Carl Safina: Nepozorovaní vinníci a obete ropnej havárie

Ropná havária v Mexickom zálive je nad naše chápanie, ale vieme toľko: je to zlé. Carl Safina odkrýva fakty v tomto žlč zdvíhacom prieskume argumentujúc, že následky budú siahať ďaleko za oblasť zálivu a mnohé tzv. riešenia problému v skutočnosti situáciu zhoršujú.

Toto je oceán taký, aký som poznal.

A zistil som, že

vzhľadom k tomu, že som v Zálive už párkrát bol,

som svojim spôsobom poznamenaný,

pretože kedykoľvek sa teraz pozriem na oceán,

nech už som kdekoľvek,

aj tam, kde viem,

že sa žiadna ropa nedostala,

mám pocit, že vidím olejové škvrny.

A zisťujem, že ma to

prenasleduje.

Ale dnes by som rád rozprával

o mnohých veciach, ktoré sa pokúsim

dať do súvislostí,

nielen o úniku ropy,

ale i o dopadoch, a tiež o tom, prečo k tomu došlo.

Najprv niečo o mne.

Som jednoducho človek, ktorý od detstva

chodí rád na ryby.

A kvôli tomu

som nakoniec začal študovať morské vtáctvo

a tým sa snažil zostať v prímorskej oblasti, ktorú som toľko miloval.

Teraz píšem hlavne knihy o tom,

ako sa oceán mení.

A oceán sa mení veľmi rýchlo.

Tento graf sme už videli predtým.

Skutočne žijeme na tvrdej guľôčke,

ktorá je tak trochu

mokrá.

Ako keby ste namočili guľôčku do vody.

A tak isto to je s atmosférou.

Keby ste vzali všetku atmosféru

a zrolovali ju do tvaru lopty,

dostali by ste malú guľu vzduchu, ktorá je znázornená tu napravo.

Žijeme teda

na najkrehkejšej malej mydlovej bubline, akú si môžete predstaviť,

skutočne posvätnej mydlovej bubline,

ktorú je však možné veľmi, veľmi ľahko ovplyvniť.

A všetko to spaľovanie ropy, uhlia, plynu

a všetkých fosílnych palív

nesmierne zmenilo atmosféru.

Množstvo oxidu uhličitého neustále stúpa.

Ohrievame klímu.

Únik ropy v zálive je teda

len malý zlomok

omnoho väčšieho problému, ktorý máme

s energiou používanou ako pohon civilizácie.

Okrem otepľovania

je ďalším problémom rastúca kyslosť oceánov.

A je to už dosť závažné,

a postihuje aj zvieratá.

Pokiaľ v laboratóriu

položíte mušľu do pH,

ktoré nie je 8.1

ako normálne pH morskej vody,

ale 7.5,

v priebehu troch dní sa rozpustí.

Ak vezmete larvu morského ježka

z 8.1

a vložíte ju do pH 7.7 -

žiadna veľká zmena -

zdeformuje sa a zahynie.

A larvy komerčne využívaných ustríc

už na niektorých miestach

vo veľkom množstve hynú.

Koralové útesy rastú kvôli tomu

na niektorých miestach pomalšie.

Skutočne na tom teda záleží.

Teraz sa vydajme na malú cestu

okolo Mexického zálivu.

Jedna z vecí, ktoré ma na ľuďoch žijúcich v zálive fascinovala,

bol fakt, že sú to skutočne vodní ľudia.

A vedia si poradiť s vodou.

Poradia si s hurikánom, ktorý prichádza a odchádza.

Keď klesne množstvo vody vedia, ako si s tým poradiť.

Ale keď ide o niečo iné ako o vodu,

a ich vodné prostredie sa zmení,

nemajú veľmi na výber.

V skutočnosti, celé tie spoločenstvá

nemajú mnoho možností.

Nemajú nič iné, čo by robili.

Nemôžu sa ísť zamestnať

v miestnom turizme,

pretože v ich okolí žiaden neexistuje.

Ak pôjdete do Mexického zálivu a rozhliadnete sa okolo seba,

uvidíte naozaj veľa ropy.

Uvidíte veľa ropy na hladine oceánu.

Uvidíte veľa ropy na brehoch.

Pokiaľ sa pozriete na miesto katastrofy,

vyzerá to tam dosť neuveriteľne,

ako keby ste do oceánu práve vyliali

olejovú vaňu z vašeho auta.

A jedna z najneuveriteľnejších vecí podľa mňa je,

že tam nikto nie je,

aby sa ju snažil odstrániť

kde je najhustejšia.

Niektoré časti oceánu

vyzerajú úplne apokalypticky.

Idete pozdĺž pobrežia

a vidíte ju všade.

Je to vážne špinavé.

Ak pôjdete na miesta, kam sa to ešte len dostáva,

ako napríklad do východnej časti zálivu v Alabame,

nájdete tam stále ľudí rekreujúcich sa na plážach,

zatiaľ čo iní tieto pláže čistia.

A čistia ich naozaj zvláštnym spôsobom.

Majú zakázané dávať viac ako 10 libier (4,5 kg) piesku

do 50-galónového (190 litrového) plastového vreca.

Majú tisíce a tisíce plastových vriec.

Neviem, čo s tým všetkým chcú robiť.

A medzitým sú tam na pláži ľudia.

Nevšimnú si malú ceduľu s nápisom

"Nevstupujte do vody."

Ich deti sú vo vode; decht sa im zachytáva

na oblečenie a na sandále. Je to bordel.

Pokiaľ pôjdete na miesta, kde už ropa nejakú dobu je,

je to ešte väčší bordel.

A už tam v podstate nie je nikto,

iba pár ľudí, ktorí sa snažia

miesta stále používať.

Vidíte ľudí, ktorí sú skutočne šokovaní.

Sú to veľmi pracovití ľudia.

Všetko, čo vedia o živote je, že ráno vstanú

a pokiaľ im naskočí motor, vyrazia do práce.

Vždy cítili, že sa môžu spoľahnúť

na istoty sprostredkované prírodou

skrze ekosystém zálivu.

Zisťujú, že ich svet sa naozaj rúti.

A tak môžete vidieť doslova

známky šoku,

zlosti,

hnevu a

smútku.

To všetko môžete vidieť.

Zároveň je toho ale dosť, čo vidieť nemôžete,

pod vodou.

Čo se deje pod vodou?

No, niektorí ľudia hovoria,

že sú tam olejové škvrny.

Niektorí hovoria, že nie sú.

Kongresman Markey sa pýta:

"Budeme potrebovať ponorky,

aby sme zistili, či tam naozaj škvrny sú?"

Ale ja som sa nedostal na jazdu ponorkou -

zvlášť od okamžiku, kedy som sa dozvedel, že tu vystúpim, až dodnes -

takže som sám musel urobiť

malý experiment,

aby som zistil, či v Mexickom zálive ropa je.

Takže, toto je Mexický záliv,

úžasné miesto plné rýb.

Vytvoril som malú olejovú škvrnu

v Mexickom zálive.

A zistil som - v skutočnosti som potvrdil hypotézu,

že olej a voda sa nezmiešajú,

pokiaľ nepridáte dispergátor.

A potom

A potom sa začnú miešať.

Pridáte trochu energie

vetra a vĺn.

A vznikne veľký bordel,

fakt bordel,

ktorý už nemôžete odstrániť,

nemôžete sa toho dotknúť, nemôžete to oddeliť,

a čo je podľa mňa najdôležitejšie, aspoň si to myslím,

nie je to vidieť.

Myslím si, že je to ukryté naschvál.

Toto je taká obrovská katastrofa a taký neporiadok,

že veľa vecí sa už neschová pod povrchom informačných kanálov.

Ale ako už veľa ľudí povedalo,

je veľká snaha zamlčať, o čo tu ide.

Osobne si myslím,

že dispergátory sú

hlavnou stratégiou ako ukryť telo,

pretože vrahovi predávame

velenie nad miestom činu.

Ale vy to vidíte.

Vidíte, kde je ropa

koncentrovaná na povrchu,

a potom sa do nej pustili,

pretože podľa mňa nechcú žiadne dôkazy.

Tak dobre.

Počuli sme, že baktéria sa živí ropou?

Ale aj morské korytnačky.

Keď sa rozpadne,

ropa musí prejsť dlhú cestu

než sa dostane dolu k baktériam.

Korytnačky ju zožerú. Dostane sa rybám do žiabrov.

Títo musia plávať cez ňu.

Dnes som na ceste sem vo vlaku

počul neuveriteľný príbeh.

Volal mi spisovateľ Ted Williams

a pýtal sa ma na pár vecí o tom,

čo som videl,

pretože píše článok pre časopis Audubon.

Hovoril, že bol nedávno v zálive -

asi tak pred týždňom -

a rybársky sprievodca pre rekreantov

ho vzal na vodu, aby mu ukázal čo sa deje.

Jeho diár na celý rok je plný

zrušených rezervácií.

Nemá už žiadne.

Všetci chceli zálohu späť. Každý uteká.

Toto je príbeh tisícov ľudí.

Sprievodca povedal Tedovi,

že posledný deň, kedy vyplával na more,

vedľa lode sa náhle objavil

delfín skákavý.

Z nozdry striekal

ropu.

Rybár sa presunul inam,

pretože to bol

jeho posledný rybársky výlet

a vedel, že delfíny odstrašujú ryby.

Tak sa od neho vzdialil.

O pár minút neskôr

bol delfín zase vedľa lode.

Hovoril, že za celých 30 rokov rybárčenia

ešte nevidel, aby delfín niečo také urobil.

A cítil, že -

Cítil, že to bolo preto,

že prišiel prosiť o pomoc. Prepáčte.

Pri havárii tankera Exxon Valdez

zomrelo asi 30 percent kosatiek

počas prvých pár mesiacov.

Ich počet sa nikdy neobnovil.

Rýchlosť obnovy všetkého toho

sa bude líšiť.

Niečomu to bude trvať dlhšie.

A niektoré veci sa, myslím si,

obnovia pravdepodobne trochu rýchlejšie.

Druhou dôležitou vecou o zálive je,

že veľa živočíchov

žije v zálive

v určitých častiach roka.

Záliv je teda dôležitým kúskom vody -

oveľa dôležitejším ako podobné množstvo vody

v otvorenom Atlantiku.

Tieto tuniaky plávajú naprieč celým oceánom.

Dostanú sa do Golfského prúdu a plávajú až do Európy.

Keď príde čas trenia, vracajú sa.

A tieto dva tuniaky, ktoré boli označkované,

môžete vidieť v oblasti trenia,

ktorá je v podstate v oblasti škvrny.

Pravdepodobne majú prinajmenšom tento rok

katastrofické obdobie trenia.

Dúfam, že sa dospelí

vyhýbajú znečistenej vode.

Beztak sa zvyčajne vyhýbajú

zakaleným vodám.

Ale tieto sú atletické živočíchy

so skvelou kondičkou.

Neviem, čo môže niečo také urobiť s ich žiabrami.

Neviem, či to bude mať nejaký vplyv na dospelých jedincov.

Pokiaľ nie, tak bezpochyby

na ich ikry a larvy bude, domnievam sa.

Ale pokiaľ sa pozriete na tento graf, ktorý klesá a klesá,

tak toto sme spôsobili týmto druhom

nadmerným rybolov desiatkami rokov.

Zatiaľ čo je ropná škvrna,

únik či erupcia

katastrofou,

myslím si, že je dôležité mať neustále na pamäti,

že sme urobili veľa vecí, ktoré ovplyvnili, čo sa deje v oceáne

na veľmi, veľmi dlhú dobu.

Nie je to tak, že by sme začali s niečim,

čo bolo vždy v poriadku.

Začíname s niečím, čo bolo pod tlakom

a kde boli problémy od začiatku.

Pokiaľ si prezriete vtáky,

v zálive je veľa vtákov,

ktorí sa tam sústreďujú na určitú časť roka,

ale potom odletia.

A obývajú omnoho väčšie oblasti.

Napríklad,

väčšina vtákov na tomto obrázku sú sťahovaví vtáci.

Všetci boli v máji v zálive,

zatiaľ čo ropa sa začínala na určitých miestach dostávať na pobrežie.

Tu vľavo dolu

sú kamenári strakatí a pobrežníky belavé.

Mláďatá rodia hore v Arktíde,

a prezimujú dolu na juhu Južnej Ameriky.

Sústreďujú sa ale v zálive

a potom sa rozptýlia po celej Arktíde.

Videl som v zálive vtáky,

ktoré rodia svoje mláďatá v Grónsku.

Ide teda o záležitosť celej pologule.

Ekonomické dopady

sú v mnohých smeroch minimálne národné.

Biologické dopady sú bezpochyby otázkou celej pologule.

Myslím si, že toto je jeden

z absolútne šokujúcich

príkladov totálnej nepripravenosti,

ktorý si vôbec dokážem predstaviť.

Keď Japonci zaútočili na Pearl Harbor,

aspoň podnikli protiútok.

Zdá sa, že sme

neschopní prísť na to, čo robiť.

Nič nebolo pripravené.

Ako môžeme vidieť

aj z ich počínania.

Používajú hlavne plávajúce priehrady a dispergátory.

Plávajúce priehrady nie sú vôbec vhodné na otvorené more.

Nesnažia sa ju ani ohradiť

kde je ropa najviac koncentrovaná.

Dostanú sa blízko k pobrežiu. Pozrite sa na tieto dve lode.

Tá napravo sa volá Rybársky blázon.

Povedal by som, že je to úžasné meno

pre lode, ktoré sú schopné urobiť čokoľvek,

aby urobili v tomto ryhu ťahaním plávajúcej priehrady medzi sebou,

keď sú teraz v zálive doslova

státisíce štvorcových míľ

pokrytých ropou.

Vďaka dispergátorom ropa prejde popod plávajúce priehrady.

Tie sú vysoké iba

okolo 13 palcov (30 cm).

Takže je to úplne šialené.

Tu do toho zapojili lode lovcov kreviet.

Najali stovky lodí na krevety, aby ťahali priehrady namiesto sietí.

Tu pracujú.

Jasne môžete vidieť,

že akákoľvek znečistená voda sa za priehradami opäť vynára.

Jediné, čo robia je, že to miešajú.

Je to absurdné.

Rovnako je to u pobreží s plávajúcimi priehradami -

stovky a stovky míľ pobreží –

každé pobrežie s plávajúcimi priehradami,

tu je kúsok pobrežia bez plávajúcej priehrady.

Je dosť veľká šanca,

že sa ropa a znečistená voda dostanú za ne.

A tu tá fotka dolu, to je vtačia kolónia, ktorú plávajúca priehrada chráni.

Každý sa tam snaží

vtáčie kolónie ochraňovať.

No, ako ornitológ,

môžem povedať, že vtáci vedia lietať, a že -

(Smiech)

tým, že dáme priehradu

okolo hniezdiska, tomu nezabránime.

Tento druh vtákov si zháňa potravu potápaním sa do vody.

V skutočnosti

si myslím, že to, čo by mali urobiť, keď už -

snažia sa tak usilovne ochrániť tie hniezda -

keby vlastne všetky hniezda zničili,

niektorí vtáci by odleteli,

a bolo by to pre ne tohto roku lepšie.

Čo sa ich čistenia týka,

nechcem ohovárať ľudí,

ktorí vtáky čistia.

Je skutočne dôležité

vyjadriť súcit.

Myslím si, že najdôležitejšia vec, ktorú ľudia majú,

je súcit.

Je dôležité zohnať také snímky

a ukázať ich.

Ale teraz vážne, kam budú všetky tie vtáky vypustené?

Je to ako vytiahnuť niekoho z horiacej budovy,

ošetriť ho po nadýchaní sa dymu

a poslať ich naspäť do budovy - tá ropa predsa uniká aj naďalej.

Odmietam toto uznať

za nehodu.

Myslím si, že je to výsledok obrovskej nedbalosti.

(Potlesk)

Nielen spoločnosti British Petroleum.

British Petroleum pracovalo

veľmi nedbalo a bezohľadne,

pretože mohlo.

A mohlo jedine vďaka

absolútnemu zlyhaniu dohľadu

zo strany vlády, ktorá by mala byť

našou vládou, ktorá nás má chrániť.

Tu to máte -

túto značku vidíte na takmer každej komerčnej lodi v Spojených štátoch -

viete, ak vylejete pár galónov ropy,

dostanete sa do veľkého problému.

A musíte sa naozaj čudovať

pre koho sú vlastne tie zákony

a kto je nad týmito zákonmi.

Sú veci, ktoré môžeme v budúcnosti urobiť.

Mohli by sme mať vybavenie, ktoré skutočne potrebujeme.

Nie je tak ťažké

predvídať,

že keď urobíme 30 000 dier

do morského dna v Mexickom zálive pri hľadaní ropy,

že z jednej z nich môže ropa začať unikať.

A mali by ste mať predstavu o tom, čo robiť.

Toto je rozhodne jedna z vecí, ktoré musíme urobiť.

Ale myslím si, že musíme pochopiť odkiaľ tento únik

skutočne začal.

Začalo to pochovaním myšlienky,

že vláda je tu preto,

lebo je to naša vláda, ktorá má chrániť

záujem širšej verejnosti.

A tak si myslím, že únik ropy,

podpora bánk,

hypotekárna kríza a podobné veci,

sú úplnými symptómami

rovnakej príčiny.

Zdá sa, že ešte stále máme jasno

aspoň v tom, že potrebujeme políciu, aby nás chránila

pred pár zlými ľuďmi

A aj keď polícia vie byť občas trochu otravná -

rozdáva pokuty a tak -

nikto by nepovedal, že sa jej musíme zbaviť.

Ale vo všetkých ostatných zložkách dnešnej výkonnej moci,

a platí to i v posledných najmenej 30 rokoch,

sa pestovala kultúra deregulácie,

spôsobenou ľuďmi,

proti ktorým

potrebujeme byť chránení,

ktorí si vládu kupujú.

(Potlesk)

To je dlhodobý problém.

Môžete vidieť,

že korporácie boli ilegálne už pri vzniku USA.

Dokonca, Thomas Jefferson sa sťažoval,

že už vtedy

nabádali k nerešpektovaniu zákonov v našej krajine.

Dobre, ľudia, ktorí tvrdia,

že sú konzervatívcami,

pokiaľ chcú naozaj byť

konzervatívci a ozajstní vlastenci,

mali by tieto korporácie

poslať kade ľahšie.

To by znamenalo byť konzervatívcom.

V skutočnosti sa potrebujeme

vrátiť k myšlienke,

že je to naša vláda,

ktorá chráni naše záujmy,

a pokúsiť sa znovu získať pocit jednoty,

že tu, v našej krajine, ide o spoločnú vec,

pretože tento pocit sa naozaj vytratil.

Myslím si, že sú tu isté známky nádeje.

Zdá se, že sa trochu prebúdzame.

Glass-Steagallov zákon -

ktorý bol skutočne určený pre našu ochranu proti veciam,

ktoré zapríčinili hospodársky pokles

a krach bánk

a podobné veci, ktoré vyžadovali pomoc -

nadobudol platnosť v roku 1933

a bol systematicky zrušený.

Teraz je snaha niektoré z týchto vecí

obnoviť.

Ale lobisti sú pripravení

pokúsiť sa o oslabenie regulácie,

hneď po odhlasovaní zákona.

Takže je to nepretržitý boj.

Teraz je historický okamžik.

Buď zaznamenáme úplnú

a totálnu katastrofu

tohto úniku ropy v zálive,

alebo využijeme príležitosť ako sa z toho dostať,

ako to už dnes mnoho ľudí vyjadrilo.

Rozhodne ide o spoločnú tému

o využití tohto okamžiku.

Týmto sme si už prešli predtým,

aj keď to boli iné spôsoby vŕtania mimo pevninu.

Prvým mimopevninským náleziskám sa hovorilo veľryby.

Prvým mimopevninským vŕtačkám sa hovorilo harpúny.

Vtedy sme oceán pripravili o veľryby.

Prekvapuje nás to?

Od doby, keď sme žili v jaskyniach

sme vždy, keď sme potrebovali energiu

niečo zapálili, a tak je tomu až doteraz.

Neustále niečo zapaľujeme,

zakaždým, keď chceme energiu.

Ľudia hovoria,

že nemôžeme mať čistú energiu,

pretože je príliš drahá.

Kto hovorí, že je príliš drahá?

Predsa tí, ktorí predávajú fosílne palivá.

Na tomto mieste sme už s energiou raz boli,

boli tu ľudia, ktorí hovorili, že ekonomika

neunesie zmenu,

pretože najlacnejšou energiou bolo otrokárstvo.

Energia je vždy morálny problém.

A je to problém, ktorý je morálny práve teraz.

Je to záležitosť správneho a nesprávneho.

Ďakujem vám.