na zvrátenie globálneho otepľovania

Čo keby sme z atmosféry odstránili viac skleníkových plynov, ako sme do nej vypustili? Tento hypotetický scenár, známy ako „čerpanie“ (drawdown), je našou jedinou nádejou na odvrátenie klimatickej katastrofy, hovorí stratég Chad Frischmann. V tejto prednáške uvažuje o budúcnosti a predstavuje súčasné možnosti odvrátenia klimatických zmien: konvenčné taktiky ako používanie obnoviteľnej energie a lepšie obrábanie pôdy, ako aj o čosi menej známe prístupy, ako sú zmeny v produkcii potravín, lepšie plánovanie rodiny a vzdelávanie dievčat. Zistite viac o tom, ako by sme dokázali zvrátiť globálne otepľovanie a vytvoriť svet, kde nevládne ničenie, ale regenerácia.

Dobrý deň.

Rád by som vám predstavil termín,
o ktorom ste asi ešte nepočuli,

ale mali by ste ho poznať:

drawdown – čerpanie.

Drawdown je nový spôsob premýšľania
a konania vo veci globálneho otepľovania.

Je to cieľ do budúcnosti, ktorú chceme,

budúcnosti, v ktorej je možné
zvrátiť globálne otepľovanie.

Drawdown je ten okamih,

keď koncentrácie skleníkových plynov
v atmosfére začnú klesať,

a to každoročne.

Ešte jednoduchšie: je to bod,

keď budeme z atmosféry Zeme viac
skleníkových plynov čerpať než vypúšťať.

Viem, že všetci si robíme
starosti o klimatické zmeny,

ale klimatické zmeny nie sú problém.

Klimatické zmeny sú vyjadrením problému.

Je to spätná väzba systému planéty,
ktorá nám hovorí, čo sa deje.

Problém je globálne otepľovanie,

vyvolané zvyšovaním
koncentrácií skleníkových plynov,

zapríčinené ľudskou aktivitou.

Takže ako vyriešiť tento problém?

Ako začneme proces zvrátenia
globálneho otepľovania?

Jediný spôsob, o ktorom vieme,
je odčerpávať,

vyhnúť sa vypúšťaniu skleníkových plynov

a stiahnuť tie, ktoré tam už sú.

Viem.

Vzhľadom na momentálnu situáciu
to znie ako nemožné,

ale ľudstvo už vie, čo treba robiť.

Máme skutočné, fungujúce
technológie a postupy,

ktorými sa dá dosiahnuť čerpanie.

A už sa to deje.

Potrebujeme urýchliť ich zavádzanie

a zmeniť tón diskusie

zo strachu a zmätenia,
ktoré vedú len k apatii,

na tón porozumenia a možnosti,

a tak aj príležitosti.

Pracujem pre organizáciu
s názvom Project Drawdown.

A za posledné štyri roky

sme spoločne s tímom vedcov
a spisovateľov z celého sveta

zmapovali, zmerali a podrobne opísali

100 riešení na zvrátenie
globálneho otepľovania.

80 z nich už dnes existuje

a keď sa aplikujú spoločne,
už len tých 80 dokáže dosiahnuť čerpanie.

A tých 20 sú atrakcie budúcnosti,
riešenia v príprave,

a keď sa spustia,

urýchlia proces.

Sú to riešenia,

ktoré sú uskutočniteľné, merateľné
a finančne priechodné.

A robia jednu alebo viac vecí:

nahrádzajú energie z fosílnych palív
čistými, obnoviteľnými zdrojmi,

znižujú spotrebu prostredníctvom
efektívnosti technológií

a zmien správania

a biologicky sekvestrujú uhlík
do biomasy rastlín a pôdy

procesom, o ktorom sa učíme
na základnej škole,

mágiou fotosyntézy.

Práve kombináciou týchto troch mechanizmov

sa drawdown stáva uskutočniteľným.

Takže ako tento cieľ dosiahnuť?

Tu je krátka odpoveď.

Toto je zoznam 20 naj riešení
na zvrátenie globálneho otepľovania.

Budem hovoriť trochu detailne,

ale dajte tomu pár sekúnd
a prezrite si zoznam.

Viem, je tam všeličo;

od pobrežných veterných turbín
po vzdelávanie dievčat,

od stravy bohatej na rastliny
po strešnú solárnu technológiu.

Tak si to trochu priblížme.

Na pravej strane tabuľky
sú čísla v gigatonách,

teda miliardách ton.

Predstavujú celkové množstvo CO2

stiahnutého z atmosféry,

ak by sa riešenie aplikovalo globálne
počas 30 rokov.

Keď premýšľame o riešeniach pre klímu,

často premýšľame o produkcii elektriny.

Premýšľame o obnoviteľnej energii
ako o najdôležitejšom balíku riešení,

ktoré sú neuveriteľne dôležité.

Ale prvá vec, čo si treba všimnúť
na tomto zozname,

je, že len 5 z horných 20 riešení
sa týka elektriny.

Úprimne, prekvapilo nás,

že 8 riešení z prvých 20
sa týka systému potravín.

Vplyv jedla na klimatické zmeny
možno mnohých prekvapí,

ale tieto výsledky ukazujú,
že naše každodenné rozhodnutia

týkajúce sa jedla, ktoré vyrábame,
kupujeme a konzumujeme,

sú zrejme najdôležitejšie príspevky,

aké môže každý urobiť
pre zvrátenie globálneho otepľovania.

Dôležité je aj to, ako narábame s pôdou.

Ochrana lesov a mokradí

zabezpečuje, rozširuje a vytvára
nové zachytávače uhlíka,

ktoré priamo odčerpávajú uhlík.

Takto sa môžu znižovať jeho množstvá.

A keď vezmeme manažment
potravín a krajiny spoločne,

12 z top 20 riešení sa týkajú toho,
ako a prečo využívame pôdu.

Toto zásadne mení tradičné
myslenie o riešeniach pre klímu.

Ale poďme na vrchol zoznamu,

pretože si myslím,
že vás možno i ten prekvapí.

Riešenie s jednoznačne najväčším dosahom

by podľa tejto analýzy
bol manažment chladenia,

teda správne nakladanie
s fluorovanými uhľovodíkmi (HFC),

ktoré sa používajú v chladničkách
a klimatizáciách na chladenie vzduchu.

Vďaka Montrealskému protokolu sa podarilo

obmedziť výrobu
chlórofluorouhľovodíkov (CFC, freónov),

kvôli ich vplyvu na ozónovú vrstvu.

Lenže CFC nahradili HFC,

ktoré sú stovky- až tisíckykrát
silnejšími skleníkovými plynmi

než oxid uhličitý.

A to zníženie o 90 gigaton
je umiernený odhad.

Ak by sme mali spočítať
vplyv dohody z Kigali z roku 2016,

ktorá požaduje postupné nahradenie
fluorovaných uhľovodíkov

prírodnými chladivami, ktoré už existujú,

toto číslo by sa dalo zvýšiť na 120,
až na takmer 200 gigaton

skleníkových plynov, ktorým sme zamedzili.

Možno ste prekvapení rovnako
ako sme boli my.

A kým prejdem k podrobnostiam
konkrétnych riešení,

možno sa pýtate,
ako sme prišli na tieto výpočty.

Tak teda; najprv sme
zozbierali množstvo dát

a použili štatistickú analýzu
na vytvorenie rozpätí,

ktoré nám umožňujú
vybrať primerané hodnoty

pre každý vstup použitý v modeloch.

Zvolili sme konzervatívny prístup,
a ten je základom celého projektu.

Všetky dáta sú zadané v modeli,

sú ambiciózne, ale vierohodne
premietnuté do budúcnosti

a porovnané s tým, čo budeme
musieť aj tak urobiť.

Napríklad zníženie o 84 gigaton
vďaka veterným turbínam na pobreží,

výsledky z elektriny
generovanej z veterných fariem,

ktorá by sa inak musela vyrábať
z uhlia alebo v továrňach na plyn.

Počítame všetky náklady
na stavbu a prevádzku tovární

a aj všetky vypúšťané emisie.

Rovnaký proces sa používa
pri porovnaní recyklácie so skládkovaním,

regeneratívneho poľnohospodárstva
s priemyselným,

ochrany lesov s ich vytínaním.

Výsledky sa potom integrujú
do systémov a naprieč nimi,

aby sa predišlo duplicite,

a spočítajú sa, aby sme zistili,
či vôbec dochádza k drawdown.

Dobre, poďme na pár konkrétnych riešení.

Strešné solárne panely sú na 10. mieste.

Pokiaľ si predstavujeme strešné panely,

často vidíme sklad v Miami
pokrytý solárnymi panelmi.

Ale tieto riešenia sú vhodné
do mestského aj vidieckeho prostredia

v krajinách s vysokými aj nízkymi príjmami

a majú na seba nadväzujúce výhody.

Toto je rodina na slamovom ostrove
na jazere Titicaca,

ktorá práve prijíma prvý solárny panel.

Predtým sa na varenie
a osvetlenie používal petrolej,

petrolej na slamovom ostrove.

Takže inštaláciou solárnych článkov
rodina nielen prispieva k zníženiu emisií,

ale zaisťuje aj bezpečnosť pre svoj domov.

Svoj príbeh rozprávajú aj tropické lesy.

Ochrana dnes zničenej pôdy v trópoch

a umožnenie prirodzenej regenerácie

je riešením číslo 5 na zvrátenie
globálneho otepľovania.

O stromoch môžeme uvažovať
ako o obrovských tyčiach z uhlíka.

Toto je každoročné
čerpanie uhlíka v akcii,

keďže uhlík sa z atmosféry
odstraňuje pomocou fotosyntézy,

kde sa CO2 mení na rastlinnú biomasu
a organický uhlík v pôde.

A musíme prehodnotiť produkciu potravín,

aby umožňovala väčšiu regeneráciu.

Je mnoho spôsobov, ako na to,
a my sme skúmali viac než 13 z nich,

ale nie sú to nové spôsoby
produkcie potravín.

Vykonávali sa celé storočia,
celé generácie.

Ale čoraz častejšie ich vytláča
moderné poľnohospodárstvo,

ktoré podporuje orbu a monokultúry,

používanie umelých hnojív
a pesticídov, ktoré poškodzujú pôdu

a menia ju na čistý vysielač
skleníkových plynov.

Naproti tomu
regeneratívne poľnohospodárstvo

obnovuje kvalitu a produktivitu pôdy,

zvyšuje výnos,

lepšie zadržiava vlahu,

prospieva malým aj veľkým
poľnohospodárskym podnikom

a privádza uhlík znovu do zeme.

To je situácia
prospešná pre všetky strany (win-win).

(smiech)

A nejde iba o to,
ako produkujeme potraviny,

ale aj o to, že čo jeme,

má veľký vplyv na globálne otepľovanie.

Strava bohatá na rastliny nie je
vegánska či vegetariánska,

hoci tlieskam tým,
čo zvolili jednu z tých dvoch.

Je to zdravá strava
pokiaľ ide výšku spotreby,

najmä spotreby mäsa.

V bohatších častiach sveta sa prejedáme.

Naopak, v krajinách s nízkym príjmom

je nedostatočný príjem
kalórií a bielkovín.

To vyžaduje vytvorenie rovnováhy,

a práve cez túto rovnováhu

sa strava bohatá na rastliny
stane riešením č. 4

pri zvrátení globálneho otepľovania.

Okrem toho asi tretina všetkých
vyrobených potravín sa nezje,

pričom vyhodené jedlo vylučuje šokujúcich
8 % celosvetových skleníkových plynov.

Musíme sa pozrieť,
kde v potravinovom reťazci

dochádza k týmto stratám a plytvaniu.

V krajinách s nízkym príjmom,
keď potraviny opustia farmu,

väčšina sa pokazí na začiatku
dodávateľského reťazca,

kvôli problémom
s infraštruktúrou a skladovaním.

V krajinách s nízkymi príjmami
neplytvajú spotrebitelia,

ktorí sa horko-ťažko uživia.

Naproti tomu v rozvinutých krajinách,
keď potraviny opustia farmu,

väčšina sa kazí na konci
dodávateľského reťazca,

v obchodoch a u spotrebiteľov,

pričom skončí na skládke,

kde vylučuje metán

počas svojho rozkladu.

To je problém spotrebiteľského výberu,

nie je to technologická otázka.

Zabrániť mrhaniu potravín od začiatku

je riešením číslo 3.

Ale najzaujímavejšie je,

že ak sa pozrieme
na potravinový systém ako celok

a zavedieme všetky výrobné riešenia,

ako je regeneratívne poľnohospodárstvo,

osvojíme si stravu bohatú na rastliny,

znížime plytvanie potravinami,

náš výskum ukazuje, že by sme na dnes
obrábanej pôde vyrobili dosť potravín

na poskytnutie zdravej, na živiny bohatej
stravy pre rastúcu populáciu sveta

od dnes do roku 2050 a ďalej.

To znamená, že nepotrebujeme
kácať lesy pre výrobu potravín.

Riešenia globálneho otepľovania
a potravinovej neistoty sú tie isté.

Teraz k riešeniu,
o ktorom sa nehovorí dostatočne:

plánovanie rodiny.

Poskytnutím mužom a ženám právo zvoliť si,

kedy, ako a či vôbec si založiť rodinu,

prostredníctvom reprodukčných
kliník a vzdelávania,

prístup k antikoncepcii

a sloboda bez prenasledovania

môžu znížiť odhadovanú
svetovú populáciu do roku 2050.

Zredukovaná populácia znamená
menšiu spotrebu

elektriny, jedla, cestovania, stavieb
a všetkých ďalších zdrojov.

Všetka energia a emisie

použité na produkciu zvýšeného dopytu

sú znížené poskytnutím
základného ľudského práva

zvoliť si, kedy, ako
a či vôbec si založiť rodinu.

Ale k plánovaniu rodiny nemôže
dôjsť bez rovnakej kvality vzdelania,

ktoré sa dnes upiera dievčatám.

Tu sme si trochu čosi dovolili;

totiž vplyv univerzálneho vzdelávania

a zdroje pre plánovanie rodiny

sú tak nerozlučne prepojené,

no my sme sa ich rozhodli oddeliť.

Ale dokopy, vzdelávanie dievčat
a plánovanie rodiny

sú pri zvrátení globálneho otepľovania
riešením číslo 1,

ktoré by znížilo skleníkové plyny
o približne 120 miliárd ton.

Takže, je čerpanie možné?

Odpoveď je: áno, je možné,

ale potrebujeme všetkých 80 riešení.

Nie sú žiadne jednoduché riešenia
ani podskupiny riešení,

ktoré nás dostanú do cieľa.

Riešenia na vrchole rebríčka
by nás dostali ďaleko,

ale niečo ako malé riešenie neexistuje.

Potrebujeme všetkých 80.

Ale toto je skvelé:

Tieto riešenia by sme chceli uskutočniť,

aj keby globálne otepľovanie
nebolo problém,

pretože prinášajú výrazné výhody
pre dobro ľudí aj planéty.

Obnoviteľná elektrina povedie k čistému,
bohatému prístupu k energii pre všetkých.

Strava bohatá na rastliny,
zníženie plytvania jedlom,

vedú k zdravej globálnej populácii
s dostatkom jedla a výživy.

Plánovanie rodiny a vzdelávanie dievčat?

To je o ľudských právach,

o rovnoprávnosti pohlaví.

Ide o zlepšenie ekonomiky
a slobodnú voľbu.

O spravodlivosť.

Regeneratívne poľnohospodárstvo, riadené
pastviny, agrolesníctvo, lesná pastva,

to všetko obnovuje zdravie pôdy,
prospieva farmárom

a vracia uhlík späť do zeme.

Ochranou našich ekosystémov
tiež chránime biodiverzitu

a strážime zdravie planéty

a kyslík, čo dýchame.

Hmatateľné výhody
pre všetky druhy sú nevyčísliteľné.

Posledná vec, lebo viem,
že na to myslíte asi všetci:

koľko to bude stáť.

Odhadujeme, že implementácia
všetkých 80 riešení

by stála okolo 29 biliónov počas 30 rokov.

To je asi bilión dolárov ročne.

Viem, že to znie ako veľa,

ale musíme si pripomenúť,
že globálne HDP je vyše 80 biliónov ročne

a odhadované úspory
po zavedení týchto riešení

sú 74 biliónov dolárov,
teda viac ako dvojnásobok nákladov.

To sú čisté úspory
v hodnote 44 biliónov dolárov.

Takže čerpanie je možné.

Môžeme ho uskutočniť, ak chceme.

Nebude to stáť tak veľa
a návratnosť tejto investície je obrovská.

A tu je vítané prekvapenie.

Keď zavedieme tieto riešenia,

zmeníme spôsob, akým podnikáme

od systému vykorisťovateľského a ťažobného

na nový systém s regeneračnou povahou.

Musíme prehodnotiť svoje globálne ciele,

prejsť až za hranice udržateľnosti

k regenerácii,

a pritom zvrátiť globálne otepľovanie.

Ďakujem.

(potlesk)