USA potrebuje platenú rodičovskú dovolenku – pre lepšiu budúcnosť

Potrebujeme, aby ženy pracovali, a potrebujeme, aby pracujúce ženy mali deti. Tak prečo je Amerika jednou z mála krajín na svete, ktoré neposkytujú platenú materskú dovolenku pracujúcim matkám? V tejto ostrej prednáške Jessica Shortall objasňuje, že realita práce počas materstva v Amerike je ukrytá a strašná: milióny žien ročne sú nútené nastúpiť do práce už pár týždňov po pôrode. Myšlienka, ktorú chce šíriť: prišiel čas uvedomiť si ekonomickú, fyzickú a psychologickú daň za náš postoj k pracujúcim matkám a ich deťom a zabezpečiť našu ekonomickú budúcnosť prostredníctvom platenej dovolenky pre všetkých pracujúcich rodičov.

Ako vyzerá pracujúca matka?

Ak sa spýtate internetu, odpovie vám toto.

Nevadí, že toto
v skutočnosti vyprodukujete,

ak sa snažíte pracovať na počítači
s dieťaťom na kolenách.

(smiech)

Ale nie, toto je pracujúca matka.

Môžete si na týchto fotkách
všimnúť isté podobnosti.

Tou podobnosťou je úžasné
prirodzené svetlo

ktoré, ako všetci vieme,

je charakteristickým znakom každého
amerického pracoviska.

Takýchto obrázkov existujú tisíce.

Len napíšte „pracujúca matka“
do akéhokoľvek Google vyhľadávača,

alebo stránky s fotografiami.

Sú všade po internete,

zaplavujú blogy a noviny

a ja som sa na nich stala trochu závislá,
a tiež na lžiach, ktoré nám hovoria

a na upokojení, ktoré nám poskytujú,

že keď sa v Amerike hovorí
o práci v materstve,

všetko je v poriadku.

Ale nie je to v poriadku.

Ako krajina posielame každý rok
milióny žien späť do práce

neuveriteľne, priam príšerne skoro potom,

ako porodili.

Je to morálny problém,

ale dnes vám poviem aj o tom, prečo
je to ekonomický problém.

Bola som tak otrávená a posadnutá
nereálnosťou týchto obrázkov,

ktoré ani zďaleka nevyzerajú
ako môj život,

že som sa rozhodla vytvoriť sériu fotiek,
ktorá ich paroduje,

a dúfala som,
že svet tieto fotky začne používať,

ukazujúc trápnu realitu toho,
keď sa vraciate do práce

zatiaľ čo zdroj potravy vášho dieťaťa je
pripevnený k vášmu telu.

Ukážem vám dve z nich.

(smiech)

Nič nehovorí lepšie „Povýšte to dievča“ ,
ako mlieko presakujúce

cez vaše šaty počas prezentácie.

Asi ste si všimli,
že na tejto fotke nie je dieťa,

pretože tak to nefunguje,

aspoň nie pre väčšinu pracujúcich matiek.

Vedeli ste, a toto pokazí váš deň,

že vždy keď spláchnete toaletu,
jej obsah sa vyparuje do vzduchu

a nesie sa vzduchom ešte niekoľko hodín?

Napriek tomu, pre mnoho
pracujúcich mamičiek

je toaleta jediné miesto, kde počas
dňa môžu pripraviť jedlo

pre svoje novonarodené deti.

Vypúšťam tieto veci
a mnoho ďalších do sveta.

Chcela som, aby to ľudia pochopili.

Nevedela som, že zároveň
som otvorila dvere,

pretože teraz mi píšu neznámi ľudia

zo všetkých oblastí života

len aby mi povedali, aké to je
ísť späť do práce

len pár dní či týždňov po pôrode.

Dnes sa s vami podelím
o 10 takýchto príbehov.

Sú úplne reálne,
niektoré až príliš drsné

a ani jeden z nich nevyzerá takto.

Tu je prvý príbeh.

„Bola som členkou armády
vo federálnom väzení.

Vrátila som sa do práce po 8 týždňoch od
cisárskeho rezu, čo bolo povolené maximum.

Môj spolupracovník bol naštvaný,
že som bola na „dovolenke“,

a tak mi úmyselne otvoril dvere,
keď som si práve odsávala mlieko

a stál vo dverách s väzňami na chodbe.“

Väčšina príbehov, ktoré mi tieto
úplne neznáme ženy posielajú,

nie sú o kojení.

Jedna žena mi napísala:

„Porodila som dvojičky a vrátila som sa
späť do práce po 7 neplatených týždňoch.

Citovo som bola troska.

Fyzicky, mala som vážne krvácanie
a trhanie počas pôrodu,

takže som sa mohla ledva postaviť,
sadnúť si alebo chodiť.

Môj zamestnávateľ mi povedal,
že nemôžem použiť dovolenku,

pretože je rozpočtová sezóna.“

Pomaly som začala veriť, že sa
na takéto situácie nemôžeme pozerať,

pretože by sme boli zdesení

a ak budeme zdesení,
tak pre to musíme niečo spraviť.

A tak sme sa rozhodli pozerať
a veriť tomuto obrázku.

Neviem presne, čo sa deje
na tomto obrázku,

pretože mi pripadá divný
a vzbudzujúci hrôzu.

(smiech)

Čo to tam robí?

Ale viem, čo nám to hovorí.

Hovorí nám, že všetko je fajn.

Táto pracujúca matka, vlastne všetky
matky a ich deti sa majú fajn.

Nie je čo riešiť.

Vlastne, ženy si toto vybrali,

takže to ani nie je náš problém.

Rada by som toto rozhodnutie
rozdelila na dve časti.

Prvé rozhodnutie hovorí, že ženy
si vybrali pracovať.

Takže, to nie je pravda.

V Amerike dnes ženy zaberajú
47 % celkovej pracovnej sily

a v 40 % amerických domácností

je žena jediným alebo hlavným
živiteľom rodiny.

Naša platená práca je obrovskou
súčasťou motora našej ekonomiky

a je nevyhnutná pre pohon
motora našich rodín.

Na národnej úrovni,
naša práca nie je dobrovoľná.

Rozhodnutie číslo dva hovorí,
že ženy sa rozhodujú mať deti,

takže ony samy by mali niesť
následky tohto rozhodnutia.

Viete, to je jedna z tých vecí,

ktoré keď len tak započujete,
môže dávať zmysel.

Ja som ťa nenútila mať dieťa.

A určite som nebola pri tom,
keď sa to stalo.

Ale taký názor ignoruje základnú pravdu,

ktorou je, že naše rozmnožovanie
nie je na úrovni národa vecou voľby.

Tieto ženy, mnohé z nich pracujúce,
majú deti,

ktoré sa raz stanú našou pracovnou silou,
budú chrániť naše pobrežie

a vytvoria náš daňový základ.

Naše rozmnožovanie
nie je na úrovni národa vecou voľby.

Neexistujú možnosti.

Potrebujeme, aby ženy pracovali.
Potrebujeme, aby pracujúce ženy mali deti.

Takže by sme mali zabezpečiť,
aby ich vykonávanie súčasne

bolo možné, však?

Ok, je čas na kvíz:

Aké percento pracujúcich matiek,
podľa vás,

nemá nárok na platenú materskú dovolenku?

88 %.

88 % pracujúcich matiek nedostane
preplatenú ani jednu minútu potom,

ako porodia dieťa.

Takže teraz asi myslíte na
neplatenú dovolenku.

V Amerike existuje.
Volá sa to FMLA. A nefunguje.

Kvôli tomu ako je štruktúrovaná,
a množstvu výnimiek,

polovica nových matiek na ňu nemá nárok.

Asi takto nejak to vyzerá.

„Adoptovali sme si syna.

Keď mi zavolali, v deň jeho narodenia,
musela som odísť z práce.

Nebola som tam dosť dlho na to,
aby som sa kvalifikovala na FMLA,

takže som nemala nárok
na neplatenú dovolenku.

Keď som si zobrala pár dní voľna,
na spoznanie svojho syna,

stratila som prácu.“

Tieto fotografie zakrývajú
aj ďalšiu realitu.

Z tých žien, ktoré majú nárok
na neplatenú dovolenku,

väčšina si aj tak nemôže dovoliť
zobrať si z nej veľa dní.

Sestrička mi povedala:„Nebola som uznaná
na krátkodobú práce neschopnosť, “

pretože moje tehotenstvo bolo
považované za vopred naplánovaný stav.

Minuli sme všetky naše daňové
preplatky a polovicu úspor

počas šiestich neplatených týždňov.

Dlhšie sme to už nezvládli.

Fyzicky to bolo náročné,
ale psychicky ešte horšie.

Mesiace som trpela, pretože
som bola preč od môjho syna.“

Takže rozhodnutie ísť späť
do práce tak skoro

je racionálne ekonomické rozhodnutie
poháňané rodinnou finančnou situáciou,

ale často je to fyzicky neznesiteľné,

pretože priniesť na svet
človeka je náročná práca.

Čašníčka mi povedala:

„Po prvom pôrode som bola
späť v práci po piatich týždňoch.

Po druhom pôrode som podstúpila
náročnú operáciu,

tak som s prácou počkala šesť týždňov.

Mala som trhliny tretieho stupňa.“

23 % nových pracujúcich matiek v Amerike

je naspäť v práci do dvoch
týždňov od pôrodu.

„Pracovala som ako barmanka a kuchárka,
priemerne 75 hodín týždenne, tehotná.

Musela som sa vrátiť do práce skôr,
ako malo moje dieťa mesiac,

a pracovať 60 hodín týždenne.

Jedna z mojich kolegýň si mohla dovoliť
iba 10 dní doma s jej bábätkom.“

Samozrejme, toto nie je iba situácia
s ekonomickými a fyzickými následkami.

Narodenie dieťaťa je, a vždy bolo,
obrovským emocionálnym zážitkom.

Učiteľka mi povedala:

„Vrátila som sa do práce 8 týždňov
po narodení môjho syna.

Už teraz trpím úzkosťou,

ale záchvaty paniky, ktoré som mala pred
návratom do práce, boli neznesiteľné.“

Čisto štatisticky,

čím kratšie žena ostane po pôrode doma,

tým je vyššia pravdepodobnosť, že bude
trpieť popôrodnými poruchami nálady

akými sú depresia alebo úzkosť,

a popri ďalších možných
dôsledkoch týchto porúch,

samovražda je druhou
najrozšírenejšou príčinou smrti

u žien počas prvého roka od pôrodu.

A vypočujte si aj ďalší príbeh –

Nikdy som túto ženu nestretla,
ale ťažko sa cez to dokážem preniesť.

„Cítim obrovský smútok a zlosť,
že som stratila dôležitý,

nenahraditeľný a výchovný
čas s mojim synom.

Po pôrode som sa cítila
absolútne dolámaná.

Počas dlhých mesiacov si nepamätám
nič iné, ako krik. Vraj kolika.

Vo vnútri som sa topila.

Každý deň som sa pýtala samej seba,
ako dlho to ešte vydržím.

Dovolili mi priniesť moje dieťa do práce.

Zatvorila som sa v kancelárii
a zatiaľ čo som ho kolísala a tíšila,

prosila som ho, aby prestal kričať,
aby som sa nedostala do problémov.

Schovávala som sa za dverami
kancelárie každý deň

a plakala som, zatiaľ čo on kričal.

Plakala som na toalete, zatiaľ čo som
umývala odsávačku na mlieko.

Každý deň som plakala cestou
do práce aj cestou domov.

Sľúbila som šéfovi, že prácu,
ktorú nestihnem cez deň,

dorobím v noci z domu.

Myslela som si, že so mnou niečo nie je
v poriadku, lebo to nezvládam.“

Takže toto sú matky.

A čo deti?

Zaujímame sa ako krajina
o tie milióny detí,

ktoré sa rodia pracujúcim matkám?

Podľa mňa nie,

až pokiaľ nedosiahnu vek na prácu,
platenie daní a službu v armáde.

Hovoríme im, že sa uvidíme o 18 rokov,

ale dostať sa tam je už na nich.

Jeden z dôvodov, prečo to viem je,
že deti matiek,

ktoré s nimi ostali doma aspoň 12 týždňov

majú za prvý rok života väčšiu šancu
dostať potrebné očkovania a prehliadky,

čiže tieto deti sú viac chránené pred
smrteľnými chorobami a inými poruchami.

Ale tieto veci sú schované
za obrázkami, ako je tento.

Amerika má odkaz pre nové pracujúce
matky a ich deti.

Akýkoľvek čas si uchmatneš,
buď zaň vďačná,

a si na ťarchu

celej ekonomike a tvojim zamestnávateľom.

V mnohých príbehoch, ktoré počúvam,
sa opakuje rozprávanie o vďake.

Jedna žena mi povedala:

„Išla som do práce 8 týždňov
po cisárskom reze,

pretože môj manžel práve nemal prácu.

Moja dcéra v mojej neprítomnosti
nedokázala prosperovať.

Nechcela piť z fľaše.

Začala chudnúť.

Našťastie môj šéf mal veľké pochopenie.

Dovolil mojej matke priniesť moje dieťa,

ktoré bolo napojené na kyslík a monitor,

za mnou do práce štyrikrát za zmenu,
aby som ju mohla nakŕmiť.“

Je iba malý počet krajín na svete,

ktoré nezabezpečujú platenú materskú
dovolenku čerstvým matkám.

Uhádnete, ktoré to sú?

Prvých osem z nich majú dokopy
populáciu 8 miliónov ľudí.

Sú to Papua-Nová Guinea, Surinam
a malé ostrovné národy

ako Mikronézia, Marshallove ostrovy,
Nauru, Niue, Palau a Tonga.

Číslo deväť sú Spojené štáty americké

s 320 miliónmi obyvateľov.

Tak, to je všetko.

To je koniec zoznamu.

Každá iná ekonomika na svete

prišla na spôsob, ako zabezpečiť
platenú materskú dovolenku pre ľudí,

ktorí pracujú pre budúcnosť danej krajiny.

Ale my hovoríme:
„My by sme to nemohli spraviť.“

Hovoríme, že tento problém vyrieši trh,

a potom oslavujeme, keď firmy ponúknu
dlhšiu platenú dovolenku ženám,

ktoré sú jednými z najvzdelanejších
a najlepšie platených.

Pamätáte si tých 88 %?

Ženy zo strednej a nižšej vrstvy
na toto nebudú mať nárok.

Vieme, že si to žiada
ekonomickú, finančnú, fyzickú

a citovú daň.

Rozhodli sme sa – rozhodli,
to nie je náhoda,

že celú túto daň presunieme priamo
na pracujúce matky a ich deti.

Vieme, že cena je vyššia pre ženy
s nižšími prijímami,

a preto nepriamo
pre ženy inej farby pleti.

Ale napriek tomu ich presúvame.

Toto všetko je na hanbu Ameriky.

Ale je to aj riziko pre Ameriku.

Pretože, čo by sa stalo,

ak by sa všetky tieto takzvané
rozhodnutia mať deti

zmenili na rozhodnutie nemať deti.

Jedna žena mi povedala:

„Materstvo je náročné.
Nemalo by byť traumatické.

Keď sa rozprávame o rozšírení rodiny,

zameriavame sa na to, koľko času budem
mať na seba a na dieťa.

Ak by to s druhým dieťaťom malo
byť rovnako ako s tým prvým,

asi by sme ostali pri jednom.“

Pôrodnosť, akú potrebujeme na udržanie
stabilnej populácie v Amerike

je 2,1 dieťaťa na ženu.

Dnes sme v Amerike na čísle 1,86.

Potrebujeme, aby ženy mali deti

a pritom ich aktívne stimulujeme,
aby to nerobili.

Čo by sa stalo pracovnej sile,
inovácii, HDP,

ak by sa pracujúce matky
jedna za druhou rozhodli,

že to nedokážu zvládnuť viac ako raz?

Dnes tu som len s jednou myšlienkou,
ktorú treba šíriť,

a už asi viete, čo to bude.

Už prešla dlhá doba na to, aby jedna
z najmocnejších krajín na Zemi

garantovala platenú materskú dovolenku

ľuďom, ktorí pracujú
pre budúcnosť krajiny,

a deťom, ktoré znamenajú budúcnosť.

Narodenie dieťaťa je pre verejné dobro.

Táto dovolenka by mala byť
spolufinancovaná štátom.

Nemali by existovať výnimky
pre malé firmy,

dĺžku zamestnania alebo podnikateľov.

Malo by byť možné podeliť
si ju medzi partnermi.

Dnes som hovorila veľa o matkách,

ale na oboch rodičoch záleží rovnako.

Ani jedna ďalšia žena by
nemala ísť späť do práce,

kým stále kríva a krváca.

Ani jedna ďalšia rodina by nemala
vyprázdniť ich sporiaci účet,

aby si kúpila pár dní na oddych,
zotavenie a čas s dieťaťom.

Ani jedno ďalšie dieťa

by nemalo ísť priamo z inkubátora
k opatrovateľom,

pretože jeho rodičia minuli všetok
svoj skromný čas

sedením na novorodeneckom oddelení.

Ani jednej ďalšej rodine by
sa nemalo tvrdiť, že spojenie

ich práce, ich potrebnej práce
a potrebného rodičovstva,

je iba ich problém.

Skrytým problémom je, že keď sa toto
deje novej rodine, je to vyčerpávajúce,

a rodina s novým dieťaťom je viac
finančne zraniteľná

ako kedykoľvek predtým,

a preto si čerstvé matky nemôžu dovoliť
postaviť sa za svoje práva.

Ale my všetci máme hlas.

Ja som skončila, definitívne skončila
s rodením detí

a vy možno ešte dieťa nemáte,

vy možno už áno,

vy možno ani nechcete.

Nemalo by na tom záležať.

Musíme tento problém prestať
definovať ako problém matiek,

alebo dokonca problém žien.

Je to problém Ameriky.

Musíme prestať veriť lži, ktorú nám
tieto obrázky podsúvajú.

Nesmieme sa nimi nechať utešiť.

Musíme sa zamyslieť, prečo nám
hovoria, že to nemôže fungovať,

keď vidíme, že to funguje všade na svete.

Musíme si uvedomiť,
že táto americká realita

je na našu hanbu a naše nebezpečenstvo.

Pretože takto,

takto

a takto pracujúca matka nevyzerá.

(potlesk)